Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-24-2012.pdf
PDF · 101.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/24/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. marca 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
Ľ. R., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom E., N. X. H. Č.. XXX/X, okres K., bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý, ž e
dňa 21. septembra 2009 v obci Š., okres K., pred rodinným domom č. XX spoločne s už obv. J. H., nar. XX.XX.XXXX, nahovorili už odsúdenú Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX, na uzavretie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava s tým, že na základe osobných údajov z jej občianskeho preukazu jej zabezpečia písomné doklady o výške mesačného príjmu nevyhnutné pre schválenie úveru, následne dňa 22. septembra 2009 ju spoločne s obv. J. H. osobným motorovým vozidlom nezistenej značky a evidenčného čísla odviezli do mesta Tornaľa, okres Revúca, kde jej odovzdali falošné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Ústredie Bratislava, č. 675 717 6195 zo dňa 11.12.2008 o tom, že Ľ. J. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 357, 80 Eur, na základe tohto falošného rozhodnutia Ľ. J. toho istého dňa v Tornali na ulici Mierovej č. 38 uzavrela so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava zmluvu o úvere č. 618 300 207, potom jej bol poskytnutý úver vo výške 500,- €, ktorý sa zaviazala splácať v dvanástich mesačných splátkach po 82,- € počnúc dňom 20.102009, hoci v tom čase ako evidovaná nezamestnaná osoba nespĺňala podmienky pre poskytnutie úveru, následne ihneď po obdržaní úveru im na ich požiadanie vyplatila časť peňažných prostriedkov z úveru a to sumu vo výške 250,- €, za to, že Ľ. J. vybavili falošné potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku, poskytnutý úver Ľ. J. riadne a včas nesplácala, čím svojim spoločným konaním nechal vyhotoviť falošnú verejnú listinu a zároveň bola touto falošnou listinou spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598 uvedená do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, čím sa podieľal na vzniku majetkovej škody pre spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava vo výške nie menej ako 418,- €,
t e d a
- spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,
- spoločným konaním si nechal vyhotoviť falošnú verejnú listinu s úmyslom použiť ju ako pravú,
t ý m s p á c h a l
- prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa §20, § 222 ods. 1 Trestného zákona
- prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 352 ods. 1 Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného Ľ.V. R. pre prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa §20, § 222 ods. 1 Trestného zákona a prečin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 352 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchmi svedkov, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka poškodeného K. E.Á., prečítaním výsledkov rekognície z prípravného konania ako aj listinnými dôkazmi.
Obžalovaný Ľ. R. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel, že by sa dopustil trestnej činnosti jemu kladenej za vinu, pričom na hlavnom pojednávaní dodal, že tú pani pred tým vôbec nepoznal, ani nevidel nikdy, prvý krát ju videl vtedy, keď dostal uznesenie o vznesení obvinenia, tak podľa adresy túto pani našiel a bol za ňou. Má alibi, že to nemohol vykonať, pretože v tom čase bol v Taliansku na zber jabĺk aj so svojou družkou E. L.. Má aj pracovnú zmluvu, ktorú predložil súdu ako listinný dôkaz. Záverom uviedol, že sa rozprával s pani J., ktorá mu povedala, že bola navádzaná pánom vyšetrovateľom H., aby hovorila na neho. Do Talianska odchádzal 22.09.2009 v popoludňajších hodinách. Dňa 22.09.2009 cestoval, 23.09.2009 tam prišiel a 24.09.2009 bola tá zmluva vydaná.
Svedok - poškodený K. E. v prípravnom konaní uviedol, že bol oboznámený s tým, že obžalovaný spoločne s J. H. zabezpečili pre Ľ. J. falošné rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, že je poberateľkou invalidného dôchodku a následne ho použila pri vybavovaní úverovej zmluvy so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava a bol jej poskytnutý úver vo výške 500,- €. K trestnému konaniu sa pripojil, nežiadal nahradiť žiadnu škodu, nakoľko si ju poškodená spoločnosť uplatnila v trestnom konaní voči samotnej klientke - Ľ. J..
