Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/101/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č.k.

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudca JUDr. Roland Kemény, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.3.2012 v Bratislave takto

r o z h o d o l

Podľa sa

obž. E.. E. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, bytom Bratislava, C. B. X

rozhodol:

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby, podľa ktorej sa mala dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa XX. E. 2010 o 15,50 hodine v Bratislave na ulici Mlynské Nivy v ľavom jazdnom pruhu viedla osobné motorové vozidlo značky B.?. evidenčného čísla T.-XXXFN, pričom na priechode pre chodcov v rozopre s ustanovením § 4 odsek 1 písmeno f), odsek 4 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 8/2009 Zbierky zákonov o cestnej premávky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, hoci v dvoch jazdných pruhoch vpravo zostali stáť motorové vozidlá pred priechodom pre chodcov, aby umožnili prejsť cez cestu chodcom, narazila do sprava idúceho chodca D. H., ktorý následkom zrážky utrpel ľahké zranenia - otras mozgu, pomliaždenie ľavej strany hrudníka, pomliaždenie ľavej časti panve, pomliaždenie na hlave s krvnou podliatinou nad ľavou očnicou, pomliaždenie ľavého kolena s ľahkým poškodením chrupavky a pomliaždenie ľavého stehna s obvyklou dobou liečenia v bežnej lekárskej praxi 42 dní,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodený D. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, so svojím nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súde konanie.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní prehlásila, že je nevinná, ale ľutuje čo sa stalo. K priebehu nehody uviedla, že s vozidlom jazdila plynule v ľavom jazdnom pruhu odhadovanou rýchlosťou asi 35 km/hod. v pravom jazdnom pruhu takisto plynulo prechádzali ďalšie vozidlá. Z pravej strany jej náhle vbehol do cesty poškodený. Tento musel predtým prejsť cez oba jazdné pruhy a keďže vozidlo vpravo od nej plynulo prechádzalo, spoliehala sa nato, že odtiaľ nemôže nikto vybehnúť.

Svedok C. G. - spolujazdec obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že doprava bola pomalá, išli skoro krokom. Naraz zacítil náraz a registroval, že človek spadol na kapotu.

Poškodený D. H. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, uviedol, že s priateľkou čakali na prechode pre chodcov. Keď zastavili autá v prvých dvoch prúdoch, tak sa pohli. Keď boli v polovičke druhého pruhu, tak nevidel v treťom pruhu žiadne vozidlo. Nezastavil sa a obzrel sa na priateľku a asi za 4-5 sekúnd, za ktoré prešiel asi dva metre, zastavil náraz. Obžalovaná sa k jeho výpovedi vyjadrila, že poškodený všetko účelovo klame, nakoľko žiadne vozidlá vo vedľajších pruhoch nestáli.

Svedkyňa E. P. uviedla, že s poškodeným vošli naraz na vozovku vtedy, keď vozidlá v prvom a druhom jazdnom pruhu stáli. Keď bol poškodený v druhom pruhu asi 1 meter pred ňou, tak sa na ňu obzrel. Potom už počula náraz a videla ako nad kapotou letí telo. Vozidlo obžalovanej videla, tvrdila, že išlo dosť vysokou rýchlosťou asi 50 km/hm a nie s úmyslom na zastavenie.

Zranenie poškodeného a dĺžka liečenia boli ustálené znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Dychovými skúškami nebol u obžalovanej ani u poškodeného zistený alkohol.

Poškodenému nebola odobratá vzorka krvi na prítomnosť omamných látok.

Vzhľadom na protichodné výpovede obžalovanej a poškodeného súd do konania pribral znalca z odboru cestnej dopravy. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol:

1. Čo sa týka možnosti zatienenia poškodeného v pravom jazdnom pruhu priebežne jazdiacim vozidlom.

