Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-7-2012.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci navrhovateľky G. Z. r. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpená M. J. J., - F. V.Š., Š. XXX/X proti odporcovi F. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom E., C.. M. XXX, právne zastúpený JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 2, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K.Ž., takto
rozhodol:
Okresný súd Rožňava, manželstvo navrhovateľky G. Z. r. E., nar. XX. XX. XXXX a odporcu F. Z., nar. XX. X. XXXX, manželstvo uzavreté dňa XX. X. XXXX pred Matričným úradom Obce F., zapísané v knihe manželstiev vo zv. X, ročníka XXXX, na str. XXX, pod por. č. X, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu ohľadne výchovy, výživy a stykov s maloletým dieťaťom, v zmysle ktorej maloletá Z. Z., nar. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec - odporca sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. sumou 30,- Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky.
Rodičia maloletého dieťaťa sa dohodli, že otec maloletej bude mať možnosť stýkať sa s maloletou k e d y k o ľ v e k , v zmysle dohody s matkou maloletej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dôkaznými listinami, pričom zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 19. 6. 2010. U oboch sa jedná v poradí o prvé manželstvo.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela v roku 2010 po krátkej predmanželskej známosti, keď sa s odporcom zoznámila cez internetový portál v čase, keď obaja pracovali v zahraničí. Odporca jej prisľúbil prácu v Nemecku a preto odišla za ním do Nemecka, kde začali spolu žiť. Vo februári 2010 zistila, že je tehotná, čo bolo dôvodom uzavretia ich manželstva, hoci manželstvo v tom čase uzatvárali aj z lásky. Po narodení dcéry začali bývať v Joviciach, u svokry, v septembri 2011 však odišla spolu aj s dcérou ku svojim rodičom, pretože s odporcom si prestali rozumieť,
nevedeli sa dohodnúť na spoločnom bývaní, pretože nechcela zostať bývať v spoločnej domácnosti so svokrou a odporca nemal záujem ísť s ňou bývať k jej rodičom, prípadne inde. Od tej doby, ako opustila spoločnú domácnosť, v podstate s odporcom spolu nežijú, ukončili spolužitie, občas jej odporca napísal nejakú SMS-ku, prípadne ju požiadal, aby mu poslala fotku malej, čo ona neurobila, pretože on jej neposielal peniaze na výživu maloletej a ani sa o ňu inak nezaujímal. Príčinou rozvratu ich manželstva bola aj skutočnosť, že odporca nepracoval, vyhadzoval ju z domu, nestaral sa o malú, väčšinou chodil niekam s priateľmi a bol pod vplyvom svojej matky. Stalo sa, že pred ňou s mamou rozprával po maďarsky, aby ničomu nerozumela, údajne ju aj podviedol, čo nemala potvrdené, ale ľudia jej o tom hovorili. Vo svojej výpovedi zdôraznila, že ochladli aj ich citové vzťahy a prehlásila, že za žiadnych podmienok nie je ochotná s odporcom obnoviť spolužitie.
Pre prípad rozvodu si žiadala mal. dieťa zveriť do svojej výchovy a navrhla zaviazať odporcu platením výživného vo výške 30,- Eur. V súvislosti s úpravou stykov s maloletou uviedla, že s odporcom je ochotná uzavrieť dohodu. V súvislosti so zamestnaním poukázala na to, že pred materskou dovolenkou pracovala v Nemecku, t. č. poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- Eur a okrem toho príjmu iný príjem nemá a finančne jej vypomáhajú aj rodičia, ktorí jej pomáhajú aj pri starostlivosti o maloletú.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil, potvrdil, že ich manželstvo je narušené, nesúhlasil však s dôvodmi rozvratu manželstva tak, ako to uviedla navrhovateľka, pretože po návrate z Nemecka po narodení ich dieťaťa sa vrátil na Slovensko, venoval sa rodine, chodil na brigády a väčšinou peniaze, ktoré zarobil, minul tak pre svoju potrebu, ako aj pre potreby rodiny. Tiež po finančnej stránke im vypomáhala aj jeho rodina. Navrhovateľke skutočne vadilo to, že sa stýkal s kamarátmi a aj to, že sa občas so svojou mamou rozprával po maďarsky. Poprel, že by navrhovateľku s dcérou z domu vyhadzoval, naopak, navrhovateľka odmietla bývať u nich, keďže si nerozumela s jeho príbuznými, ani s jeho matkou nemala dobré vzťahy. Navrhla iné bývanie, ale na tom sa nedohodli. Nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľky, že sa nevenoval a nestaral o maloletú dcéru, pretože podľa možností jej pomáhal pri kúpaní a pri celkovej starostlivosti, pomáhal aj pri domácich prácach a vykonával aj práce okolo domu. Po odchode navrhovateľky z ich spoločnej domácnosti, jej viackrát písal SMS-ky, volal jej, chcel sa s ňou dohodnúť, ale od nej sa odpovede nedočkal, teraz už nemá záujem s ňou obnoviť spolužitie a to za žiadnych podmienok. Potvrdil, že došlo aj k ochladeniu ich citových vzťahov. V súvislosti s ich maloletou dcérou súhlasil, aby maloletá bola zverená na čas po rozvode do výchovy matky a prejavil ochotu prispievať na maloletú po 30,- Eur/mesačne s poukazom na to, že t. č. resp. od mája 2011 je nezamestnaný, nemá príjem, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a napriek tomu, že si prácu hľadá aj v zahraničí, nepodarilo sa mu zamestnať sa.
