Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-14-2012.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.. H.. K. Š. XXX/X, Y. a otca: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, J. o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné otca na maloletého R. sa zvyšuje od 27.01.2012 zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, splatné k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 4C 38/02-17 zo dňa 25.04.2002 v časti výživného otca na mal. R..
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.01.2012 do 29.02.2012 na mal. R. v sume 97,10 eur, súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur mesačne, splatné spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.1.2012 domáhala zvýšenia výživného otcovi na maloletého R. zo sumy 66,39 eur na sumu 250,- eur mesačne. V odôvodnení návrhu uviedla, že od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2002 sa podstatne zvýšili výdavky na maloletého.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, avšak len na sumu 100 až 150 eur mesačne.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou matky a otca, čestným prehlásením, potvrdením futbalového klubu, potvrdením školy, potvrdeniami o výdavkoch matky, správou zamestnávateľa matky, výpisom zo živnostenského registra otca, správou daňového úradu, potvrdením o daňovom priznaní otca za rok 2010, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4C 38/2002, rodným listom maloletého a zistil tento skutkový stav veci :
Naposledy bolo rozhodované o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 4C 38/2002. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C 38/02 -17 zo dňa 25.4.2002 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý R. bol na základe schválenej rodičovskej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v sume 66,39 eur (pôvodne 2.000,- Sk). Maloletý mal v tom čase 4 roky, chodil do materskej školy, matka bola zamestnaná s príjmom 289 eur (pôvodne 8.700,- Sk) a otec bol zamestnaný s príjmom 465 eur (pôvodne 14.000,- Sk).
Výsluchom matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že s maloletým býva v domácnosti sama, platí výdavky za nájom 120 eur mesačne a elektrinu 25 eur mesačne. Okrem toho platí platby telefónu a káblovej TV. Matka spláca spotrebný úver v sume 181 eur mesačne použitý na zariadenie bytu. Matka je zamestnaná v spoločnosti Chirmax s.r.o. s priemerným čistým príjmom 1.080 eur mesačne. Na maloletého poberá prídavky na dieťa. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletý R. chodí do 8. ročníka Základnej školy vo Vrbovom s výdavkami na pomôcky a aktivity v škole okolo 20 eur mesačne a školskú jedáleň 17 eur mesačne. Maloletý už takmer rok navštevuje futbalový klub Piešťany, predtým hral vo Vrbovom, pričom mesačné poplatky za klub sú 20 eur a za športovú výbavu a dopravu maloletého okolo 66 eur. V poslednom období maloletý vyrástol z veľkosti S na XL, čo si vyžiadalo zvýšené výdavky na oblečenie. Maloletý máva len bežné detské ochorenia a zubné ošetrenia.
Otec na maloletého na základe dohody medzi rodičmi od júna 2010 do novembra 2011 platil výživné po 100 eur mesačne. Od decembra 2011 platí otec len súdom určenú sumu 66,39 eur. Inak platí výživné riadne a včas.
Výsluchom otca a dokladmi k nemu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že od roku 2001 vykonáva živnosť, v súčasnosti prevažne v odvetní gastronómia, pričom má v prenájme reštauráciu Kominár, ktorej nie je vlastníkom. Na iné aktivity nemá čas, nakoľko celý deň je v prevádzke. Príjmy z podnikania za rok 2010 boli priemerne vo výške 385 eur mesačne a obdobné príjmy predpokladá aj za rok 2011. Otec sa dňa 22.11.2011 oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, pričom s manželkou býva u mojich rodičov vo veľkom rodinnom dome a na domácnosť im prispieva sumou 150 eur mesačne. Otcova manželka je zamestnaná ako čašníka reštaurácii Kominár na polovičný úväzok s priemerným príjmom 250 eur mesačne a má zverenú v osobnej starostlivosti maloletú E., nar. XX.X.XXXX, ktorá s nimi býva v spoločnej domácnosti. Iné vyživovacie povinnosti otec nemá. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie, hotelovú školu s maturitou. Mesačne spláca úver 104 eur, ktorý použil na dokončenie bývania u svojich rodičov, ktoré bolo potrebné prerobiť.