V otázke naznačený problém je technickým problémom riešenia oblasti zakrytého rozhľadu vodičky vozidla B.?do kritického priestoru pravého a stredného jazdného pruhu vozovky za danej dopravnej situácie. V prípade ak by bola presne známa rýchlosť a spôsob pohybu poškodeného cez túto časť vozovky, počet a druh vozidiel, ktoré oblasť zakrytého rozhľadu mali vytvárať, rýchlosť jazdy a vzájomný pozdĺžny odstup týchto vozidiel medzi sebou, bolo by možné vyriešiť predložený problém matematicko - fyzikálnym aparátom s uspokojivou presnosťou. Uvedené okrajové podmienky javu zakrytého rozhľadu však v tomto prípade nie sú známe, preto zaznačenú konkrétnu technickú analýzu nie je v tomto predloženom prípade možné realizovať.

Vo všeobecnosti je však technicky dôvodne možné uviesť, že ak sa v kritickom čase vozidlá nachádzajúce sa v pravom a strednom jazdnom pruhu vozovky pohybovali, potom fyzikálne zákonite vytvárali v istých časových úsekoch oblasť zakrytého rozhľadu pre vodičku značky B.?. Súčasne to ale znamená, že pošk. chodec by sa v kritickom čase musel za takéhoto stavu pohybovať cez vozovku „kaskadérsky“ pomedzi pohybujúce sa vozidlá, čo je technicky možné a naviac v mestských podmienkach nie je nezvyčajné.

2. Ohľadne rýchlosti vozidla obžalovanej v čase dopravnej nehody.

Miesto zrážky vozidla B.?s chodcom H. sa nachádzalo na ploche vyznačeného priechodu pre chodcov. Vozidlo B.?sa v kritickej dobe blížilo ku predmetnému priechodu pre chodcov rýchlosťou cca 40 km/h. a do pošk. chodca narazilo na počiatku svojho intenzívneho brzdenia pri rýchlosti cca 37 km/h. Vodička začala reagovať na chodca intenzívnym brzdením v čase cca 1,2 s pred zrážkou. V tomto okamihu, teda na počiatku reakčnej doby vodičky, bol predný obrys vozidla B.?vzdialený od úrovne miesta zrážky cca 13,4m a chodec sa vtedy nachádzal približne na úrovni stredu šírky stredného jazdného pruhu vozovky. V okamihu zrážky bol pohyb chodca rýchly, technicky zodpovedal behu. Telo chodca bolo v tejto fáze pohybu predklonené vpred, čo potvrdzuje snahu poškodeného prebehnúť popred blížiaceho sa kolízne vozidlo.

3. Možnosť oboch zúčastnených odvrátiť hroziacu kolíziu na priechode pre chodcov.

Nakoľko nie je jednoznačne zrejmé, či v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov stáli v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá umožňujúce prechádzanie chodcov po danom priechode alebo nie, možnosti pošk. chodca na zabránenie nehody museli byť riešené alternatívne.

V prípade, že v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov stáli v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá umožňujúce prechádzanie chodcov po danom priechode, mal pošk. chodec možnosť zabrániť vzniku nebezpečnej situácie na vozovke na následne aj posudzovanej dopravnej nehode v prípade, ak by zodpovedne sledoval aktuálnu dopravnú situáciu v treťom jazdnom pruhu vozovky, náležite ju vyhodnotil a cez vozovku by v pohybe nepokračoval, pretože z technického hľadiska mu muselo byť nepochybne zrejmé, že prichádzajúce vozidlo nemá možnosť zastaviť bezkolízne. V takomto prípade by pošk. chodec na vozovke nevytvoril kolíznu situáciu.

V prípade, ak v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá nestáli a plynulou jazdou prechádzali cez priechod, potom pošk. chodec nemal do vozovky za danej dopravnej situácie ani vstupovať, nie to ešte cez ňu sa priečne pohybovať. Takéto technicky správne konanie by súčasne umožnilo pošk. chodcovi zabrániť kolízii s prichádzajúcim vozidlom B.?.

4. Či vodička mohla objektívne reagovať a vozidlo bezpečne zastaviť pred priechodom pre chodcov pri vyskytnutí sa takejto náhlej prekážky.

