Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-93-2010.pdf
PDF · 105.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa : MBI Marketingberatung International spol. s r.o., IČO: 31 360 262, so sídlom v Bratislave, Jašíkova 2, zastúpený na základe plnej moci advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s.r.o., Bratislava, Astrová 2/A, proti odporcovi: L. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom v F., G. XXX/X, zastúpený na základe plnej moci advokátskou kanceláriou Rapiová & Partners, s.r.o., Bratislava, Dunajská 25, o zaplatenie 10.134,55 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 268/10-13 zo dňa 13.9.2010 sa zrušuje v zmenkovej sume 855 eur.
II. Zmenkový platobný rozkaz sa ponecháva v platnosti v zmenkovej sume 9.279,55 eur, v úroku 6% ročne zo zmenkovej sumy 10.134,55 eur od 14.11.2009 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 33,78 eur a v trovách konania 1.271,05 eur.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na účet advokátskej kancelárie BAJO LEGAL, s.r.o. náhradu trov konania o námietkach 1.823,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 268/10-13, ktorý tunajší súd vydal dňa 13.9.2010, bol odporca zaviazaný, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 10.134,55 eur s úrokom 6% ročne z nej od 14.11.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33,78 eur a náhradu trov konania 1.271,05 eur.
Odporca podal námietky a zmenkový platobný rozkaz žiadal zrušiť. Namietol, že je zmenka absolútne neplatná, lebo dátum jej vystavenia je totožný s dátumom splatnosti. Zmenkový úrok bol podľa neho nesprávne priznaný už od 14.11.2009, keďže zmenka zabezpečovala dlh zo zmluvy MBI private brokera a v zmysle dodatku k nej sa splatnosť dlhu posunula na 15.6.2010, preto v čase splatnosti zmenky neexistovala kauzalita k hlavnému dlhu a úrok mohol navrhovateľ požadovať až od 16.6.2010, resp. odo dňa odstúpenia od zmluvy, aj keď on považuje odstúpenie za neplatné. Ďalšia námietka smerovala proti výške dlžnej sumy, nakoľko listom z 30.8.2010 navrhovateľ započítal províziu, ktorú mu mal vo výške 680 eur vyplatiť, proti svojej zmenkovej pohľadávke a oznámil mu, že dlh zo zmenky je 9.279,55 eur. Uviedol, že kauzálnou pohľadávkou navrhovateľa majú byť vyplatené provízie za tzv. stornované poistné zmluvy. Kauzálnu pohľadávku navrhovateľ dokladoval preukázateľne nesprávnym a zmätočným zoznamom stornovaných zmlúv, lebo mnohé z nich sú stále platné, ale jemu takýto zoznam navrhovateľ nikdy nepredložil, čím je spochybnená výška a samotná existencia kauzálnej pohľadávky. V roku 2010 ho navrhovateľ obvinil z konkurenčnej činnosti a odstúpil od zmluvy, rovnako postupoval voči viacerým private brokerom a na tento úkon sa dopredu vedome pripravil, vopred im dal podpísať dodatok k zmluve, ktorý mu umožňoval zmluvu ukončiť z dôvodov konkurenčnej činnosti, v jeho prípade sa tak stalo dodatkom zo dňa 2.6.2009, od zmluvy potom navrhovateľ v máji 2010 odstúpil práve z dôvodu
údajnej konkurenčnej činnosti a začal od neho vymáhať provízie, ktorými ručil za stornované, teda zrušené poistné zmluvy. Za odporujúce obchodným zvyklostiam, zásadám poctivého obchodného styku a dobrým mravom považoval ustanovenie zmluvy MBI private broker, podľa ktorej mal za plnenie uzavretých zmlúv ručiť vo výške 100 % provízie, hoci poisťovne v províznych podmienkach ukladajú spoločnostiam, akou je aj navrhovateľ, povinnosť ručiť za storno poistných zmlúv v rôznej výške, napr. len do pomernej výšky, v ktorej bola zmluva zrušená, vymáhaním 100 % provízie sa vlastne navrhovateľ dopúšťa úžery a pri tomto neúmernom zaťažení zneužil neskúsenosť private brokerov. Nakoniec uviedol, že má voči navrhovateľovi pohľadávku na náhradu škody z neplatného odstúpenia od zmluvy MBI private broker, keďže v prípade jej ďalšieho trvania by mal nárok na vyplácanie provízií za všetky zmluvy sprostredkované jeho produkčným tímom a škodu vo výške ušlého zisku, výšku bude vedieť určiť až na základe súdneho dokazovania, a túto svoju pohľadávku si proti pohľadávke navrhovateľ započítava.