Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6Sa/91/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. septembra 2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Rozhodnutím z 18. novembra 2016 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná priznala žalobkyni podľa ustanovení o sociálnom poistení (ďalej len „“) invalidný dôchodok od 24. apríla 2015 v sume 229,60 eur mesačne. Zároveň jej bol týmto rozhodnutím invalidný dôchodok podľa zvýšený od 1. januára 2016 na sumu 230,60 eur mesačne. 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná konštatovala, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, vychádzajúc z posúdenia posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ktorého výsledok je zachytený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite z 24. októbra 2016, ktorý je súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa ako poistenec vo veku nad 45 rokov získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vyžadovaného podľa , keďže pred 24. aprílom 2015 (t. j. pred vznikom invalidity) získala 14713 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 40 rokov a 113 dní. V zmysle uvedeného preto ku 24. aprílu 2015 splnila všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa . 3. Sumu invalidného dôchodku 226,90 eur mesačne žalovaná určila postupom podľa ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,7798), obdobia dôchodkového postenia (45,3754), aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865) a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60 %). Sumu následne zvýšila podľa o 2,70 eur, na 229,60 eur mesačne a od 1. januára 2016 o 1,- eur na sumu 230,60 eur mesačne. V súvislosti s uvedeným ďalej konštatovala, že posudkový lekár vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania o priznanie invalidného dôchodku, pričom ak by v budúcnosti došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, môže opätovne požiadať o posúdenie invalidity. 4. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej, že v priebehu konania o invalidnom dôchodku sa jej zdravotný stav zhoršil a nesúhlasí s určenou mierou percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, vydal generálny riaditeľ žalovanej dňa 27. septembra 2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil. 5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po podanom odvolaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 27. januára 2017, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku. Pri zdravotnom posúdení boli opätovne zohľadnené lekárske nálezy: prepúšťacia správa z hospitalizácie UNB, neurologická klinika LF UK a UNB od 24. apríla 2015 do 4. mája 2015, prepúšťacia správa z hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 16. augusta 2016 do 6. septembra 2016, endokrinologické vyšetrenie – Univerzitná NsP Milosrdní bratia Bratislava zo dňa 1. decembra 2014, zo dňa 12. januára 2016, lekárska správa z Bratislavského rádiodiagnostického centra zo dňa 16. marca 2015, neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie Pezinok zo dňa 25. januára 2016, neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie Pezinok zo dňa 25. januára 2016, neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie – Pinelova nemocnica Pezinok zo dňa 9. júna 2016; ako aj novo predložené (po vydaní prvostupňového rozhodnutia) lekárske nálezy: prepúšťacia správa z hospitalizácie z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 6. februára 2017 do 27. februára 2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia ku dňu 28. februáru 2017 zároveň vykonal vlastné vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne so záverom, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je aj naďalej 60 % so vznikom od 24. apríla 2015. 6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie chrbtice, na ktoré bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená horná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50 % z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % pre túto položku. Za iné zdravotné postihnutia (lumboischiadický syndróm, poškodenie spoločného ihlicového nervu, hypofunkcia štítnej žľazy, ischemická choroba srdca, artróza bedrového kĺbu, varixy predkolení) sa zvýšila percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej dokumentácie, novopredloženej lekárskej správy ako i po vlastnom vyšetrení žalobkyne posudkový lekár konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity bolo mimoriadne priaznivé. 