Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/30/2010

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa: rtm. J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. č. 3, 036 01 Martin, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho č. 51, proti odporcovi : v rade 1/: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvo vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, v rade 2/: Slovenská republika, v zastúpení Generálna prokuratúra SR, Štúrova č. 2, 812 85 Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nezákonným zadržaním, takto

rozhodol:

I. Odporca v rade 1/ je povinný nahradiť navrhovateľovi škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím - vznesením obvinenia sp. zn. G.: H.-XXX/OVK-MT-XXXX zo dňa 13. 02. 2008 spočívajúcu v zaplatených trovách obhajoby v sume 4.240,68 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca v rade 1/ je povinný nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu za nezákonné zadržanie a za nezákonné rozhodnutie - vznesenie obvinenia sp. zn.: G. : H.-XXX/OVK-MT-XXXX zo dňa 13. 02. 2008 spolu v sume 4.300 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd návrh navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ zamieta.

IV. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10. 02. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatenia sumy 4.240,68,- EUR, titulom náhrady škody, spočívajúcej v zaplatených trovách obhajoby spôsobenej nezákonným rozhodnutím, zaplatenia sumy 4.300,- EUR titulom nemajetkovej ujmy za nezákonné zadržanie a rozhodnutie a trov právneho zastúpenia.

Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Martine, Úradom justičnej a kriminálnej polície PZ zo dňa 13. 02. 2008, G. : H.-XXX/OVK-MT-XXXX bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia , . Následne podaná sťažnosť proti predmetnému uzneseniu bola prokurátorom Vojenskej obvodovej prokuratúry Banská Bystrica uznesením zo dňa 12. 03. 2008, č. : H. XX/XX-XX zamietnutá. Navrhovateľovi bola dňa 13. 02. 2008 v čase od 14.30 hod. príslušníkmi Vojenskej polície Banská Bystrica v zmysle obmedzená osobná sloboda, obmedzenie osobnej slobody trvalo do 14. 02. 2008 do 18.30 hod., t.j. 28 hodín. Navrhovateľ nebol Vojenským obvodovým súdom v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. X /X/XXXX vzatý do väzby. Vojenský obvodný súd Banská Bystrica navrhovateľa rozsudkom zo dňa 14. 01. 2009, sp. zn. XT/X/XXXX oslobodil spod obžaloby. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo

dňa 19. 05. 2009, sp. zn. XTov/X/XXXX odvolanie vojenského prokurátora proti rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/X/XXXX zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škodu spôsobenej vyššie uvedeným konaním a to nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia a nezákonným zadržaním odôvodňuje rozsahom zodpovednosti ustanovenej v a b ) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v zmysle ktorého štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody. Pasívna legitimácia je daná ustanovením a predmetného zákona. Odôvodnenosť pasívnej solidarity zo zodpovednosti za škodu u odporcov v rade 1/ a v rade 2/ je podľa navrhovateľa vychádza z ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v nadväznosti na ustanovenie ako právneho predpisu lex generalis. Rozsah náhrady škody navrhovateľ opiera o ustanovenia § a 18 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej výške 4240,68,- EUR predstavuje vyúčtované a uhradené trovy, ktoré navrhovateľ uhradil svojmu obhajcovi a ktoré mu vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a vykonané nezákonné zadržanie. Ako náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľa uplatňuje jednak sumu vo výške 1.000,- EUR a to ako náhradu za nezákonné zadržanie a jednak sumu vo výške 3.300,- EUR ako náhradu nemajetkovej ujmy, vzhľadom na prostredie, v ktorom navrhovateľ pracuje ako vojak vojenského útvaru 2370 Martin a závažnosť následkov, ktoré mu boli v súkromnom, spoločenskom a pracovnom prostredí nezákonným rozhodnutím spôsobené.

