Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-57-2023.pdf
PDF · 170.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/57/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Ján Baláž, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. novembra 2023 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C., D. XXXX/XX, E. C., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody F., B. XX,
j e v i n n ý,
1) že dňa 16.03.2023 v meste C. po tom, čo sa stretol s poškodenou F. G. na adrese H. D. XX, túto za presne nezistených okolností, proti jej vôli, silou za ruku dotiahol na starý židovský cintorín nad Hornocintorínskou ulicou, kde ju proti jej vôli a napriek tomu, že poškodená kričala, bránila sa a povedala, že je tehotná, zvalil na chrbát, priľahol ju, ústami tlačil na jej ústa, aby jej zabránil kričať, fyzicky prekonal ňou kladený odpor a napriek jej nesúhlasu jej jednou rukou stiahol nohavice a spodné prádlo, obchytkával ju v oblasti intímnych partií, vnikol do nej svojím pohlavným údom a vykonal s ňou súlož, potom sa snažil ju dotiahnuť k nemu domov na D. I. D. XX, čo sa mu nepodarilo, pretože sa poškodená po opakovaných pokusoch vymanila a ušla, a následne
2) dňa 18.03.2023 v meste Rožňava, pod vplyvom alkoholu, omamných a psychotropných látok, prišiel v presne nezistenom čase v noci a v skorých ranných hodinách k rodinnému domu č. XX J. K. I., v ktorom býva poškodená F. G. s rodinou, kde silno búchal na vchodové dvere a kričal, aby poškodená vyšla von, a keď tak neurobila, vykopol vchodové dvere a vošiel do domu, pristúpil k zamknutej izbe poškodenej, kričal, aby poškodená vyšla von, inak ich rozbije a po tom, čo poškodená otvorila dvere, vošiel do izby a proti vôli poškodenej ju silou vytiahol von z domu, pričom jej roztrhol bundu a hovoril jej, že chce s ňou žiť, nedá jej pokoj a stále za ňou pôjde, potom ju odvliekol k sebe domov na Čučmiansku ulicu č. 26, tam sa s ňou zavrel vo svojej izbe, ktorej dvere zabezpečil pomocou rebríka, a napriek tomu, že ho prosila, aby ju pustil domov, vyzliekol sa, hodil ju na posteľ a začal ju nasilu vyzliekať, obchytkávať a hrýzť na prsiach, stiahol jej nohavice a spodné prádlo, pričom sa poškodenej podarilo ubrániť a oklamať ho, že počká, kým sa vyspí a potom budú mať sex, keď zaspal odtlačila rebrík a ušla domov, kde za ňou opäť došiel a vykopol dvere, odkiaľ poškodená ušla k tete a privolala políciu, pričom poškodením dverí a zámku spôsobil škodu majiteľovi domu na ulici Baníckej č. 16 G. G. L. vo výške 50,00 Eur,
t e d a
v bode 1) výroku rozsudku
- násilím donútil ženu k súloži
v bode 2) výroku rozsudku
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby násilím donútil ženu k súloži, ktorého sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l
pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 111/2022 Z.z. v časti bodu 2) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) citovaného Trestného zákona a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 5 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7,5 (sedem a pol) roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 2 s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 77 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona je obžalovaný povinný do 2 pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Rožňava, a
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať;
- osobne sa hlásiť v určených lehotách a
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí ak ide o pravidelne sa opakujúce vzdialenia o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ambulantnou formou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému G. G. L., nar. XX.XX.XXXX v C., trv. bytom K., M. L. XXX/XX, E. C., vo výške 30,- Eur (slovom tridsať eur).
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného A. B. bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry v Rožňave, dňa 20.07.2023 na tunajší súd obžaloba č.k. Pv 156/23/8808-36, pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v časti skutku 2 obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. d) Tr. zákona na skutkovom základe podľa obžaloby.
Súd na jednotlivých hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedka-poškodenej F. G., prehratím-oboznámením videozáznamu z výsluchu poškodenej F. G., výsluchom svedka-poškodeného G. G. L., výsluchom svedkov N. G., O. G., P. Q., Q. B., G. G., R. B., F. B., výsluchom znalcov M. S. T. a P. G. P. I. a prečítaním ostatného na vec sa vzťahujúceho spisovného materiálu a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2023 po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku uviedol, že nechce urobiť žiadne vyhlásenie v zmysle poučenia podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Následne bol k veci vypočutý, kedy po zákonom poučení uviedol, že vo veci bude vypovedať, pričom uviedol, že poškodenú pozná od jej 14-tich rokov, ich vzťah bol kamarátsky, poškodená si však nevedela vybrať, či chce jeho alebo toho druhého, ktorý nepil a nefetoval. On sám pil a fetoval. Dňa 16.03.2023 šiel na Hornocintorínsku ulicu (v Rožňave) kde bola aj poškodená F. G. s rodičmi s ktorými pil. Následne išli
s poškodenou na starý cintorín, čo navrhla sama poškodená a tam mali normálne pohlavný styk, chceli to obaja, Mali normálny pohlavný styk, poškodená nekričala a nebránila sa tomu. Bolo vtedy 01:30-02:00 v noci a okrem neho a poškodenej na cintoríne nikto iný nebol. Uviedol, že cestou na cintorín, na lúke pred cintorínom boli rodičia poškodenej, s ktorými sa stretli. Po styku na cintoríne sa následne rozprávali a odtiaľ šli vedľa seba, nedržali sa za ruky, späť na Hornocintorínsku ulicu, kde boli jej rodičia a svedok P. Q. a on ostal do rána vonku s rodičmi poškodenej. Čo sa týka udalostí zo dňa 18.03.2023 uviedol, že šiel k P. F. kde začali piť. Následne prišla poškodená, tancovala s ním. Matka poškodenej mu povedala, že mu nedovolí aby boli spolu. Najebal sa a šli preč, šli ku jeho sestre na Kúpeľnú ul., spili sa troška a šli na Čučmiansku ulicu k nim. Tam bola jeho matka ku ktorej si šiel zapáliť, pričom poškodená bola zatiaľ v kuchyni, následne šli do izby kde sa rozprávali. Jemu už bolo pomerne zle, lebo pil vodku a pivo a vtedy pomer nemali, on aj ona si ľahli. Poškodená potom vstala a on ju chytil za bundu aby nešla a tak sa jej roztrhla bunda. Poškodená povedala, že ide domov a on povedal že dobre, tak choď. Šiel ku mame, vypýtal si peniaze a šiel do Tesca, kde si kúpil pivo a riedidlo a šiel ku poškodenej domov, bol to dom G. G. L.. Poškodená otvorila dvere, povedala mu že smrdí, že zase fetuje a šla následne na ulicu. On následne začal vonku na ulici pred domom fetovať a potom od nervov vykopol dvere, bol sfetovaný. Fetoval len toho 18.03.2023 a nie aj 16.03.2023. Fetuje každý druhý týždeň a to riedidlo stáva sa že pije a aj fetuje. Po požití alkoholu alebo riedidla sa rád zabáva ale keď ho niekto vyprovokuje ide do hádky alebo bitky. Čo sa týka poranení poškodenej uviedol, že škrabance, ktoré mala jej neurobil, dal by jej len facku alebo dačo, nie škrabance.
