Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-55-2011.pdf
PDF · 171.12 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/55/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: E.. H.. K. H., X.. XX.XX.XXXX, L. L., X.. Z.. R. XX, zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Bratislava, Vazovová 9/a, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom a nezákonným rozhodnutím pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom došlým Okresnému súdu Bratislava I dňa 3.10.2008 a došlým tunajšiemu súdu dňa 14.4.2011 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy 9.958,17 eur /300.000 Sk/ titulom náhrady škody v zmysle Zák. č.. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu postupom odporcu jeho nesprávnym úradným postupom bola spôsobená nemajetková ujma v priebehu kontroly vykonávanej Inšpekciou ministra obrany SR na sekcii ľudských zdrojov / ďalej len „SEĽUZ“/ v dobe od 20.9.2004 - 22.10.2004, postupom odporcu po podaní žiadosti navrhovateľa o prepustenie zo štátnozamestnaneckého pomeru dňa 16.12.2004, postupom odporcu v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania voči navrhovateľovi od podania návrhu na toto konanie dňa 14.1.2005 do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 13.4.2005, ako i nevydaním zákonného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, čím odporca porušil zákon. Výšku nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil v zmysle § 17 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. bez bližšieho zdôvodnenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že aj napriek určitým pochybeniam odporcu v rámci disciplinárneho konania vedeného voči navrhovateľovi, navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušeniami odporcu a dôvodmi odôvodňujúcimi vznik nemajetkovej ujmy. Disciplinárne konanie voči navrhovateľovi bolo zrušené z formálnych dôvodov, nie vecných. Ak navrhovateľ tvrdí, že disciplinárne konanie malo vplyv na jeho služobné hodnotenie, mal voči tomuto sa brániť v osobitnom konaní. Medializované nebolo vedené disciplinárne konanie voči navrhovateľovi, ale len skutok pred začatím tohto konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi: Organizačným poriadkom odporcu, rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 16.12.2002 o odvolaní A.. H. L. - realizácia, Odborným usmernením odporcu č.p. SEĽUZ/
K-31/3-132/2003 zo dňa 15.1.2003, Odborným usmernením č.p. SEĽUZ/K-31/3-132/2003 - upozornenie zo dňa 3.3.2003, listom navrhovateľa zo dňa 20.3.2003 adresovaným riaditeľovi Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia k upozorneniu, návrhom E.. H. H., generálneho riaditeľa sekcie legislatívy a práva zo dňa 5.8.2004 adresovaného E.. J. B., generálnemu riaditeľovi SEĽUZ na doplnenie návrhu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, úlohovým listom ministra obrany SR zo septembra 2004 adresovaným generálnemu riaditeľovi SEĽUZ odporcu, Predložením dokumentácie generálnym riaditeľom SEĽUZ zo dňa 21.9.2004 generálnemu riaditeľovi Inšpekcie MO SR, vyžiadaním vyjadrení Inšpekciou ministra obrany zo dňa 27.9.2004 č.p. IMO-37-25-11/2004, zo dňa 7.10.2004 č.p. IMO-37-25-18/2004, adresovaným navrhovateľovi, Právnym stanoviskom k základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, Protokolom Inšpekcie ministra obrany o výsledku kontroly č.p. IMO-37-25-23/2004 z októbra 2004, vyjadrením navrhovateľa k protokolu o výsledku kontroly č. IMO-387-25-26/2004 zo dňa 10.11.2004, Oznámením Inšpekcie ministra odporcu č.p. IMO-37-25-36/2004 z novembra 2004, č.p. IMO-37-25-33/2004 zo dňa 29.11.2004 navrhovateľovi o neopodstatnenosti námietok, Žiadosťou navrhovateľa o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 16.12.2004, Informačnou správou pre vedúceho služobného úradu MO SR vo veci podnetu na disciplinárne konanie zo dňa 11.1.2005, Návrhom vedúceho služobného úradu odporcu č.p. SÚMO.1-9/2005 zo dňa 14.1.2005 na začatie disciplinárneho konania - DK č. 1/2005 voči navrhovateľovi a E.. S. Š., oznámením navrhovateľa generálnemu riaditeľovi sekcie ľudských zdrojov k úlohovému listu č.p. SEĽUZ - 23-1/2005 zo dňa 19.1.2005, vyžiadaním vyjadrenia disciplinárnej komisie odporcu zo dňa 17.1.2005 adresovaného navrhovateľovi k začatiu disciplinárneho konania, Oznámením navrhovateľa o pochybnostiach o nezaujatosti členov disciplinárnej komisie zo dňa 17.1.2005, Predvolaním navrhovateľa na zasadnutie disciplinárnej komisie zo dňa 19.1.2005, Oznámením navrhovateľa o pochybnostiach o nezaujatosti členov disciplinárnej komisie zo dňa 19.1.2005 so stanoviskom vedúceho Služobného úradu odporcu zo dňa 20.1.2005, Rozhodnutím Služobného úradu, Disciplinárnej komisie odporcu č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005, Odvolaním navrhovateľa proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia zo dňa 8.2.2005, Zaslaním odvolania a súvisiacich dokladov Sekciou legislatívy a práva odporcu Úradu pre štátnu službu, odvolacej disciplinárnej komisii zo dňa 15.2.2005, Rozhodnutím Odvolacej disciplinárnej komisie, Úradom pre štátnu službu č. UŠS-4152/2005 zo dňa 13.4.2005, podnetom navrhovateľa adresovaným Generálnej prokuratúre SR zo dňa 13.7.2005 na preskúmanie zákonnosti postupu služobného úradu MO SR, oznámením Generálnej prokuratúry SR, vojenskej súčasti Bratislava zo dňa 18.4.2005 adresovaným navrhovateľovi o spôsobe vybavenia podnetu smerujúceho proti spôsobu a výsledku vykonania kontroly v Sekcii ľudských zdrojov MO SR, výzvami navrhovateľa zo dňa 22.7.2005 a 18.11.2005 na pokračovanie v disciplinárnom konaní, Oznámením Sekcie legislatívy a práva odporcu adresovaným navrhovateľovi zo dňa 1.12.2005 k výzvam navrhovateľa, oznámením Generálnej