Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/21/2011

Potvrdené rozhodnutím 20Co/123/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Világiovej v právnej veci žalobkyne: E. T., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom trvale H., Z. X, t.č. H., D. X, zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, proti žalovanej: I. M., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. X, zastúpená JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarkova 63, o vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C 21/2011-165 zo dňa 14.3.2012 jednohlasne takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: E. T., rod. T., nar. X.X.XXXX, bytom trvale H.Z., Z. X, t.č. H., D. X, zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89 p r o t i žalovanej: I. M., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H., Z. X, zastúpená JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom so sídlom v Prešove, Jarkova 63, o vrátenie daru a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a prísl. takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.1.2011 domáhala vrátenia daru podľa (ďalej len „“) vo výroku bližšie konkretizovaných nehnuteľností, ktoré darovala žalovanej - svojej dcére darovacími zmluvami zo dňa 11.10.2006 a 6.1.2007. Neskôr žalobu rozšírila podaním zo dňa 4.10.2011 (č.l. 96) aj na určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. Prešov a to pozemku KN XXXX/X - orná pôda o výmere 7845m2 v ideálnom podiele 1 z celku ako aj o určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Prešov a to rodinného domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN XXXX/X a tiež k parcelám KN XXXX/X I. XXXX/X v ideálnom podiele 3/10 z celku. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením na pojednávaní dňa 6.10.2011.

Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaná sa o ňu dlhodobo nestará, nezaujíma sa o ňu, neposkytuje jej pomoc v starobe a chorobe, správa sa voči nej vulgárne a agresívne, čo vyvrcholilo tým, že 19.11.2010 úmyselne zastavila prívod teplej vody na prízemie domu, ktorú obýva len žalobkyňa aj so svojim synom. Poukázala na svoj zlý zdravotný stav, inkontinenciu a s tým spojenú nutnosť zvýšenej hygieny a preto žalobkyňa bola nútená z rodinného domu sa odsťahovať.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Rozhodne poprela pravdivosť odôvodnenia žaloby. Prehlásila, že žalobkyňu mala a stále má rada, vždy sa k nej správala úctivo, výborne spolu vychádzali. Žalobkyňu sprevádzala na lekárske vyšetrenia, nosila jej lieky, kupovala jej oblečenie, pomáhala jej v domácnosti

- upratovala jej izbu, prala a žehlila. Žalobkyňa niekoľkokrát za deň ju navštevovala na poschodí domu, ktoré obývala žalovaná aj s rodinou, často spolu obedovali a večerali, prípadne popíjali kávu alebo čaj. Prehlásila, že nikdy sa k žalobkyni nechovala agresívne alebo vulgárne. Poukázala na to, že vzťahy sa narušili po nasťahovaní sa bratovej priateľky, kedy aj žalobkyňa zmenila k nej správanie a prestala ju navštevovať, mala pritom pocit, že to nebolo z jej vôle. Uviedla, že brat im začal robiť schválnosti, opakovane vypínal elektrickú energiu, nezapol kotol na vykurovanie a preto manžel žalovanej zastavil prívod teplej vody do prízemia domu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov E. T., Ľ. P., C. M., A. Č.K., D. M., D. P., E. M., odbornými stanoviskami znalca Ing. Vladimíra Vaľu, čestnými vyhláseniami E. P., E. P., E. O., H. D., E. D., L. Q., G. G., E. J., C. B.Z., T. M., W. T., M. T., D. J., E. M., O.. H. G., E. U., uzneseniami OO PZ Prešov

- sever ČVS:ORP-1255/SE-PO-2011 zo dňa 7.7.2011, ČVS:ORP-1609/SE-PO-2011 zo dňa 28.10.2011, ČVS:ORP-1661/SE-PO-2011 zo dňa 3.9.2011, ČVS:ORP-1608/SE-PO-2011 zo dňa 6.9.2011, spisom Obvodného úradu Prešov Pr 1896, 1904/2010/Slz, spisom OO PZ Prešov - sever ČVS:ORP-1255/SE- PO-2011, rozhodnutím Obvodného úradu v Prešove Pr 08765/2011/2809/JH zo dňa 13.1.2012, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 11.10.2006 bola uzavretá darovacia zmluva medzi žalobkyňou ako darujúcou a žalovanou a jej bratom E. T. ako obdarovanými. Jej predmetom bol celý spoluvlastnícky podiel žalobkyne 5/10 k nehnuteľnosti zapísanej na LV 1257 kat. úz. Prešov ako parcely KN XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 414m2, KN XXXX/X - záhrady o výmere 394m2 spolu s rodinným domom súp. č. XXXX s príslušenstvom a súčasťami. Vklad tejto zmluvy bol povolený pod V XXXX/XX.

