Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/73/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 03. 2012, pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného ml. V. H. a spol., stíhaných pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. Zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona takto

rozhodol:

Podľa sa

obžalovaný 1) H.. V. H., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., R. XX/XX,

obžalovaný 2) ml. E. J., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom F., E.P. XXX/X,

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby pre skutok, ktorý mali spáchať tak,

že

dňa 14. 07. 2008 v čase od 19.35 h do 21.00 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode v blízkosti železničného priecestia v osade Č. P. XXXX, okres F. na zelenom páse pri ceste II. triedy smerujúcej do obce L. potom, ako jeden z obvinených napadol E. P. tým spôsobom, že ho kopol do oblasti rebier a chrbta a sotil na zem, pripojil a k nemu aj druhý obvinený a spoločne ho kopali do oblasti rebier a chrbta, pričom mu jeden z obvinených násilím vytrhol z jeho pravej ruky koženú nákupnú tašku, v ktorej sa nachádzala zeleno-červená kapsička na meno E. P. k účtu č. XXXXXXXXXX vedenom vo VÚB, a.s. a z pravého zadného vrecka nohavíc mu násilím vzal čiernu koženú peňaženku v hodnote 3,30 €, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 14,27 €, okuliare v hodnote 6,00 € a 3 ks stravných lístkov v celkovej hodnote 9,46 €, kde obvinení ho po celý čas bili, čím ml. V. H. a ml. E. J. spôsobili poškodenému E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Y. XX, okres F. pomliaždenia hlavy, zmliaždenie hrudníka, povrchové poranenie vlasatej časti hlavy ľavého hrudníka, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 5 dní a odcudzením vecí škodu vo výške 27,03 €,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím mali spáchať

- zločin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa sa poškodený E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. Y. XX, okres F. so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na podklade obžaloby podanej na tunajšom súde dňa 10. mája 2010 proti obžalovanému v rade 1) ml. V. H. a obžalovanému v rade 2) ml. E. J. vykonal súd hlavné pojednávanie v dňoch 17. 12. 2010 a 19. 01. 2011, 14. 3. 2012. Na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní prehlásili, že sa cítia byť nevinní a preto súd vykonal dokazovanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v rade 1) využil svoje právo a vo veci odmietol vypovedať. Podľa na návrh prokurátora súd prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 03. 11. 2009. Vtedy obžalovaný uviedol, že dňa 14. 07. 2008 spolu s E. J. sedeli na autobusovej zastávke, kedy videli prísť poškodeného. Po príchode autobusu obžalovaný spolu s druhým obžalovaným nastúpili a kúpili si lístky do P. X.. Následne nastúpil poškodený, autobusár ho vyháňal von, ale on nešiel. Potom mu zaplatili lístok na L. križovatku. Na tejto zastávke vystúpil poškodený a aj oni dvaja s tým, že si chceli pýtať od poškodeného peniaze. Po vystúpení ich poškodený požiadal, aby mu pomohli prejsť cez cestu, tak mu pomohli a na druhej strane si od neho pýtali peniaze za lístok. On vytiahol z vrecka peňaženku a podal im celú jednu 500,00 Sk bankovku, dal im ešte nejaké drobné mince a na to obaja obžalovaní odišli smerom do F.. Poškodený šiel smerom na L.. Peniaze si obžalovaní rozdelili, pričom obžalovaný uvádzal, že ani jeden z nich nepoužili žiadne násilie. Ešte obžalovaný dodal, že v čase, keď si pýtali peniaze od poškodeného, tento zvonil na vrátnicu nejakého objektu, z ktorej vyšiel vrátnik a poškodený povedal, že chce niekam zavolať. Vzhľadom na to, že bol opitý, vrátnik povedal, aby odišli preč.

Obžalovaný v rade 2) na hlavnom pojednávaní taktiež využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, rovnako ako v prípravnom konaní.