prokuratúry č. VI/1 Gd 2245/05-20 zo dňa 16.12.2005, oznámením Sekcie legislatívy a práva odporcu zo dňa 29.12.2005 navrhovateľovi o vybavení žiadosti o poskytnutí informácie, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 4Sž 23/2006 zo dňa 27.10.2006, Rozhodnutím Disciplinárnej komisie služobného úradu odporcu č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007, Žalobou navrhovateľa podanou na Najvyšší súd SR dňa 15.6.2007 proti nečinnosti odporcu ako správneho orgánu v disciplinárnom konaní, oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 15.8.2007 navrhovateľovi vo veci podnetu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánmi verejnej správy vo veci disciplinárneho konania, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 5Sžnč 9/2007 zo dňa 27.3.2008, rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu o odvolaní č.p. OÚ-10-9/2008 zo dňa 23.6.2008, uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 1 Pn 529/07-8 zo dňa 1.10.2007, Žiadosťou navrhovateľa adresovanou odporcovi o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 8.8.2006, podacím lístkom pod pod. číslom 21943787 zo dňa 8.8.2006, Žalobou navrhovateľa voči odporcovi na ochranu osobnosti zo dňa 18.9.2007, neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 138/2007 zo dňa 13.12.2011, monitoringom elektronických médií odporcu zo dňa 31.3.2005, správou agentúry SITa zo dňa 31.3.2005, monitoringom tlače, elektronických médií odporcu zo dňa 1.4.2005, 4.4.2005, záznamom tlačovej besedy ministra obrany SR E. Z. a generálneho riaditeľa SEĽUZ J. B. zo dňa 5.4.2005, monitoringom tlače v denníku Národná obroda odporcu a elektronických médií zo dňa 6.4.2005, správou agentúry TASR zo dňa 6.4.2005, monitoringom tlače odporcu v denníku Pravda zo dňa 11.4.2005, pričom zistil nasledovný skutkový stav :
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento bol v období rokov 1999 - 14.2.2005 riaditeľom odboru sociálnej a bytovej politiky sekcie ľudských zdrojov Ministerstva obrany SR / ďalej „SEĽUZ“/, a to do 31.3.2004 ako profesionálny vojak a následne ako štátny zamestnanec v štátnej službe do 14.2.2005 ukončenej na vlastnú žiadosť. S účinnosťou od 1.7.2002 bol schválený zákon č. 328/2002 Z.z. o
sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení nesk. predpisov, v ktorom nevhodnosť použitých formulácií § 98 a § 60 ods. 5 návrhu zákona sa vzťahovala k služobnému príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku, resp. k náhrade mzdy za dovolenku na zotavenie, pre ktoré bolo potrebné použiť odborné usmernenie s tým, že bolo potrebné novelizovať zákon č. 328/2002 Z.z., čo sa aj uskutočnilo zákonom č. 732/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005, kedy bol novelizovaný aj § 98, podľa ktorého bol vylúčený služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku resp. náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie zo základu na určenie poistného, a tým aj zo základu na výpočet dávok výsluhového dôchodku. Spracovanie a vydanie odborného usmernenia z úrovne SEĽUZ, ktoré metodicky upravovalo riešenie uvedenej problematiky do novelizácie zák. č. 328/2002 Z.z., v januári 2003 spracoval navrhovateľ s vedúcimi oddelení ním riadeného odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR E.. G. G. a E.. S. Š. vydal zástupca vtedajšej generálnej riaditeľky SEĽUZ J.. J.. J. Y.. Dňa 3.3.2004 riaditeľ VÚSZ J.. E.. A.. Y. Ď., J. listom navrhovateľa upozornil na masívnu deformáciu základného princípu zásluhovosti pri vymeraní výsluhových dávok a požiadal ho o prehodnotenie a určenie spôsobu nápravy, načo navrhovateľ listom zo dňa 20.3.2003 odpovedal a odporučil potrebnú zmenu zákonných ustanovení, pričom následne riaditeľ VÚSZ rešpektoval naďalej vydané odborné usmernenie a priznával dávky výsluhového zabezpečenia s použitím vzorca uvedeného v odbornom usmernení. V septembri 2004 bol ministrom obrany SR zaslaný generálnemu riaditeľovi SEĽUZ E.. J. B. úlohový list predložiť IMO SR do 24.9.2004 všetky odborné usmernenia, vyjadrenia, stanoviská týkajúce sa stanovenia základu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pri zohľadnení služobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením ich spracovateľov a uvedením IMU SR osôb podieľajúcich sa na príprave a spracovaní týchto odborných usmernení so stanovením ich osobného podielu na spracovaní. Dňa 21.9.2004 generálny riaditeľ SEĽUZ E.. B. na základe úlohového listu zaslal generálnemu riaditeľovi IMO SR požadovanú dokumentáciu so sprievodným listom, návrh ktorého spracoval navrhovateľ ako podriadený riaditeľ odboru. Následne prebiehala kontrola vykonávaná IMO SR na SEĽUZ, avšak navrhovateľovi ako zamestnancovi kontrolovaného subjektu neboli oznámené žiadne skutočnosti týkajúce sa výkonu tejto kontroly až do doby odovzdania mu kópie Protokolu o výsledku kontroly dňa 5.11.2004 pred jeho prerokovaním, ktorým bola kontrola ukončená. Podľa navrhovateľa, týmto postupom odporcu mu bolo odňaté právo zamestnanca kontrolovaného subjektu podľa § 10 ods. 2 Zák. č. 10/1996 Z.z. podať námietky predpojatosti voči pracovníkom kontroly. V priebehu kontroly vykonávanej IMO dňa 27.9.2004 predseda IMO A.. C. H. žiadal navrhovateľa do 29.9.2004 do 10,00 hod o podanie vyjadrenia, resp. vysvetlenia k problematike služobného príjmu za nevyčerpanú riadnu dovolenku resp. náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, čím navrhovateľ napáda postup predsedu komisie IMO SR porušením § 9 ods. 4 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 1 ods. 1, § 3 ods. 2, § 27 ods. 1 Zák. č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní tým, že pri výkone kontroly pracovníci kontroly nepostupovali tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy navrhovateľa tým, že predseda IMO o vyjadrenie požiadal navrhovateľa, hoci spracovateľom odborného usmernenia bola vedúca oddelenia sociálnych dávok a služieb E.. Š., ako i tým, že predseda komisie na vyjadrenie poskytol navrhovateľovi neprimerane krátku dobu. Rovnako tak navrhovateľ napádal postup odporcu pri požadovanom opätovnom vyjadrení k problematike predsedom kontrolnej komisie IMO A.. H. dňa 7.10.2004 do 11.10.2004 do 10,00 hod. Dňa 28.10.2004 bol kontrolnou komisiou IMO SR vydaný Protokol o výsledku kontroly, na základe ktorej bolo ustálené, že k nesprávnej výške priemerného služobného príjmu profesionálneho vojaka došlo výlučne nesprávnym výpočtom, za spracovanie konceptu a vydanie odborného usmernenia a za nesprávny postup je zodpovedný navrhovateľ, za spoluprácu pri napísaní odborného usmernenia je zodpovedná E.. Š., za podieľanie sa na spracovaní odborného usmernenia je zodpovedná E.. G.. Navrhovateľ napáda postup odporcu - kontrolnej komisie IMO porušením § 9 ods. 1 písm. a/, c/ Zák. č. 10/1996 Z.z. tým, že nebol zistený objektívny stav kontrolovaných skutočností a zodpovednosť zamestnancov za zistené nedostatky tým, že kontrolná komisia IMO sa vôbec nezaoberala zodpovednosťou zástupcu vtedajšej generálnej riaditeľky SEĽUZ J.. J.. J. Y., ktorý odborné uznesenie schválil a zo svojej úrovne vydal, ale označila navrhovateľa zodpovedného nielen za spracovanie, ale aj za jeho vydanie a nesprávny postup po upozornení riaditeľom VÚSZ na nežiadúce následky aplikovaním odborného usmernenia, čím sa zúžil okruh zodpovedných osôb. Po oboznámení sa s Protokolom o výsledku kontroly IMO dňa 5.11.2004 navrhovateľ podal na Generálnu prokuratúru SR - Hlavnú vojenskú prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a záverov Protokolu v dôsledku nerešpektovania námietok a pripomienok navrhovateľa k Protokolu, v dôsledku čoho na základe upozornenia vedúceho prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.4.2004 bolo skonštatované porušenie § 9 ods.1 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 58 ods. 5 Zák. č. 328/2002
Z.z. a čl. 65 Organizačného poriadku odporcu. Dňa 30.11.2004 oznámil vtedajší generálny riaditeľ IMO J.. A.. H. P. navrhovateľovi neopodstatnenosť a odmietnutie jeho pripomienok k postupu a záverom kontrolnej komisie s možnosťou podať písomné námietky predpojatosti členov komisie IMO, teda už v čase ukončenia kontroly, kedy navrhovateľovo právo na podanie námietok predpojatosti už nemohlo trvať. Dňa 16.12.2004 navrhovateľ sám podal žiadosť o skončenie svojho štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu k 31.12.2004, načo vedúci služobného úradu odporcu nereagoval zrejme v snahe vytvoriť časový priestor pre disciplinárne konanie voči navrhovateľovi. Dňa 11.1.2005 podal vtedajší generálny riaditeľ SEĽUZ E.. J. B. vtedajšiemu vedúcemu služobného úradu MO SR A.. S. J. podnet na disciplinárne konanie voči navrhovateľovi a vedúcej oddelenia sociálnych dávok a služieb E.. S. Š., čím porušil zásadu nestrannosti a etiky v zmysle § 1 ods- 1 písm. e/ a f/ Zák. č. 312/2001 Z.z., keďže podľa Protokolu IMO bola zodpovedná aj E.. G.. Dňa 14.1.2005 bol určený za predsedu prvostupňovej disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi a E.. Š. E.. J. B., pričom návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný protiprávne, keď navrhovateľ už nebol štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom / do 31.3.2005/; disciplinárne konanie bolo zúžené len na 2 osoby, a nebolo začaté voči E.. G.; v návrhu bolo uvedené, že navrhovateľ je zodpovedný aj za záväznosť predmetného odborného usmernenia, hoci navrhovateľ nebol nadriadeným riaditeľa VÚSZ ; za predsedu komisie bol určený funkcionár, ktorý v minulosti na danú problematiku zaujímal dve rozdielne stanoviská a sám v podnete na disciplinárne konanie prejudikoval zavinenie navrhovateľa a E.. Š.. Dňa 14.1.2005 generálny riaditeľ SEĽUZ E.. J. B. uložil navrhovateľovi spracovať mimoriadny opravný prostriedok - návrh univerzálneho rozhodnutia generálneho riaditeľa SEĽUZ, ktorým sa mali zrušiť rozhodnutia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava o priznaní výsluhových dávok v zmysle predmetného odborného usmernenia, čo navrhovateľ odmietol, pretože danú úlohu považoval za nezákonnú z dôvodu, že správne právo inštitút univerzálneho rozhodnutia nepozná. Pokyn generálneho riaditeľa SEĽUZ považuje navrhovateľ za protizákonný v snahe prinútiť navrhovateľa uznať chybnosť odborného usmernenia. Dňa 17.1.2005 bolo navrhovateľovi zaslané oznámenie o začatí disciplinárneho konania s úlohou vyjadrenia sa k nemu s návrhom dôkazov a zdôvodnení pochybností o zaujatosti členov disciplinárnej komisie do 3 dní, pričom v rozpore s § 126b ods. 4 Zák. č. 312/2001 Z.z. predseda disciplinárnej komisie uložil predložiť námietky zaujatosti členov komisie jemu, a nie vedúcemu služobného úradu odporcu. Po oznámení námietok zaujatosti voči dvom členom disciplinárnej komisie navrhovateľom dňa 17.1.2005 sa vedúci služobného úradu MO SR s týmito námietkami nevysporiadal, nevydal o tomto žiadne rozhodnutie, ale dňa 18.1.2005 určil druhú disciplinárnu komisiu, pričom dňa 19.1.2005 predseda druhej disciplinárnej komisie E.. H. H. doručil navrhovateľovi nové oznámenie o začatí disciplinárneho konania, v ktorom oznámil predvolanie na zasadnutie komisie dňa 20.1.2005, zloženie disciplinárnej komisie s možnosťou podať námietky zaujatosti voči členom komisie do konca pracovného času 19.1.2005, možnosťou vyjadrenia sa vo veci samej s návrhom na vykonanie dôkazov do konca pracovného času 19.1.2005, čím E.. H. skrátil pôvodnú lehotu o celý deň a porušil § 3 ods. 2 Zák. č. 71/1967 Z.z. Dňa 