Ďalšia darovacia zmluva bola uzavretá 16.4.2007 opäť medzi darujúcou žalobkyňou a žalovanou ako obdarovanou. Predmetom tejto zmluvy bol podiel žalobkyne v 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXXX kat. úz. - k parcelám KN XXXX/X - ornej pôdy o výmere 7845m2. Vklad tejto zmluvy bol povolený 7.5.2007 pod V 2193/07.

Žalobkyňa na výzvu súdu o konkretizáciu dôvodov domáhania sa vrátenia daru na pojednávaní uviedla, že žalovaná jej vypla teplú vodu a chovala sa k nej nedôstojne. Vysvetlila to tým, že žalovaná jej odmietla prispievať na inkaso, ktoré platila sama žalobkyne vo výške 121 Eur mesačne. Pri tejto požiadavka sa mala žalovaná nevhodne vyjadriť na adresu žalobkyne, nikto však pri tomto rozhovore nebol. Ďalším dôvodom tejto žaloby bolo to, že žalobkyňa mala našetrených 27.000,- Sk na pohreb, ktoré si uložila u žalovanej, ale potom keď bola nútená sa z domu odsťahovať, odmietla žalovaná jej peniaze vydať a popierala, že by jej žalobkyňa ich niekedy odovzdala. Žalobkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanej vytýka aj to, že nechce s ňou komunikovať a uteká pred ňou. Zároveň však potvrdila, že žalovaná aj s manželom prišli za ňou do terajšieho bytu, kde býva v súčasnosti (nepamätala si z akého dôvodu) a potvrdila aj to, že synovia žalovanej ju navštívili cez Veľkú noc a volali k žalovanej na návštevu, čo žalobkyňa odmietla s tým, že sa jej nechcelo ísť.

Žalobkyňa uviedla aj to, že stále sa o ňu staral jej syn Miroslav a že ona nikdy od žalovanej o opateru nežiadala.

Posledným dôvodom podania žaloby bolo vypnutie teplej vody, ktorému podľa žalobkyne nepredchádzal žiadny konflikt. Žalobkyňa však sama uviedla, že teplú vodu vypol manžel žalovanej. Následne výslovne uviedla, že to je všetko, čo vytýka žalovanej.

Žalovaná pravdivosť výpovede žalobkyne poprela. Priznala len to, že teplú vodu vypol jej manžel v novembri 2010, ona však o jeho zámere nevedela, a aj keď chcela, aby manžel teplú vodu zapol, on to odmietol s tým, že jedine tak môže dosiahnuť zapnutie kúrenia. To totiž jej brat Miroslav odmietol zapnúť, hoci bolo chladno. Poukázala na to, že aj pred tým brat často vypínal v dome elektrinu, museli preto volať aj políciu. Potvrdila, že žalobkyni zrážali z dôchodku inkaso 121 Eur mesačne, ale uviedla, že ona platila vodné 25,33 Eur mesačne a sumou 50 Eur mesačne prispievala na inkaso. Tieto peniaze však boli uschovávané u nej a žalobkyňa si ich chodila k nej podľa potreby vyberať. Odôvodnila to tým, že jej brat bol dlho nezamestnaný, mal problémy aj s alkoholom a preto chceli zabrániť tomu, aby od žalobkyni „ťahal“ peniaze.

Žalobkyňa navrhla na preukázanie svojho tvrdenia vypočuť svedkov E. T. - syna a jeho priateľku Ľ. P. a tiež svoje ďalšie dcéry A. Č. I. D. M.. E. T. uviedol, že vypol v dome elektrickú energiu, ale až po tom, keď bola vypnutá teplá voda. Kvôli tomu sa museli z domu vysťahovať okolo 15.12.2010. Svedok videl ešte v roku 2009 úspory žalobkyne 27.000,- Sk, ktoré mala ušetrené na pohreb, a ktoré neskôr uložila u žalovanej, o čom vedel z rozprávania žalobkyne. Prehlásil, že o mamu sa stále staral on, a že žalovaná zakázala žalobkyni navštevovať ju na poschodí domu, ktorý obývala.

