Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_6C-90-2011.pdf
PDF · 137.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/90/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: S. N., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XX, XXX XX F. F., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Milošom Gerom, advokátom s miestom výkonu činnosti Štefánikova 217, 014 01 Žilina, proti odporkyni: B. N., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX E. XXX, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva M. N., H.. XX.XX.XXXX B. B. N., H.. XX.XX.XXXX, obaja bydliskom ako odporkyňa, štátni občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 04.09.1993 v Rajci, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Rajec, vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 209, pod poradovým číslom 33, r o z v á d z a .
Maloletá M. N. a maloletý B. N. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletej M. N. sumou 130,- eur mesačne a maloletého B. N. sumou 110,- eur mesačne so zročnosťou vždy mesačne dopredu k rukám odporkyne.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletou M. N. a maloletým B. N. na čas po rozvode neobmedzene podľa dohody medzi navrhovateľom a maloletými.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 30.03.2011 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 14.04.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd svojim rozhodnutím rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa 04.09.1993 v Rajci. Súčasne navrhol, aby súd na čas po rozvode maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou M. N. a B. N. zveril do výchovy odporkyne, jeho zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou 75,- eur mesačne na každého do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.
Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 04.09.1993, pričom u oboch ide o prvé manželstvo. Manželstvo uzavrel s odporkyňou po ročnej známosti, kedy spoločne dospeli k názoru, že sú dostatočne zrelí na uzavretie manželstva. Počas manželstva sa im narodili
dve deti, a to dňa XX.XX.XXXX dcéra M. N. a dňa XX.XX.XXXX syn B. N.. Spočiatku bolo manželstvo harmonické a bezproblémové. Problémy nastali až v roku 2008, kedy si odporkyňa našla priateľa, mala s ním pomer a udržiaval s ním blízky vzťah. Po tomto vzťahu prestalo manželstvo plniť svoju funkciu a po určitom čase si našiel priateľku aj on, s ktorou žije doposiaľ a čakajú spolu dieťa. Po rozvode manželstva si plánujú založiť novú vlastnú rodinu. So zreteľom na to, že už v tomto období nemá záujem udržať spoločné manželstvo, je nútený podať návrh na rozvod manželstva. Ako manželia sa s odporkyňou nestýkajú od roku 2008.Manžesltvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich maloletých detí, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore s ich záujmami.
Navrhovateľ doplnil návrh podaním zo dňa 11.05.2011 doručeným súdu dňa 18.05.2011, pričom týmto podaním navrhol, aby súd v rámci svojho rozhodnutia rozhodol o úprave jeho styku s maloletými deťmi na čas po rozvode jeden deň v týždni od 15.00 hod. do 19.00 hod. počas celého roka s tým, že letné a zimné prázdniny budú riešené rodičovskou dohodou.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 24.08.2011, v ktorom uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, ktoré uviedol v návrhu. Navrhovateľ si našiel priateľku v čase 10-11/2008, s ktorou udržiaval dlhodobý vzťah. Z dôvodu, že chceli dať ich manželstvu ešte šancu, sľúbil, že vzťah ukončí. Napriek tomu udržiaval mimomanželský pomer aj naďalej a klamal ju, ako aj deti, že vzťah skončil. Nespýtal sa jej, či s rozvodom súhlasí. V ďalšom sa odporkyňa vyjadrila, že nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného na deti. Mesačné výdavky na ich výživu sú nasledovné: 1. Strava: M. 70,- eur, B. 70,- eur, 2. Inkaso (elektrika, plyn, TV, satelit): M. 63,- eur, B. 63,- eur, 3. Internet: M.a: 13,- eur, B. 13,- eur, 4. Mobily: M. 12,- eur, B. 9,- eur, 5. Obedy v školskej jedálni: M. 25,- eur, B. 25,- eur, 6. Oblečenie: M.: 60,- eur, B. 60,- eur, 7. Cestovné: M. 15,- eur, B. 15,- eur, 8. Školské výdavky: M. 60,- eur, B. 60,- eur. Z uvedeného vyplýva, že výška uvedená navrhovateľom nepostačuje na pokrytie ich mesačných výdavkov. Vzhľadom na to odporkyňa žiadala určiť navrhovateľovi výživné na obe maloleté deti vo výške po 160,- eur. Napokon uviedla, že z dôvodu, že navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, žije s priateľkou, s ktorou čaká dieťa, nevidí možnosť obnovy ich spoločného manželského života a neostáva jej tak nič iné len s návrhom na rozvod manželstva súhlasiť.
