Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-350-2011.pdf
PDF · 108.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/350/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú F. B., O.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice II, na návrh matky U.. Š. M., O.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej X. M. O. H. F. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie na Štúrovej č. 2O v Košiciach , za účasti otca C.. U. B., O.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho X. M. O. H. Ž. Č.. X, zastúpeného JUDr. Juditou Šuverovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štefánikovej ulici č. 6 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 23P 270/2007 zo dňa 30.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 104/2011 zo dňa 1.6.2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú F. B., O.. XX.X.XXXX, od 1.10.2011 do budúcna zo sumy 130 € mesačne na sumu 190 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.10.2011 do 29.2.2012 vo výške 300 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej F. doručila tunajšiemu súdu cestou svojej právnej zástupkyne dňa 12.10.2011 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú zo sumy l3O,- eur mesačne na sumu 23O,- eur mesačne od podania návrhu do budúcna. Svoj návrh matka odôvodňovala tým, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spisová značka 8CoP 104/2011 zo dňa 1.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.6.2011, bol otec maloletej F. zaviazaný prispievať na jej výživu do budúcna sumou 130,- eur mesačne, na strane maloletej došlo ku zmene pomerov a súčasná výška výživného nezodpovedá skutočným nákladom spojeným s jej výživou, ktoré náklady sa nepomerne zvýšili, maloletá nastúpila v septembri 2011 do 1. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím matka vynaložila na nákup školských pomôcok, oblečenia, obuvi sumu 2OO až 25O,- eur, prispela do triedneho fondu sumou lO,- eur na rok, pravidelne mesačne vynakladá na obedy maloletej l5,- eur, poplatok za družinu 8,30 eur mesačne, rodičovský príspevok vo výške 8,- eur mesačne, zároveň hradí maloletej poistenie vo výške l,35 eur mesačne a poistenie proti krádeži O,8O eur mesačne, maloletá F. je vo veku, kedy rýchlo rastie, je preto potrebné častejšie nakupovať oblečenie a obuv, zároveň navštevuje
maloletá ZUŠ O. H. V. Č.. G. X. M. - tanečný odbor, kde jej matka hradí poplatok 44,5O eur za polrok a s touto činnosťou súvisia výdavky na zabezpečenie tanečného úboru a obuvi.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 7.11.2011 svoj nesúhlas odôvodnil tým, že jeho zárobok od posledného zvýšenia výživného sa nezmenil, vzhľadom na jeho zdravotný stav a ďalšie výdavky sa jeho príjem znížil, k liečbe astmy vynakladá na lieky cca 45,- eur, kvôli zhoršeniu zdravotného stavu v júni 2011 bol hospitalizovaný, mesačne platí životné poistenie , kde je zahrnuté aj poistenie maloletej F. vo výške 45,- eur, taktiež platí pôžičku účelovú , ktorú dostal od zamestnávateľa vo výške 39,83 eur, počas spolužitia rodičov maloletej vybral úver a pôžičku na zabezpečenie útulného domova aj pre maloletú aj jej matku, k čomu však nedošlo a v súčasnosti tieto prostriedky spláca on sám, pričom výška týchto splátok predstavuje spolu mesačne sumu 58l,42 eur, taktiež hradí poplatky spojené s bývaním a to za plyn 9O,- eur, elektrinu 3O,- eur, internet l7,92 eur a telefón 43,43 eur. Poukázal na to, že zároveň s dcérou sa pravidelne kontaktuje, v takýchto dňoch chodievajú spoločne na výlety, do kina, na iné podujatia pre deti, nakupujú spolu v obchodoch, on sa o maloletú v takýto čas stará, hodnotil ako veľmi dobrý ich vzájomný vzťah a uviedol, že prispel na nákup maloletej do školy aj on, kúpil maloletej školské potreby a oblečenie, z uvedených dôvodov navrhoval