7. Následne podobne rozobral výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý je zhodný s výpočtom obsiahnutým v prvostupňovom rozhodnutí. II. Správna žaloba 8. Voči napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podala žalobkyňa správnu žalobu, namietajúc nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože odo dňa podania odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu do vydania napadnutého rozhodnutia prešlo sedem mesiacov, pričom generálny riaditeľ (a ani posudkový lekár) vôbec nereflektoval na jej neustále zhoršujúci sa zdravotný stav. Na preukázanie uvedeného pritom doložila prepúšťacie správy z ÚNB, z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice kde bola hospitalizovaná od 16. augusta 2016 do 6. septembra 2016 a od 6. februára 2017 do 27. februára 2017, resp. rôzne iné lekárske správy. Posudkový lekár pritom poslednú prepúšťaciu správu vôbec nebral na zreteľ a ani to, že sa práve vrátila z nemocnice, z čoho bola žalobkyňa konsternovaná. S diagnózami, ktorými žalobkyňa trpí, ju nik nechce zamestnať, zdravotne sa necíti dobre a toho času bola opätovne hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 13 októbra 2017 do 3. novembra 2017. III. Vyjadrenie žalovanej 9. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá úvodom konštatovala, že námietky žalobkyne sú v zásade totožné s tými, ktoré uplatnila v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 10. Nad rámec uvedeného dodala, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia z 24. októbra 2016, ktorý bol zároveň podkladom prvostupňového rozhodnutia žalovanej. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 60 % od 24. apríla 2015. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 27. januára 2017 a 28 januára 2017 so zhodným posudkovým záverom. Na zreteľ boli pritom vzaté aj nové skutočnosti vyplývajúce z prepúšťacej správy z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice, kde bola preliečená od 6. februára 2017 do 27. februára 2017. Lekárska správa pritom dokumentuje už známe a posudkovo zohľadnené ochorenia. Žalobkyňa nepreukázala žiadne nové skutočnosti, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne pocity žalobkyne o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie sú rozhodujúce, pretože žalovaná vychádza z lekárskych posudkov, pričom v záveroch oboch lekárskych posudkov, ktoré boli vyhotovené, nie sú rozpory o stanovenej miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.

11. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že od 13. októbra 2017 do 3. novembra 2017 bola opätovne hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice (t. j. po vydaní napadnutého rozhodnutia), o čom predložila prepúšťaciu správu, táto nemohla byť zohľadnená, avšak žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, o ktorom žalované rozhodne samostatným rozhodnutím 12. Napriek výzve krajského súdu žalobkyňa svoje právo na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej nevyužila. IV. Relevantná právna úprava Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia. Podľa vety prvej správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Podľa (ďalej len „“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 13. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorým sa zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

14. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou . 15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (, ) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( prvá veta a ) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 13. novembra 2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa . Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu 16. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci priznaného invalidného dôchodku v sume 229,60 eur, keďže žalobkyňa bola uznaná invalidnou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Spornou otázkou, ktorú nastolila žalobkyňa, je skutočná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože podľa jej názoru má jej ochorenie neustále zhoršujúci sa charakter a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by mal byť určený vo vyššej miere a že posudkový lekár sociálneho poistenia resp. žalovaná nedostatočne vyhodnotili skutkový stav v podobe jej zdravotného stavu, keď neprihliadli na novopredloženú zdravotnú dokumentáciu – prepúšťacie správy z hospitalizácií na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 6. februára 2017 do 27. februára 2017 a od 13. októbra 2017 do 3. novembra 2017. 17. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 24. októbra 2016 požiadala žalobkyňa o priznanie invalidného dôchodku, v nadväznosti na čo bol jej zdravotný stav posúdený dňa 24 októbra 2016 posudkovým lekárom, ktorý k uvedenému dňu vyhotovil odborný posudok o invalidite. Zo záverov v ňom uvedených vyplýva, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % so vznikom invalidity od 24. apríla 2015. Zohľadňujúc uvedené zistenia posudkového lekára vydala žalovaná prvostupňové rozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa odvolaním. 