Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_23P-166-2011.pdf
PDF · 78.06 KB
No categories available
23P/166/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX R. R. - M., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov: matky Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX S. a otca Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX R. R. - M., v konaní o zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 23P 166/2011-25 zo dňa 21. 11. 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 23P 166/2011-25 zo dňa 21. 11. 2011 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh matky na zníženie výživného na maloletého S. S., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté dieťa“). Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, ani spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P 96/2010-40 zo dňa 07. 09. 2010, právoplatným dňa 26. 10. 2010, bol mal. S., nar. XX. XX. XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť výživné na dieťa vo výške 50,00 eur mesačne s účinnosťou od 01. 05. 2010. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný v Technických službách, s. r. o., Turčianske Teplice a dosahoval priemerný čistý príjem 491,00 eur mesačne. Matka bývala v Prievidzi u priateľa S. E., pričom bola dobrovoľne nezamestnaná. Na ÚPSVaR bola evidovaná v období od 01. 11. 2007 do 03. 05. 2010, kedy bola vyradená pre nespoluprácu. Boli jej vyplácané dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie po právnej stránke ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Uviedol, že pri porovnávaní pomerov účastníkov čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností s okolnosťami preukázanými v súčasnej dobe súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného na maloleté dieťa. Otec je stále zamestnaný u zamestnávateľa Technické služby s. r. o., Turčianske Teplice a jeho priemerný čistý príjem je nižší ako v minulosti - okolo 370,00 eur mesačne. V súčasnosti býva v Azylovom dome v Turčianskych Tepliciach
- časť Diviaky. Mal. S. zostal bývať tak ako predtým v rodine pána A. E., V.. E. XXX/X, R. R. - M., nakoľko tam má zabezpečené vhodnejšie podmienky. Otec na výživu dieťaťa prispieva sumou 70,00 eur mesačne a posiela aj vyplácaný prídavok na dieťa. Maloletý S. nastúpil od mesiaca september 2011 do druhej triedy Základnej školy v Diviakoch. Venuje sa aj záujmovej činnosti, navštevuje viaceré krúžky - hokejový, výtvarný a angličtinu. V škole sa stravuje, navštevuje i školskú družinu. Aktuálne bude potrebovať strojček na zuby, či ortopedické vložky. Matka býva na rovnakej adrese ako v minulom období
- v Prievidzi u priateľa S. E.. Podľa vlastnej výpovede stále poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50
eur mesačne a je nezamestnaná. Pred súdom síce uviedla, že prácu si hľadá, avšak túto skutočnosť nevedela žiadnym vierohodným spôsobom preukázať. V evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR Prievidza nie je vedená. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal i na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky, že matka od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom neprejavila záujem nájsť si zamestnanie, čo i len príležitostne, napr. brigádnicky a v minulosti bola z evidencie nezamestnaných vyradená vlastným pričinením. Matka tiež nejaví záujem o mal. syna, neprispieva určeným výživným, ani iným spôsobom a nenavštevuje ho. Keďže pomery matky sa oproti minulosti nezmenili, pričom náklady na výživu dieťaťa sa stále zvyšujú, súd jej návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zmeny - konkrétne zníženia výživného alebo úplného zrušenia jej vyživovacej povinnosti až do doby, kým nebude zamestnaná.
Uviedla, že v súčasnosti nie je zamestnaná, pričom je evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných a poberá dávku v nezamestnanosti v sume 62,50 eur mesačne, z ktorej nemôže vyžiť. Sumu určeného výživného preto nie je schopná zo svojho mesačného príjmu platiť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny.
Je potrebné, aby matka platila na maloleté dieťa výživné určené rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20 P 96/2010-40 zo dňa 07. 09. 2010. Otec nesúhlasil so znížením, ani s oslobodením matky od jej vyživovacej povinnosti voči mal. S.. Matka maloletého dieťaťa nikdy nepracovala, ani pracovať nebude, pretože nemá záujem hľadať si prácu.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O. s. p.) podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme, nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena a v hľadiskách rozhodujúcich určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i v konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh matky na zníženie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky matky dieťaťa uvedené v jej opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že matka svoje odvolanie, tak ako samotný návrh na začatie konania, odôvodňovala len skutočnosťou, že je nezamestnaná a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur mesačne. Z tejto sumy preto nie je schopná platiť maloletému dieťaťu určené výživné vo výške 50,00 eur mesačne. Jej pomery sa od posledného určenia výživného vôbec nezmenili. Stále býva v Prievidzi v dvojizbovom byte patriacom jej priateľovi. Priateľ je zamestnaný. Svoje tvrdenie o tom, že si aktívne hľadá prácu, v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20 P 96/2010-40 zo dňa 07. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 10. 2010, neplní ani v stanovenej výške. K rukám otca poukazuje výživné na dieťa maximálne v sume 20,00 eur mesačne. Matka o mal. S. nejaví záujem (nebola ho navštíviť ani počas letných prázdnin), a ani neprispieva na jeho výživu žiadnym iným spôsobom. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že starostlivosť matky a plnenie jej vyživovacej povinnosti v podstatnej miere nahradzujú cudzí ľudia - manželia E., u ktorých maloleté dieťa býva. Od decembra roku 2011 otec býva v Azylovom dome v Turčianskych Tepliciach - časť Diviaky. Tam však nie sú vhodné podmienky pre bývanie mal. S., a preto dieťa zostalo bývať v rodine A. E.. Otec sa však s dieťaťom pravidelne kontaktuje a plní si voči nemu vyživovaciu povinnosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v zárobkových schopnostiach a možnostiach matky mal. S., plniť si voči nemu vyživovaciu povinnosť v sume určenej predchádzajúcim súdnym rozhodnutím. Tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho matky, nedošlo od posledného určenia výživného k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho zmenu. Matka maloletého dieťaťa je dlhodobo nezamestnaná a nesnaží sa aktívne uplatniť na trhu práce. Vôbec sa o dieťa nezaujíma, a ani sa s ním nekontaktuje. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že matka je zdravá v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa je preto v jej schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie (t.j. pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, prípadne na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a pod.), z ktorého by mala pravidelný mesačný príjem. Na druhej strane u otca maloletého dieťaťa došlo od posledného určenia výživného k zníženiu jeho príjmu. I keď aktuálne otec nežije v jednej domácnosti s maloletým dieťaťom, pravidelne sa s ním kontaktuje, plní si voči nemu vyživovaciu povinnosť a to za výraznej pomoci rodiny pána A. E., u ktorého maloleté dieťa býva.
Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej časti, ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. aplikovaného súdom prvého stupňa v prejednávanej veci.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny p o t v r d i l .
S poukazom na tú skutočnosť, že v konaní súdu prvého stupňa bolo zistené, že mal. S. v súčasnosti žije v rodine A. E., V.. E. XXX/X, R. R. - M., kde však od konca roka 2011 nežije jeho otec Z. S., ktorému bolo maloleté dieťa predchádzajúcim súdnym rozhodnutím zverené, je potrebné, aby okresný súd v zmysle ust. § 81 ods. 1 O. s. p. začal ex offo konanie vo veci výchovy a výživy mal. S. S..
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.