návrh matky zamietnuť a k tomuto písomnému vyjadreniu doložil vo fotokópiách výpis zo sporožírového účtu za mesiac október 2011 ako doklad o výbere sumy 2 l5O,- eur a fotokópiou poštovej poukážky , ktorou zaslal k rukám matky sumu 2 Ol7,- eur, čo v uvedenom písomnom vyjadrení ozrejmil, že išlo o zaplatenie existujúceho dlžného výživného vyčísleného súdom pri ostatnej úprave výživného, fotokópiu poistky XXXXXX/X ako doklad o jeho životnom poistení pri mesačnej úhrade poistného 45,- eur, vzťahujúceho sa na „všetky deti poisteného", lekárskej prepúšťacej správe ako doklad o tom, že otec bol hospitalizovaný do 6.7.2011 od 15. 6.2011 s diagnózami astma a pollinosis, výpisu z účtu za mesiac august 2011 s vyznačením platieb pôžičky v sume 39,83 eur, jeho príjmu ako výplaty 963, 94 eur, hradenie na základe trvalého príkazu Wustenrotu 34O,- eur, Prvej stavebnej sporiteľni 62,l7 eur, Antiku l7,92 eur, poistky 45,- eur, Orange telefón 43,44 eur, zasielanie výživného l3O,- eur, z trvalého príkazu ŠFRB l29,46 eur, Prvej stavebnej sporiteľni 49,79 eur, inkasnej platby plynárňam 9O,- eur a inkasnej platby elektriny 3O,- eur, taktiež pripojil originál zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel s veriteľmi D. R. U. B. na sumu 2OOO,-- eur, ktorá zmluva bola uzavretá 11.10.2011, lekársku správu klinického imunológa o tom, že otec trpí na astmu, alergiu a má predpísaných 5 druhov liečiv, ako aj pokladničné doklady o nakúpení školských pomôcok 14.1.2011 v sume l7.69 eur a 28. 1.2011 b sume 4O,83 eur s poznámkou , že ide o školské potreby pre F. , ako i pokladničný doklad o kúpe vstupu do bazéna v Tatranskej Lomnici 25.6.2011 v celkovej hodnote l5,- eur.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov, s prihliadnutím na záujmy a potreby dieťaťa odporúčal, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť primerane k jeho zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, vypočutí si stanoviska právnej zástupkyne otca, ako i právnej zástupkyne matky, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej bol naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka 23P/270/07 zo dňa 3O. 6. 2OO9 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach spisová značka 8CoP 104/2011 zo dňa 1.6.2011, ktoré rozsudky čo do výroku o výživnom nadobudli právoplatnosť dňa 1.6.2011, v zmysle ktorých otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej F. do budúcna sumou po l3O,- eur mesačne, pri stanovení ktorej výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka u svojho zamestnávateľa C., a.s. dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 499,- eur, maloletá F. navštevovala materskú škôlku a zároveň sa venovala dvom krúžkom, otec bol zamestnancom P. K., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 972,7O eur a žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka maloletej od l7. 3. 2Oll je zamestnankyňou Základnej školy v M., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 398,5O eur. Ku zmene zamestnávateľa a ukončeniu pracovného pomeru X. C. matka uviedla, že dôvodom ukončenia pracovného pomeru X. C. bolo to, že pracovná doba u tohto zamestnávateľa bola od 8.OO hod. do l7.OO hod. a v súvislosti aj so zdravotnými
problémami a predovšetkým s nástupom maloletej do 1. ročníka a potreby venovať sa vo zvýšenej miere dieťaťu v súvislosti s prípravou do školy, sa rozhodla tento pracovný pomer ukončiť a následne sa zamestnala na základnej škole, keďže takýto odbor má aj vyštudovaný. Matka naďalej okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, spolu s maloletou býva v 4-izbovom byte u svojich rodičov, kde maloletá má svoju vlastnú izbu a svojim rodičom matka maloletej prispieva na náklady na bývanie mesačne sumou lOO,- eur a robí zároveň bežné nákupy do domácnosti, matka nevlastní žiaden majetok.