Nakoľko nie je jednoznačne zrejmé, či v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov stáli v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá umožňujúce prechádzanie chodcov po danom priechode alebo nie, aj možnosti vodičky na zabránenie nehody museli byť riešené alternatívne. Pri posudzovaní techniky jazdy vodičky je potrebné mať na pamäti, že vodička vozidla B.?mala v rozhodnom čase za povinnosť sledovať situáciu v okolí priestoru tohto vyznačeného priechodu pre chodcov nielen vpravo, ale aj vľavo od svojej jazdnej dráhy.

V prípade, že v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov stáli v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá umožňujúce prechádzanie chodcov po danom priechode, mala vodička bezproblémovú možnosť zabrániť vzniku nebezpečnej situácie na vozovke a následne aj posudzovanej dopravnej nehode v prípade, ak by s ňou vedeným vozidlom zastavila pred týmto priechodom pre chodcov tak, ako ostatné vozidlá.

V prípade, ak v kritickom čase pred predmetným vyznačeným priechodom pre chodcov v prvých dvoch jazdných pruhoch vozidlá nestáli a plynulou jazdou prechádzali cez priechod, potom vodička vozidla

nemala možnosť zabrániť kolízii s pošk. chodcom z jej rýchlosti jazdy, akou sa k predmetnému priechodu pre chodcov blížila. Mala však možnosť zastaviť bezkolízne ňou vedené vozidlo pri zhodnej reakcii ako v čase nehody, avšak len do rýchlosti cca. 29 km/h. Vodička mala taktiež technickú možnosť odvrátiť kolíziu s pošk. chodcom za predpokladu jej reakcie intenzívnym brzdením bez časového oneskorenia, avšak len do rýchlosti jazdy cca 36 km/h.

Zostáva na právnom posúdení tejto dopravnej nehody, či vodička mala za danej celkovej dopravnej situácie tejto alternatívy viesť vozidlo B.?. rýchlosťou nižšou ako 36 km/h, resp. nižšou ako 29 km/h.

5. Iné skutočnosti, ktoré sú zrejme dôležité pre posúdenie veci.

V prípade, ak by existoval nezávislý a objektívny svedok nehodového deja, nemuseli byť možnosti účastníkov na zabránenie nehody riešené alternatívne a existovalo by pravdepodobne len jedno technické riešenie.

Výpoveď poškodeného chodca o tom, ako v kritickom čase prechádzal cez vozovku, je technicky nedôveryhodná. Napr. jeho tvrdenie, že pred zrážkou za čas (4 až 5)s mohol svojim pohybom prejsť asi 2m, je technicky absurdná. Tiež v kritickom čase, tesne pred zrážkou, pošk. chodec nešiel, ale bežal.

Ako vyplýva zo záverov znaleckého posudku, ani znalec sa nemohol jasne vyjadriť k priebehu nehody, resp. k miere zavinenia a to z objektívnych dôvodov, pričom získať presnejšie dôkazy nie je možné. Znalec sa však vyjadril k výpovedi poškodeného, ktorá je podľa neho technicky nedôveryhodná, absurdná. Poškodený tesne pred zrážkou nešiel, ale bežal, čo potvrdzuje jeho snahu prebehnúť popred blížiace sa kolízne vozidlo. Technicky možná a naviac v mestských podmienkach nie nezvyčajné je, že chodec sa mohol pohybovať cez vozovku „kaskadérsky“ pomedzi pohybujúce sa vozidlá.

Vzhľadom na výpovede poškodeného a svedkyne P. sa súd priklonil k alternatívam znalca, podľa ktorých nezavinila dopravnú nehodu obžalovaná. Už len existencia dvoch alternatív v znaleckom posudku dáva súdu povinnosť použiť zásadu „in dubio pro reo“.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že nie je možné jednoznačne vysloviť, že konanie obžalovanej naplnilo zákonné znaky žalovaného alebo iného trestného činu, preto ju spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.

V nadväznosti na oslobodzujúci výrok o vine súd odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na podpísaný súd.

Poškodený môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Odvolanie podané osobami, ktoré sa tohto svojho práva výslovne vzdali je právne neúčinné.