Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Pc-7-2023.pdf
PDF · 123.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/7/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XXX, D., a odporcu: E. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt D. XXX, D., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný platiť výživné na plnoleté dieťa - navrhovateľku vo výške 125,00 Eur mesačne s účinnosťou od 14. 11. 2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné na plnoleté dieťa za obdobie od 20. 06. 2023 do 13. 11. 2023 vo výške celkom 598,40 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš pracovisko Ružomberok dňa 20. 06. 2023, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu miestnej nepríslušnosti dňa 03. 07. 2023 sa navrhovateľka od odporcu domáhala určenia výživného na plnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že po rozvode rodičov bola navrhovateľka spolu so svojou sestrou zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bolo na navrhovateľku určené výživné vo výške 100,00 Eur, ktoré je vyplácané k rukám navrhovateľky formou náhradného výživného od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Z dôvodu, že matka navrhovateľky, odsúdená za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, sa mala vrátiť z výkonu trestu sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, v ktorej mala obavu spolu s matkou ostať. Matka navrhovateľky bola z výkonu trestu podmienečne prepustená dňa 25. 05. 2023 a spolu s otcom navrhovateľky – odporcom bývajú v byte v Ružomberku. V deň odchodu prispel odporca navrhovateľke sumou 40,00 Eur a dňa 22. 05. 2023 poslal navrhovateľke na účet sumu 150,00 Eur (výživné a prídavky). V mesiaci jún prišlo navrhovateľke náhradné výživné a odporca jej prídavky neposlal. Mesačne platí odporca navrhovateľke paušál na mobil. Navrhovateľka ďalej uviedla, že sa v súčasnosti zdržiava v domácnosti rodičov svojej kamarátky, ktorej presnú adresu z obavy pred rodičmi nechce súdu uviesť. Táto rodina poskytuje navrhovateľke bývanie a stravu zadarmo, na tieto výdavky chce navrhovateľka v budúcnosti prispievať. Navrhovateľka študuje na Bilingválnom evanjelickom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Otec uhradil jej školné na celý rok vo výške 150,00 Eur. Ďalšie výdavky si navrhovateľka hradí sama. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky táto uviedla, že ide o výdavky bežné
a bližšie sa k nim vyjadrí na súde. Na záver navrhovateľka uviedla, že má obavu sa s otcom, ktorý je pod vplyvom matky navrhovateľky, ohľadne platenia výživného dohodnúť a tiež to, že stretnutie s matkou by malo nepriaznivý vplyv na zdravie navrhovateľky, ktorá v súčasnosti navštevuje psychológa aj psychiatra.
2. K návrhu navrhovateľka nepripojila žiadne listinné dôkazy.
3. Odporca vo svojom podaní doručenom Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 06. 2023 uviedol, cit.: „Späťvzatie žaloby. Súhlasím so zrušením žaloby.“ Následne, dňa 21. 07. 2023 odporca Okresnému súdu Banská Bystrica doručil v poradí druhé svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, cit. „Nesúhlasím nakoľko deťom dávam aj iné výdavky okrem školného.“
4. K svojmu vyjadreniu odporca nepripojil žiadne listinné dôkazy.
5. Na výzvu súdu sa podaním doručeným dňa 27. 07. 2023, vyjadrila navrhovateľka, ktorá súdu predložila oznámenie o výške výdavkov, z ktorého vyplývajú nasledovné mesačné výdavky navrhovateľky: strava 120,00 Eur, drogéria a hygiena 50,00 Eur, lieky a vitamíny 15,00 Eur, školské potreby 50,00 Eur, ošatenie a obuv 50,00 Eur, školné 15,00 Eur (150,00 Eur ročne, prepočítané na 10 mesiacov), paušál telefón 40,00 Eur, spolu 340,00 Eur mesačne.