19.1.2005 navrhovateľ podal oznámenie o pochybnostiach o nezaujatosti dvoch členov disciplinárnej komisie, o čom dňa 20.1.2005 pred začiatkom zasadnutia disciplinárnej komisie bol navrhovateľovi doručený list vedúceho služobného úradu s vysporiadaním sa o jeho námietkách zaujatosti voči členom druhej disciplinárnej komisie. Dňa 20.1.2005 bolo otvorené prvé zasadnutie disciplinárnej komisie, ktoré jej predseda niekoľko minút od jeho začatia bez rozhodnutia a odôvodnenia prerušil a pokračovalo sa dňa 24.1.2005, na ktorom po otvorení zasadnutia navrhovateľ uplatnil námietku nepríslušnosti z dôvodu, že v tomto čase už nebol štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom s tým, že predseda disciplinárnej komisie E.. H. H. sa s námietkou mienil vysporiadať v závere zasadnutia a pokračoval vo vedení zasadnutia, čím bezprávne rozhodol o vlastnej príslušnosti a nerozhodoval o príslušnosti komisie vedúci služobného úradu v zmysle § 126 Zák. č. 312/2001 Z.z. Dňa 25.1.2005 obdržal navrhovateľ rozhodnutie č. OÚ-95-19/2005, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie - prepustenie zo stálej štátnej služby, ktoré bolo uložené za konanie, kedy navrhovateľ už nebol profesionálnym vojakom na čas po 31.3.2004, v čom navrhovateľ vidí nezákonnosť uvedeného rozhodnutia a porušenie § 46 Zák. č. 71/1967 Zb. Dňa 8.23.2005 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia podal navrhovateľ odvolanie a dňa 14.2.2005 ukončil svoj štátnozamestnanecký pomer u odporcu na vlastnú žiadosť uplynutím 60 dňovej lehoty od podania žiadosti. Dňa 13.4.2005 Úrad pre štátnu službu ako odvolacia disciplinárna komisia rozhodnutím č. UŠS-4152/2005 zrušila v celom rozsahu rozhodnutie disciplinárnej komisie služobného úradu MO
SR z 25.1.2005 pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Dňa 18.4.2005 vedúci prokurátor vojenskej časti Generálnej prokuratúry SR oznámil navrhovateľovi ohľadne vybavenia navrhovateľovho podania zo dňa 10.11.2004 smerujúceho proti postupu a záverom IMO SR predchádzajúcemu disciplinárnemu konaniu voči navrhovateľovi, že hlavný vojenský prokurátor podal generálnemu riaditeľovi IMO SR upozornenie prokurátora s namietnutím porušenia § 9 ods. 1 Zák .č 10/1996 jZ.z. o kontrole v štátnej správe, § 58 ods. 5 zák .č. 328/2002, č. 65 Organizačného poriadku MO SR s tým, že vzhľadom na ďalšiu nečinnosť odporcu navrhovateľ dňa 13.7.2005 podal na Generálnu prokuratúru SR podnet na preskúmanie zákonnosti postupu služobného úradu odporcu vo vzťahu k jeho nečinnosti a súčasne dňa 22.7.2005 a 18.11.2005 vyzval odporcu na pokračovanie v disciplinárnom konaní. Generálna prokuratúra SR spisom č. VI/1 Gd 2245/05-20 zo dňa 16.12.2005 oznámila navrhovateľovi, že na základe jeho podnetu podala odporcovi upozornenie prokurátora na nečinnosť disciplinárnej komisie služobného úradu MO SR. Dňa 12.8.2005 odporca podal na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu vo veci vydaného rozhodnutia odvolacou disciplinárnou komisiou Úradu pre štátnu službu, pričom rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 4 Sž 23/2006 bolo toto konanie právoplatne zastavené z dôvodu, že odporca nebol oprávnený na podanie žaloby proti Úradu pre štátnu službu v uvedenej veci. Dňa16.3.2007 vydalo MO SR, Úrad právnych služieb, Služobný úrad - disciplinárna komisia
- nové prvostupňové rozhodnutie voči navrhovateľovi o uložení disciplinárneho opatrenia, ktorým disciplinárne konanie voči navrhovateľovi bolo zastavené s tým, že navrhovateľ podal voči nemu odvolanie dňa 10.4.2007, pričom dňa 25.4.2004 predseda prvostupňovej disciplinárnej komisie E.. H. oznámil navrhovateľovi, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Dňa 15.6.2007 vzhľadom na nečinnosť odporcu podal navrhovateľ v disciplinárnom konaní sťažnosť Najvyššiemu súdu SR proti nečinnosti odporcu a dňa 27.3.2008 Najvyšší súd SR uložil uznesením odporcovi povinnosť rozhodnúť do 45 dní aj ako druhostupňový orgán v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi, pričom dňa 23.6.2008 vedúci služobného úradu odporcu ako druhostupňový orgán návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zamietol. Nové disciplinárne konanie, ktoré mal odporca voči navrhovateľovi vykonať na základe rozhodnutia o odvolaní, trvalo viac ako tri roky, čo je porušením práv navrhovateľa vyplývajúce z čl . 48 ods. 2 Ústavy SR. Dňa 8.8.2006 vyzval navrhovateľ v súlade s § 15 os. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorú odporca nereagoval. Ako navrhovateľ ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, tento sa v zmysle Zák .č. 514/2003 Z.z. domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17 eur / 300.000 Sk/ z dôvodu, že postup odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nebol v súlade s platnou legislatívou, boli vydané nesprávne rozhodnutia v súvislosti s disciplinárnym konaním, a to rozhodnutie o disciplinárnom potrestaní zo dňa 25.1.2005 a rozhodnutie o zastavení disciplinárneho konania zo dňa 16.3.2007. Výšku škody odvíjal od intenzity zásahu odporcu do osobnostnej sféry navrhovateľa tým, že navrhovateľ celý život pôsobil v rezorte odporcu považovaný za vrcholného odborníka v oblasti sociálneho zabezpečenia a služobného pomeru, z ktorého dôvodu bol známy všetkým vojakom, pretože pracoval v oblasti týkajúcej sa služobného pomeru u každého vojaka na úseku sociálneho zabezpečenia a bytovej politiky. Bol spolutvorcom interných predpisov. Rozhodnutia odporcu týkajúce sa disciplinárneho konania voči navrhovateľovi poškodili osobnostný profil navrhovateľa, čo malo vplyv na služobné hodnotenie navrhovateľa. Požadovaná suma 9.958,17 eur je satisfakciou ujmy vzniknutej navrhovateľovi, pretože satisfakciu nie je možné