Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-15Pc/13/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami: V.. J. R., narodená XX.XX.XXXX, R. 5, S. (nevydatá matka) a I. D., narodený X.X.XXXX, N. XX/C, M. (otec dieťaťa), o návrhu nevydatej matky na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takto

rozhodol:

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu x ako miestne príslušnému súdu dňa 11.4.2019 sa matka maloletej J. D., narodenej XX. apríla XXXX, ktorej otec s ňou nie je zosobášený, domáhala voči nemu určenia príspevku na jej výživu vo výške 500 eur mesačne od narodenia dieťaťa do dovŕšenia jeho dvoch rokov a tiež matka od otca žiadala, aby prispel na úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom a pôrodom dcéry J. sumou 500 eur. Navrhovateľka požadovala priznať i náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

2. Nevydatá matka v návrhu uvádzala, že s otcom dieťaťa žili u neho v spoločnej domácnosti od narodenia J. až do októbra 2018, kedy navrhovateľka s dcérou odišli. Navrhovateľka pred pôrodom pracovala vo firme G. G. & S. S. s.r.o. v G., kde zarábala priemerne v čistom 1.586,69 eur mesačne, ktorá suma pokrývala jej základné životné potreby a športové aktivity, koníčky i náklady na cestovanie. V období od 5.3.2018 do 18.11.2018 poberala navrhovateľka materské dávky okolo 1.360 eur mesačne a prídavok na dieťa. V čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok 220,70 eur a prídavok 24,34 eur, spolu 245,04 eur mesačne, ktoré boli jej jedinými príjmami, tvrdila matka v návrhu. Otec dieťaťa mesačne prispiJ.l na výživu 125 eur dieťaťu a 125 eur takisto matke. Matka tak mala k dispozícii sumu 495,04 eur mesačne, ktorá jej nepokrývala ani základné potreby na bývanie, stravu, ošatenie. Tvrdila, že objektívne nie je možné, aby si zabezpečila iný príjem, lebo sa osobne stará o J.. Ďalej v návrhu špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, kedy za tehotenské oblečenie minula asi 300 eur, za návštevy u lekára 100 eur, za výživové doplnky 80 eur, epidurálka a nemocenská izba stáli spolu 180 eur, hygienické a kozmetické potreby cca 100 eur, veci do pôrodnice asi 50 eur a lieky po pôrode tiež 50 eur. Spolu sú to náklady v hodnote 860 eur, z ktorej sumy požaduje navrhovateľka od otca dieťaťa príspevok vo výške 500 eur. K svojim majetkovým pomerom uvádzala, že žije s dcérou v C. v jednoizbovom byte, kde má mesačné náklady 100 eur (zálohové platby 79 eur, plyn 10 eur, elektrina 11 eur). Za telefón a TV platí asi 25 eur, strava stojí okolo 150 až 200 eur, hygiena 20 eur, lekári a zubár 20 eur, opravy v domácnosti 30 eur, benzín 50 eur, opravy auta a pneumatiky 50 eur, všetko rozrátané na mesiac. Otec dieťaťa vlastní trojizbový byt so záhradou v M., kde býva. Pracuje vo firme R. G. s.r.o., kde zarobí okolo 2.200 eur mesačne, dostáva odmeny, používa služobné auto aj na osobné účely, má

finančne náročné koníčky, veľa cestuje, lyžuje, venuje sa turistike. Celkovo má vysokú životnú úroveň a okrem J. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľke na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom neprispel a na výživu jej prispieva iba 125 eur mesačne, čo je nepomerne nízka suma, ktorá nepokryje ani základné potreby matky na rodičovskej dovolenke. K svojmu návrhu nevydatá matka pripojila rodný list maloletej J. D.; potvrdenie o svojom príjme za roky 2017 a 2018; potvrdenia o poberaní nemocenských dávok, prídavku na dieťa, rodičovského príspevku; čiastočný výpis z LV č. XXXX katastrálne územie C., predpis mesačných záloh, potvrdenie o úhradách nákladov; výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX katastrálne územie M..

3. Otec dieťaťa, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá, vo vyjadrení k návrhu doručenom na súd dňa 24.5.2019 uvádzal, že samotná navrhovateľka sa rozhodla odísť a odsťahovať od neho, napriek prosbám otca, aby naďalej spoločne žili aj s ich dcérou v jednej domácnosti. Navrhovateľka však túžila po návrate do C., resp. blízkeho okolia. Pred narodením dcéry J. opisoval otec vzťah s matkou ako výborný a láskavý, na príchod spoločného dieťaťa sa obaja veľmi tešili. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom znášali spoločne, približne na polovicu; okrem toho sama navrhovateľka vtedy priznávala, že otec platil i trochu viac. Počas spolužitia v jednej domácnosti hradil otec všetky výdavky na ich bývanie, vrátane energií. Taktiež robil väčšie nákupy potravín, kupoval lieky, výživové doplnky pre matku po pôrode, plienky pre dcéru a uhrádzal aj iné potreby ako to chodí v bežnej domácnosti. Navrhovateľka robila zas menšie nákupy. Hádky medzi partnermi začali v septembri 2018 pre financie, kedy bol otec ponižovaný, urážaný a dokonca aj fyzicky matkou napadnutý, lebo navrhovateľka mala predstavu, že otec jej dieťaťa je povinný posielať na účet matke aspoň polovicu zo svojej výplaty. Otec uisťoval matku, že o rodinu sa riadne postará, čo aj dovtedy robil, lebo im nič nechýbalo. Podľa názoru otca dokázala matka v čase ich spolužitia ušetriť na svojom účte mesačne okolo 1.200 eur, lebo väčšinu potrieb financoval on a matka svoje peniaze skoro nemíňala. Zopakoval, že náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom uhrádzali budúci rodičia približne na polovicu, lebo vtedy tvorili skvelý pár. Určite si otec pamätal, že epidurálku platil on, tiež lieky, nejaké oblečenie a potreby do pôrodnice. Matka opomenula uviesť, že pri narodení dieťaťa dostala jednorazový príspevok 829,86 eur; že prenajímala svoj jednoizbový byt, kým žila s otcom dieťaťa; že vlastní pozemok v I. v zastavanom území obce a na účte má úspory niekoľko desiatok tisíc eur. Otec ostal sklamaný po opustení jeho domácnosti navrhovateľkou a začal vnímať svoju rolu akoby sponzora v ich vzťahu, ktorý vzťah z jeho pohľadu dovtedy nemal väčšie problémy. Otec upresnil, že jeho čistý mesačný zárobok bol v roku 2018 približne 1.600 eur, nie ako uvádzala matka. Otec platí hypotéku 242 eur mesačne, 100 eur spláca pôžičku, náklady na bývanie má okolo 100 eur mesačne, dcére platí sporenie 30 eur, na stravu minie okolo 200 eur mesačne a na výživu dieťaťa i navrhovateľky im spolu prispieva 250 eur každý mesiac. Poistenie nehnuteľnosti predstavuje mesačnú čiastku 10 eur, opravy v domácnosti ho stoja okolo 50 eur, sporenie 120 eur, oblečenie 30 eur a ďalšie výdavky na navrhovateľku a J. od októbra 2018 mal otec okolo 300 eur mesačne. Návštevy otca za dcérou z M. do C. mu vychádzajú približne na 100 eur mesačne. Otec záverom zdôraznil, že požadovaný príspevok na výživu matky je neprimeraný, lebo zahŕňa aj obdobie počas spolužitia rodičov v domácnosti u otca, kedy hradil on väčšinu výdavkov ich rodiny, ktorú matka neuvážene a slobodne opustila aj s dieťaťom, a preto sa ocitla v horšej finančnej situácii, ktorá však nebola pre matku natoľko nepriaznivá ako to opisuje v návrhu. Otec žiadal návrh v celosti zamietnuť. K vyjadreniu pripojil výpis z LV č. XXXX katastrálne územie I.. Neskôr doložil aj potvrdenie o svojom príjme v spoločnosti R.o s.r.o. za obdobie od 26.4.2018 do 9/2019 vo výške 1.591 eur priemerne mesačne v čistom.