Poškodený E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň večer šiel domov zo B. do F.. V F. vo výčape HONT šiel na jedno pivo, kde sa stretol s obžalovaným H., predtým nepil nič. Bol tam aj druhý obžalovaný a povedali mu, že mu zariadia odvoz domov, avšak on šiel na autobus. V autobuse bol ešte pán Y., poškodený si zaplatil lístok na L. križovatku. Pri nástupe mu šofér povedal, aby si na obžalovaných dával pozor. V autobuse sa s ním dal do reči obžalovaný H., ktorý ho vyviedol z autobusu, následne sa k nemu pridal aj obžalovaný J.. Po vystúpení z autobusu ho viedli za trať, kde ho strčili a dobili. Poškodenému bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania zo dňa 15. 07. 2008, kde poškodený uvádzal, že telefonicky jeden z obžalovaných zavolal ďalšieho muža, ktorého doviezol taxikár E. G., jednalo sa o muža vo veku okolo 30 rokov, mal oblečené tmavé maskáče, hovoril, že robí v SBS- ke, na nohách mal kanady, mal obušok a bubienkový revolver. Tento muž ho tiež začal kopať a biť, násilím mu vytrhol nákupnú tašku a vybral z nej príručnú kapsičku so všetkými dokladmi, aj dioptrické okuliare. Tento muž mu zo zadného vrecka nohavíc vzal peňaženku, kde mal okolo 700,00 Sk. Následne mu tento muž priložil k hlave revolver a povedal mu, že ho zastrelí. Vtedy sa poškodený veľmi bál a následne muži odišli. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že tam prišla k obžalovaným 1) a 2) tretia osoba a na priamu otázku predsedníčky senátu poškodený potvrdil, že to bolo tak, ako opísal v prípravnom konaní. Potom poškodený dodal, že pokiaľ ide o svedka G., tento šiel iba okolo a on na neho kýval, aby zastal, ale on nezastal. Kto doviezol tú tretiu osobu poškodený uviesť nevedel. Ďalej poškodený uvádzal, že následne zostal ležať, bol dobitý, ležal asi 2-3 hodiny a potom sa prebral a šiel za strážnikom. Povedal mu, že ho prepadli, ale on odišiel preč. Následne, keď nestopol nikoho, tak šiel na zastávku. Na otázky obhajoby poškodený čiastočne zmenil svoju výpoveď v tom, že veci mu zobral obžalovaný H. a hoci ležal dole tvárou, toto videl, ako mu zobral peňaženku zo zadného vrecka, aj tašku čo mal v rukách. Obžalovaný J. tam len stál, ten ho nebil ani nekopal. Následne, keď prišla tá tretia osoba, tá ho kopala. Rozpory v týchto svojich tvrdeniach poškodený vysvetliť nevedel, uvádzal, že sa vec stala pred tromi rokmi, takže si to už nepamätá. Pokiaľ ide o svedka G. na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že s týmto nekomunikoval, len ho videl ako šiel okolo, trochu pribrzdil a následne šiel preč. Na to so súhlasom predsedníčky senátu obhajca prečítal časť výpovede poškodeného zo dňa 15. 07. 2008, kde tvrdil, že taxikára E. G. prosil, aby mu pomohol ale on nič nepovedal, len po vystúpení tretieho neznámeho muža odišiel preč. Poškodený toto potvrdil. Na vysvetlenie v akom stave opitosti bol, bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kedy pri konfrontácii dňa 24. 11. 2008 uvádzal,

že na stavbárskom dni doobeda mal vypiť štyri pivá, na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že vtedy dostali nejaké víno, ktoré si rozdelili a následne on spal do večera, mal vypité ale necítil sa, že by bol opitý. Dňa 03. 11. 2008 bola v prípravnom konaní vykonaná rekognícia s poškodeným v rámci ktorej poškodený opoznal osobu obžalovaného v rade 1), čo na hlavnom pojednávaní potvrdil s tým, že si ho pamätal. Ďalej poškodený poukázal na to, že na polícii predložil aj cestovné lístky ktoré sa vo fotokópii nachádzajú na čl. 138 procesného spisu a to cestovný lístok v smere B. do F. z pondelka 14. 07. 2008 v čase 18.26 h v cene 48,00 Sk a cestovný lístok z F. do L.F. zo dňa utorok 15. 07.2008 v čase 06.19 h v cene 14,00 Sk.