6. Na výzvu súdu podaním doručeným dňa 19. 09. 2023 odporca predložil zoznam výdavkov a príjmu pre potrebu súdu, v ktorom uviedol, že jeho príjem je vo výške 1.200,00 Euro mesačne čisté a dvakrát ročne 13. a 14. plat cca 500,00 Eur. Vo výdavkovej časti uviedol nasledovné výdavky: Raifessen pôžička 208,23 Eur, AAAAuto splátka 123,17 Eur, Internet imafex 6,00 Eur, Internet Donovaly 20,00 Eur, Telefóny Telekom 90,00 Eur cca podľa mesačnej faktúry, Elektrina mes. platby 39,00 Eur, Innogy nájom led žiarovky 5,52 Eur, Skylink mesačne 6,90 Eur, Výživné Mariana P. 150,00 Eur, Quatro karta mesačne 110,00 Eur, Nájomné byt SBD mesačne 230,00 Eur. Odporca v predmetnom vyjadrení tiež uviedol, že na doplnenie ešte je náhradné výživné na A. B. 120,00 Eur, ktoré dáva celé A. B. plus jej dáva 60,00 Eur rodinné prídavky, ktoré tak isto dáva A. B. a deťom platí telefónne paušály a A. B. školné 150,00 Eur. Deťom tiež prispieva mimoriadne podľa toho ako mu ostávajú financie.
7. Navrhovateľka súdu, podaním doručeným dňa 27. 09. 2023, doložila potvrdenie od ošetrujúceho lekára (žurnalizované na č. l. 89 súdneho spisu) a oznámila spisovú značku rozsudku o uložení trestu odňatia slobody matke a spisovú značku rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o náhradnom výživnom.
8. Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil aj ďalšie potrebné listinné dôkazy, a to lustráciu navrhovateľky a odporcu v Registri obyvateľov (č. l. 4, 5, 18 a 20 súdneho spisu), lustráciu navrhovateľky a odporcu v Sociálnej poisťovni (č. l. 7, 8, 19 a 21 súdneho spisu), Oznámenie od zamestnávateľa odporcu spolu s potvrdením príjmov zo závislej činnosti (č. l. 35-36 súdneho spisu) a Oznámenie od Evanjelickej spojenej školy (č. l. 39-42 súdneho spisu), Oznámenie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní štátnych sociálnych dávok (č. l. 56 súdneho spisu), Oznámenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu o vlastníctve a držbe motorových vozidiel (č. l. 72 súdneho spisu), rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/15/2019 zo dňa 20. 05. 2019 (č. l. 78 súdneho spisu), odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (č. l. 85 súdneho spisu), rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2023/18608-273 (č. l. 99 súdneho spisu), rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/45/2019-796 zo dňa 31. 07. 2019, odpoveď na lustráciu v Obchodnom registri (č. l. 118 a 119 súdneho spisu) a odpoveď na lustráciu v živnostenskom registri (č. l. 120 – 123 súdneho spisu).
9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. november 2023, na ktoré predvolal oboch účastníkov konania. Pojednávania sa zúčastnila navrhovateľka osobne. Odporca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil včas a riadnymi dôvodmi a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Preto súd s poukazom na § 180 CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti odporcu. Vzhľadom na neprítomnosť odporcu súd konštatoval, že nie je možné
vykonať pokus o uzatvorenie zmieru, resp. pokus zmierneho vyriešenia sporu. Následne, po úvodných poučeniach, prednese navrhovateľky, postupe súdu podľa § 181 ods. 2 CSP a vykonaní dokazovania, v čase prerušenia konania na 10 minút za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, odporca vstúpil do pojednávacej miestnosti, na čo bol súdom vyzvaný, aby počkal na vyvolanie veci. Po vyvolaní veci súd poučil odporcu o tom, že bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania ako aj o tom, v akom štádiu sa pojednávanie nachádza, a teda že bude vyhlásený rozsudok. Nakoľko sa však jednalo o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku súd odporcovi poskytol priestor, aby uviedol, čo vo veci považuje za potrebné. Celé vyjadrenie odporcu je zachytené na zvukovom zázname z pojednávania. Na to súd pristúpil k vyhláseniu rozsudku v mene Slovenskej republiky.
10. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP jednak takými listinnými dôkazmi, ktoré súdu predložili účastníci konania a jednak takými dôkazmi, ktoré súd podľa § 185 ods. 2 CSP s poukazom na článok 6 CMP, obstaral. Uvedené sa týka nasledovných listín: odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov odporcu a navrhovateľky, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni pre navrhovateľku a pre odporcu, oznámením od zamestnávateľa odporcu spolu s potvrdením príjmov zo závislej činnosti, oznámenia navrhovateľky o výške jej výdavkov, oznámenia od Evanjelickej spojenej školy, Oznámenia od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní štátnych sociálnych dávok, Oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, okresného dopravného inšpektorátu o vlastníctve a držbe motorových vozidiel, Rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2P/15/2019 zo dňa 20. 05. 2019, zoznamu výdavkov odporcu (č. l. 84 súdneho spisu), Odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2023/18608-273 o náhradnom výživnom, Odpovede na lustráciu v obchodnom registri a Odpovede na lustráciu v živnostenskom registri. Súd nevykonal dokazovanie Potvrdením ošetrujúceho lekára predloženým navrhovateľkou a Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/45/2019-796 zo dňa 31. 07. 2019, ktoré navrhovateľka predložila a súd obstaral z dôvodu existencie možnosti potreby odopretia prístupu matky navrhovateľky na pojednávaní. Matka navrhovateľky nebola na pojednávanie predvolávaná. Nakoľko sa matka navrhovateľky na pojednávanie nedostavila ani ako verejnosť, uvedené dôkazy súd nevykonal, keď ich relevancia bola v danom konaní čisto procesného charakteru a z priebehu pojednávania vyplynulo, že nie je potrebné tieto listiny „použiť“ za účelom odôvodnenia odopretia prístupu jednotlivej osobe na pojednávanie.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, s poukazom na § 37 CMP, podľa ktorého si súd osvojí zhodné tvrdenia účastníkov konania, súd zistil nasledovný skutkový stav veci.
12. Navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, ktorá sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, toho času štúdiom na strednej škole – F. G. H. I. J. A., a teda je osobou plnoletou, ktorá z uvedeného dôvodu nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka, ako plnoleté dieťa odporcu, ktoré nie je schopné sa samo živiť, je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa. Naproti tomu, odporca, ako otec plnoletého dieťaťa, ktoré nie je schopné sa samo živiť, je v konaní o výživnom na plnoleté dieťa pasívne vecne legitimovaným.
13. Z vyjadrení účastníkov konania mal súd za preukázané a nebolo v konaní sporné, že navrhovateľka sa po tom, ako bola jej matka prepustená z výkonu trestu odňatia slobody zo strachu z matky odsťahovala zo spoločnej domácnosti s odporcom. Napriek tomu, že uvedené nevyplýva z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov išlo o skutočnosť nespornú, potvrdenú vyjadreniami účastníkov konania na pojednávaní.
14. Z odpovede Evanjelickej spojenej školy, Evanjelického gymnázia E. K. v Liptovskom Mikuláši zo dňa 02. 08. 2023 mal súd za preukázané, že navrhovateľka školskom roku 2023/2024 navštevuje piaty ročník 5-ročného bilingválneho štúdia.
15. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny BB zo dňa 13. 09. 2023 mal súd za preukázané, že odporca je poberateľom prídavku na dve deti (navrhovateľku a jej sestru) vo výške 60,00 Eur mesačne na každé dieťa. Zároveň z predmetnej odpovede vyplýva, že odporca je poberateľom
náhradného výživného na dve deti (navrhovateľku v sume 100,00 Eur mesačne a jej sestru). Na žiadosť súdu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok predložilo súdu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odboru sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OHN_NVAŠSD/ HN/SOC/2023/18608-273 zo dňa 08. 06. 2023, podľa ktorého sa náhradné výživné v sume 100,00 Eur bude odo dňa 100,00 Eur mesačne pozadu vyplácať navrhovateľke ako oprávnenej osobe.
