Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1152-2011.pdf
PDF · 65.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1152/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava proti povinnému V. U., Z.. XX.X.XXXX, X. XX, L. vedenej na Exekútorskom úrade v Bratislave u súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka, Čsl. tankistov 212, Bratislava pod č. Ex 7235/2011 o vymoženie pohľadávky vo výške 337,02 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú,
exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 2.5.2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Mateja Kršiaka vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 337,02 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov Unionu zdravotnej poisťovne, a.s. v Bratislave č. 1110004314 zo dňa 28.2.2011.
Dňa 13.5.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803/106216 zo dňa 23.5.2011.
Dňa 9.2.2012 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené ako návrh na odklad exekúcie. Povinný vo svojom návrhu uviedol, že za obdobie kalendárnych mesiacov 01/2009-12/2009 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, teda platiteľom zdravotného poistenia bol štát.
Súd posúdil predmetné podanie podľa svojho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, najmä však z priloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní dávky v hmotnej núdzi zistil, že v v období 01/2009-12/2009 bol povinný skutočne poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Podľa ust. § 17a ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení") zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
Podľa ust. § 11 ods. 7 písm. n) zákona o zdravotnom poistení štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, a fyzickú osobu, ktorá sa spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze.
Podľa ust. § 23 zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 7), e) skutočnosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného (§ 12).
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd vzal na vedomie, že povinný si síce nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z citovaného ust. § 23 písm. d) zákona o zdravotnom poistení, že povinný mal povinnosť oznámiť skutočnosti rozhodujúce pre vznik povinnosti štátu platiť za neho poistné, teda v tomto prípade, že bol v predmetnom období poberateľom dávky v hmotnej núdzi, no súd má za to, že ďalšie pokračovanie exekúcie by znamenalo duplicitné vymáhanie poistného, ktoré v predmetnom období uhrádzal štát.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.