Svedok K. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň prišiel na zastávku do F. o 19.55 h s tým, že mal odchod o 20.00 h smer G.. Vtedy videl na zastávke poškodeného, aj oboch obžalovaných. S istotou svedok prehlásil, že poškodený s ním zo B. necestoval. Na poškodenom videl, že má vypité a preto mu povedal, že ho nezoberie. Vtedy tam prišiel jeho bývalý kolega pán Y. a prihovoril sa za poškodeného, tak ho zobral. Pána Y. svedok poznal ako bývalého kolegu a uviedol, že t. času je už nebohý, zomrel na chorobu minulý rok. Ako poškodený platil si na hlavnom pojednávaní svedok nepamätal. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania zo dňa 18. 08. 2008, kedy svedok uvádzal, že poškodený mu mal platiť celou 500,00 Sk bankovkou a vtedy prišiel jeden z obžalovaných, že zaplatí za neho, aby autobus nemeškal a zaplatil 200,00 Sk. Túto časť svojej výpovede na pojednávaní svedok potvrdil s tým však, že v čase hlavného pojednávania si uvedenú udalosť bližšie nepamätá. Počas cesty sa ho jeden z obžalovaných pýtal na nejakú chatu, následne sa ešte rozprával aj s pánom Y., avšak počas jazdy obžalovaní s poškodeným nekomunikovali. Na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného J., ktorý sa prišiel za ním pýtať na tú chatu. V tejto časti na otázku obhajcu, aby sa poškodený vyjadril, či teda komunikoval s obžalovanými v autobuse, poškodený zmenil svoju výpoveď a uviedol, že v autobuse s obžalovanými nekomunikoval. Svedok ďalej uviedol, že na zastávke na L. križovatke vystúpili obaja obžalovaní zadnými dverami a pán Y. pomáhal poškodenému P. vystúpiť prednými dverami. Podľa chôdze bolo zrejmé, že poškodený je zjavne pod vplyvom alkoholu. Svedok uvádzal, že sledoval v pravom prednom zrkadle situáciu, kedy chlapcov nevidel. Následne, keď zavrel dvere, pozeral do ľavého zrkadla a videl ako poškodený odchádza. Pozeral, že nejdú žiadne autá a teda či niekto poškodenému pomáha prejsť cez cestu, ale poškodený prešiel cez cestu sám. Naposledy videl poškodeného na začiatku križovatky oproti zastávke. Keď sa vracal s autobusom okolo 21.30 h cez L. križovatku, videl poškodeného, ktorý iba sedel a nerobil žiaden úkon na jeho zastavenie. Keď opätovne šiel o 22.30 h popri L. križovatke, stále tam poškodeného videl sedieť.

Na hlavnom pojednávaní svedok E. N. uviedol, že pracuje ako strážnik na Regionálnej správe ciest Zvolen, stredisko F., ktoré sa nachádza v smere od F. na L.. Od autobusovej zastávky na L. križovatke je stredisko vzdialené 200 až 300 m. V uvedenom čase pracoval od 19.00 h do 07.00 h ráno nasledujúceho dňa. V objekte sú pustené dva strážne psy a keď tieto začali štekať v čase okolo 19.45 h, videl prichádzať opitého muža, ktorého šikovali dvaja chlapci. Podľa jeho názoru bol poškodený riadne opitý, na pojednávaní uviedol, že mal pri sebe cestovnú tašku - koženú, ktorú si sám niesol a táto ho vzhľadom na jeho stav prevažovala. Svedok uviedol, že poškodený nevládal riadne chodiť ani hovoriť, len sa zavesil na bránu a niečo brbľal, z čoho rozumel slovo „spať“ a tak vydedukoval, že chce asi prespať na vrátnici, preto ho poslal preč. Následne, keď sa okolo desiatej šiel pozrieť, už bol kľud. Okrem poškodeného a obžalovaných nikoho nevidel, na poškodenom nevidel žiadne zranenie. Na to poškodený P. uviedol, že okolnosť, že ho obžalovaní viedli a následne bili sa stala až potom, keď odišli od tej vrátnice.

