Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Pc-11-2023.pdf
PDF · 96.02 KB
Case nature
Area
Subarea
26Pc/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky/osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti: D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, t. č. ÚVV Prešov, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Otec D. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu plnoletej dcéry A. B., nar. XX. XX. XXXX, sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred plnoletej dcére, a to za obdobie od novembra 2023 do budúcna, odo dňa doručenia tohto rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, plnoletá dcéra podala dňa 05. 09. 2023 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej otca prispievať jej na výživu.
2. Podaný návrh odôvodnila tým, že je študentkou 3. ročníka na SOŠ E. 1, Kežmarok. Po osobných nezhodách medzi rodičmi a následnom rozvode kvôli otcovej závislosti na alkohole ju otec vyhodil z domu a odišla bývať ku priateľovi. Ďalej uviedla, že otec neprispieval na jej výživu, výchovu a ani na domácnosť od decembra 2022. V lete chodila na brigádu a jej príjem predstavoval 50 eur mesačne. Náklady súvisiace so štúdiom sa neustále zvyšujú a nestačí jej nato príjem z brigády a peniaze, ktoré jej dáva matka. V návrhu uviedla, že jej mesačné náklady sú 30 eur mesačne na psa, 35 eur mesačne na školu, 25 eur mesačne na cestovné, 20 eur mesačne paušál na telefón, 25 eur mesačne na drogériu, 20 eur mesačne na lieky, keďže je astmatička, 140 eur týždenne na stravu, vrátane desiaty do školy, pretože má histamínovú intoleranciu na určité potraviny. Zároveň jej výdavky predstavujú aj náklady na gély a laky, keďže sa venuje robeniu nechtov a náklady na posilňovňu v sume 10 eur mesačne. Keďže otec nie je ochotný jej prispievať dobrovoľne, žiada súd o určenie výživného.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka/osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti a otec navrhovateľky/osoba povinná z vyživovacej povinnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom otca navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom, potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. KK-5P/45/2023 - 84 zo 14. 08. 2023, odpoveďami na lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov SR, registri Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR Kežmarok z 19. 10. 2023 o neevidovaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti v evidencii uchádzačov o zamestnanie a o poberaní prídavkov na deti, uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 8Tp/54/2023 a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. KK-5P/45/2023 a zistil nasledovné.
5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu trvá. Doposiaľ nebolo určené výživné súdom. V súčasnosti je študentkou 3. ročníka SOŠ E. Kežmarok. Jedná sa o odbornú školu. Otec jej neprispieva na výživu žiadnou čiastkou. Všetky výdavky hradí matka. Jej výdavky sú ZRPŠ 15 eur ročne, školské potreby a prax 20 eur mesačne, školské výlety, cestovné výdavky do školy 25 eur mesačne, strava (nestravuje sa v škole) 80 eur mesačne, v čom je zahrnutá desiata, drogéria 25 eur mesačne, lieky na alergiu a astmu 25 - 30 eur, hobby – fitness, líčenie nechtov (kamarátkam) 25 - 30 eur mesačne, výdavky na psa – granule a veterinárne vyšetrenia 30 eur mesačne, zubné prehliadky raz ročne a oblečenie a obuv 80 eur mesačne. Žije s matkou a sestrou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Všetky výdavky znáša matka. V dome sa platí 410 eur mesačne, internet 16 eur mesačne. S otcom nie je v kontakte. Nemá vedomosť o postupe v trestnom konaní. Od otca žiada výživné vo výške minimálne 250 eur mesačne. Na záver uviedla, že žiada súd o priznanie výživného vo výške 250 eur a žiada hradiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom november 2023.
6. Otec navrhovateľky vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí s návrhom. Vo väzbe nepracuje. Práca vo väzbe mu bola ponúknutá. Papierovo má dlhy na odvodoch, aj keď má za to, že tieto dlhy sú už splatené. Momentálne nemá žiaden príjem. Nevie uviesť, akou sumou je schopný prispievať na výživu dcéry. Teraz nehradí žiadne výdavky, nakoľko je vo väzbe. Nevie povedať, aký je môj zdravotný stav. Neužíva žiadne lieky. Koľko dcéra žiada, toľko jej bude platiť. Celý život pracoval, ťahal celú domácnosť sám. Žiadal ešte v tom čase manželku, aby mu finančne pomáhala, aby sa zamestnala. Neurobila tak. Zadlžovali sa, mali vysoké náklady na elektrinu, platil hypotéku. Chcel, aby mu finančne pomáhala, aj keď malou čiastkou. Po rozvodovom konaní si prácu nehľadal. Deti vychoval peniazmi. Snažil sa, aby mali všetko. Po 25 rokoch nemá nič. V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je vedený. Nie je typ človeka, aby sa niekde hlásil. Neuhrádza si odvody. Na záver uviedol, že súhlasí s navrhovanou sumou výživného.