Svedok – poškodená F. G. na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2023 po tom, čo znalkyňa PhDr. Zuzana Vozárová uviedla, že odporúča jej výsluch uviedla, že sa jej vyhrážala rodina obžalovaného, že keď nestiahne trestné oznámenie, keď bude sedieť, tak prídu za ňou. K prvému skutku uviedla, že šla na Hornocintorínsku ulicu ku svedkyni P. Q. a následne prišiel obžalovaný a chcel sa s ňou rozprávať, ona nechcela povedala nech ide preč. Obžalovaný ju však vytiahol z domu za ruku - zápästie a ťahal ju na cintorín, na lúke pri cintoríne boli aj jej rodičia. Obžalovaný ju celý čas držal a ťahal, ona sa štuchala od neho. Jej rodičia boli na lúke a videli ako ju ťahal do kríkov, hovorila im aby mu niečo povedali aby ju neťahal. Oni mu niečo aj povedali, aby ju pustil, že s ním nejde. Obžalovaný jej potom (na cintoríne) povedal, že s ňou chce dieťa, ona však nechcela a povedala mu, že je tehotná a to z dôvodu aby ju pustil. Obžalovaný dal dole svoju mikinu a dal ju na ňu ľahnúť. Ona nechcela ľahnúť ani sa s ním vyspať. Dal jej dozadu ruky, vyzliekol ju, začal ju kúsať na prsiach, chcela kričať ale zakryl jej ústa svojimi ústami aby nekričala, priľahol ju aby sa nehýbala a došlo k pohlavnému styku, ktorý z jej strany dobrovoľný nebol. Hovorila mu aby prestal a keď to skončilo obliekla sa a utekala smerom kopcom dole. On ju však chytil za ruku a násilím ju ťahal k nim domov. Podarilo sa jej utiecť domov. Doma mame povedala, čo sa stalo. Poškodená tiež uviedla, že pred touto udalosťou nemala s obžalovaným pohlavný styk. Čo sa týka druhého skutku poškodená uviedla, že to bolo tiež u G. L.. Obžalovaný ju ťahal do tanca ona však nechcela. Šla domov, následne prišiel k nim obžalovaný a klopal na dvere nech vyjde, inak rozkopne dvere. Vykopol vchodové dvere a šiel ku izbe kde bola, zo strachu otvorila dvere a on ju vytiahol von a začal ju bozkávať. Ťahal ju k nemu domov kde všetci spali. Zobudila sa jeho mama s ktorou sa rozprával, ony sa však nevideli. Následne šli do izby, jeho brat v tom čase spal a povedala mu nech si ľahne a spí, chcela ísť preč. On jej povedal nech si ľahne na posteľ, na dvere dal rebrík aby neušla a chcel sa s ňou zase vyspať, ona to však nechcela, on si však nedal povedať. Sadla si k nemu na posteľ, nech zaspí a keď zaspal tak ušla. On sa však zobudil a utekal za ňou, bol opitý a sfetovaný. Šla domov k mame ale tá nemala mobil a otec spal, bol opitý. Šla preto k tete zavolať policajtov, ktorých zavolala a ozrejmila, že ju obžalovaný obťažuje, že vykopol dvere a je sfetovaný. Políciu na obžalovaného nezavolala po prvom skutku, uviedla, že chcela aj nechcela oznámiť znásilnenie, otec sa bál aby im niečo neurobili. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný fetoval často, niekedy aj päť dní vkuse, vtedy sa správal veľmi hnusne, bol zlý, stále ju chcel chytiť, objímať. Keď došlo k udalosti na cintoríne bol len opitý. Ale keď bol opitý alebo sfetovaný, tak bol na ňu vždy zlý.
Súd podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku na návrh prokurátora v súlade so zákonom prehral videozáznam z výsluchu poškodenej F. G., na č.l. 90, ako zraniteľnej osoby z prípravného konania, kde poškodená popísala skutky presne tak, ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku.
Zo záverov znaleckého posudku č. 12/2023, zo dňa 18.05.2023 v spojení s výsluchom znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2023 vyplynulo, že obžalovaný má sklon reagovať impulzívne, situačne, jeho sociálno-morálna vyspelosť je na nízkej úrovni a sú u neho vytvorené predpoklady pre poruchy správania aj asociálneho charakteru. Je ľahko mentálne zaostalý
a je u neho zároveň sporná pravdepodobnosť korekcie svojho správania v budúcnosti, nakoľko kontrola jeho správania je veľmi nízka, jeho vývin je poruchový a nepriaznivý pre možnosť stabilnej resocializácie a riziko jeho protiprávneho konania násilného charakteru pretrváva. Obžalovaný má sklon sa správať dominantne, direktívne, manipulovať druhými, má znížené morálne zábrany a špecificky vo vzťahu k opačnému pohlaviu boli u neho zistené znaky, ktoré svedčia vyslovene pre dominantný postoj voči opačnému pohlaviu, ktoré vníma ako niečo menejcenné. Poškodenú ponímal skôr ako objekt pre naplnenie svojich potrieb. Ak chce niečo dosiahnuť tak to môže urobiť aj násilným spôsobom. Vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu znalkyňa konštatovala, že obžalovaný má sklon správať sa inštinktívne a pudovo, čo môže byť motiváciou pre jeho poruchové správanie. Formálne má však sklon svoje prejavy popierať. U obžalovaného bolo znalkyňou zistené, že sa jedná o mentálne nedostačivý typ páchateľa s psychopatickými rysmi, pričom jeho poruchové správanie je zvýraznené najmä počas zmenných stavoch vedomia – intoxikácie. Znalkyňa tiež uviedla, že charakter trestného činu (spôsob nátlakového, manipulatívneho a agresívneho správania) vo veľkej miere zodpovedá (koreluje) s jeho osobnostnými charakteristikami, kedy práve pod vplyvom návykovej látky ho mohla ovládnuť pudovosť, odbrzdiť ho tak, že reagoval sexuálne agresívne, a to aj napriek tomu, že sexuálna deviácia u neho nebola zistená.
Zo záverov znaleckého posudku č. 13/2023, zo dňa 20.05.2023 a jeho doplnenia zo dňa 07.07.2023 v spojení s výsluchom znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej na hlavnom pojednávaní dňa 19.09.2023 vyplynulo, že v reprodukcii zažitého mohli u poškodenej nastať skreslenia aj konfabulácie vyplývajúce práve z jej mentálnej zaostalosti, ale že v základe je schopná zreprodukovať zažité. U poškodenej však znalkyňa nezistila niečo, čo by mohlo jej vierohodnosť podstatným spôsobom znižovať, jej vierohodnosť je znížená do istej miery práve slabšou mentálnou vyspelosťou. Poškodená je ľahko mentálne zaostalá, pričom neboli u nej zistené poruchy správania. Poškodená je jednoduchá, sociálne naivná a ťažšie dokáže kriticky vyhodnotiť rizikovosť situácie a pod vplyvom emócii sa správa podmanivo, ľahšie podľahne vplyvu, tlaku silnejšieho jedinca. Znalkyňa uviedla, že v čase vyšetrenia zistila znaky v prežívaní poškodenej, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť toho, že zažila násilné správanie (aj) sexuálneho charakteru, pričom išlo o nátlakovosť, s ktorou ona nesúhlasila. Znalkyňa tento záver doplnila, že z výsledkov vyšetrenia vyplynuli isté stopy po prežitom, sexuálnom násilí (bez manifestácie traumy), pričom podľa znalkyne k sexuálnemu styku došlo, s nie úplným súhlasom poškodenej (odpor podľa znalkyne poškodenou vyjadrený bol). Z pohľadu znalkyne poškodená nadviazala s obžalovaným kamarátsky vzťah, a to až do doby keď na ňu začal vytvárať tlak, ktorý poškodená vnímala ako obťažovanie.
Svedok O. G. (otec poškodenej) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedol, že má obavu vypovedať pred príbuznými obžalovaného, ktorí sa mu začali vyhrážať, tým, že keď niečo povie na súde tak ho dobijú, že sa vyhrážali aj manželke a dcére. Uviedol, že povedal dcére aby tá stiahla svoju výpoveď. Ku skutku samotnému uviedol, že dňa 16.03.2023 bol na lúke pri cintoríne on aj jeho manželka a išli tam aj poškodená s obžalovaným. Bolo okolo pol 11 - tej večer a išiel tam lebo sa pohádal so švagrom s ktorým pil, v tom čase však opitý nebol. Uviedol, že následne šli všetci štyria z tej lúky dole na ulicu na dom, ktorý vlastní G. L.. Ďalej uviedol, že obžalovaný jeho dcéru predtým neobťažoval a neriešilo sa to ani priestupkovo. Vie, že obžalovaný pil alkohol a videl ho raz alebo dvakrát fetovať. K okolnostiam z 18.03.2023 nevedel uviesť bližšie okolnosti keďže nevládal, avšak jeho žena mu povedala, že obžalovaný rozbil nejaké dvere a že dcéra ušla. Poškodená k jeho výpovedi uviedla, že nehovorí pravdu, že videl ako ju na tej lúke obžalovaný chytil a bral cez kríky a že ona povedala nech ju pustí, že s ním nikam nejde.