Svedok A. G., taxikár, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenom čase medzi 19.30 h až 22.00 h nemal žiadnu zákazku a bol doma. Niekedy okolo 22.00 h mal jednu zákazku na X. P. a následne P. V.. K tomuto doložil aj fotokópiu z knihy jázd, ktorá je doložená v spise ako listinný dôkaz. Tu však nie je evidovaný čas, kedy bola jazda vykonaná. Uviedol, že v tom čase rozhodne neviezol žiadneho muža v maskáčoch s opaskom, na ktorom by mal obušok a zbraň. Keď neskôr okolo desiatej prechádzal v časti L. križovatky, nevšimol si žiadnu udalosť, ktorá by ho zaujala a o celom incidente vo veci prepadnutia poškodeného sa dozvedel až na polícii, keď bol vypočúvaný ako svedok. Ďalej svedok uviedol, že druhý deň ráno, t. j. 15. 07. 2008 v čase medzi 07.00 h a 08.00 h viezol známu ako klientku, prišiel k nemu poškodený s tým, aby ho zaviezol na políciu, čo on odmietol, pretože má v aute zákazníka. Svedok vyslovil názor, že zrejme preto si jeho osobu dal poškodený do súvislosti s večernými udalosťami. Poškodený po výsluchu svedka zotrval na svojej výpovedi čo sa týkalo účasti svedka A. G..

Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu bola vykonaná ohliadka dňa 15. 07. 2008 od 17.10 h do 17.50 h. Miesto spáchania skutku bolo opísané, fotograficky zdokumentované. Pri ohliadke neboli zaistené žiadne stopy.

Podľa ambulantnej správy zo dňa 15. 07. 2008 o 09.32 h H.. J. R. z Nemocnice s poliklinikou v F. bol ošetrený poškodený, kedy uvádzal, že ho mali 14. 07. 2008 asi o 20.00 h napadnúť dvaja muži, bola stanovená diagnóza zmliaždenie hrudníka, povrchové poranenie vlasatej časti hlavy a stanovená doba liečenia a PN na 5 dní. Podľa odborného vyjadrenia zo dňa 18. 03. 2010 H.. R. sa v bode 3) spôsob vzniku poranenia podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára uvádza „pri napadnutí“, v bode 4) či je vyjadrenie zranenej osoby a lekára totožné je uvedené „áno“, v bode 6) je uvedené, že sa jedná o ľahké poranenia.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa19.1.2011 tak, že oslobodil obžalovaných spod obžaloby podľa písm a/, písm. c/ . Na odvolanie prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí dňa 30.11.2011 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a to z dôvodu, že oslobodenie spod obžaloby z toho istého skutku sa môže opierať len o jeden dôvod, pričom je potrebné použiť to ustanovenie, ktoré je pre obžalovaného najvýhodnejšie. V tomto prípade je potrebné použiť .

