Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-17-2012.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14.3.2012 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému W. F., takto
rozhodol:
obžalovaný: W. F., nar. X.X.XXXX v W., trvale bytom R., t. č. v Ústave na výkon väzby v Ilave,
j e v i n n y, ž e
v období od novembra 2008 do 15.1.2009 ako zamestnanec pivárne F. v R. na Ulici O. XXX, si prisvojil časť tržby vo výške 1.000 eur, dňa 26.1.2009 si ponechal sumu vo výške 115 eur a následne dňa 1.2.2009 sumu 390 eur, čím poškodenému J. U., so sídlom v R., O. XXX/X, IČO: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 1.505 eur, t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, t ý m s p á c h a l
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. a za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 213 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný W. F. je povinný uhradiť poškodenému J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F., ul. R.G.. XXX/X škodu vo výške 1 505 eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného F., svedkov U., U. , R., U., U., X., X. - T., podľa § 269 Tr. poriadku oboznámil trestné oznámenie čl. 1, konfrontáciu čl. 37-40, dohodu o hmotnej zodpovednosti čl. 73, zúčtovací hárok čl. 74, register trestov čl. 75, výpis z evidencie priestupkov čl. 76-79, správy čl. 81-86, výpis zo živnostenského registra čl. 99, pripojený spis Okresného súdu Prievidza čl. 2T 350/1998.
Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, že s poškodeným sa zoznámil na inzerát, stretli sa a dohodli sa, že na druhý deň začne pracovať. Bolo to zhruba v októbri, alebo v novembri 2008. Vtedy nepodpísal
žiadnu pracovnú zmluvu. Bolo dohodnuté, že si bude mzdu vyplácať denne. Bolo to 1000 Sk za zmenu. Na otázku kedy s poškodeným podpísal pracovnú zmluvu, uviedol, že pracovnú zmluvu s poškodeným nepodpísal. Na otázku ako si vysvetľuje, že poškodený predložil pracovnú zmluvu obžalovaný uviedol, že tú čo predložil nepodpísal. Na otázku či podpísal nejakú dohodu o hmotnej zodpovednosti uviedol, že poškodený mu akurát ukazoval tú dohodu s tou sumou 1000 eur a tú on nepodpisoval. Z tržby si bral len dohodnutú mzdu, prípadne tringelty. Sumu 115 eur si od poškodeného požičal. Skutočnosť, že túto sumu si berie dal poškodenému na vedomie tak, že to zapísal do knihy, medzi odkazy. Na otázku či nevie čo je pôžička, že ten druhý s tým musí súhlasiť, obžalovaný uviedol, že poškodený mu na druhý deň nič nehovoril. Peniaze mu nevrátil, je to preto, že od vtedy s poškodeným nebol. Presný dátum kedy si tých 115 eur požičal nevie, bolo to v januári 2009. Na otázku čo hovorí na skutočnosť, že mal pracovať u poškodeného do 1.2.2009 obžalovaný uviedol, že nevedel dokedy mal u neho pracovať. Na otázku čo hovorí na to, že poškodený tvrdí, že po 26.1.2009, keď si mal tých 115 eur požičať u poškodeného pracoval, obžalovaný uviedol, že áno pracoval. Ak pred chvíľou povedal, že ako si požičal 115 eur už sa s poškodeným nestretol, tak sa pomýlil. Nie je pravda, že by od novembra 2008 do januára 2009 zobral z tržby poškodeného 1000 eur. Nie je pravda, že by si 1.2.2009 zobral z tržby 390 eur. Na otázku či je pravda, že jeho družka opakovane chodila na podnik a dával jej z tržby peniaze uviedol, že nie z tržby, boli to jeho peniaze. Na otázku prečo tých 115 eur poškodenému nevrátil napríklad cez poštovú poukážku uviedol, že na to úplne zabudol.