Maloletá od septembra 2011 sa stala žiačkou 1. ročníka základnej školy, v súvislosti s nástupom do ktorého ročníka, ako uviedol otec a matka to potvrdila, dostala od otca maloletá školské pomôcky, ktoré je otec odovzdal v januári ako dar k narodeninám. Matka uhrádza maloletej za obedy v školskej jedálni okolo l5 - l6,-- eur mesačne, hradí je polročne poplatok ZRPŠ po 8,- eur, príspevok do triedneho fondu lO,- eur na rok, v rámci školy hradí taktiež poistné, ako uviedla v návrhu, O,8 eur plus l,3l eur ročne, za návštevu školského klubu jej hradí mesačne 8,3 eur, za učebnicu anglického jazyka jej uhradila l2,80 eur a za sadu zošitov 6,8 eur, maloletej hradí matka poistky l4,3l eur mesačne a druhú vo výške 11,05 eur mesačne, maloletá zároveň navštevuje ZUŠ, kde za štúdium hudobného odboru jej matka hradí školné na 4 mesiace 43,8 eur, za učebnicu na hudobnú výchovu jej uhrádza 7,- eur, v súvislosti s návštevou tanečného krúžku jej matka hradí polročný poplatok 44,5O eur, pričom v súčasnosti sa maloletá má zúčastniť súťaže, kde je poplatok 37,- eur, v čom je zahrnutý poplatok za ubytovanie, dopravu a štartovné. V novembri 2011 maloletá začala nosiť okuliare, v súvislosti s čím mala matka výdavky 6O,- eur, vzhľadom na to, že má dieťa ploché nohy, má predpísané vložky do topánok a má taktiež predpísané rehabilitácie s čím matka zatiaľ zvýšené výdavky nemala. Otec sa s maloletou pravidelne kontaktuje a okrem súdom určeného výživného v spornom období, s výnimkou daru k narodeninám uvedenému vyššie, na úhradu potrieb maloletej ďalšími formami neprispel.
Otec maloletej rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je príslušníkom policajného zboru, svojim zamestnávateľom je hodnotený kladne a zo správy jeho zamestnávateľa vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2011 doposiaľ je 1022,98 eur. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a svojou partnerkou v rodinnom dome patriacom rodičom otca, kde maloletá má k dispozícii vlastnú izbu , ako to vyplýva aj zo správy kolízneho opatrovníka, ani otec okrem maloletej F. Ď.alšie vyživovacie povinnosti nemá. Otec sa na pojednávanie , na ktoré bol riadne a však predvolaný nedostavil, na pojednávaní bola prítomná jeho právna zástupkyňa, ktorá ako dôvod neprítomnosti otca na pojednávaní uviedla, že otec bol spätne 2 dni pred pojednávaním údajne hospitalizovaný a v deň pojednávania musel nastúpiť do práce, do spisu zároveň založila písomné podanie otca maloletej vo veci bez uvedenia dátumu a podpisu, v ktorom opakovane uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí, mal za to, že nástup dieťaťa do 1. ročníka základnej školy, nie je takou podstatnou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala vyhovenie návrhu matky, poukazoval na to, že bol nútený uhradiť k rukám matky dieťaťa dlžné výživné, ktoré mu bolo vyčíslené v čase ostatnej úpravy výživného, čím sa zadĺžil, poukazoval na to , že v čase súdom upraveného styku s maloletou v tejto zabezpečuje všetky potreby, aj v čase keď maloletá bola u neho počas letných prázdnin, riadne uhradil k rukám matky dieťaťa výživné a pritom hradil potreby maloletej, on sám mal výdavky s úhradou platieb exekútorovi a súdnych trov, poukazoval na to, že podľa jeho názoru obaja rodičia maloletej majú rovnakú životnú úroveň, keďže matka dieťaťa okrem príjmu zo zamestnania poberá výživné na maloletú ním platené a ak by matka prispievala na potreby maloletej v sume 8O,- eur až 9O,- eur, po zaplatení výživného z jeho strany, by na potreby maloletej bola mesačne k dispozícii čiastka 25O,- eur, čo podľa jeho názoru je postačujúce na potreby 7-ročného dieťaťa. Taktiež poukazoval na to, že dieťa má v jeho domácnosti všetko potrebné, vrátane oblečenia, zariadenia izby, že jej v prípadoch pobytov u otca zakupuje potraviny podľa výberu maloletej, veci maloletej sú kupované ním, jeho širšou rodinou, prípadne ich zdedila po svojich sesterniciach a tieto počas pobytov u otca má k dispozícii.
Otec navrhol vypočuť v tomto konaní svedkyne a to svoju matku a svoju priateľku, s ktorou toho času žije a to na ozrejmenie okolností otcom tvrdených výdavkov na nákupy pre maloletú v čase, keď je v starostlivosti otca a o priebehu preberania maloletej starou matkou dieťaťa v čase, keď počas upraveného styku otec má služby.