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 93/10.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu. Uviedol, že zákon č. 191/1950 Zb. explicitne neurčuje, že dátum vystavenia a dátum splatnosti zmenky nesmú byť totožné, jediné obmedzenie, na ktorom sa ustanovila právna doktrína, hovorí o tzv. vnútornom rozpore zmenky, čo však pri predmetnej zmenke neplatí, nakoľko podľa dodatku ku zmluve private brokera z 13.11.2009 sa mal za deň zročnosti zmenky vyznačiť deň, v ktorom dodatok vstúpi do platnosti, z čoho je zrejmé, že uzatvorenie dodatku predchádzalo vyznačeniu dňa zročnosti zmenky a o vnútornom rozpore zmenky nemožno hovoriť. V tejto súvislosti poukázal aj na Ústavu Slovenskej republiky, na jej čl. 2 ods. 3, v zmysle ktorého je každý oprávnený konať čo nie je zákonom zakázané. Keďže zákon nezakazuje emitovať zmenku s totožným dátumom vystavenia a splatnosti, nemožno túto zmenku v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú. K namietanému počiatku úročenia zmenkovej sumy, a tým aj chýbajúcej kauzalite, uviedol, že dodatok ku zmluve neurčoval splatnosť dlhu, dlh už v čase uzavretia dodatku a splatnosti zmenky existoval, bol zročný, dodatkom bola len vyjadrená vôľa umožniť odporcovi dodatočné zaplatenie jeho existujúceho, splatného dlhu. K námietke neexistencie kauzálneho dlhu, resp. jeho nesprávnej výške, poukázal na bod 1.1. dodatku ku zmluve, v ktorom je presne určená výška dlhu a právny dôvod jeho vzniku, čím odporca v podstate záväzok uznal a uznal ho aj tým, že vystavil zmenku so sumou totožnou s výškou dlhu, uvedeného v bode 1.1 dodatku. Bolo len na vôli odporcu, či záväzok uzná a vystaví zmenku, nemusel tak urobiť a ak až teraz tvrdí, že zoznam stornovaných zmlúv nedostal, nemôže táto skutočnosť mať vplyv na odporcov záväzok. Právnym dôsledkom uznania je vznik vyvrátiteľnej domnienky o tom, že záväzok v čase jeho uznania existoval a dôkazné bremeno na preukázanie opaku zaťažuje odporcu. Aj započítacia námietka, ktorú odporca vzniesol, je dôkazom, že si je záväzku vedomý a uznáva ho. Ako účelovú hodnotil argumentáciu odporcu o zneužití jeho neskúsenosti pri dojednávaní ručenia zo stornovaných zmlúv, odporca podpisom zmluvy a dodatkov k nej vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, po dobu trvania zmluvného vzťahu nikdy dohodnutú výšku ručenia nespochybňoval, dohoda o výške ručenia závisela len od vôle zmluvných strán, preto sa odporca nemôže dovolávať obchodných zvyklostí, takto dohodnuté ručenie nemôže byť ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi, lebo podstatou ručenia je záväzok uspokojiť veriteľovu pohľadávku a ak nie je dohodnuté inak, ručenie zabezpečuje veriteľovu pohľadávku v celej výške, t.j. 100 %. Na rozsah odporcovho ručenia nemá vplyv, ako boli dohodnuté podmienky vrátenia stornovaných provízii v zmluvách, ktoré on uzavrel s poisťovňami. Za nedôvodnú považoval aj námietku započítania, do dňa vydania zmenkového platobného rozkazu nielenže námietku započítania odporca neuplatnil, ale ani nepreukázal škodu, ktorá mu mala vzniknúť.
Na prejednanie námietok nariadil súd v zmysle § 175 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom odporcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise.
Navrhovateľ prvopisom zmenky, ktorú ako vlastnú zmenku vystavil odporca v Bratislave 13.11.2009, preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť mu v mieste jeho sídla dňa 13.11.2009 zmenkovú sumu 10.134,55 eur.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon), navrhovateľ svoje práva zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobili úplný alebo čiastočný zánik jeho povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky na to, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
Zmenku považoval odporca za absolútne neplatnú z dôvodu, že je splatná v deň jej vystavenia.