Svedkyňa P. Q. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 odmietla bez odôvodnenia - oprávnenia vo veci vypovedať. Súd podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. poriadku prečítal zápisnicu z výsluchu tohto svedka, zo dňa 31.05.2023, z ktorej vyplynulo, že vypovedať nebude, nakoľko nič nevidela a ku skutku sa vyjadriť nevie. Jednalo sa pritom o svedka na ktorom obžalovaný spáchal trestný čin – zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rožňava, zo dňa 29.01.2020, sp. zn.: 15T/4/2020.
Svedkyňa Q. B. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a vo veci vypovedať bude, a k veci uviedla že dňa 18.03.2023 boli u nich doma v čase od 03.00 hod. do 06.00 hod. a to jej syn (obžalovaný) a poškodená. Obžalovaný prišiel za ňou do spálne sám a poškodená bola v kuchyni. Ona nevyšla z izby pretože má chorú nohu, s poškodenou sa nerozprávala ale poškodenú videla sedieť na posteli. Syn bol opitý a rozprával jej ako
poškodenú miluje a že s ňou chce žiť. Následne odišli do malej synovej izby. Ona šla potom na záchod a všetko počula, vzdychy ako súložili. Ona išla spať až ráno okolo 06.00 keď odišiel jej syn, ktorý si od nej pýtal peniaze. Ona počula ako obžalovaný vyhodil poškodenú, že tá chce iného a že s ním chce len súložiť. Na návrh prokurátora bola svedkyni prečítaná zápisnica z je výsluchu, na č.l. 52, zo dňa 18.03.2023 na vysvetlenie rozporov, keďže v skoršej výpovedi uviedla, že ona sa o nich viac nezaujímala a zavrela dvere a šla spať. Ako sa zavreli dvere bolo ticho, ona šla spať a viac nevidela. Ráno jej syn R. povedal, že ako boli zavretí v izbe tento sa zobudil na to, ako tá frajerka Andreja vybehla vonku a utekala preč a A. za ňou dačo kričal. Na čo svedkyňa uviedla, že ona tak nevypovedala, že bol u nej asi nejaký amok a nevie vysvetliť prečo tak vypovedala predtým. M. je to čo uviedla dnes. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď bol obžalovaný prepustený z výkonu trestu, keď si vypil bol agresívny, od malička je nervovo postihnutý, keď dostane nervy, tak niečo rozbije. Nevie uviesť aké látky požíval, nepil však každý deň. Na návrh prokurátora bola svedkyni prečítaná zápisnica z je výsluchu, na č.l. 52, zo dňa 18.03.2023 na vysvetlenie rozporov, keďže v skoršej výpovedi uviedla, že odkedy jej syn A. prišiel v septembri 2022 domov odvtedy vkuse len pije. Potom keď takto pije vkuse, zvykne aj acetón fetovať. Na čo svedkyňa uviedla, že áno vkuse tak ako uviedla, s kamarátmi stále pil, on neublíži žene ani nikomu. Svedkyňa taktiež uviedla, že poškodenú kontaktovali raz za účelom aby neklamala a nevymýšľala si také slová, aby hovorila pravdu a nech to stiahne.
Svedkyňa G. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.09.2023 uviedla, že vie že obžalovaný s poškodenou spolu chodili, stýkali sa aj u nej. Vie, že obžalovaný bol k poškodenej dobrý. Keď bol obžalovaný u nej tak sa pilo, pil aj obžalovaný. Pil dosť ale nebol opitý, keď aj bol opitý správal sa dobre. Vedela, že obžalovaný fetuje ale u nej nefetoval. Vie, že obžalovaný s poškodenou sa mali radi a mali aj intímny pomer, čo vie z toho, že poškodenej pozrela do mobilu a tam prečítala, že sa majú radi. To, že majú spolu sex vedela a vedela to tak, že mala taký pocit.
Svedkyňa N. G. (matka poškodenej) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 uviedla, že nechce vypovedať o tom, či za ňou niekto prišiel ako vypovedať. Uviedla, že sú málo v rodine a oni sú viacej takže sa boja. Napriek tomu chcela vo veci vypovedať. Ku skutku z 18.03.2023 uviedla, že bývali u G. L. kde bola okrem iných aj jej dcéra (poškodená) a bol tam aj obžalovaný, ktorý ešte vtedy nebol zlý a správal sa slušne. Ona bola proti tomu aby jej dcéra bola s obžalovaným, dcéra jej povedala, že ho nemá rada a keď bol obžalovaný veľmi opitý tak sa pohádali a obžalovaný vytiahol jej dcéru na ulicu a potom niekam odišli. Vytiahol ju tak, že ju chytil za ruku a povedal jej, nech ide von a vytiahol ju z dverí, poškodená s ním ísť nechcela. Poškodená od nich ušla a vrátila sa domov, kričala, vbehla dnu a ona zavrela kľúčom dvere. Obžalovaný kričal nech ide poškodená von a vykopol dvere a vošiel dnu. Potom poškodenú vzal k jeho mame, vytiahol ju po schodoch. Potom od neho ušla a obžalovaný ju hľadal. Keď prišla domov, povedala jej nech zavrie dvere lebo príde za ňou obžalovaný. Obžalovaný bol nafetovaný a poškodená šla volať políciu. Ku skutku z 16.03.2023 uviedla, že ona a jej manžel boli na lúke ako je starý židovský cintorín, kde boli aj poškodená a obžalovaný. Videla ako obžalovaný ťahal poškodenú na cintorín. Poškodená im povedala, aby jej pomohli aby ju nenechali. Ona poškodenej povedala, že nejde a jej manžel bol opitý, ďalej za nimi nešla. Bolo okolo 11-12 hodín večer. Potom sa poškodená vrátila domov, bola veľmi vyľakaná a povedala jej, že ju obžalovaný znásilnil. Videla, že má poškodená roztrhaný kabát a legíny. Poškodená jej povedala, že ich roztrhol obžalovaný. Uviedla tiež, že obžalovaný pri skutku na cintoríne mal v sebe alkohol.
Svedok – poškodený G. G. L. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 uviedol, že v predmetný deň šiel skontrolovať svoju nehnuteľnosť na K. I. D. XX T. C., pričom tam boli poškodená, jej rodičia a obžalovaný a oslavovali tam narodeniny. Na druhý deň sa dozvedel, že obžalovaný mal znásilniť poškodenú a rozbiť dvere. Následne prišiel pozrieť nehnuteľnosť a zistil, že je poškodený zámok. Obžalovaný sa mu potom priznal, že rozbil tieto dvere a aj okno. To mu obžalovaný povedal na druhý deň oslavy, keď šiel pozrieť nehnuteľnosť, obžalovaný sa tam motal a potom ho zobrali policajti. Poškodenú pozná a tá mu povedala, že obžalovaný bol na ňu násilný a že ju ťahal. Vie, že obžalovaný užíva návykové látky ale nevie ako často. Na návrh prokurátora bola svedkovi prečítaná zápisnica z jeho výsluchu, na č.l. 104-105, zo dňa 12.06.2023 na vysvetlenie rozporov, keďže v skoršej výpovedi uviedol, že si je istý, že obžalovaný býva
a býval pod vplyvom alkoholu a toluénu, ktorý užíva dosť často. Že je vtedy nepríčetný a pomohlo by mu liečenie. Na čo svedok uviedol, že áno tak to uviedol, je to pravda, vtedy sa moce, je to nešťastie. Svedok-poškodený si zároveň uplatnil škodu vo výške 30 eur za poškodené dvere.