Svedkyňa Ľ. J. v prípravnom konaní uviedla, že niekedy v roku 2009 vo večerných hodinách, zbadala neďaleko brány od domu, kde býva, nejaké auto čiernej, resp. tmavej farby. Bola zvedavá, čo sa tam deje, preto išla k tomuto hlúčiku ľudí, vypočula si, čo tí ľudia tam rozprávajú a zistila, že tí ľudia tam dohadovali pôžičky. Potom, keď ľudia išli preč, ostali tam iba dvaja muži, jeden bol Róm, býva v Jelšave a prezývajú ho Č., bol nižšej postavy, silnejší a trochu sa pri rozprávaní zajakával - koktal. Ten druhý bol J. H., ktorého pozná, pretože tiež bývala v Jelšave. Č. sa jej opýtal, či nechce pôžičku, že aj keď je nezamestnaná, to nevadí, že on vybaví papiere a potom sa bude dať vybaviť pôžička, že potrebuje len občiansky preukaz. Občiansky preukaz od nej zobral H. so slovami, že prídu na druhý deň. Prišli už na inom aute a to škodovke žltej farby, nasadla dozadu do tohto auta, kde už sedeli dve ženy o ktorých vedela, že bývajú v Jelšave, nepoznala ich však po mene. Auto šoféroval Č. a H. sedel vpredu ako spolujazdec. V aute im H. vrátil občianske preukazy, ako aj potvrdenia, že sú invalidné dôchodkyne. Po predložení týchto dokladov a podpise zmluvy dostala 500 Eur, z tejto sumy zaplatila prvú splátku vo výške cca 82 Eur, potom vyšla vonku, kde jej H. a Č. zobrali papiere od tej pôžičky a pýtali si províziu vo výške 250 Eur, ktorú im odovzdala a to konkrétne do rúk Č.. Zo zápisnice o rekognícii osoby, kde Ľ. J. bola v pozícii svedok - poznávajúca osoba, jednoznačne vyplýva, že na základe predložených fotoalbumov svedkyňa opoznala obžalovaného podľa fotografií, pričom v tejto zápisnici uviedla, že je si istá, že osoby, ktoré na fotografii spoznala, sú práve tie osoby, ktoré pre ňu vybavovali pôžičku, ako aj falošné rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou Bratislava Ústredie o tom, že je invalidná dôchodkyňa.
Svedkyňa Ľ. J. bola vypočutá do zápisnice o výsluchu svedka v prípravnom konaní aj 19.12.2011, kde využila svoje právo a vo veci odmietla vypovedať. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní zo dňa 23.12.2012 už uviedla, že jedného dňa, niekedy v polovici mesiaca december 2011 prišiel ku nej jeden chlapec, nevedela ako sa volá a povedal jej, že ho udala v tom smere, že jej vybavil tú Pohotovosť. Nadával jej, že ho chce dostať do basy, že on bol vtedy v Taliansku a má o tom doklad. Dodala, že pri rekognícii ju nikto k ničomu nenútil a že sa skutočne vyšetrovateľ pýtal, či si je istá, že tie dve osoby, ktoré označila, sú naozaj tými osobami, ktoré jej vybavovali pôžičku, načo odpovedala, že si je istá. V tomto výsluchu už opísala muža pod prezývkou Č., ako staršieho pána vo veku 45 - 46 rokov, že ho pozná, pretože býva v Jelšave, na to jej vyšetrovateľ položil otázku, prečo osobu pod menom Č. opisuje inak ako v prvom výsluchu a na túto otázku uviedla, že pri dnešnom výsluchu myslela na starého Č., teda že rozprávala o jeho otcovi a nie o ňom, teda rozprávala o starom Č. a nie o mladom Č.. Následne na otázku vyšetrovateľa, kto je mladý Č. nevedela povedať, kto je mladý Č., ale ten chlapec, ktorého označila vo fotoalbume z fotiek, tak to nie je mladý Č.. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa Ľ. J. už vypovedala rozdielne v porovnaní so svojou prvou výpoveďou v prípravnom konaní, keď uviedla, že papiere na pôžičku jej vybavoval okrem H. ešte jeden pán, ktorý bol podobný obžalovanému, ale bol starší. V rámci rekognície jej vyšetrovateľ H. ukazoval ceruzkou na fotografiu nie len H., ale aj prítomného obžalovaného. Dodala, že nevedela na koho má ukázať a tak ukázala na obžalovaného. Keď v prípravnom konaní ho dokonale opísala, tak klamala. Na otázku samosudcu, ako ho mohla tak dokonale opísať, keď ho v čase výsluchu v prípravnom konaní vôbec nepoznala, odpovedala len, že o ňom sa rozprávali, že sa zajakáva, bližšie to vysvetliť nevedela. Na ďalšiu otázku, čo jej hovorí priezvisko Č. uviedla, že táto prezývka jej nič nehovorí, ale nepočuje ju prvý krát, lebo obžalovaného tak prezývajú.