Platnosť zmenky ako listinného cenného papiera sa posudzuje predovšetkým podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Žalovaná zmenka je splatná v určitý deň a takto vyjadrená splatnosť zodpovedá ustanoveniu čl. I. § 33 ods. 1 zmenkového zákona. Inou je otázka, či sa totožnosťou dňa vystavenia zmenky s dňom jej splatnosti nedostala zmenka do vnútorného rozporu. Z hľadiska spôsobu vyjadrenia splatnosti by o vnútorný rozpor zmenky išlo vždy vtedy, ak by časový údaj úplne vylučoval reálnu možnosť takúto zmenku zaplatiť (napr. pre neexistujúci deň splatnosti, alebo deň splatnosti, ktorý by predchádzal dátumu vystavenia zmenky). Zo zmenky splatnej v deň jej vystavenia nemožno vyvodiť žiaden vnútorný rozpor, lebo vo všeobecnosti je reálne možné, aby v jeden a ten istý deň bola zmenka nielen vystavená, ale aj predložená na platenie. Námietku preto súd považoval za nedôvodnú.
Ďalej odporca namietol predčasné uplatnenie zmenky a nedostatok kauzality zmenky za obdobie od jej splatnosti do 16.6.2010, keďže dodatkom z 13.11.2009 ku zmluve sa splatnosť kauzálneho dlhu posunula, resp. dlh mal byť splatný až po odstúpení od zmluvy. Z toho vyvodil, že je zmenka neplatná, resp. že navrhovateľ nemá právo požadovať zmenkový úrok už od splatnosti zmenky, ale až od 16.6.2010 (na pojednávaní dodatočne dátum posunul na 16.7.2010).
Záväzok zo zmenky je záväzkom z listinného cenného papiera, je preto závislý iba od samotnej listiny. Pre zmenkové práva a záväzky sú rozhodujúce len tie údaje, ktoré sú na zmenke napísané. Akoukoľvek mimozmenkovou dohodou nie je možné údaje na zmenke meniť. Keďže zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, navrhovateľ ako majiteľ zmenky má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1, bod 2. zmenkového zákona právo postihom žiadať šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti. Ak by sa ale navrhovateľ mimozmenkovou dohodou zaviazal uplatniť zmenku v neskorší deň, než sa stala splatnou, odporca by sa mohol podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona brániť námietkou predčasného uplatnenia zmenky. Právne relevantnou by sa námietka stala len vtedy, ak by ku dňu vydania zmenkového platobného rozkazu lehota, do ktorej sa navrhovateľ zaviazal zmenku neuplatniť, ešte neuplynula.
Dodatkom z 13.11.2010 ku zmluve private brokera sa účastníci dohodli, že dlh zo zmluvy bude splatný na zaplatenie v deň uzavretia dodatku, ale jeho splatnosť sa odročuje do výplaty Commission za PM 5/2010, t.j. do polovice júla 2010. Pokiaľ by predtým bola zmluva predčasne ukončená, účinnosť dodatku mala automaticky zaniknúť a dlh by sa stal splatným okamžite (bod 1.7. dodatku).
Zmluva bola predčasne ukončená 24.5.2010, vo výpovedi zmluvy navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie dlhu do 6.6.2010.
Z obsahu dodatku je zrejmé, že tzv. odročenie splatnosti sa netýkalo dlhu zo zmenky, ale kauzálneho dlhu, aj keď sa v bode 1.4. dohodlo zabezpečenie dlhu zmenkou. Mimozmenková dohoda, ktorou by sa navrhovateľ zaviazal neuplatniť právo zo zmenky, nebola súdu predložená. Ukončením zmluvy sa účinky dodatku k nej anulovali, preto aj tzv. odročenie splatnosti stratilo účinnosť a aj z tohto dôvodu zmenke kauzalita chýbať nemohla.
Aj ďalšie námietky vyplývajú z mimozmenkového vzťahu účastníkov, založeného zmluvou MBI private brokera z 8.12.2006. Odporca spochybnil existenciu samotnej kauzálnej pohľadávky, požadoval od navrhovateľa, aby mu jej výšku preukázal, dojednanie zmluvy, ktoré mu ukladalo ručiť za plnenie uzavretých zmlúv vo výške 100 % provízie (a ktorým mal navrhovateľ zneužiť jeho neskúsenosť private brokera), považoval za úžernícke, odporujúce dobrým mravom, obchodným zvyklostiam a poctivému obchodnému styku a odstúpenie od zmluvy označil za neplatné.