Svedkyňa F. B. (sestra obžalovaného) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci vypovedať bude, a k veci uviedla, že poškodená klame. Vie, že s obžalovaným spolu chodili. To, čo bolo naposledy vonka, nevie povedať. V deň pred zadržaním obžalovaného bola poškodená a obžalovaný u nej doma na F. I. T. C., kde oslavovali narodeniny krstného syna, bolo to okolo pol jednej nad ránom. Hádali sa a žiarlili na seba a ona ich poslala preč. Odišli a nevie kam. Druhý deň po zadržaní obžalovaného prišla za ňou poškodená a zastavila ju a ona poškodenej povedala, že keď jej brat také niečo spravil, že znásilnenie nie je prirodzená vec a povedala poškodenej nech jej pozrie do očí a povie pravdu. Opakovane ju vyzvala nech povie pravdu a poškodená jej povedala, že nie je, že ju obžalovaný len ťahal a keď to zistila tak povedala poškodenej nech stiahne obvinenie. Následne dodala, že poškodená ju zastavila, že počkaj a to pri Tesku a hovorila jej, že keď príde súd, že všetko stiahne a pýtala sa jej čo má povedať. Nevie, či jej príbuzní kontaktovali poškodenú, ona sa s poškodenou rozprávala iba raz. Vie že obžalovaný niekedy požíval riedidlo a že len s druhými fetuje. Z počutia vie, že sa s niekým aj pobije. Nevie uviesť, že by mal obžalovaný s poškodenou aj intímny pomer.
Svedok R. B. (brat obžalovaného) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.10.2023 uviedol, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci vypovedať bude, a k veci uviedol že bola u nich doma na Čučmianskej ulici č. 26 poškodená a bola tam s obžalovaným. Prišli okolo pol tretej nad ránom a on spal. Prišli dnu a sadli si pričom ho zobudili. Obžalovaný šiel k mame a odtiaľ išiel s poškodenou do jeho izby, kde boli len dvaja. Boli tam asi len polhodinu až hodinu. On počas toho ako tam boli spal. Nepočul odtiaľ krik, zvuky, vzdychy len to, že obžalovaný vyhodil poškodenú a kričal, že ju nechce vidieť. Nevidel ako poškodená vychádza z domu. Jeho mama keď prišli obžalovaný a poškodená išla spať a zobudila sa až okolo pol šiestej ráno, až keď prišiel obžalovaný pýtať peniaze na pivo. Uviedol tiež, že doma majú rebrík ale tento bol v drevárni. Obžalovaný k jeho výpovedi následne uviedol, že je pravda, že tam rebrík je, on ho priniesol.
Zo záverov znaleckého posudku č. 48/2023, zo dňa 11.05.2023 v spojení s výsluchom znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, na hlavnom pojednávaní dňa 08.11.2023 vyplynulo že obvinený netrpí duševnou chorobou ani poruchou – psychózou a má rozumové schopnosti na úrovni ľahkej mentálnej retardácie, pričom jeho osobnosť je nevyrovnaná a sú dominantné jeho disociálne rysy a impulzivita, má sklon ku skratovitému konaniu a nedostatočne rešpektuje sociálne normy spoločnosti. Sú zaznamenané poruchy správania sa obžalovaného v opitosti pre jeho agresívne správanie. Obžalovaný je závislý od alkoholu a bolo zistené škodlivé užívanie prchavých rozpúšťadiel (toluénu), pri užití ktorých sa zvýraznia jeho nepriaznivé osobnostné prejavy a zhorší sa jeho schopnosť autoregulácie (sebakontroly). Zároveň uviedol, že obžalovaný užíva tieto látky dlhodobo, takže pozná účinok týchto látok na svoju psychiku a správanie a ich užitie malo za vplyv nepodstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného. Znalec ďalej uviedol, že obžalovaný netrpí sexuálnou poruchou ani úchylkou a nebol ani motivovaný uvedenými, pričom dodal, že jeho prax korešponduje s tým, že približne 90% skutkov sexuálne motivovaných spáchajú páchatelia bez zistenej sexuálnej deviácie. Orientácia obžalovaného je heterosexuálna s preferenciou dievčat a žien primeraných jeho veku (nie detské objekty). Znalec napokon navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavné a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantné.
Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vecnými dôkazmi:
- znalecký posudok č. 204/2023, zo dňa 17.04.2023, na č.l. 204-218, znalca G. F. U., vykonaný v súlade s § 268 ods. 2 Tr. poriadku, z ktorého vyplynulo že v krvi obžalovaného odobratej dňa 18.03.2023 v čase o 13:32 hod. (po jeho zadržaní) bola stanovená koncentrácia etylakoholu 0,62 g/kg (promile) a v moči 1,86 g/kg (promile). V moči odobratom po takmer 8 hodinách po skutku bola stanovená koncentrácia kyseliny hippurovej (metabolický produkt toluénu) 2408 mg/l, poukazujúca na predošlú expozíciu parám toluénu. Vzhľadom na uvedené výsledky znalkyňa skonštatovala, že obžalovaný bol v čase skutku ovplyvnený alkoholom a pravdepodobne aj inhalovaným riedidlom. Podľa záveru znalkyne sa teda mohlo jednať o vzájomne potencujúci účinok alkoholu a rozpúšťadla.
- List obžalovanému, na č. l. 298-299a, z ktorého vyplynulo, že F. B., sestra obžalovaného, iniciatívne vyhľadala, resp. kontaktovala poškodenú a nie naopak z ktorého okrem iného vyplynulo, že situáciu nenechá len tak aby sedel obžalovaný.
- Lekárska správa, na č. l. 300, zo dňa 18.03.2023, z ktorej vyplynulo, že poškodená bola rovnakého dňa gynekologicky vyšetrená na gynekologickej ambulancii v Nemocnici sv. Barbory v Rožňave a bolo zistené, že na ľavom prsníku má 2 drobné škrabance do 1 cm a známky poranenia v oblasti vonkajších rodidiel.
- Záznam z dychových skúšok, na č. l. 301-302, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný mal v čase 11:28 dňa 18.03.2023 nameranú hodnotu 0.43 mg/L alkoholu v dychu.
- Zápisnica o obhliadke miesta činu, na č. l. 303-311, z ktorej vyplynulo, poškodenie vchodových dverí na nehnuteľnosti na Baníckej ul. č. 16 v Rožňave, kde vo vnútorných priestoroch bolo nájdené a zaistené riedidlo (C6000 o objeme 0,7l).
- Fotodokumentácia postavy a zranení poškodenej, na č. l. 316-319, 320-322, z ktorej vyplynulo, poškodenie (roztrhnutie ľavej strany) čiernej bundy poškodenej a stopy poranenia ľavého prsníka poškodenej.
- Rozkaz o uložení sankcie, na č. l. 324-329, z ktorého vyplynulo, že Okresný úrad Rožňava, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.k. OU-RV-OVVS-2023/004730-002, zo dňa 21.04.2023, uznal obžalovaného za vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil dňa 07.03.2023 pred rodinným domom na Hornocintorínskej ulici a to schválnosťami proti poškodenej a to tým spôsobom, že za ňou stále chodí a obťažuje ju s tým, že s ňou chce chodiť, čím jej znepríjemňuje život. Za čo dostal v tomto konaní pokutu vo výške 10 eur. Z odôvodnenia ako aj príloh vyplýva, že oznamovateľkou bola poškodená a uviedla, že ju obžalovaný otravuje, že s ňou chce chodiť a že sa vyhráža aj jej otcovi, že ho zbije. Otec poškodenej O. G. v zázname o podaní vysvetlenia v tomto konaní uviedol, že obžalovaný je zaľúbený do jeho dcéry, tak za ňou stále chodí a to ju otravuje.
