Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-278-2007.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/278/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou Ivetou Puškášovou v právnej veci navrhovateľov 1/ C.. U. Z., bytom I. X, M., 2/ JUDr. U. Z., I. X, M., zastúpených JUDr. Jánom Fečkom, advokátom, Mäsiarska 61, Košice, proti odporcovi C. Z., bytom M. Č.. XX, v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu takto
rozhodol:
Súd zrušuje a vyporiadava podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, dom so súpisným číslom XX, na parcele č. XX, evidovaný na Správe katastra Košice- okolie, k.ú. Kalša sa prikazuje do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade s veľkosťou podielu 4/6 z celku a do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v 1. a 2. rade s veľkosťou podielu 2/6 z celku.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu pre odporcu vo výške 2.881,00 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovatelia upraveným návrhom žiadali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k rodinnému domu so súpisným číslom XX, postavenému na parc. č. XX, k.ú. M., evidovaný na LV č. XXX tak, že zruší toto podielové spoluvlastníctvo navrhovateľov v 1. a 2. rade a odporcu a vyporiada tak, že prikáže spoluvlastnícky podiel odporcu do podielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade s veľkosťou podielu 4/6 k celku a do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa v 1. rade a navrhovateľky v 2. rade s veľkosťou podielu 2/6. Zároveň žiadali, aby súd zaviazal navrhovateľov na úhradu za ustupujúci podiel odporcovi sumu vyčíslenú po doplnení znaleckého posudku ako ustupujúcemu spoluvlastníkovi a zároveň žiadali zaviazať odporcu na zaplatenie sumy pre navrhovateľov v 1. a 2. rade ako náhradu za zhodnotenie jeho spoluvlastníckeho podielu, vyčíslenú po doplnení znaleckého posudku. Svoj návrh odôvodnili tým, že obaja navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, v ktorej ďalším podielovým spoluvlastníkom je aj odporca. Rodinný dom bol postavený v roku 1936 a bol v havarijnom stave. Tento stav vyžadoval rozsiahlu rekonštrukciu náročnú na financovanie, čo zabraňovalo účelnému využitiu veci. Navrhovateľ v 1. rade je zdravotne ťažko postihnutý, má obmedzený pohyb a rečovú poruchu a z toho dôvodu potrebuje zrekonštruovať dom tak, aby bol obývateľný a presťahovať sa z mesta, ktoré mu značne komplikuje hlavne pohyb. S odporcom sa snažili dohodnúť mimosúdne odkúpením jeho podielu, avšak k dohode z jeho strany nedošlo.
Odporca s návrhom nesúhlasil, a to z toho dôvodu, že jeho bratia si rozdelili dedičstvo a všetky výhody po nebohom otcovi prijali v niekoľko stotisícových sumách. Po smrti ich matky ho presviedčali, že pôda bude pridelená len jednému synovi, ktorý práve študuje poľnohospodársku školu, takže odporca nedostal nič. Odporca za znaleckú cenu bol ochotný od brata tento dom odkúpiť, preto trvá na vlastníctve z rodičovského domu a záhrady, a to nie vo finančnom odškodnení, ale vo výmere 8-árovej záhrady na konci pozemku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listami vlastníctva, znaleckým posudkom, špecifikáciou výroku, plnými mocami, správami z realitných kancelárií, faktúrami predloženými navrhovateľmi, ako aj dodatočnou aktualizáciou všeobecnej hodnoty nehnuteľností a zistil tento skutočný stav:
Navrhovateľka v 2. rade vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že návrh podávala z dôvodu, že odporca je na dome vedený ako spoluvlastník v 1/6 a nedá sa s ním dohodnúť, nakoľko stále tvrdí, že chce svoj podiel z pozemku, pričom ten je už dávno vysporiadaný. S odporcom mala záujem sa rozprávať mimosúdne, avšak vzťahy medzi účastníkmi konania sú veľmi vážne narušené, nakoľko odporca sa k nim správa hrubo, stále niečo vyčíta a nedá sa s ním žiadnym spôsobom komunikovať. Navyše odporca do stavby neprispel žiadnou finančnou čiastkou. Dom, ktorý je predmetom tohto konania bol obývaný otcom navrhovateľa. Z tohto rodinného domu ho brat navrhovateľa vzal do svojej opatery. O tento dom sa nikto nezaujímal a až po smrti otca navrhovateľa sa začalo s rekonštrukciou, nakoľko v dome nebola ani voda, ani elektrina a bola tam len studňa.