Kolízny opatrovník v svojej správe zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 16.01.2012 a zo dňa 19.01.2012 uviedol, že navrhovateľ nebýva v spoločnej domácnosti s odporkyňou a deťmi od augusta 2010. Momentálne žije v prenajatom zariadenom 3-izbovom byte v F. F., K. XX, a to spolu s priateľkou a jej 16-ročným synom. V septembri sa navrhovateľovi a jeho priateľke narodili dvojičky, pri ktorých je jeho priateľka na materskej dovolenke. Navrhovateľ sa vyjadril, že s deťmi nie je v kontakte, k nemu do domácnosti vôbec nechodia. Odporkyňa mu nedvíha telefón, nereaguje na SMS-ky. Na ich spoločnom dome sú vymenené zámky. Odporkyňa podľa názoru navrhovateľa umelo vytvára nenávisť medzi ním a deťmi, ktoré ho odmietajú, ako aj celú jeho širšiu rodinu. Neinformuje ho ani o prospechu detí a ich zdravotnom stave. Napokon sa vyjadril, že pokiaľ žil s deťmi v spoločnej domácnosti, staral sa o ne, chodieval na združenie, varil. Aj naďalej sa chce s deťmi stretávať a má o ne záujem. Spočiatku prispieval na výživu maloletých sumou 300,- až 400,- eur, od júla 2011 začal prispievať sumou 200,- eur a od októbra už len sumou 180,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia odporkyne maloleté deti znášajú situáciu v rodine už lepšie. V čase, keď žil navrhovateľ ešte s nimi, maloletý B. odmietal chodiť do školy, pretože sa dozvedel, že navrhovateľ im klamal. Doma im tvrdil, že sa s priateľkou rozišiel a potajomky sa s ňou stretával. Ďalej sa kolízny opatrovník vyjadril, že maloletá M. je v 2. Ročníku na gymnáziu v Žiline, prospech má lepší priemer. V škole sa stravuje za 20,- eur mesačne, precestuje 35,- eur mesačne, navštevuje jazykovú školu, kde sa platí 50,- eur za pol rok, na začiatku školského roka zaplatila odporkyňa za pracovné zošity, ZRPŠ, pomôcky do školy 200,- eur, pričom 1 krát ročne sa skladajú na stužkovú po 50,- eur. Na obuv a ošatenie vynakladá odporkyňa 100,- eur mesačne. Maloletá je zdravá. Maloletý B. je v 9. Ročníku ZŠ Rajecké Teplice, učí sa výborne, v škole sa stravuje za 20,- eur mesačne, precestuje 20,- eur mesačne, krúžky nenavštevuje. V súvislosti so začiatkom školského roka odporkyňa vynaložila na školu 100,- eur a na obuv a ošatenie mesačne vynakladá 100,- eur. Maloletý je zdravý. Deti sa s navrhovateľom nestretávajú, pričom odporkyňa uviedla, že ich proti nemu neovplyvňuje, samé sa v ňom sklamali, pretože ich opustil, nemajú záujem sa s ním stretávať a odmietajú od neho darčeky.
Súd vec prejednal za účasti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporkyne a povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka na pojednávaniach dňa 24.01.2012 a 13.03.2012 (na tomto sa kolízny opatrovník nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil, avšak o odročenie pojednávania nepožiadal.).
Navrhovateľ svoju skutkovú a právnu argumentáciu vo veci zhrnul prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnom prednese, v ktorom uviedol, že plne preukázal dôvody návrhu na rozvod manželstva. Dôvod rozvodu manželstva bol jednoznačne na strane odporkyne, jej nevera, ktorá zapríčinila, že sa manželstvo rozvrátilo a jeho ďalšie zotrvanie by nebolo vhodné, nakoľko obidvaja z účastníkov mali, resp. majú teraz nových druhov. Z tohto dôvodu žiada, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, zároveň zveril do výchovy odporkyne po právoplatnosti rozsudku o rozvode obe maloleté deti, zaviazal ho povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 75,- eur mesačne so zročnosťou do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne a napokon rozhodol o úprave jeho styku s maloletými tak, že tento styk je neobmedzený podľa dohody medzi ním a maloletými deťmi.