- Rozsudky OS Rožňava, sp. zn.: 15T/4/2020, 2T/3/2020, na č. l. 336-339, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov nepodmienečne a bol zaradený pre výkon tohto trestu do výkonu trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a bol mu uložený okrem iného tiež ochranné liečenie protialkoholické ústavné. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 06.03.2020, pričom trest vykonal 15.09.2022.
- Správa mesta Rožňava, na č.l. 346, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol mestskou políciou riešený v 7 prípadoch podľa § 47 ods. 1 písm. c) zák. SNR č. 372/1990 Zb. za priestupky – vzbudzovanie verejného pohoršenia ako aj nerešpektovanie VZN mesta o udržiavaní čistoty.
- záznam k oznámeniu udalosti, na č.l. 552-554, z ktorého vyplynulo, že poškodená 2 krát kontaktovala tiesňovú linku 158 a to dňa 18.03.2023, pričom oznamovala udalosť, kedy ju mal obžalovaný vytiahnuť z domu nasilu a vykopnúť dvere a pričom vošiel aj dovnútra a že s ním nechcela ísť nikam, pričom ju chytil a ťahal naspäť k obžalovanému domov a roztrhal jej bundu. Že sú len kamaráti a že ju nenechá len tak.
- centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov, na č.l. 579-595, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný má doposiaľ evidovaných 15 záznamov a to prevažne za úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania pod vplyvom alkoholu, kedy sa dopúšťal násilného konania a to aj proti blízkym príbuzným prevažne však tretím osobám. Pričom poslednýkrát sa obžalovaný dopustil priestupku práve proti poškodenej a to dňa 07.03.2023 a to obťažovaním.
- odpis registra trestov, na č.l. 596, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný. Z toho v dvoch prípadoch za krádež podľa § 212 ods. 1, 2 Tr. zákona, v dvoch prípadoch za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona a v jednom prípade za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a iné.
- Súd oboznámil aj pripojené spisy, tunajšieho súdu, sp. zn.: 15T/4/2020 a 2T/3/2020, z ktorých vyplynulo, že vyššie uvedené rozhodnutia sú právoplatné, a že obžalovaný uvedený súhrnný trest vykonal dňa 15.09.2022 a že doposiaľ nenastúpil výkon ochranného liečenia - protialkoholického ústavného.
Obhajoba navrhla obžalovaného pre zločin znásilnenia spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku. Pričom nemala námietku aby bol obžalovaný uznaný za vinného pre prečin porušovania domovej slobody, za ktorý navrhla uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody na primeranú skúšobnú dobu a zaviazať ho na náhradu škody.
Prokurátor navrhol obžalovaného uznať vinným na skutkovom a právnom základe podľa obžaloby a za použitia asperačnej zásady a ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák. mu uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, taktiež ochranný dohľad podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona ako aj uložiť mu ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a uhradiť poškodenému škodu vo výške 30 eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania postupujúc tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, s rovnakou starostlivosťou objasňujúc okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, hodnotiac dôkazy získané zákonných spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaný A. B. svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v časti bodu 2) výroku rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 citovaného Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) citovaného Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo, dostatočne a bez pochýb preukázané, že žalované skutky sa stali tak ako sú popísané vo výroku tohto rozsudku, sú trestnými činmi a tieto spáchal obžalovaný, ktorý je za ich spáchanie trestne zodpovedný. V danom prípade obvinenie obžalovaného vychádzalo predovšetkým z výpovede poškodenej, ktorá bola následne podporená ďalšími dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní (ale aj konaní pred súdom), najmä výpoveďami svedkov, výpoveďami znalcov, lekárskou správou a ďalšími dôkazmi obsiahnutými v spise. Proti sebe stáli dve rozdielne výpovede obžalovaného a poškodenej, ktorí jediní boli priamo pri pohlavnom styku, resp. jeho pokuse, pričom nebolo sporné, či k (dokonanému) pohlavnému styku došlo, rozpor medzi výpoveďami uvedených strán bol v tom, či pri pohlavnom styku bolo použité násilie, resp. či tento bol vykonaný proti vôli poškodenej, resp. či k pokusu znásilnenia pri skutku č. 2 vôbec došlo. Kým obžalovaný spáchanie predmetného pokračovacieho skutku znásilnenia počas celého trestného stíhanie popieral, svedkyňa - poškodená trvala v priebehu celého konania na tom, že k pohlavnému styku (ako aj pokusu) došlo proti jej vôli. Nepochybným bolo taktiež to, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného (vlámaním), čo potvrdil svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní. Verzia, resp. obrana obžalovaného spočívala v podstate jednoduchom tvrdení (a potvrdení), že aj keď k súloži s poškodenou (skutok č. 1) skutočne došlo, tento bol dobrovoľný a „normálny“ a teda k násiliu z jeho strany vôbec nedošlo a zároveň poprel, že by došlo k pokusu znásilnenia (skutok č. 2). Obžalovaný súčasne potvrdil, že sa dopustil konania spočívajúceho v neoprávnenom vniknutí do obydlia iného (vlámaním). Obrana obžalovaného ohľadom skutku pokračovacieho zločinu znásilnenia spočívala teda len v popise skutkového deja s popretím, že by počas skutku č. 1 k došlo z jeho strany k použitiu násilia a popretím skutku č. 2 (pokusu znásilnenia).
Súd takto prezentovanej obrane obžalovaného neuveril, túto považoval za účelovú a rozumne neodôvodnenú (kedy obžalovaný nevedel vysvetliť, resp. popísať okolnosti pohlavného styku) a vychádzal z výpovede poškodenej F. G., ktorá jednak v prípravnom konaní ale aj v konaní pred súdom, súvisle a v zhode vypovedala o skutkových okolnostiach násilného konania obžalovaného popísaných vo výrokovej časti rozsudku. Súd hodnotil výpoveď poškodenej aj v súvislosti zo znaleckým dokazovaním znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, ktorú súd aj vypočul na hlavnom pojednávaní. Znalkyňa dospela okrem iného k záveru,
že u poškodenej nezistila niečo, čo by mohlo jej vierohodnosť podstatným spôsobom znižovať, že jej vierohodnosť je znížená do istej miery práve len jej slabšou mentálnou vyspelosťou a že poškodená je schopná reprodukcie udalostí týkajúcich sa skutkov. Súd na tomto mieste poznamenáva, že aj napriek tejto slabšej mentálnej vyspelosti poškodenej, zhodnou s mentálnou vyspelosťou obžalovaného, však bola narozdiel od obžalovaného schopná detailne popísať ako k jednotlivým skutkom došlo. Znalkyňa zároveň uviedla významnú okolnosť a to, že v čase vyšetrenia poškodenej u nej zistila znaky v prežívaní, ktoré zvýšili pravdepodobnosť toho, že zažila násilné správanie (aj) sexuálneho charakteru, pričom malo ísť o nátlakovosť, s ktorou poškodená nesúhlasila. Znalkyňa tento záver ďalej doplnila, že z výsledkov vyšetrenia poškodenej vyplynuli isté stopy po prežitom, sexuálnom násilí, pričom podľa znalkyne k sexuálnemu styku v predmetnej veci došlo a to s nie úplným súhlasom poškodenej, čo doplnila, že podľa nej odpor zo strany poškodenej vyjadrený bol. V zmysle týchto záverov znalkyne, preto pre súd vyplynul záver o tom, že poškodená zažila (resp. musela zažiť) isté násilné a nedobrovoľné konanie sexuálneho charakteru, ktoré na nej bolo vykonané proti jej vôli (poškodená pritom inú podobnú udalosť ako práve tú s obžalovaným nepopisovala – tú nezistila ani znalkyňa), a zároveň nesporným v konaní bolo to, že k súloži poškodenej a obžalovaného skutočne došlo.