Odporca stále žiada len podiel z pozemku. Navrhovateľka v 2. rade spoločne s navrhovateľom v 1. rade majú svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve a bývajú v predmetnom dome asi 5 rokov. Od tohto obdobia ho užívajú, pričom ďalší brat navrhovateľa predal svoj podiel pre nich.
Navrhovateľ v 1. rade nadobudol podielové vlastníctvo na základe uznesenia Štátneho notárstva v Trebišove, kde bola uzavretá dohoda právnych nástupcov po nebohej matke navrhovateľa v 1. rade a odporcu, kde sa dedičia dohodli tak, že dedičský podiel po matke preberá vtedy ešte maloletý - dnes navrhovateľ v 1. rade. Navrhovateľka ďalej uviedla, že podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v obci Kalša v polovici bol navrhovateľ v 1. rade. Ďalším dedičským konaním sa rozhodlo o druhej polovici tejto nehnuteľnosti, ktorú rovným dielom dedili dedičia v 1/3 - odporca, navrhovateľ v 1. rade a I. Z., každý rovným dielom. V roku 2005 došlo k prevodu dedičského podielu I. Z., brata navrhovateľa v 1. rade a odporcu - na navrhovateľa v 1. a 2. rade, a teda odporca je spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v 1/6.
Odporcu nevyzývali žiadnym spôsobom, aby prispel na rekonštrukciu domu, pretože sa nedá s ním rozprávať.
Odporca vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že to, čo uviedla navrhovateľka je podvod, zdedil 1/3 a nie je možné, aby mal 1/6. Uviedol, že je pravdou, že sa o dom nestaral a ani sa o neho nezaujímal, ale na pôde, ktorá je pred domom pracoval a z tejto pôdy chce mať svoj podiel v 1/3. Zároveň uviedol, že nechápe, ako môže mať navrhovateľka v 2. rade podiel v 1/6, keď dedili po matke a po otcovi a každý zo súrodencov mal 1/3. Uviedol, že je pravdou, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú veľmi zlé, vôbec sa nerozprávajú, nakoľko aj navrhovateľka po odporcovi po dedine vykrikuje.
Odporca nemá záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, aby dom bol reálne rozdelený. Taktiež ani nechce a netrvá na tom, aby bol vyplatený z tohto domu, pretože peniaze nepotrebuje, chce len poľnohospodársku pôdu a na tom v plnom rozsahu trvá.
Podľa ustanovenia § 137 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ustanovenia § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ustanovenia § 141 ods. 2 OZ, každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia vyporiadania - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet vlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia vyporiadania prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je možné, je prikázaním veci za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom. V danom prípade súd prihliada na účelné využitie veci.
V tomto prípade musí sa jednať o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.
Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať s tým súhlasí. Ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci, a to v prípade, ak ju žiaden zo spoluvlastníkov nechce.
Predmetom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania je dom, ktorý sa nachádza v k.ú. M., zapísaný na LV č. XXX ako dom č. súp. XX na parc. XX. Z pôvodného listu vlastníctva súd zistil, že podielovým spoluvlastníkom pod B 1 bol P. Z., bytom M. XX - otec odporcu a navrhovateľa v 1. rade a v podiele pod B 2 U. Z. - navrhovateľ v 1. rade, obaja v 1 ici.
V dedičskom konaní po matke R. Z., zomrelej XX.XX.XXXX, ktoré bolo vedené pod D 227/60, poľnohospodársku pôdu, ako i podiel na dome, záhrade (pôvodne evidované v pzkn. vl. č. 313) nadobudol navrhovateľ v 1. rade (č.l. 107).
A teda v dedičskom konaní po nebohom otcovi P. Z., ktoré bolo vedené pod sp. zn. D 1227/98 predmetom dedenia bola druhá polovica tohto podielu, a v tomto konaní nadobudol navrhovateľ v 1. rade Milan Takáč podiel v 1/6, odporca v 1/6 a brat I. Z. v 1/6.