Na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že nie je v tomto prípade jednoznačne preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a ani vina obžalovaných v rade 1) a 2). Obžaloba vychádzala z tvrdenia poškodeného, ktorý už v prípravnom konaní niekoľko krát zmenil verziu svojej výpovede a to i na hlavnom pojednávaní, pričom nevedel hodnoverným spôsobom vysvetliť rozpory vo svojich tvrdeniach. Súd musí konštatovať, že z výpovedí obžalovaného v rade 1), svedka S., N. jednoznačne vyplynulo, že v čase skutku bol poškodený značne pod vplyvom alkoholu, čo mohlo mať vplyv na jeho schopnosti vnímať uvedené udalosti, následne si ich zapamätať a reprodukovať ich pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom. Súd poukazuje na hlavné rozpory vo výpovedi poškodeného. Na hlavnom pojednávaní poškodený vypovedal, že v čase skutku cestoval zo B. do F. a v F. vo výčape šiel na jedno pivo, stretol sa s obžalovaným v rade 1), predtým nič nepil. Po prečítaní časti jeho výpovede z konfrontácie z prípravného konania zo dňa 24. 11. 2008, aj na hlavnom pojednávaní poškodený pripustil, že v ten deň vypil aj nejaké víno, subjektívne sa však necítil opitý. Z výpovede obžalovaného v rade 1) a výpovede svedka S., N. jednoznačne vyplynulo, že poškodený bol v tom čase značne pod vplyvom alkoholu, nakoľko svedok S. ho odmietol vpustiť do autobusu pre jeho stav a tiež svedok N. uvádzal, že mu nebolo rozumieť, čo hovorí. To svedčí o vyššom stupni opitosti poškodeného. Ďalej poškodený tvrdil, že po nastúpení do autobusu si sám kupoval lístok, pričom tvrdil, že zo B. cestoval tým istým autobusom do F. a tam si kúpil lístok ďalej na L.Ú. križovatku. V tejto časti bola jeho výpoveď vyvrátená bez akýchkoľvek pochybností výpoveďou svedka S., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že poškodený po prvý krát nastupoval v F. na linku smer G. s odchodom o 20.00 h a v prípravnom konaní uvádzal, že za poškodeného cestovné uhradil jeden z obžalovaných. Hoci si svedok na túto okolnosť už na hlavnom pojednávaní nepamätal, potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania a súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho výpovede z prípravného konania. Poškodený na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho už šofér autobusu upozornil, aby si dal na obžalovaných pozor, čo svedok S. poprel. V prípravnom konaní dňa 15. 07. 2008 (čl. 47) poškodený uvádzal, že jeden z obžalovaných sa mu mal v autobuse prihovoriť a tvrdiť, že mu zabezpečí cestu domov. Na hlavnom pojednávaní označil obžalovaného v rade 1). Po výpovedi svedka S., ktorý tvrdil, že počas cesty obžalovaní s poškodeným nekomunikovali, poškodený zmenil svoje tvrdenie tak, že obžalovaní s ním v autobuse nekomunikovali. V prípravnom konaní poškodený tvrdil, že ho jeden z obžalovaných vyviedol z autobusu, a na hlavnom pojednávaní označil osobu obžalovaného v rade 1). Toto tvrdenie je v priamom rozpore s tvrdením obžalovaného v rade 1) ako i svedka S., ktorý potvrdil, že obžalovaní obaja vystúpili zadnými dverami a poškodený spolu s pánom Y. prednými dverami. Čo sa týka samotného napadnutia poškodeného, tento v prípravnom konaní uvádzal pri svojej prvotnej výpovedi zo dňa 15. 07. 2008, že po vystúpení z autobusu ten, čo mu pomáhal, telefónom volal nejakého kamaráta, ktorý mal zabezpečiť odvoz domov a následne začal poškodeného biť. Za 10-15 min priviezol taxikár G. muža vo veku 30 rokov v maskáčoch, ktorý ho tiež bil a s pištoľou v ruke mu odcudzil veci. Okolnosť, že pri bitke bola doposiaľ neznáma osoba poškodený potvrdil aj na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní poškodený opísal útok obžalovaných tak, že po vystúpení z autobusu ho títo chytili pod pazuchu, viedli po trati, bili, kopali, zobrali mu peňaženku a šli preč spolu s tou treťou osobou, a jeho veci odhodili. Následne svoju výpoveď opravil tak, že obžalovaný v rade 1) ho sotil na zem, bil a kopal. Obžalovaný v rade 2) nie. Tento zrejmý rozpor vo výpovedi poškodený nevedel vysvetliť, vysvetľoval