Svedok U. okrem iného uviedol, že s obžalovaným sa spoznal začiatkom novembra 2008, boli dohodnutí, že každý deň si obžalovaný bude z tržby brať plat 1000 Sk. Po každom vyúčtovaní zistil, že z tržby mu chýbajú nejaké peniaze. V tržbe bola aj 1000 eur hotovosť v súvislosti s vyplácaním za hracie automaty. Obžalovaný fungoval v podniku ako obsluha reštaurácie a krupier. Obžalovanému dal podpísať pracovnú zmluvu v januári 2009, keď už pracoval na plný úväzok. Súčasťou bola aj dohoda o hmotnej zodpovednosti. Keď to obžalovaný podpísal, okrem ich dvoch nikto iný pri tom nebol, bolo to na prevádzke. Obžalovaný mu aj zvykol povedať, že si berie nejaké peniaze z tržby, ale zobral si aj viac. Vždy, keď robil uzávierku obžalovanému tam vždy chýbali nejaké peniaze a v januári 2009 mu už povedal dosť. Peniaze potreboval na rôzne účely nájomné, alimenty, potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, kde uvádza, že obžalovaný povedal, že si peniaze zobral až následne, keď si ich zobral, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že áno, bolo to tak. Na otázku prečo s obžalovaným uzatváral pracovnú zmluvu, keď od začiatku mu chýbali nejaké peniaze svedok uviedol, že sa s obžalovaným dohodol, že mu to vráti, že peniaze vráti, požičia si od matky. Dohodli sa, že mu to vráti naraz. Po 2.1.2009 už peniaze nebral, až potom zobral tých 115 eur, ktoré sľúbil vrátiť cez víkend. Po tom víkende bolo na prevádzke neporiadok, nebolo tam žiadne vyúčtovanie. Potom zistil tú sekeru 390 eur. Odvtedy obžalovaného nevidel, pokúšal sa ho telefonicky kontaktovať, nedvíhal, nakoniec sa podarilo dovolať manželke, čo manželke povedal si nepamätá. Jeho kamaráti hovorili, že to má ,,na háku“. Obžalovanému dal 3 týždne na to, aby mu peniaze vrátil, lebo ináč pôjde na políciu. Na otázku uviedol, že manželka bola raz svedkom, že obžalovanému dohováral bolo to v súvislosti s tým vrátením tých 1000 eur, sľúbil, že peniaze vráti, že mu požičia matka. Svedkom boli aj zákazníci. Manželka vedela aj priebežne o tom, že obžalovanému chýbali peniaze z tržby. Na otázku akým spôsobom si evidoval tie dlžné sumy od obžalovaného, napríklad, že mu dlhuje 1000 eur uviedol, že si to písal do zošita. V januári 2009 to bola dlžná suma 1000 eur. Na otázku uviedol, že v prítomnosti manželky obžalovaný pripustil, že mu dlhuje 1000 eur, manželka to počula, toto bolo ešte predtým ako podpísal tú dohodu o hmotnej zodpovednosti. V tom poslednom prípade, keď zobral tých 390 eur, zobral celú hotovosť vrátane tržby z automatov. Keď to zistil, bola prítomná aj upratovačka. O tom, že si zobral obžalovaný tých 115 eur, o tom tiež nevedel dopredu, len to napísal do písanky. Vtedy mu nevrátil, ani kľúč od prevádzky, musel vymeniť zámok.
Svedkyňa U. okrem iného uviedla, že obžalovaný začal pracovať v podniku manžela niekedy v novembri, decembri 2008. O chod podniku sa bližšie nezaujímala, nezaoberala sa účtovníctvom podniku. Manžel spomínal, že obžalovaný si začal požičiavať peniaze, nevracal ich, keď to už bolo veľa, tak bola aj ona za obžalovaným, bolo to už veľa, bolo to už okolo 30 000 Sk, že kedy to mieni vrátiť. Sľúbil, že peniaze vráti, že to nie je pre neho problém, že mu matka dá peniaze. Tento rozhovor bol počas zmeny obžalovaného, bola tam s manželom. Rozhovor bol pri pulte. Obžalovaný prisľúbil, že túto pohľadávku vráti, ale potom už ani nedvíhal telefón. Neskôr sa jej podarilo dovolať obžalovanému, to už bolo potom keď odišiel z prevádzky aj s kľúčmi. Kedy bola s obžalovaným podpísaná pracovná zmluva, o tom nevie. Manžel preto obžalovaného ďalej zamestnával aj keď mu bral peniaze, lebo sa bál, že keď ho prepustí, tie peniaze
neuvidí, peniaze sľúbil vrátiť. Manželovi sľúbil, že už mu nemusí dávať plat a tú väčšiu čiastku tých 1000 eur, že mu vráti. Nevie o tom, že by obžalovaný nejaké peniaze vrátil.