zabezpečiť iným spôsobom z dôvodu, že navrhovateľ už nepracuje v rezorte u odporcu, ani mnoho jeho kolegov, ktorí ho poznali tu už nepracuje, z ktorého dôvodu nie je možné obnoviť jeho pozíciu z hľadiska vnímania jeho osoby v rezorte odporcu. Uplatňovanú náhradu škody navrhovateľ odôvodňoval skutočnosťou, že odporca mu svojim nesprávnym úradným postupom a nesprávnymi rozhodnutiami v disciplinárnom konaní voči nemu spôsobil: a / psychickú ujmu od začiatku činnosti kontrolnej inšpekcie MO SR do definitívneho rozhodnutia o zmietnutí návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorá sa u neho prejavila stresom, reagoval podráždene, neprimerane. Lekársku pomoc v dôsledku tohto nevyhľadal. b/ spoločenskú ujmu tým, že okruh zamestnancov odporcu, ako i širší okruhu zamestnancov iných ministerstiev, ústredných orgánov štátnej správy zabezpečujúcich vo svojich rezortoch sociálne zabezpečenie vojakov a policajtov /Min. vnútra SR, Min. spravodlivosti SR, Min. financií SR, SIS, NBÚ/ bola činnosť navrhovateľa ako autora celého systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov všeobecne známa a s týmito osobami sa stýkal v pracovnej oblasti, mal s nimi kolegiálne vzťahy. Tieto osoby telefonicky volali navrhovateľovi koncom marca - začiatkom apríla 2005, čo sa deje, nakoľko záležitosť ohľadne disciplinárneho konania bola medializovaná. Do doby 14.2.2005, keď bol zamestnaný u odporcu, sa navrhovateľa pýtali ohľadne disciplinárneho konania voči nemu, ktoré podrobnosti
im navrhovateľ vysvetlil , pričom ich vzťah sa v dôsledku disciplinárneho konania k navrhovateľovi nezmenil, väčšina ľudí ho podporovala. Keď na vlastnú žiadosť navrhovateľ ukončil u odporcu služobný pomer, bezprostredne od 1.3.2005 sa zamestnal na Ministerstve vnútra z dôvodu, že bol známy ako odborník ako pracovník hlavného radcu, ktorú funkciu vykonáva dodnes, avšak jeho príjmy u súčasného zamestnávateľa sú nižšie ako u odporcu. Navrhovateľ nepoprel, že služobný pomer u odporcu ukončil na vlastnú žiadosť potom, čo pochopil, že odporca nemá záujem s navrhovateľom byť naďalej v pracovnom pomere. Navrhovateľ záznamami z médií preukazoval skutočnosť, že bolo medializované, že voči nemu bolo vedené disciplinárne konanie a on spôsobil odporcovi škodu 19 mil. Sk s tým, že jeho meno bolo špecifikované ako E.. H.. K. H.. vrátane funkcie, pričom poukázal na skutočnosť, že voči nemu nikdy nebol uplatnený zo strany odporcu nárok na náhradu škody 19 mil. Sk. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nesprávnymi rozhodnutiami odporcu v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi za obdobie od 20.9.2004 do 23.6.2008, do doby vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na disciplinárne opatrenie a výškou škody preukazoval navrhovateľ tým, že v dôsledku nesprávneho postupu odporcu a nesprávnych rozhodnutí zo dňa 25.1.2005 a 16.3.2007 bola navrhovateľovi spôsobená psychická a spoločenská ujma, poškodenie jeho dobrého mena medzi odbornými pracovníkmi ústredných orgánov v rámci MO SR ako celku i v rámci ozbrojených síl.
Z výpovede zástupcu odporcu súd zistil, že v súvislosti s disciplinárnym konaním voči navrhovateľovi mohlo dôjsť k určitým pochybeniam, avšak vzhľadom na následky spôsobené navrhovateľom, ktoré svojim konaním, pre ktoré bol disciplinárne stíhaný, spôsobil, sú tieto nedostatky zo strany odporcu zanedbateľné. Je nepochybné, že predmetný vzorec, podľa ktorého došlo k neoprávnenému vyplateniu výsluhových dôchodkov profesionálnym vojakom, vymyslel navrhovateľ, aj keď za toto nebol disciplinárne potrestaný. Podľa zástupcu odporcu, navrhovateľ v konaní nepreukázal, žeby mu nejaká nemajetková ujma vznikla a ak by mu aj vznikla, neodôvodnil, ako mu vznikla a prečo si uplatňuje nárok v uplatňovanej výške. Navrhovateľ sa pred Okresným súdom Bratislava I domáha zaplatenia rovnakej sumy 9.959,18 eur titulom ochrany osobnosti z rovnakých dôvodov ako v tomto konaní. Disciplinárne konanie voči navrhovateľovi bolo zrušené z formálnych, a nie vecných dôvodov, čo nespochybňuje, že navrhovateľ sa previnenia dopustil. Ak navrhovateľ tvrdí, že disciplinárne konanie malo vplyv na jeho služobné hodnotenie, nič mu nebránilo brániť sa v osobitnom konaní voči tomuto. Zástupca odporcu ďalej uviedol, že navrhovateľ sa náhrady nemajetkovej ujmy domáha z dôvodu troch konaní odporcu, kde malo dôjsť k nezákonnému postupu i rozhodnutiam. Konanie IMO nepodliehal zákonu č. 514/2003 Z.z. a keby aj podliehal, nebol tu zistený žiadny nezákonný postup. Pokiaľ sa jedná o riešenie navrhovateľovej žiadosti o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, na toto konanie sa taktiež nevzťahuje citovaný zákon, nebol tu porušený žiaden postup, nakoľko k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa u odporcu došlo v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Disciplinárne konanie voči navrhovateľovi nebolo medializované, bol medializovaný len skutok, a to ešte pred začatím disciplinárneho konania voči navrhovateľovi. Sám navrhovateľ v konaní o preskúmanie rozhodnutia ohľadne nesprávneho výpočtu dôchodkov na Krajskom súde v Bratislave prizval médiá. Taktiež zástupca odporcu poprel , žeby širokému okruhu profesionálnych vojakov bola známa skutočnosť o vedení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, týmto mohol byť známy len skutok t.j. nesprávny výpočet dôchodkov, čo nie je v príčinnej súvislosti s uplatňovanou škodou. Súčasne zástupca odporcu namietol premlčanie nároku navrhovateľa za obdobie od 14.4.2005, keďže v žalobe navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup odporcu v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania od podania návrhu 14.1.2005 do vydania rozhodnutia 13.4.2005.