7. Podľa Potvrdenia o návšteve školy navrhovateľka je v školskom roku 2023/2024 žiačkou triedy III. GS na Strednej odbornej škole, E. 1, Kežmarok.
8. Podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne otec navrhovateľky je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky.
9. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Kežmarok, Oddelenie sprostredkovania práce, Odbor služieb zamestnanosti zo dňa 19. 10. 2023 otec navrhovateľky nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Posledná evidencia bola v termíne od 02. 09. 2014 do 06. 01. 2015 vrátane.
10. Podľa potvrdenia ÚPSVaR Kežmarok, Odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 19. 10. 2023 otec navrhovateľky poberá prídavok na dieťa, t. č. v sume 120 eur.
11. Okresný súd Poprad uznesením č. k. 8Tp/54/2023 - 20 vzal D. B., nar. XX. XX. XXXX do väzby.
12. Z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 08. 11. 2023 vyplýva, že otec navrhovateľky D. B., nar. XX. XX. XXXX je toho času vo väzbe v ÚVV Prešov.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. Predmetom tohto konania bol nárok na určenie výživného na plnoleté dieťa, nakoľko doposiaľ súdom určené nebolo a otec navrhovateľke dobrovoľne výživné neuhrádza. Navrhovateľka podaný návrh odôvodňovala skutočnosťou, že toho času študuje na strednej škole, je plnoletá, má histamínovú intoleranciu na určité potraviny a z toho dôvodu má vyššie výdavky na stravu, príjem má len počas letných prázdnin v sume 50 eur mesačne, pričom jej náklady spojené so štúdiom ako i náklady živobytie vzrástli. Tak ako to vyplýva z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a táto trvá až do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť.
16. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo
majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú starostlivosť matky a tieto plnenia nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých, ktoré sú oprávnenými.
17. Pri hodnotení výdajov dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné, potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.
18. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že výživné na plnoletú navrhovateľku doposiaľ súdnym rozhodnutím určené nebolo. Zároveň mal súd za preukázané, že otec od decembra 2022 neprispieva na výživu navrhovateľky.
19. Navrhovateľka má výdavky spojené so štúdiom, a to za ZRPŠ platí 15 eur ročne + 20 eur mesačne za školské potreby a prax + cestovné výdavky na cestu do školy 25 eur mesačne. Strava je mesačne v sume 80 eur (v čom je zahrnutá desiata), drogéria a hygiena 25 eur mesačne, lieky na astmu alergiu 25 – 30 eur mesačne, voľnočasové aktivity 25 – 30 eur mesačne, výdavky na psa 30 eur mesačne, výdavky na zubné prehliadky raz ročne a oblečenie a obuv 80 eur mesačne. Poukázala tiež na skutočnosť, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou v rodinnom dome v Kežmarku. Momentálne všetky výdavky na domácnosť znáša matka, a to v sume 410 eur mesačne a internet 16 eur mesačne.
20. Ďalej mal súd za preukázané, že navrhovateľka hoci je už v súčasnej dobe plnoletá, nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte študuje na strednej škole a má príjem z brigády len počas letných prázdnin v sume 50 eur mesačne. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každého z rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.
21. Súd skúmal osobné a majetkové pomery otca navrhovateľky. V prípade rozvodu rodičov navrhovateľky o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k nej rozhodované nebolo, nakoľko v tom čase už bola plnoletá. Navrhovateľka aj po dosiahnutí plnoletosti žije v spoločnej domácnosti. Otec momentálne nemá príjem a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá príspevok na dieťa, t. č. v sume 120 eur mesačne. Súd má zároveň za preukázané, že otec je toho času v ÚVV Prešov. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. KK-5P/45/2023 vyplýva, že otec navrhovateľky pracoval ako stolár. Naposledy pracoval v Rakúsku, kde mal mesačný príjem približne 9 000 – 10 000 eur v čistom a takýto príjem dostával po dobu 7 rokov. Neskôr mal opäť nastúpiť do zamestnania a dostávať príjem približne 5 000 eur.
22. Otec sa s navrhovateľkou v súčasnej dobe nestretáva a od decembra 2022 neprispieva na jej výživu žiadnou čiastkou, všetky výdavky jej v súčasnosti hradí matka. Ako milujúci rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Súd poukazuje na to, že cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu. Zároveň výživné je prednostná pohľadávka a cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na svoje potreby. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí s navrhovanou sumou výživného. Súd preto rozhodol o určení výživného, a určil výživné pre navrhovateľku na sumu 250 eur mesačne.
23. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k plnoletej navrhovateľke súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov otca, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
24. Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Preto súd určil výživné od novembra 2023 do budúcna v sume akú žiadala navrhovateľka, t. j. 250 eur mesačne, a s ktorou súhlasil aj otec navrhovateľky.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.