Návrh otca na vykonanie dokazovania vypočutím ním navrhnutých svedkýň, to je matky otca a jeho terajšej priateľky, súd zamietol, keďže okolnosti , na ktoré otec navrhoval tieto svedkyne vypočuť sú pre predmet konania a pre posúdenie návrhu matky bezpredmetnými, keďže v tomto konaní nie je riešená otázka úpravy styku otca s dieťaťom a ako vyplynulo z podaní otca i z ďalších vykonaných dôkazov, v spornom období otec na úhradu potrieb maloletej okrem súdom určeného výživného ďalšími formami neprispel, pričom súd poukazuje na to, že je povinnosťou rodiča v čase styku s dieťaťom a to aj v prípade, ak ide o dlhšie obdobia, napríklad i 3O-tich dní v čase letných prázdnin hradiť všetky potreby maloletého, ktorá povinnosť povinného rodiča nemá vplyv na výšku súdom určeného výživného a teda rodič, ktorý má dieťa zverené do starostlivosti ani za takéto dlhšie obdobia pobytu dieťaťa u druhého rodiča nie je povinný tomuto výživné vracať, keďže výživné je príspevkom na zabezpečovanie všetkých potrieb dieťaťa, vrátane nákupov oblečenia, platenia úhrad za bývanie a podobne, taktiež súd nepovažoval za potrebné vypočuť otcom navrhované svedkyne vo vzťahu k otcom tvrdeným výdavkom na nákupy pre maloletú v čase, keď je dieťa v starostlivosti otca, vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj vzhľadom na samotné písomné vyjadrenie otca, že veci, mimo stravy, ktoré sú maloletej zakúpené v takýchto obdobiach, napríklad oblečenie, hračky a podobne, si dieťa ponecháva v jeho domácnosti a nenosieva ich do domácnosti u matky.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav , v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na maloletú F. zvýšil od začiatku mesiaca, v ktorom matka dieťaťa podala návrh, to je od 1.10.2011 do budúcna, keďže súd dospel k záveru, že matkou podaný návrh bol podaný dôvodne, keďže je nesporné a vyplýva to aj z ustálenej súdnej praxe, že prechod dieťaťa na základnú školu, teda nástup maloletého dieťaťa do 1. ročníka základnej školy, je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Výšku výživného súd stanovil po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, vzdelávaním a kultúrnym a športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, súd zároveň zohľadnil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o maloletú, prihliadol na realizovaný styk otca s maloletou a taktiež vychádzal zo zistených zárobkových , majetkových a osobných pomerov oboch rodičov a dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej, bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti, zároveň súd poznamenáva, že takáto podstatná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletej nastala už od 1.9.2011, pričom výživné, vzhľadom na to, že návrh matkou bol podaný v októbri 2011 bolo upravené k uvedenému dátumu, čo ale nič nemení na tom, že nárok dieťaťa na vyššie výživné vznikol už minimálne od 1.9.02011, súd zároveň poukazuje, pokiaľ ide o pomery na strane otca, na poučenie, ktoré mu bolo dané už aj v predchádzajúcich konania a to i v rozsudku Krajského súdu v Košiciach , spisová značka 8CoP 104/2011 zo dňa 1.6.2011 , kde Krajský súd jednoznačne uviedol v súlade s ust. citovaného § 62, ods. l Zákona o rodine , že plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je prvoradou zákonnou povinnosťou rodiča a ako vyplýva z odseku 5/ uvedeného zákonného ustanovenia , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto rodič je povinný usmerniť svoje výdavky tak, aby si v prvom rade splnil svoju vyživovaciu povinnosť a aby splnenie tejto povinnosti nebolo ničím ohrozené, prečo súd nemôže zohľadniť záväzky povinného rodiča vyplývajúce mu z úverových zmlúv, stavebných úverov, pôžičiek a podobne. Pokiaľ ide o pomery na strane otca dieťaťa, súd taktiež prihliadol k tomu, že príjem otca sa zvýšil v priemere o 5O,- eur mesačne.
Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania a zistenie podstatných rozhodujúcich skutočností pre posúdenie nároku maloletej , ako i na to, že otec je v konaní zastúpený právnou zástupkyňou, súd upustil od vykonania dôkazu vypočutím otca, tým skôr, že otec sa pojednávania, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nezúčastnil bez uvedenia vážneho dôvodu neúčasti, preto v súlade s ust. § lOl, ods 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.10.2011 do 29.2.2012 ku vzniku dlžného výživného vo výške 3OO,- eur (t.j. 6O,- eur čo je rozdiel medzi pôvodne určeným
výživným l3O,- eur a novo stanoveným výživným l9O,- eur za obdobie 5-tich mesiacov), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).