Z Protokolu Inšpekcie ministra obrany o výsledku kontroly č. p. : IMO-37-25-23/2004 z októbra 2004 súd zistil, že táto bola zameraná na spracovanie odborných usmernení pre výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, dôvody spracovania odborných usmernení, následky pri aplikácii odborných usmernení, pričom okrem iného bolo zistené, že k nesprávnej výške priemerného služobného príjmu profesionálneho vojaka došlo výlučne nesprávnym výpočtom, za spracovanie konceptu a vydanie odborného usmernenia, ktoré bolo v rozpore s § 60 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. bol zodpovedný navrhovateľ ako riaditeľ odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR., za spoluprácu a napísaní odborného usmernenia bola zodpovedná E.. S. Š., vedúca oddelenia sociálnych dávok a služieb odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR, za podieľanie sa na spracovaní odborného usmernenia a súhlas s ním bola zodpovedná E.. G. G., vedúca oddelenia sociálnych koncepcií a normotvorby odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR.
Listom zo dňa 16.12,.2004 žiadal navrhovateľ vedúceho Služobného úradu odporcu o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.
Listom zo dňa 17.1.2005 oznámila Disciplinárna komisia odporcu navrhovateľovi začatie disciplinárneho konania voči nemu.
Rozhodnutím Disciplinárnej komisie odporcu č.p. OÚ-95/19/2005 zo dňa 25.1.2005 bolo rozhodnuté o závažnom služobnom previnení navrhovateľa - hlavného štátneho radcu, riaditeľa odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR, štátneho zamestananca v štátnej službe, ktorého sa dopustil tým, že zotrvával pri príprave individuálnych správnych aktov v odvolacom konaní podaným proti rozhodnutiam Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vo veciach priznávania dávok výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov, ktoré spracoval ešte ako profesionálny vojak a ktoré bez oprávnenia prekročením právomoci uložil Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava aplikovať v konaní o dávkach výsluhového zabezpečenia. Za závažné služobné previnenia sa mu uložilo disciplinárne opatrenie prepustenie zo stálej štátnej služby.
Z dôvodu odvolania navrhovateľa Odvolacia disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu č. UŠS - 4152/2005 zo dňa 13.4.2005 zrušila rozhodnutie Disciplinárnej komisie služobného úradu odporcu č. p. OU-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005 a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie, a to z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a zistené procesné pochybenia, konkrétne: identifikácia zavineného porušenia povinností navrhovateľa ako štátneho zamestnanca pre absenciu dokladov v spise; absenciu odôvodnenia kvalifikácie skutku podľa § 60 ods. 2; dôvodnosť námietky navrhovateľa ako odvolateľa týkajúca sa nepríslušnosti disciplinárnej komisie 1.- stupňa na konanie, nakoľko dokument - odborné usmernenie z 25.3.2003 spracoval navrhovateľ ako profesionálny vojak, čo vyvoláva pochybnosti a nejasnosti, v čom zavinené porušenie štátneho zamestnanca spočíva, a teda i pochybnosti o skutku, o služobnom previnení; závažné procesné pochybenie pri riešení námietky zaujatosti proti predsedovi disciplinárnej komisie a jednému členovi disciplinárnej komisie z 19.1.2005, ktorým vedúci služobného úradu spisom č. OÚ-95-12/2005 z januára 2005 oznámil navrhovateľovi, že naďalej trvá na zložení komisie, ktoré Disciplinárna komisia 1. stupňa akceptovala, pričom o tomto nebolo vydané rozhodnutie; výrok „uznáva sa vinným“ nemá v disciplinárnom konaní podľa Zákona o štátnej službe opodstatnenie; zápisnica o hlasovaní nebola v zalepenej obálke; výrok v preskúmavanom rozhodnutí nekorešponduje s výrokom v zápisnici; absentuje doklad o splnení povinnosti Disciplinárnej komisie 1. stupňa o udelení možnosti účastníkom vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia; absencia dokladov za účelom overenia tvrdení v preskúmavanom rozhodnutí, námietky odvolateľa v odvolaní, čím nemožno posúdiť kompletnosť spisu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie 1. stupňa nepreskúmateľné. Vyššie uvedeným konaním bolo zistené porušenie § 60,§61, §126b ods. 4,6,7 a i. o štátnej službe, § 22 ods. 2, § 23 ods. 1, § 33 ods. 2, § 34, § 47, § 47 Správneho poriadku.
Listom zo dňa 13.7.2005 navrhovateľ podal podnet na Generálnu prokuratúru SR na preskúmanie zákonnosti postupu služobného úradu MO SR z dôvodu, že od vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu službu zo dňa 13.4.2005 uplynuli tri mesiace. Listom zo dňa 22.7.2005 navrhovateľ opätovne vyzval osobný úrad MO SR na pokračovanie v disciplinárnom konaní voči nemu. Listom zo dňa 12.8.2005 oznámil predseda disciplinárnej komisie Služobného úradu odporcu E.. H. navrhovateľovi, že dňa 12.8.2005 bol podaný na súd návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu vo veci vydaného rozhodnutia o odvolaní č. ÚSSP-4152/2005. Listom zo dňa 29.12.2005 oznámil odporca navrhovateľovi, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu bolo zastavené, bol podaný nový návrh na súd s tým, že konanie č.k. 4Sž 23/2006 nepripustil vstup navrhovateľa ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu Min. práce, sociálnych vecí a rodiny SR a konanie zastavil z dôvodu, že odporca nebol oprávnený na podanie odvolania voči predmetnému rozhodnutiu zo dňa 13.4.2005.
Rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia Disciplinárnej komisie Služobného úradu MO SR č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007 vo veci odvolania navrhovateľa konanie zastavila z dôvodu, že navrhovateľ skončil dňom 14.2.2005 u odporcu štátnozamestnanecký pomer a preto nemohol byť účastníkom odvolacieho konania. Z dôvodu odvolania podaného navrhovateľom dňa 10.4.2007, Disciplinárna komisia služobného úradu odporcu len listom zo dňa 25.4.2007 oznámila navrhovateľovi, že odvolanie bolo podané osobou, ktorá už nebola účastníkom konania.
Dňa 15.6.2007 podal navrhovateľ voči odporcovi žalobu proti nečinnosti odporcu ako správneho orgánu v disciplinárnom konaní s tým, že z dôvodu nečinnosti odporcu, ako i z dôvodu porušenia zásady zákonnosti pri spôsobe vybavenia odvolania navrhovateľa zo dňa 10.4.2005 proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie odporcu zo dňa 25.4.2007, uznesením Najvyššieho súdu SR č. 5 Sžnč 9/2007 zo dňa 27.3.2008 uložil odporcovi povinnosť do 45 dní od doručenia uznesenia rozhodnúť v disciplinárnom konaní o odvolaní navrhovateľa z 10.4.2007 vo veci rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007, ktorým bolo disciplinárne konanie zastavené, a to ako prvostupňový i druhostupňový orgán.
Rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu č.p. OÚ-10-9/2008 zo dňa 23.6.2008 bolo rozhodnutie disciplinárnej komisie služobného úradu MO SR č. p. OÚ-10-7/2007 zo 16.3.2007 zmenené a návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi ako bývalému zamestnancovi odporcu za závažné služobné previnenie, ktorého sa mal dopustiť nesprávnym vypracovaním vzorca pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v Odbornom usmernení, zamietnutý z dôvodov : a / odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňovej disciplinárnej komisie z 16.3.2007, ktorým bolo konanie zastavené, bolo odôvodnené výlučne tým, že účastník konania dňom 14.2.2005 skončil štátnozamestnanecký pomer a preto už nemohol byť účastníkom konania s absenciou právnej kvalifikácie, na základe ktorého ustanovenia bolo disciplinárne konanie zastavené, čo je v rozpore s § 30 ods. 1 Zák .č .71/1967 Zb. b/ pri zaoberaní sa s konaním, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací orgán dospel k záveru, že základný skutok - vypracovanie „vzorca“, ako aj stanovisko č.p. SEĽUZ/ K-24-9-24/2003, ktoré spracoval navrhovateľ alebo sa na spracovaní podieľal, a ktoré boli okrem iného dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi, sa stali v čase, keď navrhovateľ nebol štátnym zamestnancom, ale profesionálnym vojakom, preto za tieto konania nemohol byť disciplinárne riešený podľa zák. č. 312/2001 Zb. Odvolací orgán v odôvodnení sa stotožnil s námietkami navrhovateľa, ktoré spočívali v nedostatočnej právnej kvalifikácii skutku, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť; absenciu dokladov k zisteniu celkového skutkového stavu veci; prieťahy v konaní a nerešpektovanie zákonom stanovených lehôt; nerešpektovanie niektorých ustanovení správneho poriadku a zák. č. 312/2001 Zb. z hľadiska procesných postupov v disciplinárnom konaní a pochybení v hmotnoprávnej oblasti / nevydanie rozhodnutia pri uplatnení námietky nezaujatosti členov disciplinárnej komisie, vybavenie odvolania navrhovateľa len formou listu/.
Z monitoringu elektronických médií zo dňa 31.3.2005 súd zistil, že zo správy agentúry SITA bolo uvedené, že minister obrany E. Z. nariadil hĺbkovú kontrolu vyplácania sociálnych náležitostí vojakom potom, ako na ministerstve zistili chybný vzorec výpočtu vojenských dôchodkov v rokoch 2003-2004. Podľa ministerstva bol za to zodpovedný bývalý vedúci oddelenia sociálnej a bytovej politiky ministerstva K. H.., ktorý už na ministerstve nepracuje a začalo sa voči nemu disciplinárne konanie.
Z monitoringu tlače zo dňa 1.4.2005 Korzár - Slovensko bolo uvedené: „podľa vyšetrujúcej komisie je za chybu zodpovedný bývalý vedúci oddelenia sociálnej a bytovej politiky rezortu K. H.., ktorý už na ministerstve od februára tohto roku nepracuje“. V takomto znení bolo odvysielané aj spravodajstvo Regiónžurnálu na Regene Košice dňa 31.3.2005.
Z monitoringu Televíznych novín TV Markíza dňa 2.4.2005 súd zistil, že bolo odvysielané: „ MO prišlo kvôli chybe výpočtu dôchodkov o 19 miliónov korún. Podľa ministerstva je za to zodpovedný vedúci oddelenia sociálnej a bytovej politiky K. H.. Hĺbkovou kontrolou sa teraz vyšetruje, či nebola chyba úmyselná“.
Z monitoringu denníka Národná obroda zo dňa 6.4.2005 súd zistil, že bolo uvedené, že „ v rokoch 2003 a 2004 sa výsluhové dôchodky vypočítavali podľa nesprávneho vzorca zarátavania náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Vzorec stanovilo odborné usmernenie z dielne SEĽUZ. Jedným z autorov a podľa rezortu obrany aj vinníkov má byť aj v súčasnosti už bývalý riaditeľ odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ K. H.. Ten však vinu za vzniknutý stav odmieta.„ V predmetnom článku mal k uvedenej problematike sa vyjadriť i navrhovateľ.
Z monitoringu Žurnála Rádia Twist zo dňa 5.4.2005 súd zistil, že J. B., riaditeľ ľudských zdrojov MO sa vyjadril : „Podal som návrh na začatie disciplinárneho konania vo veci služobného previnenia voči K. H.., S. Š.. a zároveň som vyriešil jeden priestupok profesionálneho vojaka, u plukovníka J. L..“.