Zo správy Obvodného oddelenia PZ v Jelšave na č.l. 88 vyplýva, že toto Obvodné oddelenie vykonalo previerku k osobe podľa prezývky Č., pričom bolo zistené, že sa jedná o Ľ. R. - obžalovaného, že takúto prezývku v ich služobnom obvode má len táto osoba, teda obžalovaný, ktorý sa pri rozprávaní čiastočne zajakáva, je vysoký do 170 cm, silnejšej postavy, nakrátko ostrihaný.
Svedkyňa U. E. v prípravnom konaní podrobne opísala priebeh uzatvárania úverov v ich spoločnosti Pohotovosť a dodala, že vo viacerých prípadoch sa stalo, že osoby, ktoré si prišli vybaviť pôžičku, boli okrem ručiteľa doprevádzané aj inou osobou, jednalo sa o Rómov a boli to muži. V zápisnici o rekognícii osoby, kde táto svedkyňa bola poznávajúcou osobou uviedla okrem iných, že takouto osobou bol aj obžalovaný a teda ho opoznala podľa fotografií. Tieto skutočnosti potvrdila aj na hlavnom pojednávaní.
Svedok J. H. tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci odmietol vypovedať.
Svedkyňa E. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je družkou obžalovaného, spoločne so svojim druhom boli za p. J. v Šiveticiach, pričom druh vytýkal tejto pani, čo to na neho pred policajtmi rozpráva. Táto pani sa tvárila a reagovala tak, že vôbec jej druha nepozná, že čo vlastne od nej jej druh chce, že prečo ju hľadá. Aj druhý krát bola so svojim otcom za p. J., kde uviedla, že ona nič na obžalovaného neuvádzala, že ona ani nevie, čo podpisovala a že ju k tomu nútil vyšetrovateľ H.. Dodala, že do Talianska išla iba raz so svojim druhom a to dňa 19. septembra, resp. 20. septembra, skôr to bolo 19. septembra lebo 21. septembra mali už pracovať. Jednalo sa o rok 2009. Sú to už dva roky, resp. tri, tak to ja už presne uviesť neviem. Neviem v ktorom meste boli. Okrem nej a druha v aute, konk. v ich aute, išli ešte dvaja chlapci z Revúcej, ich mená uviesť neviem. V Taliansku sme boli takých 17 - 18 dní.
Svedok H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravdou, že obžalovaný chodieva do Talianska na brigády a stále deň pred odchodom mu donesie prekontrolovať technický stav jeho vozidla. Dodal, že obžalovaný má už asi päť rokov Ford Focus čiernej farby a že na tomto aute mu deň pred odchodom do Talianska vykonával revíziu, čo trvalo asi 4 - 5 hodín.
Svedkyňa K. Y. v prípravnom konaní uviedla, že je pravdou, že bola v Tornali v spoločnosti Pohotovosť vybavovať si pôžičku spoločne s E. P.. Nechcela však uviesť, že kto ich do Tornale viezol, teda kto šoféroval a nechcela uviesť ani jeho spoločníka. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že pri vybavovaní jej pôžičky od spoločnosti Pohotovosť jej bolo poskytnuté dvoma neznámymi ľuďmi na tmavom aute, že jej pomôžu vybaviť pôžičku. Jednalo sa o
dvoch chlapov z Jelšavy, ale nepozná ich. Ona ich vtedy videla prvý krát. Tie osoby opísala tak, že jeden bol taký pri sebe, nižšieho vzrastu a druhý bol taký chudší, tiež nižšieho vzrastu, vo veku asi 40 rokov. Ona týmto chlapom odovzdala polovicu z toho čo dostala od Pohotovosti, teda 250 Eur im odovzdala. Keď išli do Tornale, auto šoféroval ten silnejší. Počas cesty do Tornale sa vôbec nerozprávali. Spoločne s 250 Eur odovzdala týmto chlapom aj tie falošné potvrdenia. Obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidela. Okrem nej išla vybavovať túto pôžičku aj nejaká pani P., ktorú nepozná.
Svedkyňa E. P. v prípravnom konaní využila svoje právo a vo veci odmietal vypovedať.
