Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-236-2011.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/236/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou Mgr. Magdalénou Šmidtovou v právnej veci navrhovateľa: K.. H. I., W.. X.X.XXXX, M. F. Y., W. XX/XX, zastúpený JUDr. Vierou Čápovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 9, proti odporkyni R. K., W.. XX.X.XXXX, M. F. Y., W. XX, zastúpená Mgr. Patrikom Pálfym, advokátom so sídlom v Martine, Námestie SNP 5, v konaní vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná vysťahovať sa a vypratať F. Č.. XX W. X. T., U. U. Č.. XX F.Q. H., Č. L. XXXX, T. W. T. Č.. V. XXX/XX W. G.. W. Č.. XX U. Y., U. U. V. W. L. V. Y., W. N. Č.. XXXX E. to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 360,96 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet JUDr. Viery Čápovej, advokátky.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť vysťahovať L. E. U. F. Č.. XX W. X. T. U. U. Č.. XX, F. H. Č. L. XXXX, T.Q. W. T. Č.. V. XXX/XX, W. G.. W. Č.. XX U. Y..
Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom tohto bytu. Počas trvania manželstva s odporkyňou mu bol tento byt pridelený ako služobný byt, ako príslušníkovi ozbrojených síl. Jednalo sa o byt, ktorý spĺňal podmienky ustanovenia § 1 ods. 2 písm.e/ zákona č. 189/1992 Zb. Z tohto dôvodu nevzniklo navrhovateľovi a odporkyni spoločné právo užívania bytu, ale výlučným nájomcom tohto bytu bol navrhovateľ. Byt nadobudol v roku 2000 do osobného vlastníctva zmluvou zo dňa 10.5.2000. Manželstvo bolo rozvedené 9.4.1997 v konaní 9C/326/1996. Odporkyňa po rozvode manželstva v byte bývala spolu s dcérou a medzi účastníkmi nedošlo ku uzavretiu zmluvy o nájme bytu ani potom, čo sa stal jeho výlučným vlastníkom. Odporkyňu niekoľkokrát vyzval, aby sa z bytu vysťahovala. Na výzvy nereagovala. V priebehu roku 2011 jej zabezpečil aj bytovú náhradu vo forme štyroch jednoizbových bytov a taktiež jej zaslal aj návrh zmluvy na nájom tohto bytu, ktorý prevzala 20.10.2011 a o uzavretie zmluvy neprejavila záujem. Odporkyňa teda užíva byt bez právneho titulu. Oprávnenie užívať byt bolo odvodené od jeho práva a zaniklo jej dňom právoplatnosti rozvodu. Svoju povinnosť ohľadom zabezpečenia primeraného náhradného bytu si splnil. Preto sa podľa § 126 Občianskeho zákonníka domáha vypratania bytu, ktorý neoprávnene odporkyňa užíva.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, ktorého sa odporkyňa nezúčastnila. Svoju neúčasť odôvodňovala nepriaznivým zdravotným stavom. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a to výpisom z N. Č.. XXXX,
zmluvou o nájme bytu zo dňa 28.9.2011, vyhlásením realitnej kancelárie, potvrdením z posádkovej správy, príjmovým dokladom, rozhodnutím o pridelení bytu, zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 10.5.2000, pripojeným spisom 6C/234/1997 a ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi a zistil:
Zo spisu 6C/234/1997 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom 9C/362/1996, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.4.1997.
Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 1.8.1988 súd zistil, že navrhovateľovi bol podľa § 26 zákona č. 41/1964 Zb. pridelený M. F. W. G.. W. Č.. XX a to Posádkovou správou Martin.