Ľ. P. sa nasťahovala k účastníkom v decembri 2009 a vypovedala podobne ako je druh E. T..

Svedok D. P. je priateľom E. T. a často ho navštevoval. Aj on uviedol, že o žalobkyňu sa staral jej syn, ale uviedol aj to, že manžel žalovanej vypol v dome vodu a navyše tvrdil, že vypol aj studenú vodu, plyn a elektrinu, aj keď toto jeho tvrdenie pravdivé nebolo, čo vyplynulo z vyjadrení žalobkyne a ďalších jej svedkov. Svedok však potvrdil to, že v novembri a decembri 2010, keď bol v dome účastníkov, nekúrilo sa v ňom, hoci vonku už bola zima.

Svedkyňa A. Č. aj keď býva v Prešove, nebola s matkou v kontakte 4 roky a začala ju navštevovať až máji 2010. Vtedy sa jej matka sťažovala, že žalovaná neprispieva na inkaso a že jej zakázala chodiť na poschodie, ktoré obýva z dôvodu, že zapácha.

Svedkyňa D. M. býva v Poprade a svoju matku počas doby, keď s ňou bývala aj žalovaná (čo bolo 4 roky) navštívila len 3 krát. Mama sa jej sťažovala, že žalovaná jej zobrala peniaze na pohreb, asi 15.000,- Sk, že jej odstavila teplú vodu a odmietla prispievať na inkaso. Obe svedkyne uviedli, že o žalobkyňu sa stále staral ich brat.

Svedok C. M. - manžel žalovanej uviedol, že rodinný dom, do ktorého sa nasťahovali v roku 2006, bol zanedbaný, náklady na jeho rekonštrukciu vynaložili vo výške 15.000 Eur. V dome nebol ohrievač na teplú vodu, ktorý zakúpil podobne ako aj plynový kotol na kúrenie. Uviedol, že práve E. T. sa choval agresívne k svojej matke a často pýtal od nej peniaze. Vyjadril sa aj ku konkrétnej starostlivosti jeho manželky o žalobkyňu a to v zhode s výpoveďou žalovanej. Popísal situáciu, keď sám bez toho, že by na to vopred upozornil manželku, vypol teplú vodu na prízemie domu 19.11.2010. V tom čase bolo chladno a E. T. nezapol kotol na kúrenie, ku ktorému mal len on prístup. Začali im plesnivieť steny (doložil fotografie) a zhoršil sa zdravotný stav žalovanej, ktorá je alergičkou. Svedok preto chcel prinútiť švagra, aby zapol kúrenie a prívod vody na prízemie odmietol zapnúť, aj keď ho žalovaná o to niekoľkokrát žiadala. Svedok bol totiž presvedčený, že plynový kotol môže slúžiť aj na ohrev vody, a že takto ho využívali aj v zimnom období niekoľko rokov, čo praktizoval sám švagor, ktorý tento kotol obsluhoval.

Svedok E. T. však poprel, že by kotol bol inštalovaný aj na ohrev teplej vody a na jeho objednávku bolo vypracované aj odborné stanovisko znalcom z odboru stavebníctva O.. R. R., v ktorom znalec konštatoval, že plynový kotol nachádzajúci sa na prízemí rodinného domu účastníkov vždy slúžil len na vykurovanie a nie na ohrev vody, keďže do kotla nie sú privedené rozvody na vstup studenej vody a výstup teplej vody.

Svedok C. M. napriek oboznámenému odbornému stanovisku zotrval na svojej predchádzajúcej výpovedi ohľadom inštalácie kotla aj na ohrev teplej vody, aj keď zároveň potvrdil, že v súčasnosti spomínané rozvody vody sa na kotly nenachádzajú, čo vysvetlil tým, že museli byť demontované v prítomnosti E. T. práve v súvislosti s dokazovaním v tomto spore. Zároveň predložil čestné vyhlásenie E. P. o tom, že inštaloval v roku 2007 spomínaný kotol v rodinnom dome na ul. Z. X v Prešove, za účelom nie len vykurovania, ale aj ohrevu teplej vody.

Svedok E. M. - syn žalovanej a vnuk žalobkyne vypovedal v súlade s výpoveďou žalovanej a potvrdil aj tú skutočnosť, že k vypnutiu teplej vody došlo zo strany jeho otca, napriek tomu, že žalovaná viackrát ho žiadala, aby teplú vodu na prízemie zapol.