4. Matka na toto vyjadrenie zareagovala podaním datovaným 12.6.2019, kde uvádzala, že otec sa počas ich spolužitia správal neprimerane puntičkársky, prikazoval jej ako sa má sprchovať, ako si má ukladať bielizeň, ako má vychovávať dieťa, nedovolil jej háčkovať, ani neponúkol navrhovateľke žiadnu víziu spoločného života, cítila sa u neho ako spolubývajúca. Prostredie u otca vnímala matka ako stresujúce, neharmonické pre výchovu dieťaťa. Navrhovateľka má v Piešťanoch rodinu a zázemie, priateľov, možnosti chodiť do parku, na rôzne detské ihriská. V Rovinke bola sama celý deň, nemala s dieťaťom kam ísť ani na prechádzku, kvôli neustálej výstavbe v okolí. Navrhovateľka negatívne vnímala snahy otca jej dieťaťa zatajovať tehotenstvo pred jeho exmanželkou, ktorú neustále uprednostňoval pred navrhovateľkou. Navrhovateľka trvala na tom, že došlo v dôsledku jej tehotenstva a pôrodu k výraznému poklesu jej príjmov. Tiež zopakovala, že dôvodom jej odchodu z domácnosti otca bolo jeho nerovnocenné správanie. Otec častokrát kupuje zbytočnosti, nepotrebné veci, len pre ich dizajn. Pripomenula, že pred narodením J. s ňou otec dieťaťa nebýval, preto nemôže vedieť, čo si všetko musela matka na vlastné náklady zabezpečovať. Ak aj niečo otec kupoval, boli to darčeky pre navrhovateľku, nie veci, ktoré by potrebovala. Navrhovateľka sa uskromňuje v jednoizbovom byte a otec dieťaťa sám žije v

rodinnom dome, čo je nepomer v životnom štandarde rodičov. Navrhovateľka si myslí, že jej úspory, ktoré nadobudla pred materskou dovolenkou a počas nej nemôžu ísť na úkor vyživovacej povinnosti otca jej dieťaťa s nemalým mesačným príjmom. Situácia matky sa pôrodom výrazne zhoršila, lebo žila iba z rodičovského príspevku. Otcov príjem sa však nijako neznížil. Pohonné hmoty do svojho motorového vozidla hradil z firemných zdrojov. Navrhovateľka v závere vyjadrila myšlienku, že otec si sám odporuje, keď považuje jej návrh na jednej strane za nedôvodný v celom rozsahu a žiada ho zamietnuť, pričom však dobrovoľne na jej výživu prispieva mesačne sumou 125 eur.

5. Otec v ďalšom podaní z 26.7.2019 odmietal svoju zodpovednosť za skutočnosť, že matka sa nedokázala adaptovať na nové prostredie v jeho domácnosti. Víziu do budúcnosti otec matke ponúkol, lebo plánoval žiť s ňou a ich dcérou ako riadna rodina. S navrhovateľkou sa podľa otca nedalo konštruktívne debatovať, lebo na neho neustále kričala, urážala ho a ponižovala. Trval na všetkých skutočnostiach, ktoré uvádzal v predchádzajúcom vyjadrení a protichodné vyjadrenia navrhovateľky považoval za zavádzajúce a ničím nepodložené. Zmienil sa o nákupe darčeku pre ich dcéru k prvým narodeninám, čím vykresľoval uvažovanie navrhovateľky, ktorá si priala pre dcéru sedačku na bicykel a pre seba bicykel. Otec trval na nákupe zlatých náušníc, ktoré spoločne s matkou pre dcéru aj vybrali. Týmto sa otec bránil voči tvrdeniam matky o neracionálnych darčekoch otca pre ich dcéru.

6. V priebehu tejto veci otec poukázal na skutočnosť, že matke bola po prešetrení jej majetkových pomerov odňatá bezplatná právna pomoc poskytovaná jej na začiatku tohto konania z Centra právnej pomoci. Zo súvisiacej emailovej komunikácie účastníkov predloženej matkou (č. l. 167 spisu) vyplynulo, že matka tu vytýka otcovi, aby prevzal zodpovednosť za to, že si má matka doplatiť za právnika, ktorého mala prideleného z CPP zdarma, že to je škaredé gesto otca, ktoré nikomu neprospelo, ani nemalo žiadny význam a otec ju tým vlastne obral o peniaze. Viac ako dovolenka, na ktorú otec matku s maloletou pozval, by matku potešila úhrada za tohto právnika. Dovolenku by si zaplatila aj sama; ďalej v emaile opisuje matka svoju predstavu o spoločnej dovolenke. Z výpisu z účtu otca (č. l. 125 spisu) vyplynulo, že dňa 15.7.2019 poslal matke okrem príspevku na jej výživu vo výške 125 eur za mesiac júl 2019 aj sumu 150 eur na jej bicykel.

7. Otec v ďalšom vyjadrení z 31.1.2020 upriamil pozornosť na judikáty súvisiace s prejednávanou vecou a uviedol, že matka od neho žiadny príspevok na svoju výživu a úhradu potrieb nepotrebuje a iba zneužíva tento inštitút na šikanovanie osoby otca. Svedčí o tom aj ďalšie konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde x, kde žiadala matka na maloletú J. výživné vo výške 700 eur mesačne. Upozorňoval, že aj v rámci tohto konania mu neustále počas svojho prednesu matka skákala do reči a osočovala ho. Súd musí skonštatovať, že sa tak dialo aj v rámci konania, o ktorom sa teraz rozhoduje. Otec zdôraznil, že od augusta 2019 posielal matke na jej výživu mesačne sumu 225 eur, dovtedy 125 eur. Už len takéto gesto otca malo byť pre matku motiváciou k späťvzatiu svojho návrhu. Matka však na svojom návrhu naďalej bez ústupku trvala. Aj keď sa jej podľa otca nepodarilo v konaní preukázať, že príspevok, ktorý žiada, skutočne potrebuje. Otec doložil do spisu tabuľku, v zmysle ktorej okrem spomínanej sumy príspevku na výživu matky do júla 2019 vo výške 125 eur a odvtedy 225 eur mesačne, príspevku na bicykel 150 eur, jej otec poskytol stravné lístky v období oddeleného hospodárenia v sume 57,60 eur dňa 8.8.2019 a v sume 48 eur dňa 9.12.2019, ktorých poskytnutie otcom matka nepoprela, iba dodala, že o lístky otca nežiadala, nanútil jej ich a ona ich nespotrebovala. Na poslednom pojednávaní k tomuto vyjadreniu matka ešte dodala, že tieto stravné lístky sa nachádzajú stále tam, kde ich otec položil, teda u nej doma pod stolom.

8. Vo vyjadrení zo 6.3.2020 navrhovateľka opakovane uvádza, že otec sa nemieni vzdať svojej životnej úrovne, zatiaľ čo matka dostáva mesačne iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec míňa peniaze na zbytočnosti, kupuje drahé veci, hlúposti, veľa cestuje. Pre takéto správanie otca by nemal byť znížený príspevok nevydatej matky na výživu. Vyjadrenia otca, že prispieval matke na náklady spojené s jej tehotenstvom, považovala matka za klamlivé a ničím nepodložené.

9. Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od 1/2019 do 4/2020 súd zistil jeho priemerný hrubý mesačný príjem za týchto 16 mesiacov vo výške 1.987,25 eur. Z potvrdenia o zárobku otca od jeho zamestnávateľa vyplynul za dané obdobie jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.501,95 eur.

10. Súd vo veci pojednával, pritom sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul si vyjadrenia účastníkov a ich spor po skutkovom i právnom posúdení rozhodol tak, že návrh nevydatej

matky ako nedôvodný zamietol. K argumentu matky, že si otec odporoval vo vyjadrení, keď jej návrh žiadal zamietnuť a pritom zároveň na jej výživu sám dobrovoľne prispieval, súd uvádza, že otec považoval návrh matky za nedôvodný nad rámec toho, čo matke sám dobrovoľne prispieval. Otec nespochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu matky v konaní, že by jej nárok vôbec nevznikol, ani svoju pasívnu vecnú legitimáciu, že by jej z titulu svojho otcovstva nemal ničím prispievať. Otec však matke prispieval v rozhodnom období, teda odkedy jej nepatrila materská a nežila s ním už ani v spoločnej domácnosti, čím jej poklesol preukázateľne príjem (od januára 2019) až do dvoch rokov veku dieťaťa (do 26.4.2020), sumou primeranou na jej výživu. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom uhrádzal otec v polovici, čo bolo takisto postačujúce a preukázané aj písomným vyjadrením matky. V konaní sa tiež preukázalo, že celková finančná situácia nevydatej matky, ktorú treba primárne zohľadňovať, neodôvodňovala vyšší príspevok ako ten dobrovoľný od otca.

11. Na pojednávaní dňa 25.8.2020 matka uvádzala, že náklady na tehotenstvo a pôrod predstavovali sumu 1.092 eur. Do pôrodu J. s otcom dieťaťa nežila, preto si tieto náklady hradila sama. V tomto konaní požaduje od otca polovicu z výšky týchto nákladov. S otcom dieťaťa začala bývať v spoločnej domácnosti od návratu z pôrodnice, teda od mája 2018 a žila tam do 13.10.2018, avšak všetky náklady si aj počas tejto doby hradili rodičia sami zo svojich finančných prostriedkov, lebo nemali spoločný účet. Ak by bola ochota zo strany otca sa dohodnúť, matka by pristúpila k ústupku, že by výživné žiadala až od času, odkedy sa od otca dieťaťa odsťahovala. Návrh si podala z dôvodu, že jej životná úroveň po pôrode značne poklesla, keďže pred pôrodom pomerne slušne zarábala. Od novembra 2018 bola matka podľa jej tvrdení donútená žiť len zo sumy rodičovského príspevku vo výške 230 eur, od januára 2020 vo výške 370 eur, k čomu je potrebné prirátať ešte sumu, ktorú jej platil otec dieťaťa. Čo sa týka matkiných mesačných nákladov na živobytie, tieto boli v rozhodnom čase vo výške okolo 500 eur tak, ako ich špecifikovala v návrhu a ostali počas celej doby dvoch rokov na približne rovnakej úrovni. Iný príjem okrem rodičovského príspevku v rozhodnom období do 26.4.2020 nemala, tvrdila pred súdom matka. Životná úroveň otca dieťaťa je podľa matky na vysokej úrovni, keďže chodí na drahé večere a dovolenky.

12. Otec na tomto pojednávaní uvádzal, že uhrádzal epidurálku, sono a iné náklady matky v tehotenstve, ale nemá o všetkom doklady. Poukázal na matkine príjmy počas materskej i rodičovskej dovolenky, jednak z prenájmu bytu v Piešťanoch za obdobie od 6/2018 do 2/2019 a potom od 2/2020 v predpokladanej výške 300 eur mesačne a z predaja vecí, ktoré šila a predávala pod menom a na účet svojej matky N. R. prostredníctvom portálu www.G..sk/J. <http://www.G..sk/J.>.

13. Na č. l. spisu 296 je založené potvrdenie firmy G. s.r.o., že za obdobie 2/2019 až do dátumu 30.10.2020 predala navrhovateľka výrobky za 9.578 eur. Na č. l. spisu 295 je založené potvrdenie o čistom príjme navrhovateľky od zamestnávateľa za 2/2019 vo výške 615,93 eur a za 3/2019 vo výške 567 eur.

14. Na pojednávaní v auguste 2020 tiež obaja účastníci zhodne uviedli do zápisnice, že zo strany otca dieťaťa bola na úhradu výživy navrhovateľky celkovo v období od 10/2018 do konca 4/2020 poukázaná suma 2.875 eur. Takisto sa rodičia zhodli na tom, že zo sumy uhradenej dňa 13.3.2020 vo výške 250 eur predstavovala úhrada na výživu navrhovateľky sumu 125 eur, zo sumy uhradenej dňa 2.4.2020 vo výške 300 eur predstavovala úhrada na výživu navrhovateľky sumu 175 eur. Otec ešte na úhradu výživy navrhovateľky poskytol stravné poukážky vo výške 72 eur v novembri 2018, taktiež poukážku v hodnote 50 eur na nákup drogérie v novembri 2018, stravné lístky v auguste 2019 v hodnote 58 eur, v decembri 2019 v hodnote 48 eur, kúpil matke lištu na auto v hodnote 38 eur, autobatériu v hodnote 51 eur, topánky za 65 eur, dal matke fungujúci notebook. Žiadal tiež zohľadniť časť zaplatenej sumy za dovolenku z augusta 2019 v sume aspoň 500 eur z celkovo zaplatených 1.200 eur, ktorej sa zúčastnil spolu s navrhovateľkou a ich dcérou. Všetky uvedené náklady hradil otec z vlastnej iniciatívy. Podľa navrhovateľky sa jednalo iba o darčeky, podľa otca šlo o plnenie vyživovacej povinnosti.

15. Matka doplnila, že stravné poukážky jej dával otec potajomky, raz ich našla dcéra a roztrhala ich. Spomínanú dovolenku absolvovala na naliehanie otca, ktorý sa písomne zaviazal na jej úhradu (č. l. 165 spisu).

16. Otec v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2020 znova podrobne opisoval správanie matky ako klamlivo a zavádzajúco uvádzala tvrdené skutočnosti v neprospech otca dieťaťa. Poukazoval na jej

šikanovanie a pomstu voči otcovi za vnútorne nespracované udalosti z minulosti, že si ju otec dieťaťa nezobral za manželku, v čom vidí otec celý zmysel tohto konania. Matka nedokáže prijať názor niekoho iného, pokiaľ sa úplne nezhoduje s jej predstavou. Navrhovateľka na otca jej dieťaťa aj fyzicky zaútočila, fackala ho, lebo neplnil všetky jej požiadavky a príkazy, ani nebol hneď ochotný sa presťahovať do C.. Otec tiež upozorňoval na to, ako matka vedome skrývala a zahmlievala v priebehu konania jej skutočné príjmy. Nepopieral jej talent na ručné práce a tvorivosť, ale vyzdvihoval aj dosiahnuté príjmy navrhovateľky z tejto činnosti, ktoré vedome zatajovala.

