Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-255-2002.pdf
PDF · 82.89 KB
Case nature
Subarea
10Er/255/2002
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: SCP PAPIER, a.s., Mostová 5358/29, Ružomberok, IČO:36 373 583, právne zastúpený: JUDr. Adela Sochorová, advokátka, AK Bratislava, Lietavská 11 proti povinnému: AGENTÚRA IMAGE, spol. s r.o., Štrková 7, Nové Zámky, IČO:36 522 830 o zaplatenie 192,06 € (5 786 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Lehotského 4 náhradu trov exekúcie vo výške 14,75 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 16.6.2003 domáhal voči povinnému vykonania exekúcie znejúcej na sumu 192,06 € s príslušenstvom, keď poukázal na právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz tunajšieho súdu 14Rob 873/01 zo dňa 22.11.2001.
Poverením tunajšieho súdu 10Er 255/02-7 zo dňa 19.2.2002 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Vladimír Usačev, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Lehotského 4 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.10.2008 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu ex offo výmazu povinného z obchodného registra. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 219,77 €.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinný do 31.8.2005 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Exekučné konanie začalo pred dňom 14.7.2003, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi ( § 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 28.10.2005 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2K 68/04-136 zo dňa 04.04.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku spoločnosti. Z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre, odd. Sro 10506/N sa v y m a z u j e dňom 28.10.2005 obchodná spoločnosť AGENTÚRA IMAGE, spol. s r.o., so sídlom Štrková 7, 940 71 Nové Zámky, IČO: 36 522 830.
Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia z dôvodu nedostatku majetku na vyhlásenie konkurzu, nakoľko spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov správcu konkurznej podstaty a uspokojenie nárokov veriteľov dlžníka. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 4MCdo 14/2006 zo dňa 29.3.2007, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „... Súd zistil, že povinný bol 12.4.2005 vymazaný z obchodného registra ex offo na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.4K 180/01 z 21.2.2005 z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku dlžníka. V takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ako to nesprávne ustálil okresný súd...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 86,32 € /za 13 hodín exekučnej činnosti/, podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 53,12 € (16 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 14x doručenie exekučných príkazov) a náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 38,90 € (poštovné), vo výške 8,63 € (cestovné), náhrada za stratu času vo výške 5,30 € a 19% DPH vo výške 27,50 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 219,77 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd priznal exekútorovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), c), d), citovanej vyhlášky vo výške 9,96 € (teda 3x3,32 €, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 1x doručenie exekučného príkazu), podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súd náhradu hotových výdavkov vo výške 4,79 € (poštovné, a to: žiadosť o udelenie poverenia:36Sk /1,20 €/, žiadosť o udelenie poverenia: 72 Sk /2,39 €/, exekučný príkaz: 36 Sk/1,20 €/).Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 14,75 €.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za žiadosť o udelenie poverenia, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a zaevidovanie poverenia, nakoľko tieto úkony si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. a), citovanej vyhlášky (získanie poverenia), ktoré mu boli všetky a v plnej výške priznané. Súd je toho názoru, že úkony žiadosť o udelenie poverenia, prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a zaevidovanie poverenia spolu úzko súvisia, pričom prevzatie návrhu možno považovať za esenciálnu náležitosť žiadosti o udelenie poverenie a zaevidovania poverenia, bez ktorej tieto úkony nemôžu byť urobené, a preto je možné všetky tieto úkony spoločne subsumovať pod úkon získanie poverenia, ktorý bol odmenený paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v spojení s § 14 ods. 1,3 citovanej vyhlášky. Súd ďalej nepriznal náhradu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za upovedomenie o začatí exekúcie a exekučné príkazy, nakoľko tieto úkony si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 citovanej vyhlášky (doručenie upovedomenia a doručenie exekučných príkazov), za ktoré mu bola odmena priznaná.
Súd taktiež nepriznal odmenu za úkon výzva konateľovi, nakoľko tento úkon z pripojeného spisu exekútora EX 39/02 žiadnym spôsobom nevyplýva.