Odporkyňa sa na záver vyjadrila, že súhlasí s návrhom navrhovateľa v celom rozsahu s výnimkou výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletým, ktorú považovala za primeranú v sume 150,- eur mesačne na každé dieťa.
Kolízny opatrovník sa počas pojednávania dňa 24.01.2012 k veci nevyjadroval.
Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a výsluchom účastníkov.
Podľa ust. § 114 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. čl. 1 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
V časti konania týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov súd mal z vykonaného dokazovania (sobášneho listu účastníkov č.l. 3 spisu) preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa 04.09.1993 v Rajci, pričom toto je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Rajec, vo zväzku 4, ročník 1993, strana 209, pod poradovým číslom 33. Po uzavretí manželstva sa im narodili dňa XX.XX.XXXX dcéra M. N. a dňa XX.XX.XXXX syn B. N. (rodné listy maloletých č.l. 5 a 6 spisu). Zo zhodných výpovedi oboch manželov súd zistil, že títo žili do augusta 2010 v spoločnej domácnosti
v rodinnom dome na adrese E. XXX, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovateľ v mesiaci august 2010 opustil spoločnú domácnosť, pričom žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. Súčasne súd vychádzal z nesporného tvrdenia navrhovateľa, že manželstvo účastníkov bolo v zásade po dlhšiu dobu harmonické a usporiadané. Manželské vzťahy sa narušili až vtedy, keď obaja účastníci nadviazali svoje mimomanželské vzťahy. Navrhovateľ so svojou súčasnou priateľkou a odporkyňa s iným mužom, s ktorým vzťah po čase ukončila. Obaja manželia však popierali, že by boli tým prvým z manželov, ktorý sa dopustil nevery. Sama odporkyňa však potvrdila, že v mesiaci júl 2009 čakala z mimomanželského pomeru dieťa, avšak tehotenstvo následne umelo prerušila. Navrhovateľ po celý čas konania tvrdil, že spolu s jeho priateľkou Z. L. má dve deti, a to Š. L. a S. L., narodených dňa 05.09.2011.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu mal súd za to, že došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov účastníkov, ktoré sa prejavilo tým, že obaja nesporne výrazne porušili svoju povinnosť podľa ust. § 18 Zákona o rodine byť si vzájomne verní. Súd v ďalšom považoval manželské vzťahy účastníkov rovnako za trvalo rozvrátené, čo sa prejavuje v tom, že navrhovateľ už po dobu viac ako roku a pol žije mimo spoločnej domácnosti účastníkov, a to v spoločnej domácnosti s Z. L.. Napokon v zmysle vyjadrení oboch manželov je nepochybné, že ani jeden z nich už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia a teda táto sa od nich ani nedá očakávať. Za daného skutkového stavu je teda možné dospieť k nepochybnému záveru, že manželstvo účastníkov si prestalo plniť svoj účel determinovaný znením ust. čl. 1 a 4 základných zásad Zákona o rodine.
Z hľadiska príčin rozvratu manželských vzťahov účastníkov súd tieto zhliadol v mimomanželských pomeroch oboch manželov, ktoré sa podieľali v rovnakej miere na rozpade ich manželských vzťahov.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 63 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa ust. § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov konania k ich maloletým deťom na čas po rozvode, súd vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Čo sa týka zverenia maloletých do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas po rozvode, obaja rodičia žiadali, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporkyne. Kolízny opatrovník tento návrh rodičov nenamietal. Súd tak dospel k záveru, že navrhovaná úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v tejto časti je v súlade so záujmami maloletých detí, a to s poukazom na to, že v mieste bydliska odporkyne majú maloletí vytvorené sociálne väzby, keďže doposiaľ žili v tomto prostredí a maloletý Adam tu navštevuje aj základnú školu. Súd tak na čas po rozvode zveril oboch maloletých do osobnej starostlivosti odporkyne a súčasne rozhodol, že táto maloletých bude zastupovať a spravovať ich majetok.