Vzťahy medzi účastníkmi a ďalšími ich príbuznými sú veľmi narušené, svedčia o tom viaceré trestné oznámenia. Žalobkyňa podala dňa 9.6.2011 trestné oznámenie na žalovanú pre prečin sprenevery v súvislosti s úsporami 900 Eur (27.000,- Sk), ktoré podľa nej žalovaná jej odmietla vydať. Uznesením OO PZ Prešov - sever ČVS:ORP-1255/SE-PO-2011 zo dňa 7.7.2011 bola vec odmietnutá z dôvodu nepreukázania skutku.

Pod sp. zn. ČVS.ORP-1609/SE-PO-2011 sa viedlo trestné stíhanie pre prečin ohovárania na základe oznámenia E. T. voči žalovanej, ale vec bola postúpená na Obvodný úrad v Prešove, ktorý pod Pr 08765/2011/2809/JH dňa 13.1.2012 rozhodol o zastavení priestupkového konania z dôvodu, že žalovanej nebolo preukázané spáchanie predmetného skutku.

Ďalšie trestné oznámenie podal E. T. dňa 2.8.2011 pre prečin poškodzovania cudzej veci zo strany žalovanej, vec opäť bola odmietnutá uznesením OO PZ Prešov - sever ČVS:ORP-1661/SE-PO-2011 zo dňa 3.9.2011 a to pre nepreukázanie skutku.

S podobným výsledkom bolo vybavené aj trestné oznámenie E. T. z 21.7.2011 pre prečin porušovania domovej slobody, keďže vec bola odmietnutá s poukazom na to, že nebola naplnená skutková podstata prečinu, keďže žalovaná je taktiež podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu (uznesenie OO PZ Prešov sever ĆVS:ORP-1608/Se-PO-2011 zo dňa 6.9.2011).

Ďalší priestupkový spis sa viedol pod sp. zn. Pr 1896, na Obvodnom úrade v Prešove a týkal sa vzájomných obvinení žalovanej a jej brata. E. T. obvinil žalovanú z vypnutia kotla na ohrev teplej vody - vec záznamom z 11.1.2011 bola odložená s tým, že konanie žalovanej nenaplňuje znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaná aj v tomto priestupkovom konaní uviedla, že ona teplú vodu nevypla (č.l. 9 priestupkového spisu). Pod tou istou sp. zn. sa viedlo priestupkové konanie proti E. T. pre ten skutok, že od novembra do 8.12.2010 striedavo vypínal a zapínal plynový kotol na kúrenie a prívod elektrickej energie do časti domu užívanej žalovanou, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie a bola mu uložená pokuta 35 Eur. E. T. sa síce odvolal voči uzneseniu zo dňa 21.2.2011, avšak rozhodnutie bolo potvrdené Ministerstvom vnútra SR dňa 14.6.2011, takže nadobudlo právoplatnosť 14.6.2011.

Žalovaná predložila množstvo čestných prehlásení rôznych osôb, ktoré sa pozitívne vyjadrovali k jej starostlivosti a vzťahu k žalobkyni. Boli to susedia H. D., E. D., E. P., podobne E. O., ktorá žalovanú pozná od školských čias a v prehlásení uviedla, že žalovaná sa príkladne starala o svoju mamu. Zdravotná sestra G. G. okrem pozitívnych skúseností so starostlivosťou žalovanej o žalobkyňu nadobudla z návštev účastníkov dojem, že žalobkyňa je pod tlakom a vplyvom syna a jeho družky a je izolovaná od okolia.

E. J. je priateľkou žalovanej a vzájomne sa navštevovali. V prehlásení uviedla, že E. T. bol takmer denne pod vplyvom alkoholu a nedôstojne sa správal k svojej mame, ktorá mala kvôli nemu aj finančné problémy. Podobne sa v čestnom vyhlásení vyjadrila C. B.. D. J. rodinu žalovanej navštevuje takmer každý deň a aj ona prehlásila, že žalovaná a jej rodina sa vždy k žalobkyni správali úctivo a starostlivo.