to tak, že si nepamätá vzhľadom na odstup času. Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že po útoku ležal 2-3 h, následne sa prebral, šiel za strážnikom a potom na zastávku. Toto tvrdenie bolo v zjavnom rozpore s výpoveďou svedka N., ktorý uvádzal, že v čase okolo 19.45 h videl poškodeného s obžalovanými, v tom čase poškodený mal tašku, pamätal si to, nakoľko ho pre stav opitosti táto taška „prevažovala“. Na poškodenom nevidel žiadne zjavné zranenia, tento nevládal chodiť ani hovoriť. Na to poškodený zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že obžalovaní ho viedli a potom bili až po odchode od vrátnika. Taktiež nebola ničím preukázaná časť výpovede poškodeného týkajúca sa svedka G., ktorého označil najskôr za taxikára, ktorý mal doviezť tretiu neznámu osobu - útočníka, následne tvrdil, že šiel okolo na aute a poškodený ho žiadal o pomoc, tento nezastal, nakoniec upresnil, že len pribrzdil a šiel preč, spolu nekomunikovali. Svedok G. na hlavnom pojednávaní poprel tvrdenia poškodeného a doložil na podporu svojich tvrdení knihu jázd, v ktorej eviduje svoje jazdy taxikára. Uviedol, že s poškodeným sa stretli na druhý deň ráno a možno preto si ho poškodený dal do súvislosti so žalovaným skutkom. Toto súd považoval za zrejme logické zdôvodnenie a teda neuveril v tomto smere tvrdeniam poškodeného, ktorý na svojich tvrdeniach zotrval.

Súd musí konštatovať, že pokiaľ má byť jednoznačne ustálený skutkový dej tak, ako je uvedený v obžalobe a jednoznačne preukázaná vina obžalovaných na základe jedného priameho dôkazu - výpovedi poškodeného, v takom prípade tento dôkaz je značne nehodnoverný. Bolo potom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť ďalšie dôkazy tak, aby navzájom nedávali pochybnosti či už o skutkovom deji, alebo vine obžalovaných za využitia všetkých prostriedkov, ktoré umožňuje . Rozpory v tvrdeniach poškodeného sa nepodarilo odstrániť, ani hodnoverne vysvetliť tak ako v prípravnom konaní, tak ani na hlavnom pojednávaní. Ďalšie dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní a to ohliadka miesta činu, lekárska správa zo šetrenia poškodeného a následne odborné vyjadrenie k zraneniam poškodeného, ani vo vzájomných súvislostiach s výpoveďou obžalovaného v rade 1), svedka - poškodeného P., svedkov N., S., G. nevytvorili ucelenú a navzájom prepojenú reťaz dôkazov, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností preukazovali samotný skutkový dej, či vinu obžalovaných. Z lekárskej správy o ošetrení poškodeného vyplynuli zranenia poškodeného opísané v obžalobe, čo svedčí o skutočnosti, že mohlo dôjsť k napadnutiu poškodeného inou osobou. Avšak odborné vyjadrenie k mechanizmu vzniku týchto zranení považoval súd za nedostatočný dôkaz vzhľadom na vyššie uvedené pochybnosti. Pochybenie orgánov činných v trestnom konaní súd videl aj v tom, že sa až s neprimerane dlhým časovým odstupom venovali účasti prípadného svedka Y., pričom tento bol posledným očitým svedkom a mohol sa vyjadriť k správaniu poškodeného i obžalovaných po vystúpení z autobusu. Na hlavnom pojednávaní z výpovede svedka S. vyplynulo, že tento poznal osobu pána Y., mohol sa vyjadriť k jeho totožnosti (to vyplynulo i z výpovede svedka v prípravnom konaní), avšak v čase hlavného pojednávania bola uvedená osoba už nebohá a súd nemohol vykonať dôkaz výsluchom svedka. Ďalšieho pochybenia sa orgány činné v trestnom konaní dopustili pri prvotných výsluchoch, pokiaľ obžalovaných vypočúvali ako svedkov a pristúpili ku konfrontácii obžalovaných ako svedkov so svedkom - poškodeným (konfrontácie zo dňa 24. 11. 2008 a 08. 12. 2008). Rekognícia, pri ktorých poškodený opoznal obžalovaného v rade 1) bola vykonaná dňa 03. 11. 2008, to znamená predchádzala uvedeným konfrontáciám. V tom čase bolo zrejmé, že s obžalovanými mali byť vykonané úkony ako s osobami podozrivými v zmysle ustanovenia , čo sa v tomto prípade nestalo. Tu treba poukázať na to, že takáto osoba má širšie oprávnenie týkajúce sa jej práva na obhajobu (napr. právo na právnu pomoc advokáta), ktoré v postavení svedka nemá. Orgány činné v trestnom konaní potom obchádzajú zákon, pokiaľ podozrivú osobu vypočúvajú v procesnom postavení svedka. Takýto dôkaz nemožno považovať za dôkaz získaný v súlade so zákonom, pretože vyslúchanej osobe nebolo dané také procesné postavenie, ktoré jej podľa patrí a s tým súvisiace práva takejto osoby. Z hľadiska dokazovania patria medzi podstatné dôkazy práve prvotné výsluchy osôb, ktoré sa môžu vyjadriť k spáchanému skutku. Pokiaľ tieto úkony nie sú vedené riadnym procesným spôsobom v súlade so zákonom, orgány činné v trestnom konaní sa vystavujú riziku, že takýto dôkaz nebude možné použiť proti páchateľom v konaní pred súdom.