Na čl. 1 sa nachádza trestné oznámenie poškodeného U. z 18.2.2009, v ktorom okrem iného je uvedené, že obžalovaný mu v januári 2009 spreneveril 1.505 eur, ďalej je tam uvedené tiež, že 2.1.2009 uzatvoril dohodu o pracovnej činnosti s obžalovaným, k uvedenému dňu obžalovaný podpísal hmotnú zodpovednosť za pokladničnú hotovosť. Ráno 2.2.2009 zistil, že obžalovaný neurobil žiadne vyúčtovanie na prevádzke, išlo asi o sumu 340 eur, uvedené urobil asi dvakrát predtým, stále hovoril, že peniaze vráti no neurobil tak, celkovo sa jedná o sumu 1.505 eur, ktoré mu takto spreneveril.
Na čl. 37-40 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným U. z 19.1.2012, v ktorej je okrem iného uvedené, že obžalovaný u svedka pracoval zhruba 3 mesiace, robil u neho na prelome rokov 2008-2009. Na otázku, kedy svedok prvýkrát zistil, že obžalovaný si berie bez jeho súhlasu peniaze z tržby uviedol, že prakticky od začiatku, vždy mu síce povedal, že si nejaké peniaze chce vziať, uviedol aj sumu, ale vždy si zobral viac ako sa dohodli. Obžalovaný k tomu uviedol, že to nie je pravda, zobral len toľko na čom sa dohodli, stávalo sa, že mu občas niečo chýbalo, ale bolo to tým, že zle spočítal uzávierku. Svedok ďalej uviedol, že tá suma sa navyšovala postupne, raz to bolo 100 Sk inokedy viac, koncom roku 2008, keď sa prechádzalo na euro, suma bola 30 000 Sk. Uvažoval, že ho prepustí, ale bál sa, že peniaze čo mu vzal už nevráti, urobil to tak, že mu dal podpísať hmotnú zodpovednosť, že má 1000 eur s tým, že dlžnú sumu mu bude postupne brať z výplaty. Viackrát sa o tom ústne bavili, obžalovaný sľúbil, že to nebude problém s vrátením, že si požičia od matky. Vtedy tam bola aj jeho manželka, dohovárala mu, počuli to aj zákazníci, že mu dlhuje 1000 eur. Krátko na to nechal obžalovaný odkaz, že si požičiava 115 eur, bolo to na hárku, ktorý založil do spisu, ktorý sa dohodli, že už nebude brávať žiadne peniaze, ale pravda bola taká, že práve naopak, keď robil vzal si celú tržbu, uviedol to vo svojej výpovedi, bolo to cez 300 eur. Potom ho už prepustil, lebo vedel, že to nikam nevedie. Obžalovaný k tomu uviedol, že je pravda len to, že si požičal 115 eur, ostatné pravda nie je. Na otázku svedok uviedol, že s obžalovaným uzavrel písomnú pracovnú zmluvu aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, na tých zmluvách je dátum 2.1.2009, dôvodom toho bolo, že chcel, aby u neho pracoval a vrátil mu dlh. Obžalovaný k tomu uviedol, že to nie je pravda, že to určite nepodpisoval, tie podpisy na zmluve čo mu bola predložená nie sú jeho.
Na čl. 73 sa nachádza dohoda o hmotnej zodpovednosti z 2.1.2009 podpísaná zamestnávateľom J. U. a zamestnancom W. F.. V dohode o hmotnej zodpovednosti je uvedený dátum narodenia, číslo občianskeho preukazu a trvalý pobyt obžalovaného. V dohode je ďalej uvedené, že obžalovaný prevzal na základe prevzatia funkcie a na základe inventarizácie tovar na prevádzke plus pokladničnú hotovosť 1000 eur.