Predmet konania navrhovateľ v návrhu skutkovo vymedzil tak, že požaduje plnenie zo zmenky. Zmenka je nesporným a abstraktným záväzkom. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť preukazovať dôvod vystavenia zmenky (§ 495 Občianskeho zákonníka), t.j. ani výšku svojej mimozmenkovej pohľadávky, i keď je zmenkou zabezpečená.
Abstraktná povaha zmenkových záväzkov a ich nezávislosť od kauzálnych vzťahov nie je absolútna, zmenkový zákon za určitých podmienok pripúšťa, aby sa dlžník mohol proti povinnosti zaplatiť zmenku brániť aj tzv. kauzálnymi námietkami.
Podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo skorším majiteľom, iba ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Odporca teda má právo vznášať námietky založené na mimozmenkovom vzťahu s navrhovateľom, ale povinnosť preukázať skutočnosti tvrdené v námietkach zaťažuje jeho, dôkazné bremeno nemôže presúvať na navrhovateľa.
Podpísaním dodatku z 13.11.2009 ku zmluve MBI private broker odporca potvrdil, že má kvôli stornovaniu sprostredkovaných zmlúv dlh vo výške 10.134,55 eur, ktorý má vrátiť navrhovateľovi podľa čl. 7 písm. b) zmluvy. Súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že odporca týmto spôsobom dlh uznal, čo podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka zakladá právnu domnienku, že záväzok v čase uznania v uznanej výške trval. Ak odporca tvrdí, že uznal neexistujúci záväzok, resp. záväzok v nesprávnej výške, je na ňom, aby tvrdenie preukázal.
Dôkaznú povinnosť odporca považoval za splnenú tým, že za dôkaz označil bližšie nešpecifikované provízne listy od 8.12.2006 do dňa splatnosti zmenky, všetky storno poplatky a všetky provízie, ktoré mu navrhovateľ vyplatil a žiadal, aby tieto listiny súdu predložil navrhovateľ, keď mal za to, že navrhovateľa ich predloženie nezaťaží. V tomto prípade sa však odporca neocitol v dôkaznej núdzi, nešlo o dôkazy, ktoré by on sám nemohol zadovážiť a súdu predložiť. Odporca pripustil, že mu navrhovateľ oznámenia o stornách posielal e-mailom a predpokladať sa dá, že si odporca viedol vlastnú evidenciu zmlúv, ktorých uzavretie on a jeho tím sprostredkovali a za ktoré mu navrhovateľ vyplácal provízie. Navrhovateľ preto oprávnene poukázal na to, že svoju dôkaznú povinnosť už splnil prvopisom zmenky a ostatné dôkazy na preukázanie dôvodnosti námietok musí predložiť odporca.
Kauzálne námietky ostali len v rovine tvrdenia, odporca ničím nepreukázal, že jeho kauzálny záväzok neexistuje, alebo je nižší, ani ďalšie námietky o nepomere ním prevzatého ručenia za stornovanie zmlúv a nižšieho rozsahu ručenia, ktorým za stornovanie tých istých zmlúv navrhovateľ ručil poisťovniam (čo malo viesť k úžere, k rozporu s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom), ani námietku o neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
Dodatočne odporca tvrdil, že dodatok ku zmluve podpísal pod nátlakom a za nevýhodných podmienok a pod nátlakom podpísal aj zmenku. Odporca bol povinný uviesť v námietkach všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je dôležitý presný obsah námietok, dôvody v nich uvedené je síce možné dodatočne spresňovať, ale len v rámci pôvodného rozsahu včas podaných námietok. Odporca mal za to, že uzavretie dodatku pod nátlakom namietol včas tým, že v námietkach poukázal na úžeru a porušovanie dobrých mravov, na neplatnosť odstúpenia od zmluvy, z ktorého mu vznikla škoda a na spôsob, akým si navrhovateľ vopred pripravoval možnosť od zmluvy odstúpiť a ako riešil storno informácie.