17. Na pojednávaní dňa 11.6.2021 matka vypovedala, že čo sa týka príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, uplatňuje si bločkom z 20.3.2018 za nákup podprsenky sumu 6,99 eur, bločkom z 9.3.2018 za pyžamo do nemocnice sumu 24,02 eur, bločkom z 21.3.2018 preukazuje kúpu vecí v sume 57,94 eur, bloček z 19.3.2018 v sume 9,99 eur je za papuče do nemocnice, blok z 21.3.2018 preukazuje kúpu 2 ks popôrodných nohavičiek spolu za 4,60 eur, ďalej si uplatňuje náhradu za nemocničnú izbu v sume 102 eur, za ktorú zaplatila dňa 2.5.2018, doložila tiež potvrdenku z 22.1.2020 od I.. K. na sumu 20 eur za vyhľadanie zdravotníckeho dokumentu v súvislosti s pôrodom v nemocnici. Matka žiadala započítať do svojich výdavkov aj úhradu za poradenstvo pri dojčení, ktoré preukazovala čestným prehlásením zo dňa 13.1.2020 v sume 25 eur. Čestným vyhlásením zo dňa 14.1.2020 dokazovala svoju účasť na predpôrodnej príprave za 55 eur. Nohavičky po pôrode ju stáli 27,43 eur. Za každé lekárske vyšetrenie uhrádzala 10 eur, pričom doložila 13 lekárskych správ, čo činí spolu 130 eur. Otec mal pocit, že tých vyšetrení bolo maximálne 5.

18. Nevydatá matka v podaní datovanom 22.9.2021 opätovne poukazovala na priepastný rozdiel v príjmoch účastníkov v rozhodnom období. Len kvôli materstvu žila matka podľa jej tvrdení „celé tri roky" z minimálneho príjmu a otec žiadnu finančnú ujmu neutrpel. Matka sa nedokázala vyrovnať s tým, že finančnú stratu kvôli narodeniu ich dcéry J. znášala podľa nej výlučne ona. Tvrdila, že otec dieťaťa nemá vôbec záujem poskytnúť jej príspevok pre nevydatú matku, všetky náklady si uhrádzala z vlastného príjmu, otec jej nikdy neprispel ani jediným eurom, pred pôrodom spolu ani nežili. Matka bola ako slobodná nútená žiť tri roky zo svojich úspor a minimalizovať svoje náklady, kým otec poberal nezmenený príjem. Rodičovský príspevok 230 eur mesačne matke nepostačoval ani na pokrytie základných potrieb. Matka sa vzdala svojho platu iba z dôvodu, že sa jej narodila dcéra. Na svojom návrhu v celom rozsahu zotrvávala.

19. V pojednávaní sa pokračovalo 24.9.2021 bez prítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila. Otec dieťaťa na tomto pojednávaní založil do spisu kópiu písomnej konverzácie s navrhovateľkou z obdobia jej tehotenstva (č. l. 316 spisu), kedy sa pýtal matky, že čo jej má kúpiť do pôrodnice, resp. koľko jej má dať peňazí za to, čo kúpila ona. Matka v správe reagovala, že jej nemá dávať otec (tatik) nič, veď stále niečo platí a aj kopu vecí kúpil matke aj J.inke; matka má pocit, že otec zaplatil aj viac ako ona. Na to otec napísal, že kúpi vaničku, o ktorú ho žiadala matka. Ona reagovala: „Ty si take zlaticko" a poslala mu emotikon smjalíka so srdiečkom. Otec tiež doložil do spisu výpis z LV č. 1243 katastrálne územie Drahovce, z ktorého vyplynulo nadobudnutie rodinného domu so záhradou navrhovateľkou titulom kúpnej zmluvy dňa 5.3.2021. Otec poukazoval na nemorálny postoj matky jeho dieťaťa, keď požadovala príspevok na svoju výživu aj za obdobie, kedy s ním žila v jednej domácnosti. Stravné lístky, ktoré dával otec v minulosti matke, následne videl v jej peňaženke, hoci matka tvrdila, že ich dcéra roztrhala. Otec ďalej uvádzal, že veci, ktoré navrhovateľka počas obdobia materskej dovolenky šila, odovzdával na poštovú prepravu, preto si je istý o tomto jej ďalšom príjme, hoci ho matka pred súdom nepriznáva.

20. Okresný súd Trnava ako ďalej miestne príslušný súd od 1.6.2023, kedy prebral celú agendu Okresného súdu x vrátane vecí výživného medzi plnoletými osobami, pokračoval v dokazovaní výsluchom účastníkov na pojednávaní dňa 3.8.2023, kde vyjadril aj predbežný názor na vec, že nevydatá matka mala za obdobie rodičovskej dovolenky do dvoch rokov veku dieťaťa nárok na príspevok na výživu od otca vo výške po 200 eur mesačne (rodičovský príspevok + prídavky na dieťa + príjem od zamestnávateľa + príspevok na výživu od otca by činili za rozhodné obdobie minimálne 700 eur mesačne, ktoré by mala matka na úhradu svojich potrieb popri základných, ktoré sama vyčíslila na sumu 500 eur mesačne) a po čiastočnej úhrade zo strany otca by jeho dlh predstavoval približne 500 eur, na ktorej sume sa mohli účastníci na pojednávaní aj zmieriť, pričom otec bol ochotný takýto zmier uzatvoriť, no matka od neho žiadala minimálne 5.000 eur. To by znamenalo výšku príspevku na jej výživu za rozhodné obdobie po 500 eur mesačne. Matka bola teda ochotná upustiť zo svojej pôvodnej

požiadavky akurát v tom, že za obdobie spolužitia s otcom jej dieťaťa v jeho domácnosti po pôrode, by nežiadala žiadny príspevok. Rodičia sa teda nedohodli. Neskôr sa poukazovalo ešte na ďalšie matkine príjmy (okrem tých zohľadnených pri zmierovaní účastníkov) zo šitia a predaja výrobkov, tiež sa prihliadlo na kúpu rodinného domu matkou počas obdobia trvania jej rodičovskej dovolenky, na aktuálny stav úspor na jej účte a ukončenie pracovného pomeru matkou, kedy býva obvyklá aj výplata odstupného od zamestnávateľa. Za takto zistenej matkinej priaznivej finančnej situácie, jej žiadny nárok na príspevok, ani na náhradu nákladov, nemohol v tomto konaní vzniknúť.

21. Matka pred Okresným súdom Trnava, ktorý vec ďalej prejednával, odporovala tvrdeniam otca a nesúhlasila s jeho vyjadrením, že by zaplatil polovicu výdavkov za tehotenstvo a pôrod. Matka si kupovala oblečenie, župany, lieky, platila lekárske prehliadky, epidurálku, pobyt v nemocnici a otec kupoval zbytočnosti. Dňa 21.3.2018 kupovala oblečenie za 57,94 eur, do nemocnice drogériu za 17,15 eur. V Slovenke si kúpila pyžamo do nemocnice za 24,02 eur. Dňa 9.3.2018 platila za lieky do nemocnice 3,49 eur, kupovala si papuče za 8,32 eur, prezuvky do nemocnice za 9,90 eur, oblečenie v Lidli dňa 3.3.2018 za 6,99 eur + 2,49 eur +5,99 eur. Veci do nemocnice v lekárni kupovala za 9,35 eur, pyžamo do nemocnice za 20,54 eur. Drogériu do nemocnice za 11,46 eur, tehotenskú podprsenku za 6,99 eur. Spolu to vychádza na cca 184 eur. Tehotenské oblečenie si kúpila aj na dovolenke v G. podľa výpisu z účtu vedeného vo VÚB banke. Na č. l. 168 spisu sa nachádza potvrdenie z 13 gynekologických prehliadok, za každú zaplatila po 10 eur, čo vychádza na 130 eur. Potvrdenie na č. l. 160 spisu je doklad o zaplatení 20 eur. Poplatok za nadštandardnú izbu bol 102 eur a doklad o úhrade je na č. l. 159 spisu. Čestné vyhlásenie na č. l. 158 spisu svedčí o uhradení 10 hodín predpôrodného kurzu matkou po 5 eur/hod. t. j. dokopy 50 eur. Kupovala si aj nohavičky po pôrode za 27,43 eur. V G. minula matka za tehotenské oblečenie 177,60 eur a 16,75 eur, dokopy 194,35 eur. Spolu vedela matka podľa listinných dokladov založených v spise a nesporných tvrdení účastníkov vydokladovať výdavky za cca 708 eur. U gynekológa ešte platila za lieky 30 eur, ale nemá o tom doklad. Kupovala si čaje na podporu mlieka a všetky veci, ktoré potrebovala pre tehotenstvo. Otec s ňou nežil, ani s ňou nebol 24 hodín denne, peniaze jej tiež nedal, zhrnula matka.