I. Z. na základe kúpno-predajnej zmluvy V 598/2005 v roku 2005 previedol svoj podiel na navrhovateľa v 1. rade a na jeho manželku, navrhovateľku v 2. rade v 1/6. Na základe tejto zmluvy je na LV č. XXX pod B1 vedený C. Z. v 1/6 ine titulom dedenia D 1227/98, pod B 2 navrhovateľ v 1. rade v 1 ici, pod B 3 sú evidovaní navrhovateľ v 1. a 2. rade, v 1/6 titulom kúpnej zmluvy V 598/2005 a pod B 4 navrhovateľ v 1. rade v 1/6 titulom D 1227/98.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené účastníci konania sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnému domu nevedeli dohodnúť. Rodinný dom bol v havarijnom stave, a
preto si vyžadoval opravu a rozsiahlu rekonštrukciu. Odporca uviedol, že nemá záujem na reálnom rozdelení rodinného domu. Odporca v priebehu konania namietal skutočnosť, že nemá záujem nielen o reálne rozdelenie tohto domu, nemá záujem ani na tom, aby ho navrhovatelia v 1. a 2. rade z domu vyplatili, nakoľko on finančné prostriedky nepotrebuje, má záujem len na poľnohospodárskej pôde. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd teda pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - prikázaním nehnuteľnosti za primeranú náhradu v prospech oboch navrhovateľov, pričom prihliadol aj na účelné využitie veci - odkázanosť navrhovateľov v 1. a 2. rade na nevyhnutnosť bývania v tomto rodinnom dome, vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa v 1. rade, ktorý je invalidom, ako i na skutočnosť, že uvedenú nehnuteľnosť nepretržite dlhodobo obaja navrhovatelia užívajú a spoločne ju aj rekonštruovali. Súd výsluchom navrhovateľky v 2. rade zistil, že dom, ktorý je predmetom vyporiadania, nebol udržiavaný, a tak v priebehu rokov vznikli náklady, ktoré spočívali v tom, že bolo potrebné urobiť technické práce, obnoviť obvodové murivo, vymeniť výplne a taktiež vymeniť aj strechu. Okrem toho na dome nebol plyn, voda, a preto bolo potrebné všetko zrekonštruovať. Z toho dôvodu boli vynaložené celkové náklady v sume 18.907,00 eur, ktoré znášali navrhovatelia v 1. a 2. rade.
Navrhovateľka v 2. rade žiadala, aby súd zohľadnil aj vyššie uvedené investície, a to aj napriek skutočnosti, že odporcu nevyzývali na úhradu nákladov spojených s rekonštrukciou. Súd však v priebehu konania zistil, že navrhovatelia v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom nevyzývali odporcu, aby prispel na úhradu rekonštrukčných prác a teda predmetné dôkazy týkajúce sa rekonštrukcie, ktoré predložili navrhovatelia, nebral do úvahy a v tejto časti návrh zamietol.
Právo disponovať so svojim spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi, pričom však zmluvná voľnosť spoluvlastníka je obmedzená, pretože svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť iba na blízke osoby. Súd skúmal aj túto skutočnosť a zistil, že v danom prípade toto ustanovenie bolo rešpektované, nakoľko brat navrhovateľa v 1. rade a odporcu I. Z. ponúkol na odpredaj svoj spoluvlastnícky podiel osobe blízkej (ustanovenie § 116, 117 OZ). Na základe tejto skutočnosti došlo teda k prevodu spoluvlastníckeho podielu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - navrhovateľov v 1. a 2. rade v súlade so zákonom.
Súd zistil, že odporca nebol vylúčený z užívania predmetného domu, o tento dom neprejavoval žiaden záujem.
V danom prípade o hospodárení so spoločnou vecou rozhodli spoluvlastníci s väčšinovým podielom, a teda tí aj znášali všetky náklady týkajúce sa opravy a údržby predmetného domu, ktorý si zveľadili na účely trvalého bývania.
Súd v konaní vykonal dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva C.. M. M., oboznámil sa so znaleckým posudkom č. 3/2009, týkajúcim sa stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúceho sa na parcele XX a vedeného na LV č. XXX, k.ú. M. pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva a hodnotu rodinného domu ustálila na sumu 17.400,00 eur a po aktualizácii k roku 2012 stanovila jej trhovú hodnotu na 17.286,88 eur, a teda podiel odporcu v 1/6 ine - predstavuje sumu 2.881,00 eur, na úhradu ktorej súd zaviazal oboch navrhovateľov, a teda podiel odporcu v 1/6 prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov. Účastníci konania námietky voči znaleckému posudku nemali.
O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.