16. Z lustrácií vykonaných v Sociálnej poisťovni podporených mal súd za preukázané, že navrhovateľka tohto času nie je zamestnaná.
17. Z lustrácií vykonaných v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané, že odporca je toho času zamestnaný u zamestnávateľa Mondi SCP, a.s. a z oznámenia zamestnávateľa odporcu, doručeného súdu dňa 19. 07. 2023, ktorého prílohou bolo potvrdenie príjmov zo závislej činnosti od júla 2022 do júna 2023 mal súd za preukázané, že v období od júla 2022 do júna 2023 bola čistá priemerná mesačná mzda odporcu 1.504,78 Eur.
18. Z lustrácie v evidencii vozidiel poskytnutej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, okresným dopravným inšpektorátom zo dňa 13. 09. 2023 zo dňa má súd za preukázané, že navrhovateľka nie je vlastníčkou ani držiteľkou osobného motorového vozidla. Odporca je vlastníkom nákladného vozidla továrenskej značky A. J. L. M., a osobného motorového vozidla továrenskej značky G. L. I. a držiteľom osobného motorového vozidla N. K. K. vyradeného z evidencie vozidiel.
19. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra v rozsahu celého územia Slovenskej republiky mal súd za preukázané, že navrhovateľka nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Banská Bystrica, obec D., katastrálne územie D., mal súd za preukázané, že odporca je výlučným vlastníkom pozemkov parcely registra „E“, parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 54 m2 a parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 8 m2.
20. Z lustrácie v živnostenskom registri a v obchodnom registri, podporenom vyjadrením účastníkov na pojednávaní mal súd za preukázané, že žiadny z účastníkov konania nie je živnostníkom ani nie je vedený v aktuálnych záznamoch obchodného registra.
21. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa neplremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností rodičov voči deťom. Zákon ohraničuje tak začiatok vzniku tejto povinnosti (napr. dňom narodenia dieťaťa, osvojenia dieťaťa a pod.) ako aj čas, do ktorého je rodič povinný dieťa vyživovať, pričom táto povinnosť rodiča trvá až do toho času, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice, napr. dosiahnutí plnoletosti dieťaťa. Touto schopnosťou sa rozumie schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady, pričom musí ísť o stav na strane dieťaťa trvalý, a teda jednorazový príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. To, kedy nastane takýto stav záleží od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí napr. štúdium dieťaťa v zmysle sústavnej prípravy na budúce povolanie, vznik nároku na príslušné dávky sociálneho zabezpečenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, vznik schopnosti dieťaťa zamestnať sa a vykonávať prácu a pod. Dieťa je teda schopné samostatne sa živiť až vtedy, keď si dokáže trvalo samo zabezpečovať svoje životné potreby.
32. Pokiaľ ide o obsah vyživovacej povinnosti, resp. výživného, rozumie sa ním zaobstarávanie životných potrieb dieťaťa za účelom jeho všestranného telesného a duševného rozvoja. Odôvodnené potreby dieťaťa sú dané jeho vekom, fyzickou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom, záujmami a prípravou na budúce povolanie. Výživné pre dieťa, aj plnoleté, slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, hygienické potreby, lieky a pod.), ale ja ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre jeho vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové iné potreby a pod.)
33. V danom prípade je navrhovateľka študentkou posledného ročníka strednej školy. Ako okolnosť, keď trvá vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu sa štúdium tradične akceptuje, keď je odôvodnenou úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov do života. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením štúdia. Súd však dáva do pozornosti, že sa nejedná nevyhnutne o ukončenie stredoškolského štúdia, ale táto povinnosť rodičov voči deťom trvá aj v prípade absolvovania následného nadväzujúceho vysokoškolského štúdia. Jedná sa teda o definitívnosť získania predpokladov na výkon povolania.