Rozsah námietok odporca vymedzil takými skutkovými tvrdeniami, z ktorých konanie pod nátlakom pri podpisovaní zmenky a konanie pod nátlakom za nevýhodných podmienok pri podpisovaní dodatku nemožno ani pri najlepšej vôli vyvodiť. Týmto dodatočným tvrdením odporca včas podané námietky nespresňoval, ale podal úplne nové námietky. Opačný výklad koncentračnej zásady by viedol k jej úplnému popretiu. Ku dodatočným námietkam súd podľa § 175 ods. 4 OSP prihliadnuť nemohol.
Odporca tvrdil, že má voči navrhovateľovi pohľadávku na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s neplatným odstúpením od zmluvy. V námietkach si túto pohľadávku započítal proti pohľadávke navrhovateľa.
V zmysle § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Ku započítaniu môže dôjsť len vtedy, ak obe strany majú vzájomné pohľadávky, t.j. pohľadávky už existujúce, identifikovateľné čo do dôvodu a výšky. Odporca nepreukázal, že by mal proti navrhovateľovi akúkoľvek pohľadávku, spôsobilú na započítanie. Aj jeho dodatočné tvrdenie, že prvý úkon smerujúci k započítaniu urobil ústne ešte pred vydaním zmenkového platobného rozkazu tým, že nesúhlasil s odstúpením od zmluvy, ani s určenou výškou dlhu, preukazuje, že zmenková pohľadávka na základe odporcovho „započítacieho“ úkonu nezanikla.
Úkon smerujúci k započítaniu ešte pred vydaním zmenkového platobného rozkazu urobil aj navrhovateľ a listom z 30.8.2010 odporcovi oznámil, že z celkovej dlžnej sumy 9.959,55 eur, na ktorú má vystavenú zmenku, mu bola 23.8.2010 stiahnutá z nároku na províziu suma 680 eur, čím je celkový dlh zo zmenky 9.279,55 eur. Odporca preto dôvodne namietol, že navrhovateľovi nedlží viac než 9.279,55 eur a keďže vo zvyšku zmenkovej sumy jeho záväzok započítaním zanikol, súd zmenkový platobný rozkaz v sume 855 eur zrušil.
Zmenkový platobný rozkaz bol ponechaný v ostávajúcej časti v platnosti, keďže úrok 6 % je odporca povinný platiť odo dňa splatnosti zmenky zo sumy dlžnej k tomu dňu až do jej úplného zaplatenia (t.j. s prihliadnutím na aktuálnu výšku dlhu), zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu splatnosti zmenky sa určuje aj zmenková odmena (čl. I. § 48 ods. 1, bod 4. zmenkového zákona) a vzhľadom na len nepatrný neúspech navrhovateľa v konaní (necelých 8,5 %) nebolo namieste zrušiť ani výrok zmenkového platobného rozkazu o náhrade trov konania.
O náhrade trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 OSP. Vzhľadom na to, že navrhovateľ mal vo veci úspech síce len čiastočný, ale neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti, priznal mu súd plnú náhradu trov konania.
Navrhovateľovi trovy vznikli právnym zastupovaním. Ich výška sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale základná sadzba tarifnej odmeny advokáta sa v zmysle § 142 ods. 3 OSP vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia, čo je v tomto prípade súčet zmenkovej sumy 9.279,55 eur a odmeny 33,78 eur, spolu 9.313,33 eur. Z tejto tarifnej hodnoty veci je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 253,94 eur.
Advokát poskytol celkovo osem úkonov právnej služby: písomné vyjadrenie z 22.11.2010 k námietkam, písomne vyjadrenie z 21.3.2011 k dôkazom a účasť na pojednávaniach 1.2.2011, 8.3.2011, 6.9.2011, 8.11.2011, 23.1.2012 a 13.3.2012. Za 5 úkonov patrí odmena v plnej výške a za 3 úkony len po jednej štvrtine (po 63,48 eur), keďže pojednávania 8.3.2011, 6.9.2011 a 8.11.2011 boli odročené bez prejednania veci. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) prislúcha za úkon z roku 2010 vo výške 7,21 eur, za 5 úkonov z roku 2011 po 7,41 eur a za 2 úkony z roku 2012 po 7,63 eur. Súčet odmeny a náhrad, spolu 1.519,66 eur, sa v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 303,93 eur, zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty 20 %.
Náhradu trov v celkovej výške 1.823,59 eur odporca podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatí navrhovateľovi na účet právneho zástupcu, ktorý vo vyčíslení trov na tento účel určil účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..