Okrem toho, trestná činnosť obžalovaného bola ďalej nepriamo ale podporne a v zhode s výpoveďou poškodenej potvrdená jednak výpoveďami svedkov a to hlavne N. G., matkou poškodenej, ktorá videla a popísala násilné konanie obžalovaného voči poškodenej, kedy mal obžalovaný jednak vykopnúť vchodové dvere v dome v ktorom bývali, vojsť do tohto domu a vytiahnuť poškodenú proti jej vôli a odísť s ňou k matke obžalovaného a jednak videla a popísala konanie kedy mala s manželom (O. G.) stretnúť na lúke pred starým židovským cintorínom (v Rožňave) obžalovaného a poškodenú, kedy videla ako obžalovaný ťahal poškodenú na tento cintorín, pričom potvrdila, že ich poškodená žiadala o pomoc, ktorú jej však (zo strachu či iných dôvodov) neposkytli a zároveň potvrdila, že po návrate poškodenej jej táto povedala, že bola obžalovaným znásilnená, pričom potvrdila aj poškodené oblečenie poškodenej. Svedkom Q. B., matkou obžalovaného, ktorá potvrdila, že poškodená s obžalovaným boli u nich doma a odišli do izby obžalovaného a že od syna (R. B.) počula ako poškodená vybehla vonku a utekala preč, pričom obžalovaný za ňou niečo kričal a potvrdila, že obžalovaný od prepustenia z výkonu trestu vkuse pil a zvykne fetovať aj acetón a že keď si vypije tak je agresívny, že je od malička nervovo postihnutý, že keď dostane nervy tak niečo rozbije (súd v tejto časti vychádzal z jej výpovede v prípravnom konaní, keďže nevedela zdôvodniť podstatné rozpory). Svedkom R. B., bratom obžalovaného, ktorý potvrdil, že k nim domov nad ránom prišli obžalovaný s poškodenou, kedy šli do izby obžalovaného a potom počul ako poškodenú vyhodil a kričal na ňu. Svedkom G. G. L., ktorý potvrdil, že mu mal obžalovaný poškodiť vchodové dvere a že sa mu poškodená zdôverila, že je k nej obžalovaný násilný a že ju ťahal a že vie že obžalovaný býval dosť často pod vplyvom alkoholu a toluénu, kedy bol nepríčetný. A jednak listinnými dôkazmi a to najmä lekárskou správou z gynekologickej ambulancie - Nemocnice s poliklinikou sv K. C., zo dňa 18.03.2023, ktorá potvrdila na ľavom prsníku poškodenej 2 drobné škrabance do 1 cm a taktiež známky poranenia v oblasti vonkajších rodidiel a teda, že poškodená mala skutočne poranenia, ktoré uvádzala a tieto mala práve na intímnych miestach (prsia a vonkajšie rodidlá) a taktiež z oznámenia k udalosti na č. 158, z ktorého vyplynulo, že poškodená volala na políciu a ohlasovala po skutkoch násilné správanie voči svojej osobe zo strany obžalovaného, kedy uviedla, že tento mal vykopnúť dvere a vojsť do domu a vytiahnuť ju z domu nasilu a že ju chytil a násilím ťahal domov k obžalovanému a potrhal jej bundu. Na tomto mieste súd poznamenáva, že je irelevantné, že obžalovaná v tak citlivej a chúlostivej veci akou je znásilnenie a pod stresom neoznamovala hneď to, že bola znásilnená. Z tejto okolnosti teda nemožno, tak ako to uvádzala obhajoba vyvodiť záver, že neoznámením znásilnenia týmto spôsobom k znásilneniu nedošlo. Je všeobecne (štatisticky) známe, že ženy buď neoznamujú zo strachu obdobné skutky vôbec alebo ich oznamujú až po dlhšom čase. Z tohto dôkazu je naopak zrejmé, že poškodená pociťovala veľký strach pred ďalším násilným a stupňujúcim sa konaním obžalovaného, kedy hľadala pomoc práve uvedeným spôsobom.
Súd taktiež v tejto spojitosti poukazuje podporne na výpoveď znalkyne PhDr. Zuzany Vozárovej, z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, z ktorej okrem iného vyplynulo, že obžalovaný má formálne sklon svoje prejavy popierať. U obžalovaného znalkyňa zistila psychopatické rysy osobnosti a poruchové správanie, zvýraznené najmä počas zmenných stavoch vedomia, teda intoxikácie. Že obžalovaný má sklon sa správať dominantne, direktívne, manipulovať druhými, že má znížené morálne zábrany a špecificky vo vzťahu k opačnému pohlaviu bol u neho zistený vyslovene dominantný (devalvujúci) postoj voči opačnému pohlaviu (ženám), ktoré vníma ako niečo menejcenné a v prípade ak niečo chce dosiahnuť, tak to môže urobiť aj násilným spôsobom. Zo
záverov znalkyne vyplynulo, že práve poškodenú ponímal ako objekt pre naplnenie svojich potrieb (v danom prípade sexuálnych). Znalkyňa tiež poznamenala, že charakter predmetného trestného činu (spôsob nátlakového, manipulatívneho a agresívneho správania) vo veľkej miere zodpovedá s osobnostnými charakteristikami obžalovaného. A znalkyňa tiež uviedla, že obžalovaného práve pod vplyvom návykových látok mohla ovládnuť pudovosť, odbrzdiť ho tak, že reagoval sexuálne agresívne a to aj napriek tomu, že u neho nebola zistená sexuálna deviácia. Z týchto záverov pre súd vyplynulo poruchové, pudovo - násilné, manipulatívne správanie sa obžalovaného, ktoré je významne negatívnym spôsobom zvýraznené intoxikáciou, pričom pre súd bolo významné aj zistenie o devalvujúcom správaní sa obžalovaného k ženám, ktoré vníma ako objekt pre naplnenie svojich potrieb, v danom prípade sexuálnych. Súd sa teda stotožnil so závermi znalkyne, že vedené skutky zodpovedajú osobnostnej výbave obžalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na výpoveď znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, sexuológie, ktorý potvrdil závislosť obžalovaného na alkohole a taktiež jeho škodlivé užívanie toluénu a uviedol, že u obžalovaného sú prítomné rysy impulzivity, disociálnosti, sklony k skratovitému konaniu a že sú u obžalovaného zaznamenané poruchy správania v opitosti pre jeho agresívne správanie. Že obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou, pričom jeho orientácia je heterosexuálna s preferenciou dievčat a žien jemu primeraného veku s prítomnosťou tzv. druhotných pohlavných znakov. Podporne (v spojitosti) so závermi znaleckého posudku G. F. U. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia toxikológie, ktoré potvrdili, že obžalovaný bol v čase skutku ovplyvnený alkoholom a pravdepodobne aj inhalovaným riedidlom a mohlo sa jednať o vzájomne potencujúci účinok alkoholu a organického rozpúšťadla (pričom sám obžalovaný potvrdil, že sa stáva, že pije a zároveň fetuje). Z uvedených záverov pre súd tiež jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný je závislý na návykových látkach a teda alkohole, pričom u neho bolo zistené aj škodlivé užívanie toluénu, čo v spojitosti so závermi psychologičky ale aj psychiatra podčiarkuje násilnú - agresívnu, na alkohole závislú osobnosť obžalovaného, ktorého preukázané poruchy správania a agresivita sa výrazne akcentujú v prípadoch intoxikácie. Pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný bol v čase spáchania jednotlivých skutkov pod vplyvom návykových látok, ktoré ako už bolo uvedené vyššie majú na neho odbrzďujúci negatívny účinok.