Listom zo dňa 02. 03. 2010, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 03. 2010 sa odporca v rade 1/ vyjadril k návrhu na začatie konania. Popieral a neuznával nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody ako aj nesprávnym úradným postupom poukazujúc pritom na ustanovenia , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Odporca v rade 1/ uviedol, že v danom prípade nie je splnená jedna zo základných zákonných podmienok na priznanie náhrady škody, a to existencia nezákonného alebo nesprávneho postupu. Navrhovateľ nepreukázal, že by zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Zákonnosť uznesenie o vznesení obvinenia voči navrhovateľovi vidí v tom, že v čase začatia trestného stíhania voči navrhovateľovi bol na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal navrhovateľ ako aj to, že po podaní sťažností voči uzneseniu, prokurátor Vojenskej obvodovej prokuratúry v Banskej Bystrici preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa a sťažnosť navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú. Takýto zákonný postup vyšetrovateľa nie je možné označiť za nesprávny úradný postup a ani jeho rozhodnutie o vznesení obvinenia nie je možné označiť za nezákonné. Zákonnosť rozhodnutia pri zadržaní obvineného - navrhovateľa odôvodňuje tým, že sudcom pre prípravné konanie bolo uznesením zo dňa 14. 02. 2008, sp. zn. XTp/X/XXXX rozhodnuté, že existujú dôvody väzby podľa , avšak sudca prijal písomný sľub obvineného a prevzatie záruky dôveryhodnej osoby, a obvineného po uložení obmedzení ponechal na slobode. Uviedol, že trestné stíhanie nepochybne znamenalo zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, no v danom prípade išlo o zásah zákonný, ktorý bol plne v súlade s Trestným poriadok. K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy odporca v rade 1/ vo vyjadrení uviedol, že z obsahu žaloby a priložených listín nie je zrejmé, že by žalobcovi takáto ujma vznikla, uplatnená výška nie je doložená nijakými relevantnými skutočnosťami a navrhovateľ nepreukázal, že by napadnutým postupom bola značne znížená jeho dôstojnosť alebo jeho vážnosť v spoločností. Žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

Odporca v rade 2/ sa k návrhu na začatie konanie, ktorý mu bol riadne a včas doručený spolu z výzvou v zmysle ustanovenia § 114 ods. 2 a § 120 ods. 1 písomne nevyjadril a to aj napriek tomu, že listom zo dňa 26. 02. 2010 požiadal o predlženie lehoty na vyjadrenie do 30. 04. 2010. Následne až listom zo dňa 22. 10. 2010 oznámil, že uplatnený nárok navrhovateľom neuznáva a navrhuje návrh v celom rozsahu z dôvodov uvedených v liste č.k. XV/X Q. XX/XX-X z 23. 10. 2009 adresovanom právnemu zástupcovi navrhovateľa zamietnuť. Z predmetného listu vyplýva, že odporca v rade 2/ nezistil zo strany konajúceho prokurátora žiadne porušenie zákona, nárok na náhradu škody odmieta a považuje ho v plnom rozsahu za nedôvodný.

Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, zástupcu odporcu v rade 1/ a v rade 2/, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Súd považoval za dostatočne preukázané na základe vykonaného dokazovania, pričom ani odporcami v rade 1/ a v rade 2/ nebolo namietané, že :

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Martine zo dňa 13. 02. 2008, G. : H.-XXX/OVK-MT-XXXX bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia , .

Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Banská Bystrica, č.k. H. XX/XX-XX zo dňa 12. 03. 2008 bola sťažnosť navrhovateľa podaná proti uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, Úradom justičnej a kriminálnej polície bolo zo dňa 13. 02. 2008, G. : H.-XXX/OVK-MT-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia , zamietnutá, lebo nebola dôvodná.

Na základe žiadostí Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Martin o predvedenie obvineného podľa ,, bol navrhovateľ podľa o Vojenskej polícii, príslušníkmi Vojenskej polície Banská Bystrica dňa 13. 02. 2008 zaistený a zároveň mu bola od 13. 02. 2008 od 14.30 hod. v zmysle obmedzená osobná sloboda.