V ďalšom súd v časti týkajúcej sa stanovenia výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa, ako rodiča, ktorému na čas po rozvode neboli zverené maloleté deti do osobnej starostlivosti, prihliadal jednak na výdavky, ktoré je dôvodne potrebné vynaložiť za účelom zabezpečenia odôvodnených potrieb maloletých detí a súčasne vychádzal so schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov (keďže aj odporkyňa napriek rozhodnutiu o zverení oboch maloletých na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti má naďalej vyživovaciu povinnosť v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine, aj keď kompenzovanú osobnou starostlivosťou podľa ust. § 62 ods. 4).
Z hľadiska odôvodnených potrieb maloletých a výdavkov im zodpovedajúcich súd vychádzal z tvrdení odporkyne, ako boli prezentované v jej vyjadrení k návrhu a na pojednávaní 13.03.2012. Súd tak s poukazom na tieto tvrdenia považoval za primerané u oboch maloletých výdavky spojené so zabezpečovaním ich bývania u každého v rozsahu 68,56 eur mesačne (odporkyňa v podaní zo dňa 24.08.2011 uviedla výdavky na bývanie u každého dieťaťa pozostávajúce z inkasných platieb - elektrika, plyn, voda, TV - vo výške 63,- eur na každé dieťa, pričom navrhovateľ sa na pojednávaní dňa 13.03.2012 v zásade vyjadril, že odporkyňou uvedená suma zodpovedá skutočnosti, súčasne odporkyňa na pojednávaní uviedla, že vyúčtovanie vodného a stočného za uplynulý polrok bolo vo výške 100,- eur, čo navrhovateľ nerozporoval, preto súd v ďalšom na každé dieťa v súvislosti s výdavkami na ich bývanie zohľadnil sumu 5,56 eur mesačne, čo zodpovedá 1/3 - vzhľadom k počtu osôb: odporkyňa a obaja maloletí - týchto celkových výdavkov vo výške 100,- eur polročne: 100,- eur / 6 mesiacov / 3 osoby = 5,56 eur /mesiac/osoba) spojených s užívaním rodinného domu, v ktorom maloletí žijú spoločne s odporkyňou. V ďalšom súd považoval za primerané výdavky udávané odporkyňou ako výdavky na stravu vo výške 95,- eur mesačne (z toho 25,- eur na stravu v školskej jedálni), vzhľadom na to, že s poukazom na ust. § 136 O.s.p. sa mu suma cca 3,- eurá denne javila ako primeraná. V ďalšom v súvislosti so všeobecne známou skutočnosťou, že v rámci prípravy detí do školy sa dnes už štandardne počíta s ich možnosťou pripojenia na internet, súd považoval za odôvodnený výdavok spojený so zabezpečovaním potrieb maloletých u každého sumu vo výške 7,17 eur (ako uviedla odporkyňa za internet sa hradí suma 43,- eur štvrťročne, pričom tak mesačná úhrada vychádza na sumu 14,33 eur z čoho 1/2 na každé dieťa je suma 7,17 eur). Čo sa týka výdavkov udávaných odporkyňou ako výdavky spojené s úhradou za služby telekomunikačného operátora - na mobily - súd mal za to, že vzhľadom k nižšie uvedeným príjmovým, výdavkovým, ako aj majetkovým pomerom oboch rodičov, nie je možné tieto výdavky považovať za odôvodnené potreby maloletých detí (aj keď je všeobecne známou skutočnosťou, že vo veku maloletých je používanie mobilných telefónov už bežnou súčasťou ich života, súd aj napriek tomu zastáva názor, že pokiaľ nie je v možnostiach rodičov výdavky s tým spojené uhrádzať, nemožno takéto výdavky považovať za odôvodnené v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Čo sa týka výdavkov spojených so zabezpečovaním ošatenia a obutia maloletých, súd tieto výdavky považoval za nevyhnutné, avšak sa nestotožnil s výškou, akú udávala odporkyňa (vo svojom vyjadrení k návrhu tieto výdavky uviedla vo výške 60,- eur mesačne na každé dieťa, pričom v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 24.08.2011, ktorý v zásade len reprodukoval