Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Er-55-2012.pdf
PDF · 78.33 KB
No categories available
9Er/55/2012
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., Pernštýnské nám. č. p. 80, 530 02 Pardubice, IČ: 61860069 proti povinnému: K. Š., R.. X.X.XXXX, D. K.. W.. Š. XX, XXX XX Š.-I., rozhodujúc o žiadosti súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 17.1.2012 doručenú súdu dňa 25.1.2012 zamieta.
odôvodnenie:
Súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD. doručil súdu dňa 25.1.2012 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcu Mgr. Marka Landsmanna, Nám. republiky 53, 530 02 Pardubice, sp. zn. Q. XXXX/XX-XX zo dňa 31.3.2008.
Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.7.2007 (ďalej len „zmluva“) uzavretú medzi oprávneným a povinným a všeobecné obchodné podmienky oprávneného (ďalej len „obchodné podmienky“).
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa čl. 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/ neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Súd zistil, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla na základe zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonník a znenie
§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že dodávateľ- PROFI CREDIT Czech, a.s., s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril zmluvu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z týchto dôvodov súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Na základe uvedených vnútroštátnych zákonných ustanovení i normy európskeho práva, má súd povinnosť v exekučnom konaní, ktorého podkladom je exekučný titul vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, skúmať nielen exekučný titul, ale aj zmluvu a všeobecné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
V danej veci sú zmluva ako aj obchodné podmienky obsiahnuté vo formulárovej forme, ktorej znenie nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Podľa bodu 18.1. obchodných podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že právomoc na riešenie akýchkoľvek sporov o nároky, ktoré priamo alebo odvodene vznikli z tejto zmluvy alebo v nadväznosti na ňu, má podľa zákona o rozhodcovskom konaní samostatne ktorýkoľvek z rozhodcov, ktorému žalobca doručí žalobu. Uvedená rozhodcovská doložka je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v dôsledku § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
Nakoľko v zmysle horevedeného bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS a ako exekučný titul je neúčinný, súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.