22. Otec naopak tvrdil, že on platil za epidurálku 90 eur hneď pri narodení dcéry, tvoril s matkou šťastný pár počas jej tehotenstva, preto sa podieľal určite spolovice na úhrade jej nákladov, ktoré však nevie všetky preukázať. Platil aj za ultrazvuk v I. bez dokladu, kúpil v Calliope šaty za 12,99 eur pre matku (č. l. 117 spisu), župan jej kúpil za 6 eur, dámsku tehotenskú blúzku za 8,99 eur. Matka doplnila, že jej otec kúpil značkové popôrodné pyžamo z x za 80 eur. To jej priniesol ako darček, keď už s ním nežila. Aj sukňu za 200 eur. Matka opakovane osočovala otca počas pojednávania a bola na svoje neprístojné správanie aj upozorňovaná. Znova vypovedala, že nemala okrem rodičovského príspevku a prídavku žiadne príjmy, z prenájmu bytu a ani zo šitia nemala nič, výšku svojich úspor si nepamätala. Otec pripomenul, že v marci 2018 mesiac pred pôrodom sa pýtal matky, či jej má nejako prispieť a ona sama uznala, že otec stále niečo platil, lebo sa tak počas tehotenstva dohodli. Toto potvrdenie (č. l. 316) svedčí o tom, že budúci rodičia náklady na tehotenstvo nevydatej matky uhrádzali na polovicu. Matka teraz všetko podľa otca spochybňuje. Sumu 2.875 eur, na ktorej sa už s navrhovateľkou v priebehu konania zhodli, jej posielal po mesačných plneniach otec priamo na účet ako príspevok na jej výživu. Bola to čiastka oddelená od výživného pre dieťa. Od februára 2019 otec platil na dcéru výživné vo výške 270 eur mesačne, stanovené súdom. Spomenul tiež, že matka po odsťahovaní sa z ich spoločnej domácnosti, až kým išla dcéra do škôlky, kúpila a kompletne zrekonštruovala rodinný dom od strechy až po základy, fasádu, celý interiér a nebrala na to žiadny hypotekárny úver. Matka sa bránila, že od rodiny si požičala 70.000 eur, ktoré im spláca.

23. Z výpisu z matkinho účtu (č. l. 350 až 380 spisu) vyplynulo, že do mesiaca november 2018 poberala mesačne 1.394,30 eur (materská), v decembri 2018 dostala 809,60 eur (materská) plus 238,38 eur (rodičovský príspevok). V januári 2019 prijala na tento účet tiež sumu 238,38 eur a rôzne menšie čiastky 1,50 eur + 3 eurá + 7,50 eur + 16 eur + 25 eur + 7,50 eur + 6 eur, 150 eur a 5.000 eur. Od februára 2019 do januára 2020 jej bola mesačne posielaná čiastka 245,04 eur (rodičovský príspevok a prídavok na dieťa); 250 eur, neskôr 350 eur alebo 300 eur mesačne (od otca príspevok na výživu matky a výživné dcére k rukám matky), vo februári, v marci a v apríli 2020 poberala matka už 394,95 eur mesačne (štátne dávky) a popri tom jej prichádzali na účet sumy 5.000 eur v januári 2019; 10.000 eur vo februári 2019; 14.500 eur v máji 2019; 1.000 eur v decembri 2019; v januári 2020 suma 15.000 eur; vo februári 2020 suma 3.000 eur a 29.4.2020 suma 1.500 eur (spolu 50.000 eur). Z aktuálneho výpisu z matkinho účtu (č. l. 405 spisu) vyplynulo, že k 11.10.2023 tam má zostatok vo výške 49.897,89 eur.

24. V záverečnom vyjadrení zo dňa 6.11.2023 otec zhrnul, že sa chcel s matkou dohodnúť podľa predbežného názoru súdu vysloveného na pojednávaní dňa 3.8.2023, avšak matka dohodu neakceptovala a nenavrhla ani kompromisné riešenie. Poukázal na stav matkinho účtu, že za rozhodné obdobie tam mala pripísanú čiastku 84.922 eur. Počas predchádzajúcich konaní však matka akékoľvek iné príjmy okrem rodičovského a materského príspevku a príspevku od otca popierala, aj napriek tomu, že súd ju v tomto smere dopytoval. Na všetkých pojednávaniach sa matka snažila súdu svojimi vysoko emočnými prejavmi vykresliť, že ako žije pod hranicou chudoby, čo považoval otec pri takto preukázanom príjme matky za veľmi nemorálne. Otec navrhovateľke v rozhodnom období prispieval na výživu, kupoval jej potrebné veci pred pôrodom, platil za chod domácnosti počas ich spoločného života a od februára 2019 bol otec súdom zaviazaný na platenie výživného pre dcéru vo výške 270 eur mesačne, ktorú sumu tiež posiela. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.8.2020 potvrdila výšku príspevku pre nevydatú matku, ktorú jej otec zaslal dokopy na účet v období od 10/2018 do konca 4/2020, a to 2.875 eur. Na pojednávaní dňa 3.8.2023 však už matka nevedela uviesť, či to tak skutočne bolo a automaticky sa snažila poprieť vlastné tvrdenie z augusta 2020. Matka sa spätne snaží získať príspevok za obdobie tehotenstva i pôrodu a za týmto účelom podľa otca popiera ich vtedy dobrý vzťah a aj každý jeden cent, ktorý otec na úhradu jej nákladov minul. V období pred pôrodom sa mali účastníci podľa názoru otca ešte úprimne radi, spoločne navštevovali gynekologické poradne, trávili spoločné chvíle, všetky víkendy, absolvovali niekoľko výletov a dovoleniek. Neodkladal si bločky o nákupoch, lebo bol presvedčený, že budú spoločne tvoriť rodinu až do konca života. Ak by mal otec pochybnosti o ich vzťahu a pripustil by existenciu tohto súdneho sporu v budúcnosti, tak by si odložil každý jeden bloček a teraz by ich predkladal súdu. Navrhovateľka sa snaží túto situáciu (bez bločkov) využiť a pred súdom zámerne všetko popiera, len aby získala čo najvyšší obnos peňazí. Ak aj existuje blok a dôkaz z tohto obdobia, tak sa matka snaží povedať, že to bol len darček od otca alebo že tú vec nechcela a nesúvisí to nijak s jej tehotenstvom. Neštíti sa pritom ani opakovaného očierňovania otca, ani úmyselného zavádzania súdu, čo bolo zrejmé z jej postoja v priebehu konania. Počas všetkých súdnych pojednávaní bolo pre otca veľmi ťažké sa obhajovať a odpovedať na otázky súdu, pretože navrhovateľka mu neustále vstupovala do reči. Z tohto dôvodu napísal záverečné vyjadrenie a ospravedlnil svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní.