Navrhovateľ bol dňa 14. 02. 2008 o 13.45 hod. predvedený na VOS Banská Bystrica, kde bol vypočutý sudcom pre prípravné konanie a bolo vyhlásené uznesenie VOS Banská Bystrica sp. zn. XTp/X/XXXX zo dňa 14. 02. 2008, pričom sudca rozhodol tak, že podľa sú dané dôvody väzby, nakoľko je tu obava, že navrhovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti. Väzba u navrhovateľa bola nahradená prijatým písomným sľubom a prevzatím záruky dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie navrhovateľa. Navrhovateľovi boli uložené obmedzenia, a to zákaz vycestovať do zahraničia, a zákaz styku s manželkou P. J. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ako aj povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi a súdu, ktorý vedie v jeho veci konanie každú zmenu miesta pobytu.

Na základe podanej sťažnosti Vojenským obvodovým prokurátorom Banská Bystrica proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie VOS Banská Bystrica XTp/X/XXXX zo dňa 14. 02. 2008, Vyšší vojenský súd Trenčín zrušil napadnuté uznesenie iba v časti, ktorou bolo prijaté prevzatie záruky dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného.

Vojenský obvodný súd Banská Bystrica navrhovateľa rozsudkom zo dňa 14. 01. 2009, sp. zn. XT/X/ XXXX oslobodil spod obžaloby. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 19. 05. 2009, sp. zn. XTov/X/ XXXX odvolanie vojenského prokurátora proti rozsudku Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/X/XXXX zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. I. podľa odseku X sa nemožno zbaviť.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, na účely tohto zákona je výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uplatňuje na základe rozhodnutia, a to uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v F. zo dňa 13. 02. 2008, G. : H.-XXX/OVK-MT-XXXX, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ustanovenia , a ktoré neúspešne napadol sťažnosťou ako aj na základe zadržania vykonaného dňa 13. 02. 2008 o 14.30 hod. v zmysle , ktorým mu bola obmedzená osobná sloboda. Uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľ považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že trestné konanie vedené proti navrhovateľovi bolo právoplatne skončené jeho oslobodením spod obžaloby, a to aj napriek tomu že dané uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené, tak ako to ustanovuje s poukazom na Rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XXXX.

Odporca v rade 1/ priznal, že trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi, nepochybne znamenalo zásah do jeho práv, no išlo o zásah zákonný, ktorý bol plne v súlade s . Zákonnosť predmetného uznesenie o vznesení obvinenia vidí najmä v tom, že po podaní sťažností voči danému uzneseniu, prokurátor VOP v Banskej Bystrici preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia vyšetrovateľa a sťažnosť navrhovateľa zamietol. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s , vyšetrovateľ mal v čase začatia trestného stíhania voči navrhovateľovi na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal navrhovateľ. Takéto rozhodnutie vyšetrovateľa nie možné označiť za nezákonné. Uvádza, že týmto, nie je splnená jedna zo základných podmienok na priznanie náhrady škody, a to existencia nezákonného rozhodnutia. Zákonnosť zadržania

navrhovateľa odvádza od tej skutočnosti, že sudca pre prípravné konanie zistil, že existujú dôvody väzby u navrhovateľa, pričom však prijal písomný sľub obvineného.

Odporca v rade 2/ považoval postup konajúcich prokurátorov ako aj podanie obžaloby na navrhovateľa za zákonný, a to aj napriek jeho následnému oslobodeniu spod obžaloby.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená tým, že právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a došlo k využitiu riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu s výnimkou prípadov hodných osobitného zreteľa.

Zásadnou otázkou v tomto konaní bolo súdom vyriešiť existenciu nezákonného rozhodnutia, ako jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody vyvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 13. 02. 2008, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené. Nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je navrhovateľ stíhaný a preto bol spod obžaloby oslobodený. Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené podľa je nevyhnutú zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže mať z hľadiska ustanovenia citovaného zákona rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť.

V zmysle ustálenej judikatúry, ide najmä o rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. X C. XX/XX, X Cz XX/ XX, X Cz X/XX, X C. XX/XX, treba pritom vziať do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného konania je to bezpredmetné. Záporná odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v Tá sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe bola odčinená. Záporná odpoveď by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú. So zreteľom na uvedené, bolo by namieste na položenú otázku odpovedať kladne, avšak iba za predpokladu, že to dovoľuje výklad ustanovenia Oslobodenie spod obžaloby ma v zmysle ustanovenia citovaného zákona rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z určitých dôvodov, a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený.