Súd ďalej poukazuje taktiež na 15 záznamov obžalovaného v centrálnej evidencii priestupkov, ktorých sa dopustil v prevažnej miere tým, že úmyselne narúšal občianske spolunažívanie, pričom sa jednalo o priestupky násilného charakteru a prevažne pod vplyvom alkoholu, ktorých sa dopustil okrem iného aj voči najbližším príbuzným ale v jednom prípade taktiež voči samotnej poškodenej (obťažovaním). Taktiež na 7 záznamov evidovaných mestskou políciou týkajúcich sa vzbudzovania verejného pohoršenia obžalovaným. A taktiež je potrebné poukázať na 6 záznamov z odpisu registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol okrem iného dvakrát odsúdený za úmyselný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, teda za trestné činy násilného charakteru a raz bol odsúdený za zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona a teda za sexuálny trestný čin. Z uvedeného pre súd vyplynula násilná priestupková ale i trestná minulosť obžalovaného ale aj záznam o spáchaní priestupku proti samotnej poškodenej.
Z hore uvedených, rozvedených dôkazov jednoznačne vyplynul záver súdu o tom, že obžalovaný je v minulosti viackrát súdne trestanou, pudovou a zároveň násilnou, na alkohole závislou, manipulatívnou osobnosťou s poruchami správania, ktoré sa zvýrazňujú práve pod vplyvom návykových látok, ktorý keď chce dosiahnuť to, čo práve požaduje, nebráni sa použiť práve násilie na dosiahnutie svojich potrieb, kedy práve poškodenú vnímal len ako objekt pre naplnenie svojich sexuálnych potrieb. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný obťažoval poškodenú už v minulosti, že po nej fyzicky túžil, pričom jeho telesné túžby neboli naplnené, a to až do momentu, kedy sa jeho túžba nevystupňovala do tej miery, že voči mladej, bezbrannej žene použil násilie za účelom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia (samotná matka obžalovaného uviedla, že jej obžalovaný povedal, že poškodenú miluje a že s ňou chce žiť). S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že výpoveď poškodenej je natoľko presvedčivá, vzájomne nerozporná a bez akýchkoľvek pochýb zapadajúca do rámca výpovedí iných svedkov, znaleckého dokazovania a iných listinných dôkazov, že je možné na základe nej uznať vinu obžalovaného pre uvedené trestné činy. Na strane druhej osoba obžalovaného zapadá presne do popisu poškodenej ako aj jednotlivých na seba nadväzujúcich záverov znalcov, inak povedané uvedené, spáchané skutky presne zodpovedajú zisteným osobnostným charakteristikám obžalovaného.
Súd podotýka, že sa zároveň zaoberal pravdivosťou jednotlivých tvrdení, či už osamote alebo v spojení s inými vykonanými dôkazmi. Pravdivosť tvrdení svedka a zároveň poškodenej bolo potrebné posudzovať aj z hľadiska jej osoby a zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom však nemožno neopomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu a preto logicky a právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu kým nie je preukázaný opak. V predmetnej veci obhajoba a samotný obžalovaný ani pri výraznej snahe, nepreukázala, že by svedok - poškodená v prípravnom konaní (ale aj v konaní pred súdom) vypovedala nepravdu o podstatných okolnostiach a nezistil ani relevantný motív poškodenej, na krivé obvinenie obžalovaného. To, že dôvodom tohto obvinenia z jej strany malo byť podľa obžalovaného to, že chcela byť s iným považuje súd za prinajmenšom absurdné. Výpoveď poškodenej, ak by vo veci klamala, by bola relatívne komplikovanou konštrukciou a to hlavne s ohľadom na zistenú mentálnu predispozíciu poškodenej a je vyslovene nepravdepodobné, že by si poškodená také niečo vôbec vymyslela, a to len z dôvodu aby sa zbavila „otravného“ obžalovaného a bola s iným. Je pritom potrebné podotknúť, že poškodená zotrvala na svojej výpovedi a teda ju nezmenila a to aj napriek tlaku, resp. vyhrážaniu sa okolia obžalovaného. Súd vzhľadom na uvedené považuje výpoveď svedka - poškodenej za logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, pravdivú a vierohodnú a teda jej prisudzuje rozhodujúcu dôkaznú silu, dostatočnú na preukázanie viny obžalovaného a to aj s ďalšími vyššie rozvedenými podpornými dôkazmi - ktoré súd vo veci vyššie rozviedol. Pravdivosť výpovede poškodenej súd vyhodnotil aj z jej celkového emocionálneho prejavu, pretože tento prejav mal možnosť na hlavnom pojednávaní bezprostredne vnímať. Súd nemal vzhľadom na vykonané dokazovanie pochybnosti o hodnovernosti tvrdení poškodenej.
Pre súd je pochopiteľné, že obžalovaný popieral spáchanie predmetných skutkov, využíva tak svoje zákonné právo, hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s ohľadom aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi a tak dodať svojimi vyjadreniam „punc“ úplnej pravdivosti. Súd poukazuje, že vo vzťahu k obžalovanému - jeho výpovedi, je táto výpoveď osamotená, pretože vo vzťahu k obžalovanému - z jeho strany neboli produkované, resp. preukázané žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenie, o tom že pohlavný styk s poškodenou bol dobrovoľný (a „normálny“), resp. že by sa nepokúsil vykonať s poškodenou súlož proti jej vôli. Súd opakovane poukazuje na jednoduchú, v podstate pasívnu obranu obžalovaného, ktorá spočívala len v tvrdení, že aj keď ku súloži s poškodenou skutočne došlo, tento styk bol dobrovoľný a normálny, že poškodená sa nebránila a nekričala. Súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný na otázku prokurátora ako vlastne došlo k sexuálnemu styku, teda aby podrobnejšie popísal skutkové okolnosti odpovedal len stroho „dobrovoľne a normálne“, pričom nepopísal bližšie okolnosti ako k tomuto styku došlo. Súd je toho názoru, že obžalovaný tieto okolnosti ani popísať nevedel, keďže by to vyžadovalo vytvorenie pre obžalovaného zložitejšej abstrakcie (ale aj fantázie), ktorej vzhľadom na svoju mentálnu výbavu schopný nebol. Znalkyňa pritom u obžalovaného nezistila okolnosť, že by nedokázal aj vzhľadom na svoju mentálnu predispozíciu zreprodukovať prežité. Obžalovaný, pritom iné skutkové okolnosti (aj časové) popísať vedel, avšak pri popise samotného skutku ostal nepresvedčivý a túto okolnosť neodkázal rozumne zdôvodniť. Súd poukazuje aj na to, že sám obžalovaný priznal násilné konanie v podobe neoprávneného vstupu do obydlia poškodenej, ktoré by samo o sebe bolo nelogickým počínaním obžalovaného ale ktoré naopak presne zapadalo do výpovede poškodenej, kedy ju obžalovaný takýmto spôsobom získaval do svojej výlučnej moci aby s ňou následne naložil podľa svojej vôli. Čo sa týka pokusu znásilnenia (skutok č. 2) súd poznamenáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená bola v izbe obžalovaného, čo dosvedčili hore uvedení svedkovia ale i sám obžalovaný, ktorý potvrdil, že si spolu ľahli (pričom uviedol aj existenciu rebríka) a keď poškodená vstala tak ju chytil za bundu aby táto nešla preč pričom jej roztrhal bundu. Svedkovia – príbuzní obžalovaného (R. B. a Q. B.) pritom popísali, že poškodená vybehla z tejto izby, pričom obžalovaný mal za poškodenou niečo kričať, čo je v jasnom rozpore s výpoveďou obžalovaného. Je zrejmé, že poškodená z izby obžalovaného neodišla pokojne ako sa to snažil navodiť obžalovaný, ale naopak že v tejto izbe k niečomu skutočne došlo, čo prinútilo poškodenú utekať, pričom sám obžalovaný čiastočne priznal temnejšiu verziu jeho príbehu a to, že je roztrhal bundu aby neodišla. Čomu svedčia aj následné okolnosti a teda, že obžalovaný nebol spokojný (a uspokojený) a vyhľadal poškodenú kedy sa jej snažil opätovne zmocniť. Konanie obžalovaného, ktoré bezprostredne smerovalo k tomu aby poškodenú násilím donútil k súloži spočívalo v tom, že v čase skutku (bod 2) zabránil poškodenej rebríkom aby táto vyšla z jeho izby, začal ju násilne vyzliekať, pričom s ňou proti jej vôli chcel vykonať súlož, bol zároveň fyzicky zdatnejší ako poškodená a nedal jej možnosť brániť sa a prejaviť väčší odpor ako len slovné
odmietnutie. Oba skutky pritom časovo súvisia, boli spáchané obdobným spôsobom, predmetom útoku obžalovaného bola tá istá poškodená, pričom jednotiaci zámer obžalovaného spočíval v uspokojení jeho sexuálnych potrieb. Vzhľadom na uvedené ale aj vyššie prezentované názory súd nemal dôvod aj ohľadom tohto skutku poškodenej neveriť.