25. Jeho obsahom bolo konštatovanie, že každý z rodičov sa finančne podieľal na kúpe a platení niečoho, čo súviselo s tehotenstvom, pôrodom, alebo príchodom dcéry na svet a tieto výdavky platili podľa potreby. Otec svoje tvrdenie dokázal výpisom z komunikácie medzi rodičmi a vlastným vyjadrením navrhovateľky z daného obdobia tesne pred pôrodom. V priebehu spoločného žitia v jednej domácnosti sa otec podieľal prevažnou mierou na chode domácnosti a zabezpečovaní potrieb pre rodinu. Navrhovateľka sa sama rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti, i napriek pokusom otca o záchranu rodiny, matka neopätovala rovnakú snahu. Namiesto konštruktívneho rozhovoru a hľadaní riešenia ich sporov, bol otec počas spoločného života viackrát agresívne a fyzicky atakovaný zo strany navrhovateľky. Otec dieťaťa sa opakovane snažil o záchranu rodiny. Dokonca ani spoločné sedenia u psychológa, ktoré účastníci absolvovali za účelom zlepšenia komunikácie, nariadené v konaniach o úpravu práv a povinností rodičov, nepriniesli žiadny výsledok. Napriek tomu všetkému sa otec rodine nikdy neotočil chrbtom a navrhovateľke pravidelne každý mesiac posielal peniaze bez toho, aby ho súd k tomu zaviazal. Otec matke mnohokrát navrhoval, že pôjde na materskú dovolenku, avšak toto ona opakovane odmietla, čím sa dobrovoľne vzdala možnosti zlepšiť si finančnú situáciu. Z príjmov na výpisoch z jej účtu je však zrejmé, že navrhovateľka zlepšenie finančnej situácie nepotrebovala. Otec trval na tom, že svoju povinnosť prispievať nevydatej matke na výživu si dobrovoľne plnil ešte pred podaním návrhu na súd a plnil si ju aj počas prebiehajúceho konania. Žiadal zohľadniť všetky jeho príspevky voči navrhovateľke. Jej životná úroveň bola v rozhodnom období primeraná a nárok na príspevok pre nevydatú matku sa ukázal ako nedôvodný. Vzhľadom na doložené príjmy z výpisu z účtu navrhovateľky, ktoré neboli jediné (plus prenájom bytu a príjmy zo G.), ale aj tak veľmi vysoké, i vzhľadom na neochotu dohodnúť sa na súdnom pojednávaní, žiadal otec, aby súd návrh nevydatej matky zamietol v celom rozsahu.

26. Matka vo vyjadrení datovanom 7.11.2023 uvádzala, že pred nástupom na materskú bol jej čistý mesačný príjem cca 1.720 eur, pričom po nástupe na materskú tento príjem klesol na 1.295 eur, čo predstavuje pokles o cca 430 eur (strata príjmu počas 6 mesiacov tak činí 2.580 eur). Po prechode z materskej na rodičovskú dovolenku, dokonca daný príjem klesol len na sumu 214,70 eur mesačne, čo predstavuje pokles v matkiných príjmoch o 1.510 eur (celkovo strata príjmu počas rodičovskej dovolenky je teda cca 27.000 eur). O celý svoj príjem, rovnako ako o ďalšie finančné aj nefinančné benefity prišla

navrhovateľka v dôsledku toho, že nastúpila na materskú a neskôr rodičovskú dovolenku. Ďalšie bonusy ako ročné odmeny, stravné lístky, rôzne finančné či nefinančné poukážky, možnosť pracovného postupu, zvyšovanie mzdy v dôsledku inflácie či odpracovaných rokov, boli matke odňaté práve z tohto dôvodu. Otcovi ostalo všetko. Plný plat, služobné auto aj na súkromné účely, preplatený benzín, preplatené služobné cesty či stravné lístky, preplatený telefón aj na súkromné účely. Matka z čistého mesačného platu 1.700 eur klesla na 210 eur z rodičovského príspevku. Reálne za tri roky, kedy bola matka na materskej a rodičovskej, prišla o cca 30.000 eur (2.580 eur a 27.000 eur). Otec nebol ukrátený vôbec o nič. Ostal mu plný plat, prémie, auto. Matka bola nútená šetriť každý cent, pretože suma 210 eur z rodičovského príspevku nepokrývala ani základné potreby pre dospelú osobu na bývanie a stravu. Navyše otec v tom čase neprispieval ani riadnym výživným na dcéru a tento dlh k rukám matky stále spláca. Matka chcela ísť v dvoch rokoch ich dcéry do práce, avšak v škôlke nebolo voľné miesto. Bola teda nútená aj tretí rok dcéry žiť iba z rodičovského príspevku, z vlastných úspor a podpory od rodičov. Otec na svoje úspory nikdy siahnuť nemusel, pretože poberal plat v plnej výške. Kým matka s dcérou len prežívali a šetrili, otec chodil po dovolenkách (napr. bol 3 týždne v Z.), chodil na výlety, drahé večere, kupoval dcére nezmyselné hračky. Jeho bohémsky život nebol nijako dotknutý. Životná úroveň otca ostala aj po narodení dcéry nezmenená. Matkina životná úroveň rapídne klesla a nemohla si dovoliť prakticky nič. Matka nerozumie, že prečo boli v rámci dokazovania kontrolované jej úspory, keď sa s otcom dcéry spoznala mesiac pred tým, ako otehotnela (v tom čase sa ešte len rozvádzal so svojou ex manželkou), až do narodenia dcéry bývala sama a všetky príjmy aj výdavky si riešila sama. Po narodení J. bola nútená sa presťahovať k otcovi, ale reálne s ním žila iba 5 mesiacov. Nikdy s otcom nezdieľala žiadny spoločný účet, otec jej dokonca nikdy finančne neprispel na žiadne potrebné a praktické veci, napríklad na nákup potravín do domácnosti, vecí do domácnosti, benzín a podobne. Nerozumie ani tomu, z akého dôvodu by mala siahať matka na svoje úspory pri výchove dcéry, ktoré nadobudla sama roky pred tým, ako spoznala otca dieťaťa a otcove úspory zostali nedotknuté. Nielenže matka prišla o svoj trojročný príjem, ale ešte musela siahnuť vo veľkej miere na svoje ušetrené financie. Otcovi ostal plný plat a rovnako aj všetky jeho úspory. Matka celý život šetrila, aby si niekedy v budúcnosti mohla kúpiť vlastné bývanie a otec celý život svoje peniaze rozhadzoval, užíval si ich so svojou bývalou manželkou a teraz povie, že on žiadne úspory nemá. Ale má dom v Rovinke, ktorého trhová hodnota je 250.000 eur. Otec preferuje míňanie peňazí na cestovanie, darčeky a večere, pritom spláca hypotéku. A matka, ktorá celý život šetrila a prakticky si nič nákladnejšie v živote nedopriala, má byť ešte potrestaná tým, že z jej (iba z jej) úspor mala živiť dcéru a seba počas troch rokov na materskej. Otec sa neustále chválil tým, ako od strednej školy nadštandardne zarába a peniaze neustále míňa na jedlo i cestovanie. Matka namietala, že otcove účty doteraz neboli v konaní preverované. Otec si neoprávnene uplatňoval daňový bonus na dieťa vo výške 45 eur mesačne, pritom s ním nežilo v jednej domácnosti. Napriek tomu sa otec bezcharakterne obohacoval na úkor vlastnej dcéry. Tieto peniaze nikdy dcére nedal, ale ostali samozrejme otcovi. Sukňu v hodnote 200 eur od otca nemala matka ani raz oblečenú. Tieto peniaze mohli byť použité rozumnejšie a účelnejšie, na úhradu jej nutných nákladov na tehotenstvo (poplatky za lekárske prehliadky, lieky, tehotenské oblečenie, strata príjmu a pod). Otec sa vždy chválil, ako vynikajúco zarábal od školy a pracoval nonstop až do momentu, kedy má platiť na dcéru výživné. Súdom určené výživné mu bolo vypočítané z najnižšej možnej sumy, t. j. z podpory v nezamestnanosti vo výške 900 eur netto, napriek tomu, že otec zarábal pred narodením dcéry 1.600 eur mesačne. Otec pracuje na čierno a každého klame, že nepracuje, aby nemusel platiť vyššie výživné. Jeho uvádzané mesačné náklady sú 1.200 eur. Otec si žil vo svojom veľkom drahom dome a chcel odkúpiť od matky polovicu jej bytu, aby jej pomohol v zlej finančnej situácii. V prvom rade má otec nevydatej matke pomôcť tak, že jej uhradí príspevok pre nevydatú matku a splatí dlh na výživnom, vyjadrila svoju predstavu matka. Sťažovala sa, že otec jej žiadne nové auto nikdy nekúpil, ani nijako naň neprispel. Životná úroveň matky klesla preto, že sa starala o ich dieťa a do práce chodiť nemohla. Matka šetrila počas materskej každý cent, „makala" ako robotník, namiesto toho, aby kočíkovala dcéru a chodila po kávičkách s kamarátkami. Pretože jej prioritou bolo zabezpečiť bývanie pre dcéru. Kým otec bol 3 týždne na dovolenke v Kanade, chodil si kočíkovať dcéru a po kaviarňach, matka robila ako otrok. A roky predtým nonstop pracovala v práci, aby mala peniaze na normálne bývanie (nie luxusné). Nič si pre seba nekúpila, nechodila po wellness, ani manikúrach. Iba tri roky drela na starom dome, ktorý si prerobila po babke vďaka svojej rodine (kým otecko si pohodlne mohol zobrať hypotekárny úver, matke úver nikto nedal). Matkin príjem počas materskej bol prakticky 0 eur a otcov príjem ostal rovnaký.