Nato rodičia maloletého dieťaťa uzavreli medzi sebou dohodu, v zmysle ktorej mal. Z. Z. sa zveruje do výchovy a osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky a otec - odporca sa zaviazal prispievať na jej výživu po 30,- Eur/mesačne. Rodičia sa ďalej dohodli, že sa otec - odporca bude mať možnosť stýkať s maloletou kedykoľvek neobmedzene, v zmysle vzájomnej dohody s matkou maloletej.
Zo správy kolízneho opatrovníka maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v X. vyplýva, že maloletá Z. žije so svojou matkou v rodičovskom dome matky maloletej. V spoločnej domácnosti bývajú aj rodičia matky maloletej. Rodinný dom je priestranný, plne zariadený, matka s dieťaťom má svoju izbu a má k dispozícii aj všetky spoločné priestory v dome. Matka v Obci F. žije od 15. 9. 2011, odsťahovala sa od manžela. Od tej doby, čo odišla s maloletým dieťaťom ku svojim rodičom, ju odporca nenavštívil a neposkytol ani finančné prostriedky na výživu. Matka maloletej je na rodičovskom príspevku a poberá aj rodinné prídavky na maloletú. Svojim rodičom zatiaľ na domácnosť neprispieva, pretože jej to súčasne príjmové možnosti nedovoľujú. Príjem, ktorý má, pokryje len základné potreby jej a dieťaťa a vo zvyšku je odkázaná na pomoc príbuzných. S otcom dieťaťa sa nekontaktuje a nie je jej známe, či otec maloletej má príjem. Kolízny opatrovník potvrdil, že na strane matky maloletej sú vytvorené všetky podmienky na trvalú starostlivosť o maloletú a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili matke sa o dieťa postarať aj naďalej aj vzhľadom k veku maloletej.
V zmysle § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V zmysle § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 Zákona o rodine.
V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
V zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
V zmysle § 24 ods. 3 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
V zmysle § 24 ods. 4 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o tom, aby bolo rešpektované právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
V zmysle § 25 ods. 1 citovaného zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo za nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
Súd na základe takto zisteného stavu veci dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a opodstatnený. Účastníci už nežijú riadnym manželským životom, čoho príčinou je hlboký a trvalý rozvrat medzi manželmi. Bolo nesporne preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny, ktorý znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa. Manželstvo účastníkov bolo len krátku dobu usporiadané a k nezhodám a nedorozumeniam došlo hlavne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ako aj z dôvodu ich rozdielnych názorov a ich nezáujmu o spoločný rodinný život. Navrhovateľka, ako aj odporca ukončili spolužitie, ich manželstvo neplní svoje funkcie a je už len formálne. Manželské spolužitie navrhovateľka ani odporca už nemajú záujem obnoviť. Keďže v tomto manželstve zanikli možnosti aj pre zabezpečenie výchovy maloletého dieťaťa v úplnej rodine, súd preto po zvážení zistených skutočností manželstvo rozviedol, majúc za to, že ku náprave vzťahov za tohto štádia rozvratu manželstva v budúcnosti nedôjde a je aj v záujme maloletého dieťaťa, aby vyrastalo v kľudnom prostredí.
Súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel aj z dôvodu, že účastníci vylúčili možnosť obnovenia spolužitia a manželstvo účastníkov konania v zmysle §§ 22 a 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rozviedol.
Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno dieťa, ktoré je ešte maloleté. O rodičovských právach a povinnostiach voči maloletému dieťaťu účastníci uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej osobnú starostlivosť o mal. dieťa bude zabezpečovať matka - navrhovateľka a otec - odporca bude prispievať na jeho výživu po 30,- Eur/mesačne. Zároveň sa rodičia dohodli aj ohľadne stykov s maloletou tak, ako je to uvedené aj vo výrokovej časti rozsudku.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 144 O. s. p., v zmysle ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože sa účastníci tohto práva vzdali do zápisnice.
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.