Svedkyňa C. V. v prípravnom konaní uviedla, že v Jelšave býva od narodenia. Osobu pod menom Ľ. R. pozná, pretože asi 10 rokov býval v tej istej bytovke ako ona, ale v skutočnosti ho pozná už od narodenia. Prezývku Č. má v Jelšave len Ľ. R.. Inú osobu pod touto prezývkou nepozná. Na hlavnom pojednávaní potvrdila výpoveď z prípravného konania a dodala, že obžalovaný sa pri bežnej komunikácii trochu zajakáva, teda kokce.
Svedkyňa E. N. tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou ÚPSV a R Revúca ako samostatný radca a v roku 2009 bola pracovne zaradená ako sprostredkovateľ na oddelení informačno - poradenských služieb. Potvrdila skutočnosť, že obžalovaný sa bol dňa 22.09.2009 hlásiť priamo u nej, ako u sprostredkovateľky o zamestnanie a je vylúčené, aby na kontakt prišla iná osoba, pretože ona pri kontakte kontroluje aj občianske preukazy, kde porovnáva aj fotografiu osoby.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní doložil ako listinný dôkaz na č.l. 163 - 164 tzv. podľa jeho slov, pracovnú zmluvu, ktorá je písaná v cudzom jazyku, jej preklad nezabezpečil a ktorá má potvrdzovať skutočnosť, že od 24.09.2009 mal pracovať v zahraničí.
Listinné dôkazy od spoločnosti Pohotovosť a to žiadosť o úver, zmluva o úvere na č.l. 117 - 121 len potvrdzujú skutočnosť, že Ľ. J. si bola v Tornali dňa 22.09.2009 vybavovať pôžičku v spoločnosti Pohotovosť. Na č.l. 122 spisového materiálu sa nachádza falošné rozhodnutie Sociálnej poiťovne, Ústredie Bratislava o tom, že Ľ. J. poberá invalidný dôchodok v sume 357,80 Eur mesačne. Z tabuľky spoločnosti Pohotovosť na č.l. 29 je zrejmé, že v jeden deň a to deň 22.09.2009 uzavreli so spoločnosťou Pohotovosť zmluvy o úvere Ľ.N. J., E. P. a K. Y..
Z evidenčých kárt vozidiel na č.l. 134 - 139 vyplýva, že J. H. vlastnil vozidlo Renault Megane od 08.11.2006. Obžalovaný vlastnil Ford Focus čiernej farby od 22.07.2009.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Revúca pod sp. zn. 2 T 282/10, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.2010 vyplýva, že Ľ. J. bola týmto súdom odsúdená pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorý súvisí s prejednávanou vecou k trestu povinnej práce vo výmere 100 hodín.
Zo správy ÚPSV a R Revúca na č.l. 126 a nasled. vyplýva, že obžalovaný je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.12.2003 doposiaľ.
Zo správ a charakteristík na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený viac menej všeobecne, kde je dodané, že komisiou na ochranu verejného majetku jeho správanie prejednávané nebolo a podľa okolia je bezproblémové. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva 9 záznamov. Obžalovaný má v odpise z registra trestov 7 záznamov, pričom naposledy bol odsúdený Okresným súdom Revúca trestným rozkazom pod sp. zn. 2 T 47/09 zo dňa 10.03.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2009, pričom mu bol uložený TOS na 2 roky a 6 mesiacov, so skúšobnou dobou 2 rokov do 03.04.2011 s probačným dohľadom a to za obdobnú činnosť, ako je prejednávaná, z čoho vyplýva, že prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil v čase plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaných.
Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 222 ods. 1 Trestného zákona a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 352 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu a spoločným konaním verejnú listinu nechal vyhotoviť s úmyslom použiť ju ako pravú a po stránke subjektívnej v tom, že predmetného konania sa dopustil v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Súd po zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní môže skonštatovať, že konanie obžalovaného je preukázané hlavne výpoveďou svedkyne Ľ. J., ktorá vo svojej prvotnej výpovedi z prípravného konania jednoznačne opísala obžalovaného ako osobu, ktorá jej vybavovala falošné potvrdenia za účelom vybavenia pôžičky, túto osobu podrobne popísala aj vzhľadovo, aj nezvyčajnými znakmi (zajakávanie sa), čo je potvrdené aj príslušníkmi OO PZ a tak isto výpoveďou svedkyne C. V.. Následne síce svedkyňa J., či už v druhotnej výpovedi z prípravného konania, resp. na hlavnom pojednávaní poprela, že by touto osobou mal byť obžalovaný, avšak týmto výpovediam súd pre neodstrániteľné rozpory, ktoré svedkyňa vôbec nevedela vysvetliť, neuveril. Tieto výpovede môže súd chápať iba ako výpovede pod nejakým zastrašovaním, resp. nátlakom zo strany obžalovaného. Iná verzia podľa názoru súdu, neprichádza do úvahy. Samotná svedkyňa v prípravnom konaní v rámci rekognície opoznala z fotoalbumov obžalovaného, pričom jednoznačne ukázala na fotku obžalovaného a v zápisnici o rekognícii, resp. pri treťom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že ju nikto nenútil k tomu, aby ukázala na fotku obžalovaného, ale na hlavnom pojednávaní už uviedla, že jej to vyšetrovateľ ukazoval ceruzkou, ale nenútil ju. Vina obžalovaného je nepriamo preukazovaná aj výpoveďou svedkyne U. E., ktorá tak isto v rámci rekognície opoznala obžalovaného ako osobu, ktorá bola viac krát v ich spoločnosti ako doprovod.
Obrana obžalovaného, že tejto trestnej činnosti sa nemohol dopustiť, nakoľko v tom čase bol v Taliansku môže byť síce pravdivá, pretože obžalovanému nič nebránilo túto trestnú činnosť vykonať a následne v poobedňajších hodinách dňa 22.09.2009 vycestovať do Talianska za prácou. To že sa dňa 22.09.2009 nachádzal na území Slovenskej republiky potvrdila aj svedkyňa E. N., že obžalovaný bol v ten deň sa hlásiť na ÚPSV a R Revúca ako nezamestnaný. Z toho vyplýva, že verzia družky obžalovaného E. L., že do Talianska cestovali 19. - 20.09.2009 je nepravdivá, nezakladajúca sa na objektívne podložených dôkazoch. Nepriamo usvedčuje trestnú činnosť obžalovaného aj výpoveď svedkyne Y., ktorá uviedla, že v aute, keď išla vybavovať pôžičku, sa viezla len ona a E. P. a žiadna tretia osoba s nimi vzadu v aute nesedela, čo vyvracia v prvotnej výpovedi Ľ. J., ktorá tvrdí, že išla vybaviť pôžičku do Tornale spoločne s dvoma mladými ženami z Jelšavy. Následne svedkyňa Y. sa odmietla vyjadrovať ku skutočnostiam, kto bol šoférom a spolujazdcom, keď išla do Tornale, čo podľa všetkého, vyplývajúc hlavne z listinného dôkazu od spoločnosti Pohotovosť na č.l. 29 bol obžalovaný a svedok H., pretože tak Y. a P., ako aj J., podpísali v jeden deň zmluvu o úvere so spoločnosťou Pohotovosť a Ľ. J. to vo svojej výpovedi potvrdila a potvrdila aj to, že aj Y. a P. obžalovaný a svedok H. odovzdávali falošné rozhodnutia, potrebné na vybavenie úveru. Záverom k výpovedi svedkyne Y. súd dodáva malú zaujímavosť, keď uviedla, že jej pôžičku vybavovali dvaja chlapi z Jelšavy, ktorých však nepozná a vtedy ich videla prvý krát. Je preto nelogické, odkiaľ vie, že sú z Jelšavy.
Súd u obžalovaného Ľ. R. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, práve naopak, zistil dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona a to, že sa dopustil viac trestných činov a tak isto v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože prejednávanej trestnej činnosti, ako už bolo vyššie konštatované sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
S poukazom na uvedené súd uložil obžalovanému Ľ. R. vo zvýšenej trestnej sadzbe, nakoľko v tomto prípade sa dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu a v prípade trestných činov, za ktoré je Ľ. R. obžalovaný, sa spodná hranica upravuje na 2 roky a 4 mesiace. Vzhľadom na pomerne pestrú kriminálnu minulosť, ako aj celkový negatívny postoj obžalovaného k trestnej činnosti, mu súd uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Tento trest súd považuje za dostatočný, nakoľko je potrebné obžalovaného paralizovať od spoločnosti, pretože tento sa v priebehu nie dlhej doby dopustil obdobnej trestnej činnosti, kde koniec koncov obeťami tejto jeho trestnej činnosti sú jednoduchí prostí ľudia, bez materiálneho základu, bez vzdelania, ktorí okrem toho, že už za túto trestnú činnosť boli aj odsúdení, znášajú aj následky vyčíslených škôd.
To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.