Na čl. 74 sa nachádza zúčtovací hárok, kde je uvedené, že si požičal 115 eur, musel vyplatiť nájom.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza č. 2T 350/1998 vplýva, že rozsudkom zo dňa 13.1.1999 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 2To 90/1999 zo dňa 20.5.1999 bol obžalovaný uznaný vinným z trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zákona, trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 písm. b, ods. 2 Tr. zákona sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona, z trestného činu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, 2 Tr. zákon a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Tr. zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody štyri roky v I. NVS, pričom bol zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 1T 195/1998 z 23.9.1998.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Aj keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, pričom pripustil len, že z tržby si zobral 115 eur čo napísal poškodenému na zúčtovací hárok 26.1.2009 zo spáchania trestnej činnosti podľa názoru súdu je jednoznačne usvedčovaný najmä svedeckou výpoveďou poškodeného U., výpoveďou svedkyne U., a tiež aj nepriamo svedeckými výpoveďami R., U., U., X., X.- T. na hlavnom pojednávaní, a tiež aj obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Treba predovšetkým uviesť, že poškodený U. už v trestnom oznámení 18.2.2009
jednoznačne tvrdil a na tomto tvrdení zotrval počas celého prípravného konania aj v konaní pred súdom, že obžalovaný mu spreneveril celkom sumu 1.505 eur. Z tejto sumy predstavuje 1000 eur škoda, ktorú spôsobil poškodenému U. obžalovaný ku dňu uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá sa nachádza v spise na čl. 73, ďalšia časť sumy, ktorú obžalovaný spreneveril poškodenému je suma 115 eur, ktorú pripustil ako sumu, ktorú si od poškodeného U. obžalovaný požičal dňa 26.1.2009, a tiež je preukázané že aj 1.2.2009 spreneveril obžalovaný sumu 390 eur. Treba predovšetkým uviesť, že čo sa týka sumy 1000 eur okrem dohody o hmotnej zodpovednosti z 2.1.2009, kde je uvedená táto suma skutočnosť, že uvedenú sumu v čase podpísania dohody o hmotnej zodpovednosti obžalovaný poškodenému U. dlhoval, potvrdila aj svedkyňa U., pred ktorou pripustil obžalovaný, že dlhuje uvedenú sumu poškodenému U., taktiež viacerí z ďalších vypočutých svedkov potvrdili, že takýto rozhovor medzi obžalovaným na strane jednej a poškodeným a jeho manželkou na strane druhej bol a v rámci tohto rozhovoru obžalovaný pripustil, že dlhuje poškodenému sumu 1000 eur. Pokiaľ sa týka otázky vierohodnosti dohody o hmotnej zodpovednosti z 2.1.2009, kde obžalovaný namietal, že by takúto dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísal, v tejto súvislosti treba poukázať na to, že údaje o obžalovanom ako dátum narodenia, miesto bydliska, číslo občianskeho preukazu uvedené v tejto dohode súhlasia so skutočnými údajmi, ktoré zo spisu o obžalovanom vyplývajú. Podľa názoru súdu vzhľadom na túto skutočnosť dohoda o hmotnej zodpovednosti na čl. 73 je vierohodná, nakoľko bez predloženia dokladov obžalovaným poškodený tieto údaje nemal odkiaľ o obžalovanom zistiť, keďže pred tým obžalovaný pracoval u poškodeného len ako brigádnik. V súvislosti s spreneverou 390 eur podľa názoru súdu je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne X. - T., ktorá spolu s obžalovaným dňa 1.2.2009, potom čo obžalovaný bez rozlúčenia, bez toho, že by vrátil kľúče od prevádzky prestal pracovať pre poškodeného, videla v akom stave prevádzku pivárne F. obžalovaný po svojom odchode zanechal. Všetky horeuvedené skutočnosti, úvahy aj ďalšie vykonané dôkazy svedčia tomu, že obžalovaný sa trestnej činnosti, za ktorú na neho bola podaná obžaloba dopustil, a preto súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný bol v minulosti 7 krát súdne trestaný rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 350/1998 z 13.1.1999 bol odsúdený za majetkovú a násilnú trestnú činnosť k 4 rokom nepodmienečne v I. NVS, z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 30.10.2008, pričom súd mu uložil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov z čoho vyplýva, že trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Obžalovaný bol 1 krát v roku 2007 postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pokarhaním.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona a za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. m) Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody 10 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest považuje súd za dostatočný, dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného. Súd zároveň v rámci adhézneho konania rozhodol o povinnosti obžalovaného uhradiť poškodenému U. spôsobenú škodu vo výške 1.505 eur, nakoľko škoda bola riadne uplatnená aj výška v konaní bola riadne preukázaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súd u v Trenčíne.