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám a ten, kto bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol amnestovaný.

V nadväznosti na vyššie uvedené dôvody nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia, je v danom duchu nevyhnutné vysloviť aj nezákonnosť zadržania navrhovateľa, aj keď nedošlo naplneniu podmienok v zmysle ustanovenia

Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Zákonom stanovenú podmienku predbežného prerokovania uplatneného nároku v zmysle ustanovenia § a 16 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako podmienku uplatnenia nárokov navrhovateľa na príslušnom súde, navrhovateľ splnil zaslaním žiadostí o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nezákonným odporcom v rade 1/ a 2/ listom zo dňa 07. 09. 2009. Odpoveďou odporcov v rade 1/ a 2/ na predmetnú žiadosť bolo zamietavé stanovisko.

Podľa , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Súd sa v konaní stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, ktorý si jemu vzniknutú škodu uplatňoval v zmysle ustanovení a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a v nadväznosti na ustanovenie citovaného zákona vo vzťahu k subsidiárnej pôsobnosti , a to najmä v otázke solidárnej zodpovednosti v zmysle .

Odporcovia v rade 1/ a v rade 2/ ktorí konajú v mene štátu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) sú zaviazaný prostredníctvom konajúcich osôb, a to v prípade odporcu v rade 1/ konaním vyšetrovateľa alebo povereného príslušníka policajného zboru a v prípade odporcu v rade 2/ konaním prokurátora. V danom prípade došlo k naplneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to k nezákonnému rozhodnutiu resp. nezákonnému zadržaniu, k ujma - t.j. škoda spôsobená navrhovateľovi, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nezákonným zadržaním a vzniknutou ujmou. Z ustanovenia vyplýva, že sa jedná objektívnu zodpovednosť za škodu, t.j. bez ohľadu na zavinenie. Súd sa stotožnil z argumentáciou navrhovateľa aj vo vzťahu existencie tzv. pasívnej solidárnej zodpovednosti, ktorá je daná v zmysle ustanovenia v nadväznosti na jeho subsidiárnu pôsobnosť. V trestnom konaní vykonáva vyšetrovanie v závislosti od druhu trestných činov v zmysle ustanovení a nasl. a policajt, ktorým sa rozumie najmä poverený príslušník policajného zboru, vyšetrovateľ a iné osoby uvedené v . Podľa uznesenie o vznesení obvinenia vydáva policajt. Podľa a nasl. , dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhoduje prokurátor. Z príslušných ustanovení je daná kontrola a dozor príslušného dozorujúceho prokurátora nad dodržiavaním zákonnosti aj

procesných úkonov vyšetrovateľa v prípravnom konaní. V nadväznosti na charakter postavenia a možných procesných úkonov prokurátora a vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a ich vzájomného postavenia súd má za to, že je v zmysle daná ich pasívna solidárna zodpovednosť, ktorá má prednosť pred delenou zodpovednosťou. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne spôsobili inej osobe škodu.

Súd priznal navrhovateľovi škodu v celkovej výške 8.540,68,- €, ktorá pozostáva zo zaplatených trov zvolenej obhajoby vo výške 4.240,68,- € a z nemajetkovej ujmy vo výške 4300,- €.

Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania, výška škody uplatnená navrhovateľom a to trov obhajoby boli dostatočne navrhovateľom preukázané ako aj ich príčinná súvislosť vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu a zadržaniu. Odporcom v rade 1/ ako ani odporcom v rade 2/ nebola táto časť priznanej škody v celom konaní popretá. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. XCdo XX/XX, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila náklady na trovy nutnej obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiadúcich právnych dôsledkov na obvineného ( navrhovateľa), štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. V časti náhrady škody a to trov obhajoby sa súd v plnom rozsahu z totožnil z výškou uplatnenej škody.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je v zmysle ustanovenia prípad, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, a ak nie je možné uspokojiť ju inak, pričom pri jej určení sa prihliada na skutočnosti ustanovené v predmetného zákona. Navrhovateľ v čase, kedy došlo k nezákonnému rozhodnutiu, a to k vydaniu uznesenia a vznesení obvinenia a predovšetkým k nezákonnému zadržaniu, bol príslušníkom ozbrojených síl SR na VÚ XXXX F., veliacim poddôstojníkom veliteľskej čaty jednotky. Navrhovateľ pred tým ako bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie a vykonávané jednotlivé procesné úkony v rámci konania nebol nikdy trestne stíhaný. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že navrhovateľ bol zadržaný príslušníkmi vojenskej polície pri čítaní denného rozkazu, kedy bola nastúpená celá rota, čo sa ho veľmi, vzhľadom na jeho postavenie medzi kolegami a existujúci princíp subordinácie dotklo. Ako za veľmi ponižujúce považoval priebeh udalostí, ktoré nasledovali po jeho zadržaní a pred jeho predvedením pred sudcu pre prípravné konanie. Išlo najmä o situáciu, kedy verejne, po ulici v Banskej Bystrici išiel v putách bez šnúrok v topánkach, na rozhodnutie o väzbe čakal v nedôstojných podmienkach, kadiaľ prechádzali ľudia na pojednávanie. Predmetné udalosti mali vplyv aj na to, že navrhovateľ, sa nemohol vzhľadom na rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, zúčastniť misie R. na C. a bol vyčiarknutý zo zoznamu, v ktorom bol navrhnutý na udelenie vyznamenania. K týmto skutočnostiam sa odporca v rade 1/ ako ani v rade 2/ nevyjadrili. Súd je toho názoru, že boli naplnené v zmysle ustanovenia a citovaného zákona materiálne podmienky na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi v celkovej výške 4.300,- €, tak ako to uplatňuje navrhovateľ, vzhľadom na jeho osobu, doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, okolnosti, za ktorých k ujme došlo následky, ktoré mu vznikli tak v súkromnom ako aj v spoločenskom uplatnení.

Z vykonaného dokazovania mal súd teda jednoznačne preukázanú zodpovednosť štátu za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nezákonným zadržaním, a preto vyhovel návrhu navrhovateľa na priznanie spôsobenej škody v celom rozsahu.

Proti rozhodnutiu súdu I. stupňa zo dňa 25. 11. 2010 odporcovia v rade 1/ a 2/ podali odvolanie, na základe ktorého odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil na ďalšie konanie.

V zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania berúc do úvahy jednotlivé tvrdenia navrhovateľa, ako aj to, čo v konaní vyšlo najavo, sa odvolací súd stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu o nutnosti odškodnenia navrhovateľa aj v nemajetkovej sfére, pretože mal zato, že aj v tomto smere boli naplnené všetky zákonné predpoklady. Ohľadne priznania nemajetkovej ujmy v bližších podrobnostiach odvolací súd poukázal na podrobné zdôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorom smere sa s jeho názormi v celom rozsahu stotožnil.

Jediným dôvodom, ktorý odvolací súd viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že prvostupňový súd určil solidárnu zodpovednosť odporcov v rade 1/ a 2/ a oboch takýmto spôsobom zaviazal aj na peňažné plnenie. Z návrhu na začatie konania, ako aj z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že za odporcov boli v konaní označení: v rade 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR a v rade 2/ Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Odvolací súd zastával stanovisko, že v danom prípade solidárna zodpovednosť neprichádza do úvahy, pretože pri oboch odporcoch sa stále jedná o ten istý subjekt a to štát. Nič na tom nemôže zmeniť ani to, že tento je v prípade odporcu v rade 1/ zastúpený Ministerstvom vnútra SR a v druhom prípade Generálnou prokuratúrou SR. Stále sa jedná o ten istý subjekt s právnou subjektivitou. Pravdou je, že aj zastupujúce orgány majú právnu subjektivitu, avšak tieto v konaní nevystupujú samostatne vo svojom mene, ale ako zástupcovia štátu. Z uvedeného dôvodu preto podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo veci vyvodiť záver o solidárnej zodpovednosti. Nebolo ani povinnosťou navrhovateľa správne označiť zastupujúci subjekt zastupujúci štátny orgán, pretože v tomto smere podľa ustálenej súdnej praxe platí, že ak je v spore žalovaným účastníkom štát a v návrhu je prípadne aj označený iba orgán, ktorý za neho koná, nejde o nedostatok pasívnej legitimácie odporcov, ale o nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý treba odstrániť postupom podľa Zastúpenie štátu pred súdom upravuje ustanovenie , podľa ktorého za štát koná pracovník tohto štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo poverený pracovník iného štátneho orgánu. Bolo preto povinnosťou prvostupňového súdu zistiť, ktorého orgánu štátu sa vec týka s ohľadom na obsah a povahu daného sporu a potom viesť navrhovateľa k riadnemu označeniu odporcu.