Súd taktiež nepriznal odmenu za náklady na archiváciu spisu a xeroxovanie poverenia, nakoľko sa jedná o administratívne práce, za ktoré je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky náhrada zahrnutá v odmene exekútora. Súd nepriznal ani náhradu za návrh na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia nakoľko tieto úkony nie sú potrebné na účelné vymáhanie nároku, ako to má na mysli § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda nejedná sa o úkony exekútora pri výkone exekučnej činnosti, ba dokonca úkon vrátenie poverenia je úkonom až po zastavení exekúcie, teda s výkonom a účelným vymáhaním pohľadávky oprávneného nijako nesúvisí.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky za doručenie 13 príkazov na začatie exekúcie (13 bankovým subjektom) Súd je taktiež toho názoru, že exekútor si nemôže v rámci odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b), citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jedno doručenie, nakoľko sa jedná iba o jednorázovú paušálnu náhradu. Ak by mal zákonodarca na mysli odmenu za každé jedno doručenie predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g až j citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená slovom „každé“. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že všetky príkazy na začatie exekúcie(ďalej len príkaz) sú zhodné a jediné čo exekútor musel v jednotlivom prepísať je označenie inštitúcie, ktorej bolo adresované. Nebolo by teda správne priznať náhradu všetkých príkazov, nakoľko ich tvorba nemohla trvať viac ako 10 min a priznanie náhrady za jeden príkaz je postačujúcou finančnou náhradou. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor zbytočne umelo navýšil trovy exekúcie, keď príkaz na začatie exekúcie doručoval naraz všetkým peňažným inštitútom. Je nesporné, že exekútor rozoslaním príkazov zvolil lacnejšiu alternatívu, ako najskôr zisťovať u bánk, či povinný má niekde vedený účet, nakoľko tieto služby sú finančne náročné, avšak mohol a mal postupovať obozretnejšie a to tým spôsobom, že mal zasielať príkazy bankám postupne, a tým nenavyšovať trovy exekúcie. Mohol a mal zaslať príkazy peňažným inštitútom, u ktorých je najväčší predpoklad, že povinný by mohol mať na účtoch nimi vedenými peňažné prostriedky a až v prípade negatívnej odpovede z týchto bánk, mal zasielať príkazy ďalším a nie naraz rozoslať 14 príkazov a navŕšiť tak niekoľkonásobne trovy exekúcie. Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor mohol využiť i súčinnosť s daňovým úradom a i cestou tohto mohol najskôr zisťovať, či povinný nemá vedený účet v niektorej z finančných inštitútov. Napokon je uvedený záver o nepriznaní odmeny za doručenie 13 príkazov možné vyvodiť i z toho dôvodu, že v spise exekútora EX 39/2002 absentujú riadne doručenky, ktoré by preukázali skutočné doručenie príkazov. V spise sa nachádza iba fotokópia doručeniek, ktorá však neobsahuje ani číslo konania a je na nej iba napísaný počet exekučných príkazov doručovaných banke (napr. 51x) a nie je teda jednoznačne možné predpokladať, že písomnosti boli skutočne jednoznačne doručené.
Súd nepriznal ani cestovné náhrady, nakoľko ich vznik zo spisu žiadnym spôsobom nevyplýva. Okrem toho v zmysle zákona o cestovných náhradách sa náhrada za cestovné poskytuje vtedy, ak sa jedná o pracovnú cestu, ktorá je vykonávaná do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, teda v danom prípade cesta na poštu, ktorá sa nachádza v totožnom meste ako exekútorský úrad, nemôže byť braná ako pracovná cesta. Z obdobných dôvodov nemôže byť priznaná ani náhrada za stratu času, nakoľko sa nejedná o stratu času strávenú na ceste z miesta sídla úradu do iného miesta a späť (§ 23 citovanej vyhlášky), pretože toto ustanovenie citovanej vyhlášky má na mysli cestu z mesta v ktorom sídli exekútorský úrad do miesta mimo mesta exekútorského úradu (mesto v ktorom sídli exekútorský úrad). Z vyčíslenia trov jednoznačne vyplýva, že sa jedná o úkony spojené s poštovným, ktoré vyčíslil v trvaní 1 min, teda v žiadnom prípade nemôže ísť o čas strávený v inom meste ako je mesto, v ktorom sídli exekútorský úrad.
Súd taktiež nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné (okrem vyššie priznaného), nakoľko zo spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by tieto náklady boli exekútorovi vznikli, teda v spise absentujú doručenky.
Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu DPH, nakoľko až Exekučný poriadok s účinnosťou od 1.9.2005 zaviedol pravidlo, podľa ktorého sa odmena exekútora zvyšuje o DPH. (obdobne aj v uznesení Krajského súdu v Nitre 15CoE/141/2010-34 zo dňa 30.6.2011)
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.