Súd na tomto mieste tiež poukazuje aj na to, že z výpovede poškodenej ale aj jej matky N. G. a otca O. G. ale aj výpovedí iných svedkov vyplynuli okolnosti, svedčiace o tom, že sa poškodenej a jej rodičom sa vyhrážala rodina obžalovaného, a to v prípade keď táto nestiahne svoje trestné oznámenie, resp. nezmení výpoveď. Aj napriek uvedenému tlaku, však poškodená zotrvala na svojej výpovedi, taktiež ako aj matka poškodenej N. G., čo sa však nedá povedať o otcovi poškodenej, ktorý najprv uviedol, že sa mu príbuzní obžalovaného vyhrážali, že ho dobijú keď povie niečo na súde a následne, pod zrejmým strachom nepravdivo vypovedal na hlavnom pojednávaní keď uviedol, že z lúky pred starým židovským cintorínom išli všetci 4 (teda on s manželkou a poškodená s obžalovaným) spolu dole, a teda že nevidel že by poškodená šla s obžalovaným na tento cintorín, čo bolo vyvrátené jednak samotným obžalovaným ale i poškodenou a svedkom N. G.. Taktiež tento svedok nevypovedal pravdivo o tom, že by v minulosti bol svedkom obťažovania svojej dcéry obžalovaným, resp. že by sa taká vec riešila v správnom konaní – priestupkovo, čo bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním. Aj z toho súd usúdil uskutočnený nátlak na uvedeného svedka, ktorý zjavne nevypovedal veci tak ako k nim skutočne došlo a preto súd uvedenú výpoveď vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Súd na tomto mieste poukazuje taktiež na výpoveď svedka G. G. (starej matky poškodenej), ktorá uviedla, že vie o tom, že obžalovaný a poškodená mali spolu intímny pomer, čo vedela tak, že mala taký pocit. To, že by mala poškodená takýto pomer s obžalovaným sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo a takáto informácia vychádzala len z pocitu uvedeného svedka. Súd sa len môže domnievať o možnom pôsobení aj na výpoveď tohto svedka, ktorý vypovedal v evidentnej snahe pomôcť práve obžalovanému a nie vlastnej vnučke. Súd túto výpoveď taktiež vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Súd ako nedôveryhodnú vyhodnotil aj výpoveď svedka F. B., sestry obžalovaného, ktorá sa síce bližšie k skutkovým okolnostiam vyjadriť nevedela, avšak uvádzala, že poškodená ju sama kontaktovala pričom jej mala uviesť, že skutok sa nestal a že ju obžalovaný len ťahal. Z výpovede poškodenej ale aj hore uvedených svedkov (taktiež z jej samotného listu adresovaného obžalovanému) vyplynulo, že jednak ona sama ako aj príbuzní obžalovaného kontaktovali práve poškodenú a jej rodinu a nie naopak. Pričom je evidentné, že sa malo jednať o nátlakové, výhražné „stretnutia“ za účelom vplývania na uvedené osoby. Uvedená výpoveď tejto svedkyne sa preto v uvedenom svetle javí ako účelová v snahe pomôcť vlastnému bratovi.
Súd nevyhovel návrhu obžalovaného na vypočutie svedkov A. S., V. Q. a P. F. a to z dôvodu, že títo uvádzaní svedkovia, nemali byť prítomní pri žiadnom zo skutkov ani v bezprostrednej blízkosti miest kde došlo k spáchaniu skutkov v rozhodnom čase a nevedeli by preto potvrdiť, resp. vyvrátiť žiadnu pre rozhodovanie súdu podstatnú skutočnosť - okolnosť. Súd nevyhovel ani opakovaným návrhom obhajcu na dopočutie poškodenej a to z dôvodu, že súd napriek tomu, že sa jednalo o zraniteľnú osobu umožnil obhajobe kontradiktórnym spôsobom vypočuť tohto svedka na hlavnom pojednávaní a opakovaný výsluch považoval za nadbytočný a vzhľadom na postavenie poškodenej ako zraniteľnej osoby aj ako v rozpore so zákonom.
Súd sa pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane jednak majetku a jednak ľudskej dôstojnosti a osobnej slobody. Objektom predmetného zločinu je právo ženy slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote a nezáleží na jej povesti, alebo jej spôsobe života. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou bola skutočnosť odsúdenia obžalovaného v minulosti ( § 37 písm. m) Tr. zákona ) súd zároveň vychádzal z úpravy podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona a teda aplikoval zásadu zvýšeného úhrnného trestu za použitia asperačnej zásady z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov pričom jeden je zločinom a jeden prečinom spáchaných dvoma, resp. viacerými skutkami (viacčinný súbeh) a z toho dôvodu zvyšoval hornú trestnú sadzbu o jednu tretinu. U obžalovaného sa v rámci odpisu registra trestov objavilo odsúdenie pod bodom 5 a to rozsudkom OS Rožňava, sp. zn.: 15T/4/2020, kedy mu bol pre trestný čin – zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona uložený trest 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Táto okolnosť zakladá posúdenie trestu aj v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona pre opakované spáchanie zločinu. V tomto prípade sa trestná sadzba v trvaní 5 až 10 rokov
zvyšuje o 1 na spodnú hranicu 7,5 roka, čo je trest ktorý súd obžalovanému aj uložil. Súd aj napriek viacerým odsúdeniam obžalovaného mu uložil trest odňatia slobody na spodnej, zvýšenej hranici trestnej sadzby v domnení, že takýto trest je spravodlivý a dostatočný na nápravu obžalovaného. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona a to z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním týchto skutkov bol obžalovaný vo výkone trestu za iný úmyselný trestný čin. Súd obžalovanému taktiež uložil podľa § 76 ods. 2 Tr. zákona aj ochranný dohľad vo výmere 24 mesiacov a to z dôvodu, že obžalovaný už bol v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody a súd mu opätovne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody a súd zároveň vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho spôsob života, prostredie v ktorom žije a povahu spáchaného trestného činu neočakáva, že po výkone trestu povedie riadny život. Súd zároveň obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a to z dôvodu, že znalcom z odboru psychiatrie a sexuológie bolo konštatované škodlivé užívanie toluénu obžalovaným, pričom tento znalec zároveň navrhol takúto formu ochranného opatrenia. Súd aj napriek tomu, že znalec odporučil obžalovanému uloženie aj ochranného protialkoholického liečenia toto neuložil z dôvodu, že obžalovaný má takúto formu ochranného opatrenia už uloženú skorším rozsudkom a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn.: 2T/3/2020, pričom obžalovaný v zmysle vykonaného dokazovania s uvedenou ochrannou liečbou doposiaľ nezačal a jej prípadné ďalšie uloženie by preto bolo duplicitné.
V rámci adhézneho konania si poškodený G. G. L. uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 30 eur titulom poškodenia vchodových dverí a táto škoda mu bola súdom priznaná na základe verifikovaných dokladov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala (§ 316 ods. 1 Trestného poriadku)