O.. H. G. je priateľkou syna žalovanej T. M. a pravidelne jeho rodinu navštevuje už 4 roky. Poukázala na ukážkovú starostlivosť žalovanej o žalobkyňu a vyjadrila sa k nevhodnému správaniu sa E. T. k žalobkyni. Vypočula si aj rozhovor E. T. so sestrou Lýdiou, pri ktorom si rozdeľovali pozemok s tým, že žalovaná ho bude musieť vrátiť.

To, že žalobkyňa koná pod vplyvom svojich ďalších detí uviedli vo svojich prehláseniach E. M. - podľa nej sama žalobkyňa povedala, že žalobu podali vlastne syn a dcéry, ale tiež brat žalobkyne M. T. s manželkou Zlaticou prehlásili, že dcéry žalobkyne A. a D. pri ich návšteve uviedli, že chcú dom a roľu a že celé darovanie dajú k súdu.

E. U. pri návšteve Slovenska stále navštevuje aj žalovanú. Aj ona veľmi kladne hodnotila jej starostlivosť o žalobkyňu. Uviedla, že bola svedkom ako žalobkyňa si prišla požičať peniaze, lebo syn jej zobral dôchodok a bola tiež svedkom vulgárnych nadávok E. T. na adresu svojej matky.

Žalovaná pravdivosť obsahu týchto prehlásení poprela.

Podľa (ďalej len „“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Predovšetkým je potrebné v danom spore si uvedomiť, že súd nerozhoduje o vrátení daru, ale o tom, či došlo k tomuto vráteniu a teda obnoveniu pôvodného vlastníctva v dôsledku platného a kvalifikovaného právneho úkonu, ktorým darca žiadal obdarovaného o vrátenie daru. Súd teda vo výroku svojho rozhodnutia nerozhoduje o vrátení daru, ale buď o určení vlastníckeho práva k premetu darovania alebo o jeho vydaní. Z toho dôvodu formulácia žalobného petitu na vrátenie daru je nesprávna. V súdnom

konaní sa skúma to, či spomínaný právny úkon ako jednostranný právny úkon darcu voči obdarovanému je platný a to aj z formálnych dôvodov a zároveň či je dôvodný, teda či napĺňa skutkovú podstatu . Vrátenie daru teda predstavuje jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému a pokiaľ je tento právny úkon perfektný, okamihom jeho dôjdenia do dispozičnej sféry obdarovaného nastávajú jeho právne účinky „ex nunc“ čo znamená, že sa obnovuje vlastníctvo darcu. Je samozrejmé, že právny úkon týkajúci sa vrátenia daru môže byť obsiahnutý aj v žalobe. Pri dôvodnom požadovaní vrátenia daru okamihom doručenia tohto právneho úkonu (ktorý sa môže nachádzať aj v texte žaloby), ale môže byť urobený aj ústne, sa obnoví vlastníctvo darcu a preto niet zákonného predpokladu pre rozhodnutie súdu o vrátení daru. Preto súd žalobu o vrátenie daru zamietol a v ďalšom skúmal opodstatnenosť žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k predmetu daru.

Ako už bolo uvedené, požiadavka vrátenia daru je právny úkon. Aj pre tento právny úkon teda platia všeobecné ustanovenia o platnosti právnych úkonov vrátane , podľa ktorého musí byť tento právny úkon aj určitý, inak je neplatný. Súd sa preto zameral len na posúdenie dôvodov na vrátenie daru, ktoré boli obsiahnuté v príslušnom právnom úkone a hodnotil ich z pohľadu ich určitosti. Ústny právny úkon o vrátení daru preukázaný bez akýchkoľvek pochybností nebol - potvrdzoval ho len svedok E. T., ale jeho výpoveď súd nepovažoval za presvedčivú v kontexte s inými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že vzťahy medzi ním a rodinou žalovanej sú veľmi narušené, dôkazom čoho sú opakované vzájomné trestné oznámenia, avšak za opodstatnené príslušné orgány posúdili práve oznámenie žalovanej, na základe ktorého bol svedok uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k žalovanej a jej rodine. Už len pre úplnosť súdu dodáva, že v tomto súdnom konaní je súd viazaný rozhodnutím priestupkového orgánu o spáchaní daného priestupku svedkom E. T. a to s poukazom na veta tretia .