tvrdenia odporkyne, bola uvedená suma 100,- eur mesačne). Súd opätovne s poukazom na ust. § 136 O.s.p. považoval za odôvodnenú výšku týchto výdavkov v sume maximálne 50,- eur mesačne, a to aj zohľadňujúc to, že vo veku maloletých sa musí prihliadať aj na častejšiu obmenu šatstva a obuvi z dôvodu fyzického rastu maloletých. Z hľadiska cestovných výdavkov súd u maloletej Dominiky zohľadnil sumu 30,- eur mesačne, pričom vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktorý tieto vyčíslil s poukazom na výšku jednosmernej cesty z Konskej do Žiliny vo výške 1,40 eur (vzhľadom k tomu, že odporkyňa výšku cestovného uvedenú navrhovateľom nerozporovala a vzhľadom k priemernému počtu pracovných dní v mesiaci 21, sa súdu suma 30,- eur javí ako primeraná). Súd na výdavky udávané odporkyňou ako výdavky súvisiace s cestovným maloletého B. vzhľadom na nesporné tvrdenie navrhovateľa, že tieto sú obcou preplácané, neprihliadal, a to aj napriek tvrdeniu odporkyne, že tieto výdavky sú zúčtovávané obcou až za dlhšie obdobie. Pokiaľ sú takto obcou preplácané jednorázovo, takúto platbu možno do budúcna v ďalšom
období použiť na krytie týchto výdavkov, pričom nesporne už k preplateniu týchto výdavkov v čase trvania manželstva už došlo. Z hľadiska výdavkov spojených so zabezpečovaním školských potrieb a ďalších platieb spojených s návštevou školy u maloletých súd aj tieto výdavky považoval, čo do ich základu, za nevyhnutné výdavky oboch maloletých. Opätovne však ich výšku udávanú odporkyňou v jej vyjadrení k návrhu, t. j. sumu 60,- eur mesačne, nepovažoval za primeranú. Za primeranú výšku týchto výdavkov súd s odkazom na ust. § 136 O.s.p. považoval sumu 100,- eur ročne na každé dieťa (čo zodpovedá pri 10 mesiacoch školského roka sumu 10,- eur mesačne), pričom podľa názoru súdu s návštevou škôl, ako navštevujú obaja maloletí, nie sú spojené nejaké zvýšené výdavky ako bežné na nákup zošitov, písacích potrieb, možno niektorých učebníc (ako napr. pri praxi študentov stredných odborných učilíšť, kde treba zakupovať pracovné pomôcky - montérky, pracovnú obuv, rukavice a pod.). U maloletej M. súd považoval za odôvodnený výdavok súvisiaci so skladaním sa študentov gymnázia na stužkovú vo výške 50,- eur ročne, ako to bolo uvedené v správe kolízneho opatrovníka. Súd má z úradnej činnosti vedomosť, že takéto výdavky sú u stredoškolských študentov bežné. V ďalšom u oboch maloletých súd považoval za dôvodné výdavky spojené so zabezpečovaním ich hygieny (pracie prostriedky, šampóny, zubné pasty atď.), a to u maloletej M. vo výške 15,- eur mesačne a u maloletého Adama vo výške 10,- eur mesačne (u M. vzhľadom na jej pohlavie - výdavky spojené so ženskou hygienou - a vek vo vyššej výške). Napokon považoval za odôvodnené výdavky maloletých spojené s ich fyzickým a duševným rozvojom ich osobnosti výdavky vo výške 10,- eur mesačne (návšteva kina, športových podujatí, nákup krásnej literatúry, individuálne športové aktivity a pod.), a to aj napriek tomu, že z tvrdení rodičov nevyplynulo, že by maloletí mali nejaké mimoškolské organizované aktivity.
Súd v ďalšom prihliadal na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov ako vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Čo sa týka navrhovateľa, súd vychádzal z toho, že navrhovateľ je od 01.06.2011 zamestnaný u zamestnávateľa spoločnosť ATLANTA, spol. s r. o., so sídlom M. Rázusa 9, 010 01 Žilina, IČO: 31 574 475. V zmysle potvrdenia tohto zamestnávateľa navrhovateľ dosiahol za obdobie od júna do novembra 2011 čistý príjem vo výške 3.650, eur, teda priemerný mesačný príjem vo výške 608,33 eur.