Maloletému sa snažil prispievať aj naviac plneniami formou kúpy oblečenia, či futbalových lôpt. Poslednou dobou má otec kontakt s maloletým obmedzený, nakoľko tento na neho nemá čas.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného otcovi na maloletého R. bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného otcovi na maloletého uplynulo takmer desať rokov, nakoľko naposledy bolo rozhodované o výživnom pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Piešťany v apríli roku 2002, pričom výživné bolo určené na sumu 66,39 eur (pôvodne 2.000,- Sk) mesačne, ktorá suma v súčasnosti nepostačuje na pokrytie potrieb maloletého. Otec bol v čase posledného rozhodovania o výživnom zamestnaný s príjmom 465 eur, matka bola zamestnaná s príjmom 289 eur a maloletý mal 4 roky.
Od posledného rozhodovania o výživnom v roku 2002 nastala podstatná zmena pomerov u maloletého i na strane oboch rodičov. Maloletý podstatne vyrástol a obom rodičom sa zmenili príjmy, pričom im nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Príjem otca sa od roku 2002 síce znížil na asi o pätinu, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že otec podniká a má možnosť na rozdiel od zamestnanca do výdavkov podnikania zahrnúť aj rôzne plnenia, o ktoré sa mu znižuje zisk, avšak má z nich určitý prospech. Otec býva u svojich rodičov aj s manželkou. Príjem matky sa od roku 2002 zvýšil takmer štvornásobne, pričom v domácnosti býva sama s maloletým.
Súd pri určení akou mierou sa má otec podieľať na výdavkoch na odôvodnené potreby maloletého R. prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca i matky, pričom zohľadnil to, že príjmy matky sú takmer tri krát vyššie ako príjmy otca, avšak na všetkých výdavkoch domácnosti sa matka na rozdiel od otca podieľa sama.
Súd zohľadnil pri určení výživného predovšetkým odôvodnené výdavky maloletého R., ktoré sú vzhľadom na jeho vek 14 rokov, štúdium v 8. ročníku základnej školy, výdavky v škole, športové aktivity vo futbalovom klube Piešťany, náklady na stravu a oblečenie v sume okolo 250 až 300 eur mesačne. Obaja rodičia musia prispievať na výživu maloletého dieťaťa podľa svojich možností a schopností, preto súd rozhodol na základe vyššie uvedených skutočností, o zvýšení výživného otcovi na maloletého zo sumy 66,39 eur (pôvodne 2.000,- Sk) mesačne na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 27.1.2012, teda odo dňa podania návrhu. Určenú sumu výživného súd považuje za primeranú tak odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý o maloletého nezabezpečuje osobnú starostlivosť.
Keďže súd otcovi zvýšil výživné na maloletého R., ktoré bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C 38/02 -17 zo dňa 25.4.2002, rozhodol súčasne o zmene tohto rozsudku v časti výživného otca na maloletého.
Zvýšením výživného otcovi od 27.1.2012, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 27.1.2012 do 29.2.2012 v sume 97,10 eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným 150 eur mesačne a pôvodne určeným výživným 66,39 eur mesačne (150 eur - 66,39 eur = 83,61 eur, za 4 dní
mesiaca január 2012 od 27.1.2012 do 31.1.2012 to je suma 13,49 eur, 83,61 eur : 31 dní x 5 dní, za mesiac február 2012 je to suma 83,61 eur). Súd vzhľadom na zárobkové možnosti otca povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom splácať v mesačných splátkach po 10,- eur, splatných spolu s bežným výživným, do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Matka a otec sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach, pokiaľ sa oprávnené osoby tohto práva nevzdali po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.