Z uvedených dôvodov sa súd zameral len na dôvody vrátenia daru obsiahnuté v žalobe a teda relevantné boli len tie skutočnosti, ktoré boli uvedené v žalobe, ktorej súčasťou bol právny úkon týkajúci sa vrátenia daru. V žalobe konkrétne bolo uvedené, že žalovaná sa o žalobkyňu dlhodobo nestará, nezaujíma sa o ňu a neposkytuje jej pomoc v starobe a chorobe. Žalobkyňa však sama vo svojej výpovedi uviedla, že nikdy o opateru žalovanú nežiadala a že stále sa o ňu staral jej syn. Aj v prípade pravdivosti tohto tvrdenia (čo však súd nepovažoval za preukázané) nemožno takéto správanie obdarovaného vyhodnotiť ako v hrubom rozpore s dobrými mravmi - keď darca o pomoc nežiada a starostlivosť mu poskytuje iná osoba, ktorá navyše je tiež obdarovaná (R 31/1999).

Ako ďalší dôvod vrátenia daru v žalobe bolo uvedené, že žalovaná sa chová vulgárne a agresívne. V tomto smere daný právny úkon nie je dostatočne určitý a preto s poukazom na je v tejto časti neplatný (rozsudok Najvyššieho súdu ČR ). Zároveň však súd dodáva, že ani z výpovede samotnej žalobkyne na pojednávaní nevyplýva, že by žalovaná sa chovala k nej agresívne a v súvislosti s jej vulgárnym správaním opísala len jednu situáciu, keď požadovala od nej príspevok na inkaso. Pri tomto ich rozhovore však iná osoba nebola, žalovaná výpoveď žalobkyne poprela a preto žalobkyňa svoje tvrdenie nepreukázala. Navyše je diskutabilné, či by len z tejto jednej situácie (aj v prípade jej preukázania) bolo možné dospieť k záveru o konaní žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustálenej judikatúry za hrubé porušenie dobrých mravov sa považuje ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie, ktoré svojim trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Toto negatívne správanie musí sa prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu a nemôže z hľadiska svojho rozsahu a intenzity vzbudzovať pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi.

Za relevantný dôvod vrátenia daru bolo preto možné považovať len vypnutie teplej vody, ktorú žalobkyňa vzhľadom na jej zdravotné problémy nevyhnutne potrebuje na zabezpečenie základnej hygieny. Súd však mal za preukázané, že teplú vodu nevypla žalovaná, ale jej manžel, ako uviedla samotná žalobkyňa a vyplýva to aj z výpovedí svedkov. Manžel žalovanej však prehlásil, že tak urobil bez vedomia žalovanej a napriek jej neskorším žiadostiam o obnovenie teplej vody do prízemia teplú vodu nezapol. V tejto súvislosti súd upozorňuje na to, že podľa je dôvod na vrátenie daru len keď obdarovaný (nie teda iné osoby vrátane manžela) sa chová v hrubom rozpore s dobrými mravmi k darcovi alebo jeho blízkym osobám a preto ani tento dôvod pre vyhovenie žalobe neobstojí (rozsudok NS ČR ).

Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania relevantnosti dôvodov vrátenia daru je na žalobkyni. V demokratickej spoločnosti je rozhodujúci princíp právnej istoty. Preto aj platnú darovaciu zmluvu možno negovať nie pri akomkoľvek porušení dobrých mravov obdarovaného vo vzťahu k darcovi, ale len pri závažnom porušení a to musí nepochybne preukázať žalobca, čo však v danom prípade žalobkyňa neuniesla. Je nepochybné, že medzi účastníkmi, ale najmä E. T. a rodinou žalovanej boli spory, ktoré opakovane sa riešili na polícii a v rámci priestupkového konania, ale polícia uznala za vinného z priestupku len E. T. za ten skutok, že opakovane vypínal elektrickú energiu a kúrenie. To, že v dome bolo chladno aj v novembri a decembri 2010 napokon potvrdil aj svedok P., ktorého označila samotná žalobkyňa. Preto aj odstavenie teplej vody do prízemia v novembri 2010 je potrebné posudzovať v tejto súvislosti, teda že to bol dôsledok vypnutia kúrenia, pričom aktérmi tohto správania boli iné osoby než účastníci konania. Z uvedených dôvodov súd žalobu za súčasného skutkového stavu a dôkaznej situácie ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia a tej skutočnosti, že úspešná žalovaná sa vzdala nároku na náhradu trov konania voči žalobkyni. Tej ako neúspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v zmysle citovaného ustanovenia nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.