34. Pri priznávaní nároku na výživné pre plnoleté dieťa je potreba zohľadniť jednak záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam tak, aby získalo vhodné predpoklady na svoje uplatnenie na trhu práce a na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa k štúdiu alebo k práci.
35. Pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné zvážiť na strane povinného rodiča, pri určení vyživovacej povinnosti sú základným kritériom schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nie len preukázanými zárobkovými pomermi rodiča ale aj všetkými ďalšími jeho príjmami, jeho najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zameraním, praxou, rozsahom výkonu zárobkovej činnosti, vekom, zdravotným stavom, prípadne regiónom, v ktorom žije a podobne. Rovnako sa prihliada aj k tomu, či a v akej miere sa rodič o dieťa osobne stará, nakoľko práva a osobná starostlivosť vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb, zdravotného stavu toho ktorého dieťaťa.
36. Okrem už uvedeného súd berie v zmysle § 75 Zákona o rodine do úvahy aj všeobecné kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu, a teda sleduje aj potencionalitu príjmov a súlad s dobrými mravmi. Princíp potencionality príjmov povinného je kľúčový predovšetkým pri posudzovaní zjavne nevyužitých schopností povinnej osoby, kedy pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje ale to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že odporca uvedené využíva v plnom rozsahu, a preto priestor na uplatnenie uvedeného princípu bol minimálny až žiadny, keď pomer potencionality a fakticity príjmov u odporcu súd vyhodnotil v pomere 1:1. Pokiaľ ide o kritérium dobrých mravov, súd by nemohol priznať výživné ani po splnení všetkých ostatných zákonných kritérií na jeho priznanie, pokiaľ by bol zistený rozpor s dobrými mravmi. Existenciu rozporu s dobrými mravmi súd zisťuje vždy v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami jednotlivého prípadu. Za rozpor s dobrými mravmi je možné považovať napr. dopustenie sa trestnej činnosti dieťaťa voči rodičovi, hrubý nepomer majetkových a príjmových pomerov medzi povinnou a oprávnenou osobou ale aj prípady kedy oprávnený bez vážneho a ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu prípravu na budúce povolanie ani zárobkovú činnosť napriek tomu, že uvedené je v jeho možnostiach a schopnostiach. Nakoľko však súd v priebehu konania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vo vzťahu navrhovateľky ako dieťaťa voči odporcovi ako otcovi boli porušené dobré mravy konštatoval neexistenciu rozporu priznania práva na výživné voči odporcovi s dobrými mravmi.
37. Vzhľadom na uvedené, po dôkladnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi ako aj celou matériou súdneho spisu mal súd za to, že navrhovateľke nárok na výživné voči odporcovi vznikol. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky vzal súd do úvahy hlavne samotnú skutočnosť, že navrhovateľka, napriek tomu, že je plnoletá, nie je schopná sama sa živiť, pretože sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, toho času štúdiom na strednej škole. Pravidelný mesačný príjem (iný ako náhradné výživné a prídavok na dieťa vyplácané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny) navrhovateľka tak nemá a nemôže mať, nakoľko študuje prezenčnou formou štúdia. S poukazom na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá až dokým dieťa začne byť schopné samé sa živiť, na citované zákonné ustanovenia a v neposlednom rade na ustálenú judikatúru k tejto otázke súd považoval návrh navrhovateľky za čiastočne dôvodný. Súd preto pristúpil k určeniu obdobia, za aké tento nárok navrhovateľke patrí a k stanoveniu výšky vyživovacej povinnosti.
38. Pokiaľ ide o určenie obdobia, za ktoré výživné navrhovateľke, ako plnoletému dieťaťu, patrí súd, v zmysle ust. § 77 ods. 1 CMP, za rozhodné obdobie pre priznanie výživného navrhovateľke, keďže ide o osobu plnoletú, považoval obdobie od začiatku súdneho konania, teda od podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 20. 06. 2023.
39. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady úmernosti a primeranosti, vzal do úvahy príjmy, výdavky a oprávnené potreby navrhovateľky a tiež príjmy a výdavky a majetkové pomery odporcu.
40. Z konania vyplynulo, že navrhovateľka má, ako jediný svoj príjem, prídavok na dieťa vo výške 60,00 Eur vyplácaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je vyplácaný k rukám odporcu a ktorý jej odporca mesačne poukazuje a náhradné výživné vo výške 100,00 Eur mesačne, ktoré jej je hradené z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe rozhodnutia odboru sociálnych vecí a rodiny č. BB2/OHN_NVAŠSD/HN/SOC/2023/18608-273. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľka nie je zamestnaná a nemá príjem ani z brigádnickej činnosti. Navrhovateľka nie je vlastníčkou ani držiteľkou žiadneho motorového vozidla a nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky tieto, ako je uvedené v bode 5 tohto rozhodnutia sú v celovej výške 340,00 Eur. Do uvedenej sumy navrhovateľka započítala tiež školné a paušál za telefón. Nakoľko však v konaní bolo preukázané, že tak školné ako aj paušál za telefón hradí odporca, súd sumu 15,00 Eur mesačne za školné a sumu 40,00 Eur za paušál od uvedených výdavkov navrhovateľky odpočítal. Súd tak dospel k celkovej sume mesačných výdavkov navrhovateľky vo výške 285,00 Eur. Navrhovateľka toho času býva v rodine svojej kamarátky, je fyzicky zdravá, vzhľadom na rodinné pomery navštevuje psychologickú a psychiatrickú ambulanciu, avšak v spojení s uvedeným navrhovateľka neuviedla žiadne výdavky. Všetky navrhovateľkou uvedené mesačné náklady súd, vzhľadom na bežné ceny tovarov a služieb považoval za primerané.
41. V spojení s prídavkom na dieťa súd dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o prídavok na dieťa, tento nie je príjmom rodiča, ale ide o štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, a teda slúži na úhradu potrieb dieťaťa. Prídavok sa vypláca v pravidelných mesačných dávkach, a to najdlhšie do dovŕšenia 25. roku veku dieťaťa, ak toto spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Na túto skutočnosť súd poukazuje v súvislosti s vyjadrením odporcu, ktorý vo svojom podaní doručenom súdu dňa 19. 09. 2023 uviedol, že navrhovateľke dáva celé rodinné prídavky. Uvedené je štátnou sociálnou dávkou určenou pre dieťa, na úhradu jeho potrieb, ktorú si odporca nemôže zahrnúť do svojich výdavkov a ktorá patrí nezaopatrenému dieťaťu.
42. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky odporcu a jeho majetkové pomery, tento je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere od mája 1997 a jeho pracovný pomer trvá. Priemerná mesačná čistá mzda odporcu tvrdená odporcom v jeho vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 09. 2023 bola 1.200,00 Eur plus 13. a 14. plat vo výške 500,00 Eur. Z oznámenia zamestnávateľa mal súd za preukázané, že priemerná čistá mesačná mzda odporcu v období od júla 2022 do júna 2023 bola 1.504,78 Eur, ktorú sumu bral súd za, pre určenie výšky výživného na plnoleté dieťa, smerodajnú. Pokiaľ ide o mesačné výdavky odporcu, tieto súd, vzhľadom na rozpis výdavkov, ktorý súdu poskytol samotný odporca (podrobne v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia) ustálil na sumu 988,82 Eur. K majetkovým pomerom odporcu súd uvádza, že odporca je vlastníkom a držiteľom troch motorových vozidiel špecifikovaných v bode 18 odôvodnenia tohto rozhodnutia tak, ako vyplynulo z lustrácie v evidencii vozidiel poskytnutej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, okresným dopravným inšpektorátom a je tiež výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v bode 19 tohto rozhodnutia.