27. Na poslednom pojednávaní, kedy bol vyhlásený aj rozsudok, matka vysvetľovala príjmy na svojom účte, že sa jedná o materskú, resp. rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, výživné od otca, pôžičky od rodičov a prémie od zamestnávateľa; ostatné sumy si už nepamätala. Doteraz splatila matka podľa

jej tvrdenia svojim rodičom z poskytnutej pôžičky sumu 10.000 eur. Spláca im ju podľa toho ako matka uzná za vhodné. Stravné lístky jej otec nanútil dvakrát. Nechal ich schované u nej pod stolom a doteraz sú tam. Navrhovateľka tvrdila, že zo G..sk počas rodičovskej nemala žiaden príjem, ani z prenájmu nehnuteľnosti. Jednoizbový byt vo vlastníctve navrhovateľky využíva jej rodina, ale nie na bývanie. Navrhovateľka nevie, že čo v tom byte robí jej matka, lebo sa jej na to nepýta. Otec J. je podľa matky manipulátor, preto ho opustila. Každý večer odchádzal na dve hodiny preč z domu vybavovať si kšefty, asi drogy alebo čo. Aktuálne je navrhovateľka nezamestnaná, poberá podporu v nezamestnanosti, hľadá si prácu. J. na G..sk už neprevádzkuje od času, odkedy ostala tehotná, tvrdila matka. Ponuka je stále zverejnená na stránke, ale tieto veci už nepredáva. K dokladu o predaji výrobkov zo G..sk za obdobie od 2/2019 do 30.10.2020 (č. l. 296 spisu) uviedla, že celková suma predaných výrobkov 9.578 eur sa zhoduje s jej nákladmi použitými na ich výrobu. Matka zopakovala, že nerozumie, prečo sú brané do úvahy jej súčasné úspory, keď otcove neboli brané do úvahy vôbec.

28. Zákon o rodine rozoznáva štyri vyživovacie povinnosti a dva príspevky na výživu. Najdôležitejšími vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vyživovacia povinnosť medzi manželmi, keďže obe sú založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného a povinného. Ostatné vyživovacie povinnosti a aj príspevky už nevychádzajú z povinnosti zabezpečiť povinnému a oprávnenému rovnakú životnú úroveň a kritériá pre posúdenie konkrétnej výšky výživného odvodzujú od iných faktorov.

29. Podľa Zákona o rodine (č. ), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Citované ustanovenie rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa: 1. nárok na primeraný príspevok na výživu matky v trvaní maximálne dva roky a 2. nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s matkiným tehotenstvom a pôrodom. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s graviditou a privedením dieťaťa na svet. Nejde o náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného na dieťa. Náklady matky môžu vzniknúť napríklad nákupom tehotenského a popôrodného oblečenia, cestovaním za zdravotníckou starostlivosťou, samotnou starostlivosťou, nákupom liekov, vitamínov, účasťou na predpôrodných kurzoch a pod. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať.

31. Oprávnenou osobou je matka, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. Zmyslom tohto ustanovenia je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Súd pri rozhodovaní o výške príspevkov musí prihliadnuť aj na všetky príjmy matky v rozhodnom období, napr. z pracovného pomeru, zo zdrojov nemocenského alebo sociálneho poistenia a aj z rôznych iných zdrojov. Súd musí pri vymeriavaní výšky príspevku posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k odôvodneným potrebám a pomerom matky. Primeranosť sa posudzuje tak, aby bol stanovený rozumný kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Pri ich zohľadňovaní musí súd zistiť aj to, či a ako bolo v rozhodnom čase o potreby matky postarané zo strany osôb povinných výživou (napr. zo strany rodičov).

32. Otec v konaní tvrdil, že sa na nákladoch súvisiacich s partnerkiným tehotenstvom a pôrodom ich dieťaťa podieľal, určite v polovici, avšak nepredpokladal, že bude vedené súdne konanie, a teda si väčšinu dokladov neuschoval. Preukázané výdavky matky a otca súd zrátal a rozdelil rovným dielom, aby sa na ich úhrade obaja účastníci ako rodičia maloletej J. podieľali v polovici, čo je spravodlivé. Z výdavkov otca, ktoré súvisia s tehotenstvom a pôrodom súd zohľadnil úhradu za epidurálku pri pôrode 90 eur, ktorú matka nepoprela, ďalej nákup tehotenského oblečenia, ktoré preukázal dokladmi, resp. ktoré matka nepoprela (12,99 eur šaty + župan za 6 eur + tehotenská blúzka za 8,99 eur + popôrodné pyžamo 80 eur + sukňa za 200 eur), spolu takmer za 400 eur. Matka v konaní preukázala výdavky

vo výške okolo 700 eur. Spolu preukázané výdavky rodičov činia asi 1.100 eur / 2 je 550 eur, z čoho otec dokázane uhradil cca 400 eur a tvrdil tiež, že platil aj 90 eur za UZV vyšetrenie v I., ktorú platbu ale nepreukázal a súd na ňu neprihliadol, keďže matka toto tvrdenie otca poprela; ďalšie výdavky otca súviseli s výživou maloletej a tieto sa nezohľadňovali v tomto konaní.