Z hľadiska výdavkov navrhovateľa spojených s úhradou jeho potrieb súd vychádzal z výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol, že na svoje stravovanie vynakladá sumu 75,- eur. Ďalej vychádzal z toho, že v súvislosti za nájom 3-izbového bytu v F. F. uhrádza navrhovateľ sumu 350,- eur mesačne. Súd však tento výdavok navrhovateľa zobral u neho do úvahy len vo výške 1/3, teda v sume 116,67 eur, a to vzhľadom na to, ako to uviedol sám navrhovateľ vo svojej výpovedi, že byt obýva spolu so svojou priateľkou, jej dvomi deťmi (o ktorých navrhovateľ udával, že sú jeho) a jej najmladším synom, pričom syn jeho priateľky má samostatnú detskú izbu, on s priateľkou a dvomi deťmi obývajú spálňu a obývačku majú spoločnú. V ďalšom súd považoval za dôvodné výdavky navrhovateľa obdobne ako u maloletých a v obdobnej výške, výdavky spojené so zabezpečovaním ošatenia, obutia, hygieny, kultúrneho a iného spoločenského vyžitia. Rovnako súd vzal do úvahy určité výdavky navrhovateľa súvisiace s jeho dopravou do zamestnania vo výške 25,- eur, ako to sám udával. Túto výšku súd považoval za primeranú, a to aj vzhľadom k výdavkom na dopravu do zamestnania udávaným odporkyňou, ktorá tieto výdavky uviedla v sume 2,80 eur denne (t. j. pri v priemere 21 pracovných dňoch v mesiaci celkovo v sume 58,80 eur), keďže navrhovateľ môže cestovať do práce len prímestskou hromadnou dopravou rovnako ako odporkyňa, alebo osobným motorovým vozidlom.
Na tomto mieste sa súd považuje za potrebné vyjadriť k argumentácii navrhovateľa pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti k maloletým, a to, že navrhovateľ tvrdil, že by súd mal zohľadniť pri určení jeho vyživovacej povinnosti to, že je otcom ďalších dvoch maloletých detí, a to detí matky Z. L. Š. L. a S. L., narodených dňa XX.XX.XXXX. Súd poukazuje na znenie ust. § 154 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V ďalšom súd poukazuje na to, že v zmysle rodného listu oboch maloletých detí Z. L., Š. B. S., je ako ich otec zapísaný bývalý manžel Z. L. S. L.. Tomuto ako manželovi matky maloletých v zmysle ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine svedčí prvá zákonná domnienka otcovstva, a to vzhľadom k tomu, že manželstvo Z. L. a S. L. uzavreté dňa 29.09.1990 bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 25C/243/2010-36 zo dňa 09.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2011, kedy toto manželstvo podľa ust. § 22 Zákona o rodine zaniklo, pričom od zániku manželstva do dňa narodenia oboch maloletých uplynulo iba 143 dní. Pokiaľ teda nedôjde k zapretiu otcovstva S. L. k obom maloletým deťom, Š. L. a S. L., podľa ust. § 87 ods. 1 Zákona o rodine, z hľadiska hmotného práva sa za otca oboch maloletých považuje S. L., a to aj napriek tomu, že by ako biologický otec do úvahy pripadal iný muž, v tomto prípade navrhovateľ. Na tunajšom súde síce bol
podaný návrh na zapretie otcovstva S. L. k maloletým Š. a S. L. narodeným dňa 05.09.2011 z matky Z. L., ktoré konanie je vedené pod spis. zn. 9P/53/2012, avšak ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci, toto konanie nebolo skončené. Súd však v prejednávanej veci nebol oprávnený prejudiciálne posudzovať otázku osobného stavu, t. j. otázku zapretia, resp. určenia otcovstva k maloletým Š. L. a S. L.. S poukazom na uvedený záver o nemožnosti prejudiciálneho posúdenia otázky osobného stavu súd dospel k záveru, že nie je ani účelné prerušiť v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn. 9P/53/2012, a to vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa môže vyriešiť len otázka toho, či je, alebo nie je otcom oboch maloletých S. L.. Bez ďalšieho následného rozhodnutia súdu vo veci o určenie otcovstva navrhovateľa k maloletým podľa ust. § 94 a nasl. Zákona o rodine, alebo prípadného súhlasného vyhlásenia rodičov maloletých o otcovstve navrhovateľa k obom maloletým podľa ust. § 90 a nasl. Zákona o rodine, by súd v prejednávanej veci opätovne musel prejudiciálne posudzovať otázku osobného stavu, t. j. otázku otcovstva