43. Vzhľadom na uvedené súd nevyhovel navrhovateľke v celej výške uplatneného nároku, teda vo výške 250,00 Eur mesačne, nakoľko po preskúmaní majetkových, zárobkových a finančných pomerov odporcu ako aj jeho v konaní deklarovaných životných nákladov a po zohľadnení deklarovaných životných nákladov navrhovateľky a po zohľadnení tej skutočnosti, že navrhovateľka je príjemkyňou náhradného výživného vo výške 100,00 Eur mesačne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a prídavku na dieťa vo výške 60,00 Eur, ako aj po zohľadnení školného a platieb za mobilný telefón, ktoré za navrhovateľku platí odporca mal za to, že súčasná finančná, majetková a zárobková situácia odporcu a potreby a situácia navrhovateľky umožňujú určiť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v sume 125,00 Eur mesačne, a to s účinnosťou ako žiadala, teda odo dňa podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, t. j. od 20. 06. 2023 pretože už v čase podania návrhu mala navrhovateľka pravidelné mesačné výdavky v uvádzanom rozsahu a uvedenú sumu súd považoval za zodpovedajúcu oprávneným výdavkom navrhovateľky (I. výrok rozsudku).
44. Súd zároveň stanovil výšku zameškaného výživného odo dňa podania návrhu, t. j. od 20. 06. 2023 až do rozhodnutia súdu, teda do dňa 13. novembra 2023, ktoré predstavuje sumu celkom 598,40 Eur. Lehota na plnenie je zákonom stanovená na tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku (§ 232 CSP). Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu, ktorá bude dlhšia ako táto, zákonom ustanovená, lehota. Súd v zmysle uvedeného rozhodol, že nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol v čase od podania žaloby do rozhodnutia súdu, teda za obdobie od 20. 06. 2023 do 13. 11. 2023 vo výške celkom 598,40 Eur je povinný odporca uhradiť navrhovateľke v dlhšej ako zákonom stanovenej lehote, a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok rozsudku). S ohľadom na výšku príjmu odporcu a výšku nedoplatku ako aj naliehavosť potreby navrhovateľky súd určil takú lehotu na zaplatenie, ktorú považoval, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, za primeranú.
45. V prevyšujúcej časti, teda v časti výživného v sume prevyšujúcej súdom priznaných 125,00 Eur (nakoľko navrhovateľka si v návrhu uplatnila výživné vo výške 250,00 Eur mesačne) súd návrh navrhovateľky zamietol s poukazom na vyššie odôvodnené majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti odporcu, ako aj s poukazom na náhradné výživné, ktorého je navrhovateľka príjemkyňou a ktoré čiastočne pokrýva potreby navrhovateľky (III. výrok rozsudku).
46. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že pokiaľ ide o rozdiel medzi výškou vyživovacej povinnosti určenej matke rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok,
sp. zn. 2P/15/20199 zo dňa 20. 05. 2019, ktoré je toho času vyplácané vo forme náhradného výživného k rukám plnoletej navrhovateľky a výškou vyživovacej povinnosti určenej otcovi týmto rozhodnutím súdu, zákonná vyživovacia povinnosť rodičov neznamená automaticky rovnosť medzi vyživovacími povinnosťami oboch z rodičov. Záväzok nie je solidárny a pri nedostatku schopností a možností jedného z rodičov sa presúva povinnosť v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 Zákona o rodine).
47. Konanie o vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu je konanie vedené podľa CMP, kedy sa o trovách rozhoduje v zmysle § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemý nárok na náhradu trov konania. Súd síce má možnosť, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, priznať náhradu trov konania, avšak v danom prípad súd takéto okolnosti nevzhliadol a takýto nárok ani nebol zo strán účastníkov konania uplatnený. Vzhľadom na uvedené súd o náhrade trov konania v zmysle § 52 CMP rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok rozsudku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovené zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.