Súd však musí ďalej konštatovať, že ani verzia skutku obžalovaného v rade 1) nebola v konaní preukázaná a súd má vážne pochybnosti o jej hodnovernosti. Jeho tvrdenie je v rozpore so svedeckou výpoveďou svedka S., ktorý potvrdil, že po vystúpení z autobusu poškodený prešiel poza autobus a následne prešiel sám na druhú stranu cesty. Súd má zato, že bol krátky časový úsek na to, aby došlo k tomu, že obžalovaní oslovili poškodeného, aby im vrátil peniaze, poškodený vytiahol peňaženku a z nej peniaze, ktoré dal obžalovaným, a títo odišli. Okrem toho je zjavne nelogické, aby poškodený vedome dal dobrovoľne obžalovaným „500,--Sk a nejaké drobné“, keď cena cestovného lístku činila

14,--Sk. Jeho verzia je v rozpore i so svedeckou výpoveďou svedka N., ktorý tvrdil, že ešte v čase potom, čo poškodený prešiel na druhú stranu cesty a následne šiel ku vrátnici, boli obžalovaní spolu s poškodeným. Ani samotné osoby obžalovaných nedávajú záruku hodnovernosti výpovede, nakoľko obaja už v mladistvom veku sa opakovane dopúšťali majetkovej i násilnej trestnej činnosti, opakovane boli priestupkovo riešení i za majetkové delikty. Ani podmienečné tresty neviedli k ich náprave a obaja boli vo výkone trestu, pričom obžalovaný H. trest ešte stále vykonáva.

Súd môže odsúdiť toho, kto je obžalovaný len v tom prípade, ak z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, že tento je trestným činom, že ho spáchali obžalovaní a nie sú tu okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaných alebo trestnosť činu. Inak platí zásada vyplývajúca z ustanovenia „in dubio pro reo“ (v pochybnosti v prospech obžalovaného). Keďže sa napriek dokazovaniu na hlavnom pojednávaní nepodarilo rozptýliť pochybnosti o skutkovej otázke, súd rozhodol tak, že obžalovaných v rade 1) a 2) spod obžaloby oslobodil podľa ustanovenia , pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe.

V trestnom konaní si nárok na náhradu škody uplatnil poškodený E. P.. Keďže súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, v súlade s ustanovením bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).