Po zrušení rozsudku bol právny zástupca navrhovateľa vyzvaný, aby svoj návrh upravil v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu. Podaním zo dňa 16. 12. 2011 právny zástupca navrhovateľa označil subjekt na strane odporcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Od takto označeného subjektu žiadal priznať uplatnenú žalovanú sumu.

Následne bol súdom vo veci vytýčený termín pojednávania, na ktorý boli predvolaní účastníci konania na strane odporcu Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Zástupca odporcu v rade 1/ na pojednávaní zotrval na doterajších prednesoch a vyjadreniach, poukázal na tú skutočnosť, že v je upravený orgán konajúci v mene štátu. Podľa je to Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ, alebo poverený orgán policajného zboru. Podľa písmena f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní, alebo v správnom konaní. Zástupca odporcu v rade 2/ poukázal na znenie ustanovenie citovaného zákona, podľa ktorého ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1/, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. Bol teda toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozdeliť zodpovednosť medzi odporcov v rade 1/ a 2/ a z tohto dôvodu by mal byť v konaní žalovaný ako odporca Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti SR.

Zástupca odporcu v rade 2/ sa nestotožnil s označením odporcu tak, ako to uviedol právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 16. 12. 2011, podľa neho takýmto spôsobom nie je možné označiť účastníka Slovenskú republiku, ktorá by bola súčasne zastupovaná dvomi orgánmi. Pokiaľ nie je ani žalobcovi jasné, kto zastupuje v danej veci Slovenskú republiku, zastúpenie by tu malo byť Ministerstvom spravodlivosti SR.

Po doplnení návrhu a doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania súd rozhodol tak, že k úhrade žalovanej sumy navrhovateľovi zaviazal odporcu v rade 1/ a to Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom vnútra SR. Vychádzajúc zo skutkového stavu v uvedenej právnej veci bola vyvodená zodpovednosť zo základného postupu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva policajného zboru - úradu justičnej a kriminálnej polície, Policajného zboru v Martine zo dňa 13. 2. 2008, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a zároveň vznesené obvinenie navrhovateľovi pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa . Toto uznesenie neúspešne napadol sťažnosťou. Uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľ považoval za nezákonné z dôvodu, že trestné konanie

vedené proti nemu bolo právoplatne skončené jeho oslobodením spod obžaloby a to aj napriek tomu, že dané uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené tak, ako to ustanovuje s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. Zn. XCdo XX/XXXX. Tak ako už bolo uvedené v rozhodnutí súdu I. stupňa po oslobodení spod obžaloby neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia a teda z hľadiska trestného konania je bezpredmetné. Oslobodenie spod obžaloby má v zmysle už citovaného ustanovenia rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak by k nim došlo z určitých dôvodov a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Z uvedeného plynie záver, že ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, pokiaľ by si takéto obvinenie nezavinil sám, čo v danom prípade preukázané nebolo. V nadväznosti na uvedené dôvody nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia je potom možné vysloviť aj záver o nezákonnosti zadržania navrhovateľa.

Prvostupňový súd ustálil, že v uvedenej právnej veci vzhľadom na obsah, povahu daného sporu za Slovenskú republiku koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, týmto bola založená jeho zodpovednosť vo veci. Vo vzťahu k označenému účastníkovi Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR návrh v celom rozsahu zamietol pri konštatovaní zodpovednosti označeného odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.