navrhovateľa k obom maloletým, čo však, ako už bolo uvedené nie je prípustné. Súd tak na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že za skutkového stavu v čase rozhodovania súdu v prejednávanej veci nebolo možné na prípadné otcovstvo navrhovateľa k maloletým Š. L. a S. L. prihliadať. Následné prípadné určenie otcovstva navrhovateľa k týmto maloletým, či už podľa ust. § 90 a nasl., alebo ust. § 94 a nasl. Zákona o rodine, môže byť dôvodom pre zmenu rozhodnutia súdu o výživnom navrhovateľa k maloletým M. B. B., ako to predpokladá ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Napokon však súd pri určovaní vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým M. B. B. prihliadal (ako to žiadal zohľadniť aj navrhovateľ), že rodičia sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, ktorý obývajú odporkyňa spolu s oboma maloletými a navrhovateľ tak do istej miery kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť tým, že predmetný dom v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckeho podielu užívajú bezodplatne obaja maloletí, ale najmä odporkyňa. Na druhej strane navrhovateľ je nútený za súčasného stavu rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi a rozpadu ich spoločnej domácnosti zabezpečovať si svoje bývanie inou formou (nájmom), čo zvyšuje jeho výdavky spojené s bývaním, čo nepriamoúmerne znižuje jeho možnosti podieľať sa na výžive oboch maloletých. Okolnosti výkonu práv oboch rodičov vyplývajúcich im z podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu by však zároveň mala byť podľa rozhodnutia súdu okolnosťami, ktoré by mali mať vplyv na vyživovaciu povinnosť odporkyne, a to v smere vyššieho zohľadnenia jej vyživovacej povinnosti v rovine finančného plnenia, aj keď ako je bolo uvedené vyživovacia povinnosť odporkyne bude na čas po rozvode v podstatnej miere kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou.
U odporkyne súd vychádzal z toho, že odporkyňa je od 24.05.2011 zamestnaná u zamestnávateľa spoločnosti GATE s. r.o., so sídlom Na Kopci 537/16, Žilina Trnové, IČO: 36 417 742. V zmysle potvrdenia tohto zamestnávateľa odporkyňa dosiahla v období od júna 2011 do septembra 2011 čistý priemerný mesačný príjem vo výške 407,15 eur. V ďalšom podľa nesporného tvrdenia odporkyne táto poberá na obe maloleté deti prídavky v celkovej sume 45,08 eur (na každé dieťa vo výške 22,54 eur). Pri posudzovaní možností odporkyne súd zároveň prihliadal na jej odôvodnené výdavky obdobne ako u maloletých a navrhovateľa a v obdobnej výške, výdavky spojené so zabezpečovaním ošatenia, obutia, hygieny, kultúrneho a iného spoločenského vyžitia. Rovnako súd vzal do úvahy určité výdavky odporkyne, ako už boli vyššie uvedené, súvisiace s jej dopravou do zamestnania vo výške 58,80 eur.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by manželia boli vlastníkmi väčších majetkových hodnôt. Vyšlo len najavo, že navrhovateľ užíva osobné motorové vozidlo Škoda Felícia, ktoré je vlastnícky vedené na jeho otca.
Súd pri svojom rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k maloletým na čas po rozvode zohľadňujúc vyživovaciu povinnosť odporkyne (ktorá je zväčša v zmysle ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine kompenzovaná jej osobnou starostlivosťou) vychádzajúc z vyššie uvedených pomerov účastníkov dospel k záveru, že výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletým uvedená vo výroku tohto rozsudku zodpovedá vyššie citovaným ust. § 62 a 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Keďže napokon odporkyňa vyjadrila súhlas s návrhom navrhovateľa na úpravu jeho styku s oboma maloletými na čas po rozvode, súd mal za to, že medzi rodičmi došlo k uzavretiu dohody podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, a tak znenie tejto dohody súd poňal do výroku tohto rozsudku ako jeho súčasť.
Podľa ust. § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaného ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Podľa ust. § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.