Z potvrdenie Posádkovej správy v Martine zo dňa 16.2.2000 súd zistil, že podľa tohto potvrdenia Posádková správa v Martine potvrdila, že navrhovateľ je nájomcom služobného (vojenského) bytu U. Y., W. G.. W. XX/XX a na základe rozhodnutia o pridelení bytu č. 19/88 zo dňa 1.8.1988 a uvedený byt má podľa zákona č. 189/1992 Zb. charakter služobného (vojenského) bytu. Tento charakter mal byt aj k 28.2.1997.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.5.2000 súd zistil, že predmetný byt Č. XX, W.Ú. L. U. H. Č. L. XXXX U. Y. W. G.. W. XX,XX,XX F. na základe tejto zmluvy odpredaný navrhovateľovi.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené v roku 1997. Počas trvania manželstva bol navrhovateľovi pridelený M. L. F. W. G.. W. Č.. XX, v ktorom po rozvode manželstva zostala býva odporkyňa aj s dcérou. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vysporiadané súdom, ani žiadnou inou dohodou. V roku 2000 navrhovateľ odkúpil byt do svojho výlučného vlastníctva. Jednalo sa v tom čase o služobný byt. Za tento byt platil výdavky spojené s užívaním bytu sám. Neskôr mu prispievala odporkyňa s dcérou. V súčasnej dobe v tomto býva iba odporkyňa a výdavky spojené s užívaním bytu do decembra 2011 platili každý v jednej polovici. Napriek tomu, že tento byt mal vo výlučnom vlastníctve, odporkyni zabezpečoval bytovú náhradu a to najskôr trojizbový byt na L.. Neskôr ďalšie jednoizbové byty v Š.Ú. Š. W. G.. M., na W. G., ale odporkyňa sa z bytu nevysťahovala.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy na predmetný byt uzavretej medzi navrhovateľom a Mestom Y. existoval spoločný nájom bytu účastníkov, ktorý nebol zrušený, ani súdom, ani na základe dohody spoločných nájomcov. Teda kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a vlastníkom bytu je z tohto dôvodu neplatná. Odporuje zákonu o vlastníctve bytov. Na súde sa už viedlo konania ohľadom zrušenia spoločného nájmu a tento návrh bol podaný navrhovateľkou, ktorá svoj návrh zobrala späť.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania vecí od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie vecí, je že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby, než vlastníka.
Podľa § 175 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1988, ak za trvania manželstva, manželia, alebo jeden z nich nadobudnú právo užívať byt vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.
Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 9.4.1997, ak sa za trvania manželstva manželia, alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Podľa § 709 Občianskeho zákonníka účinného k 9.4.1997 ustanovenia § 703 až 708 neplatenia pre bytu trvalé určené ako služobné byty, pre byty je osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.
Podľa § 68 ods. 1.1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi účinného do 31.12.1991, vojenské byty sú byty v obytných domoch určených pre ubytovanie vojakov z povolania a jednotlivé byty, ktoré vojenská správa získala, alebo získa zo štátnej bytovej výstavby.
Podľa § 1 ods. 2 písm.e/ zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami účinného k 30.11.2001, služobným bytom je byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporcovi bol dňa 1.8.1988 pridelený M. F. W. G.. W. Č.. XX, ktorý v čase pridelenia bol bytom služobným v zmysle § 68 ods. 1.1 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a tento byt mal aj ku dňu 28.2.1997, resp. 9.4.1997, keď bolo právoplatne manželstvo účastníkov rozvedené charakter služobného (vojenského) bytu v súlade s ust. § 1 ods. 2 písm.e/ zákona č. 189/1992 Zb. o upravení, ktorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu, čo vyplýva aj z potvrdenia posádkovej správy zo dňa 16.2.2000. Na základe tejto skutočnosti teda odporcom nevzniklo spoločné užívanie bytu manželmi podľa § 175 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1988 a taktiež ani po rozvode manželstva účastníkov v zmysle § 703 Občianskeho zákonníka účinného v čase rozvodu manželstva, nakoľko ustanovenie § 703 Občianskeho zákonníka o spoločnom nájme bytu manželmi neplatilo pre byty trvalo určené ako služobné byty. Keďže predmetný byt nebol v spoločnom nájme účastníkov konania, odporkyňa mala v tomto byte odvodené právo bývania od navrhovateľa, ako nájomcu služobného bytu a navrhovateľ na základe týchto skutočností bol teda oprávnený byt kúpiť do svojho osobného vlastníctva zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 10.5.2000. Teda táto zmluva nie je zmluvou neplatnou, ale bola uzatvorená v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 a § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. zákonov o vlastníctve bytov. Navrhovateľ je teda výlučným vlastníkom bytu a odporkyňa tento užíva bez akéhoľvek právneho titulu. Súd preto v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol o povinnosti odporkyne vysťahovať sa z predmetného bytu a tento byt vypratať v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi, ako plne úspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania. Trovy navrhovateľa predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 57 € (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu) 2 úkony po 58,69 € (pojednávanie 21.2.2012, písomné vyjadrenie zo dňa 22.2.2012), 2 krát režijný paušál po 7,41 €, 2 krát režijný paušál po 7,63 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ a § 16 ods. 1 Vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. Celkovo tak trovy konania navrhovateľa predstavujú 360,96 € a odporkyňa je podľa § 149 ods. 1 O.s.p. tieto trovy zaplatiť na účet advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.