33. Otca by súd iba za takejto dôkaznej situácie zaviazal k úhrade nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 150 eur (550 - 400), avšak v tejto časti návrh matky zamietol v celosti preto, lebo samotná matka sa v ich vzájomnej písomnej komunikácii v čase pred pôrodom vyjadrila, že otec stále niečo platí a kopu vecí kúpil matke aj pre dieťa; aj viac ako matka (č. l. 316 spisu). Súd vzhľadom na túto konverzáciu účastníkov, ktorá svedčí o tvrdení otca, že tvorili s matkou až do doby jej odsťahovania z domácnosti otca šťastný pár, tiež vzhľadom na účasť otca pri pôrode, pri ultrazvukovom vyšetrení bábätka, s ohľadom na spolužitie účastníkov v jednej domácnosti pol roka po pôrode, sklamanie otca z opustenia domácnosti matkou aj s dieťaťom, lebo dúfal, že budú žiť ako rodina aj naďalej, považoval tvrdenia otca (preukázané aj písomným vyjadrením matky), že sa podieľal spolovice na úhrade výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky, za presvedčivé. Naopak, matka v závere konania už popierala všetko, aj tie svoje tvrdenia, ktoré v minulosti sama uvádzala. Preto pôsobila menej presvedčivo.

34. Vo všeobecnosti platí, že povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 až 65 Zákona o rodine, nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov upravených v § 74 ods. 1 Zákona o rodine, dotknutá. A platí to aj naopak, že stanovené výživné na dieťa v inom súdnom konaní (tu vo výške konkrétne 270 eur mesačne), treba odlišovať od príspevku na výživu matky žiadanom v tomto konaní. Tento nárok má obmedzené trvanie do dvoch rokov veku dieťaťa. Keďže matka v období spolužitia rodičov v domácnosti u otca, kedy sa poväčšine on podieľal na úhrade za jej bývanie a spolovice aj za stravu, keď robil väčšie nákupy potravín (čo bolo možné považovať za nesporné tvrdenie oboch účastníkov), poberala tiež materskú dávku vo výške takmer 1.400 eur mesačne, nemala nárok na žiadny príspevok na svoju výživu od otca dieťaťa. Ten jej vznikol až po opustení tejto spoločnej domácnosti a po zániku nároku na materskú, a to vo výške po 200 eur mesačne (nie 500 eur ako žiadala), lebo od januára 2019 až do dvoch rokov veku dcéry v apríli 2020, mala mesačný príjem minimálne 500 eur. V konaní bolo spočiatku nesporne tvrdené oboma rodičmi, že otec prispel na účet matky na jej výživu sumou 2.875 eur, ktoré tvrdenie otec zopakoval aj v auguste 2023, no toto matka neskôr už spochybnila, ale vzhľadom na nenávistné prejavy matky voči otcovi, ktorých sa nedokázala zdržať ani na súdnom pojednávaní, považoval súd otcom (a spočiatku i matkou) tvrdenú i výpismi z jej účtu podloženú sumu za preukázanú. Matkin postoj bol ku koncu konania však už taký, že sporovala takmer všetky otcove tvrdenia a argumenty, i tie, ktoré najskôr nespochybňovala. Matka prejavuje voči otcovi viditeľný odpor a nenávisť.

35. Otcovi sa nepodarilo preukázať, že matka svoj byt skutočne prenajímala. Bolo ale preukázané, že nad rámec matkou poberaného príjmu vo forme štátnych dávok v rozhodnom období od 1/2019 do dvoch rokov veku dieťaťa, dostala od otca príspevok na svoju výživu 2.875 eur, stravné lístky od neho za 106 eur (nepopreté matkou), čistý príjem 1.182,93 eur od zamestnávateľa, teda spolu 4.163,93 eur, čo vychádza rozrátané za rozhodných 16 mesiacov priemerne na 260 eur/mesiac. Už len s týmto príjmom (bez príjmu zo G..sk za takmer desaťtisíc eur a bez príjmu z prenájmu bytu, ktorý bol otcom len predpokladaný), rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa mesačne minimálne vo výške 245,04 eur (zvýšeným od 2/2020 na 394,95 eur mesačne), teda spolu 505,04 eur, pokryla matka všetky svoje deklarované priemerné mesačné výdavky vo výške 500 eur. Popri tom sa nemohlo nezohľadniť, že od rodičov (majú tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke) bolo pripísaných na účet matky v rozhodnom období 50.000 eur (5.000 eur v januári 2019; 10.000 eur vo februári 2019; 14.500 eur v máji 2019; 1.000 eur v decembri 2019; v januári 2020 suma 15.000 eur; vo februári 2020 suma 3.000 eur a 29.4.2020 suma 1.500 eur), čo matka vysvetľovala ako pôžičku na bývanie, lebo počas rodičovskej dovolenky sa presťahovala s dieťaťom do svojho nadobudnutého a zrekonštruovaného rodinného domu, na čo použila tieto financie od rodičov, pričom doposiaľ im vrátila podľa jej tvrdení 10.000 eur. Uzatvorenie pôžičky, ani vrátenie súm rodičom však nijako matka nepreukázala a vzhľadom na viaceré zavádzajúce tvrdenia počas celého konania až do jeho záveru (najmä, že iný príjem ako od štátu nemala žiadny, čo sa vyvrátilo viacerými dôkazmi), bolo ťažké uveriť aj matkinej výpovedi o sume pôžičky od rodičov, resp. jej existencii, keď sama matka uvádzala, že financie im vracia podľa jej vlastného uváženia.

36. Zohľadnilo sa i správanie otca v tomto konaní, ktorý sa pokúsil zmieriť s matkou. Tiež sa zohľadnilo opovrhujúce správanie matky, ktorá v rámci príspevku na svoju výživu žiadala sumu 500 eur mesačne bez ústupku (500 x 16 je 8.000 eur), resp. iba s ústupkom v uplatnenom nároku počas spolužitia s otcom. Príspevok na výživu nevydatej matky je odlišný od vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, kedy má byť životná úroveň oboch v zásade rovnaká. Týmto príspevkom na výživu nevydatej matky sa má len čiastočne kompenzovať znížený príjem matky počas obdobia prvých dvoch rokov veku dieťaťa tak, aby pokryl všetky jej potrebné výdavky. Matka počas obdobia rodičovskej dovolenky potrebuje mať pre seba zabezpečenú najmä zdravú a pestrú stravu, mať uhradené náklady za bývanie a mať pohodu. Zo sociálnych dávok okolo 250 eur, neskôr takmer 400 eur mesačne, ďalšieho príjmu matky zo G..sk vo výške takmer 10.000 eur v rozhodnom období, financií od zamestnávateľa cez 1.100 eur a príspevku na jej výživu od otca dieťaťa sa toto určite dalo zabezpečiť. Keďže matka v priebehu rodičovskej dovolenky nadobudla a zrekonštruovala rodinný dom bez hypotéky, možno rozhodne predpokladať, že svoje nevyhnutné výdavky dokázala pokryť. Matka má teraz na účte takmer 50.000 eur. Z týchto matkiných pomerov je zrejmé, že na vyšší príspevok ako dobrovoľne posielaný od otca na svoju výživu, odkázaná nebola.

37. Návrh matky na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisu z účtu otca súd zamietol, lebo bol nadbytočný, keď bolo v konaní dostatočne preukázané, že by stav úspor na účte otca nijako neovplyvnil neexistenciu nároku matky na príspevok na jej výživu, či úhradu nákladov nevydatej matky, lebo matkine príjmy (spolu s dobrovoľným otcovým príspevkom na jej výživu) boli v rozhodnom období vo výške dostačujúcej na úhradu všetkých jej potrieb, čo bolo základom pre zamietnutie tohto nároku nevydatej matky.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa princípu zakotveného v , že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo navrhovateľka, ktorá žiadala priznať náhradu trov, podala nedôvodný návrh a druhý účastník si náhradu trov neuplatnil, preto súd nemal dôvod aplikovať výnimku z tohto pravidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (, a ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( a ). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).