18. Z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou bol dňa 28. februára 2017 vyhotovený nový odborný lekársky posudok s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, potvrdzujúc posudkové závery uvedené v predchádzajúcom posúdení zo dňa 24. októbra 2016 v plnom rozsahu. Z nového lekárskeho posudku zároveň vyplýva, že žalobkyňa v deň zdravotného posúdenia predložila posudkovému lekárovi prepúšťaciu správu z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice, kde bola preliečená od 6. februára 2017 do 27. februára 2017. Z lekárskej správy vyplýva, že po poskytnutej terapii sa stav pacientky mierne zlepšil, bolesti sa zmiernili. Posudkový lekár v tomto smere konštatoval, že predložená prepúšťacia správa dokumentuje už známe a posudkovo zohľadnené ochorenia. Posudkový lekár vykonal aj vlastné vypočutie a vyšetrenie žalobkyne, pričom uzavrel, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity bolo v prípade žalobkyne mimoriadne priaznivé. V závere lekárskeho posudku uviedol pracovnú rekomandáciu, podľa ktorej môže vykonávať prácu v prostredí bez zvýšených fyzických nárokov, t. j. prácu podľa získaného vzdelania a skúseností (v administratíve) i na skrátený úväzok. Zo záverov uvedených v novom lekárskom posudku potom vychádzal aj generálny riaditeľ žalovanej, ktorý prvostupňové rozhodnutie žalovanej, zohľadňujúc nové skutkové zistenia, potvrdil ako vecne správe. 19. Vychádzajúc z uvedených zistení a s prihliadnutím na argumentáciu žalobkyne správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu nie sú dôvodné. Žalobkyňa namieta viac menej jej subjektívne pocity o skutočnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré nemožno úplne bagatelizovať, avšak pokiaľ tie nepreukáže relevantnými podkladmi (ktoré by sa však viazali k obdobiu pred vydaním napadnutého rozhodnutia) resp. sa neodzrkadlia v závere posudkového lekára, ktorý posudzuje zdravotný stav poistenca na účely určenia invalidity, nemožno vyčítať žalovanej, že výšku invalidného dôchodku určila na podklade zisteného skutkového stavu resp. zdravotného stavu žalobkyne, o ktorom neexistovali pochybnosti. Tak prvý lekársky posudok z 24. októbra 2016 ako aj druhý lekársky posudok z 28. februára 2017, boli čo do záverov o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zhodné a vzájomne sa nerozporovali ohľadom zdravotného stavu, ktorý napriek námietkam žalobkyne možno považovať za nezmenený. 20. Za dôvodnú nebolo možné vyhodnotiť ani námietku neprihliadnutia na prepustenie žalobkyne z hospitalizácie deň pred vykonaním zdravotného posúdenia, o čom doložila prepúšťaciu správu

z hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 6. februára 2017 do 27. februára 2017, pretože táto skutočnosť je zapracovaná do nového lekárskeho posudku a v závere zohľadnená s konštatovaním, že preukazuje iba známe a už zohľadnené ochorenia žalobkyne. Správny súd nad rámec uvedeného dodáva, že v prepúšťacej správe konštatoval ošetrujúci lekár mierne zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, čo argumentáciu žalobkyne vyvracia. 21. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje na novú zdravotnú dokumentáciu preukazujúcu zhoršenie jej zdravotného stavu (opätovná hospitalizácia od 13. októbra 2017 do 3. novembra 2017), ktorá sa však viaže k obdobiu až po vydaní napadnutého rozhodnutia, správne sú námietky žalovanej, že túto na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej nemožno zohľadniť, pretože správny súd preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy k stavu existujúcemu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( v spojení s ), čo bolo s konkretizáciou na prejednávanú vec k 3. októbru 2017. Žalobkyňa pritom bola zo strany žalovanej poučená, že za predpokladu preukázania zmeny jej zdravotného stavu novými skutočnosťami, má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Tento záver potvrdzuje aj recentná rozhodovacia prax kasačného súdu, ktorý v rozsudku zo 16. augusta 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. uviedol, že „Zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle SR, konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy , že správny súd nie je spravidla súdom „skutkovým“. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zásadne správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a dokazovanie vykonáva len nevyhnutné na preskúmavanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia ( ). Samotné dokazovanie pred správnym súdom by malo byť obmedzené na zistenie, ktoré má preukázať, či skutkový stav bol orgánom verejnej správny zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci samej. Opak by znamenal neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej reprezentovanej orgánmi verejnej správy. Na túto premisu nadväzuje aj v spojení s v znení do 30.6.2023, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tomto ohľade žiadnu výnimku pre sociálne veci neustanovuje.“ 22. Záverom k námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav neumožňuje pracovať aj pre diskrimináciu vekom, správny súd uvádza, že pokiaľ si žalobkyňa nevie nájsť pre ňu vhodné pracovné miesto, to nemôže byť kompenzované určením vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V oboch lekárskych posudkoch jej bola v závere uvedená dostatočne široko zadefinovaná pracovná rekomandácia pre uplatnenie sa na trhu práce. 23. S ohľadom na uvedené správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť podľa ustanovenia zamietol. 24. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobkyni podľa (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.