Z monitoringu denníka Pravda zo dňa 11.4.2005 súd zistil, že v súvislosti so sporom v armáde, kto je zodpovedný za chybný výpočet dôchodkov bolo uvedené : „ Jeden z potrestaných úradníkov, bývalý riaditeľ odboru sociálnej politiky K. H. sa však proti trestu odvolal a tvrdí, že sa obráti na súd. Je totiž presvedčený, že za pochybenie nie sú zodpovední oni / t.j. traja pracovníci odporcu/, ale zlý zákon, ktorý vtedy platil.“
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 8.8.2006 navrhovateľ v zmysle Zák. č. 514/2003 Z.z. žiadal odporcu o predbežné prerokovanie náhrady škody spôsobenej mu neprávnym úradným postupom odporcu v čase od 20.9.2004, ako i nezákonným rozhodnutím o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C 138/2007 zo dňa 13.12.2011 / neprávoplatný/ súd návrh navrhovateľa voči odporcovi o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy 9.958,18 eur zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2004 do 31.8.2007, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a / nezákonným rozhodnutím b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1,2 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok odľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušný zisk.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia /oznámenia/ rozhodnutia.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je absolútnym, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17 eur titulom zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004 z dôvodu, že mu bola spôsobená psychická, spoločenská ujma, zásah do jeho osobnosti tým, že odporca ako orgán konajúci v mene štátu vydal nezákonné rozhodnutia : 1./ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005, 2./ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007; ako i z dôvodu nesprávneho úradného postupu odporcu v troch etapách : a./ postupom IMO pred začatím disciplinárneho konania voči navrhovateľovi v čase od 20.9.2004-13.4.2005 t.j. do vydania prvého disciplinárneho rozhodnutia, b./ od 14.4.2005 - 16.3.2007 do rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi , c./ prieťahy v konaní odporcu od rozhodnutia NS SR o uložení povinnosti odporcovi rozhodnúť vo veci dňa 27.3.2008 do vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na disciplinárne opatrenie dňa 23.6.2008.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uplatnené právo náhrady škody vymedzené v žalobe titulom nemajetkovej ujmy nebolo v rámci predbežného prerokovania vôbec uspokojené. Uplatnenie ďalších prieťahov a nesprávneho úradného postupu odporcu v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi od 8.8.2006, ako i nesprávneho rozhodnutia odporcu o zastavení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zo dňa 16.3.2007 a nárok vyššej náhrady škody za konania pred súdom, než bola navrhovateľom uplatnená v jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a jej neuplatnením vopred, t.j. pred podaním žaloby, nebola prekážkou postupu súdu v tejto časti podľa § 104 ods.1 O.s.p. z dôvodu, že navrhovateľom uplatnená vyššia škoda za ďalšie prieťahy v disciplinárnom konaní, za ďalší nesprávny úradný postup, ako i za ďalšie nesprávne rozhodnutie odporcu, ktoré neboli predbežne prerokované, nepredstavuje prekážku nedostatku podmienky konania súdu z dôvodu, že nejde o prednosť iného konania, ktoré malo predchádzať tomuto súdnemu konaniu, pretože predbežné preskúmanie nároku na príslušnom orgáne ani nepredstavuje formu správneho konania, jeho účelom je len predchádzať prípadným sporom.
Zodpovednosť štátu za majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu, upravená v zákone č.514/2004 Z.z. je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu podľa oboch citovaných zákonov za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1./ existencia škody (majetkovej príp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu alebo nesprávne rozhodnutia 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom alebo nesprávnym rozhodnutím.
Uvedený zákon rovnako ako aj zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje ani pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 a nasl. Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére navrhovateľa ako poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Náhrada škody má predstavovať počínajúc účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. celkom „spravodlivé zadosťučinenie“ a zahŕňať za podmienok vymedzených v tomto zákone aj peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. Táto peňažná náhrada má zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, ujmu spôsobenú poškodením dobrej povesti, ujmu v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia alebo inú preukázanú nemajetkovú ujmu, ak ju nemožno napraviť inak.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma, spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázené zväčšenie alebo rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho úradného postupu zbytočnými prieťahmi v konaní.) O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide len vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu alebo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, nevznikla by ani škoda. Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou Zákon č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom, nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť ani znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (aký následok) a akou skutočnosťou (aká príčina) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu štátu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (nemajetková ujma), za ktorú je náhrada navrhovateľom v prejednávanej veci požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou navrhovateľa ako poškodeného a konkrétnym konaním súdu v súvislosti s rozhodnutiami odporcu v disciplinárnom konaní voči navrhovateľovi zo dňa 25.1.2005 a 16.3.21007, ako aj namietaným nesprávnym úradným postupom sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ škodu ako náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9.958,17 eur preukazoval tým, že odporca svojimi nezákonnými rozhodnutiami a
nesprávnym úradným postupom zasiahol do jeho osobnostnej sféry ako vrcholného odborníka v oblasti sociálneho zabezpečenia tým, že : a/ v dôsledku rozhodnutia o disciplinárnom potrestaní zo dňa 25.1.2005 a v dôsledku rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zo dňa 16.3.2007 bol poškodený jeho osobnostný profil, čo malo vplyv na jeho služobné hodnotenie odporcu s tým, že požadovaná suma je satisfakciou ujmy, že už nepracuje v rezorte odporcu, jeho príjem sa znížil, ako i z dôvodu, že mnoho jeho kolegov u odporcu taktiež nepracuje, nie je možné obnoviť vnímanie osoby navrhovateľa v rezorte odporcu. b/ v dôsledku oboch rozhodnutí, ako i v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu ešte v čase pred začatím disciplinárneho konania voči nemu postupom IMO od 20.9.2004, následne od začatia disciplinárneho konania až po jeho ukončenie, bola navrhovateľovi spôsobená psychická ujma prejavujúca sa stresom, podráždenými reakciami, ako i spoločenská ujma prejavujúca sa v poškodení jeho dobrého mena medzi odbornými pracovníkmi ústredných orgánov v rámci MO ako celku i v rámci ozbrojených síl tým, že tieto osoby sa ho po začatí disciplinárneho konania do 14.2.2005 pýtali, čo sa stalo, avšak po vysvetlení tejto záležitosti navrhovateľom ho väčšina ľudí podporovala. Navrhovateľ bol v období rokov 1999 do 31.3.2004 profesionálnym vojakom - riaditeľom odboru SEĽUZ a od 1.4.2004 do 14.2.2005 štátnym zamestnancom v štátnej službe odporcu. V januári 2003 spracoval spoločne s vedúcimi oddelení ním riadeného odboru sociálnej a bytovej politiky SEĽUZ MO SR E.. G. G. C. E.. S. Š. odborné usmernenie / „vzorec“/, ktorým bol spôsobený chybný výpočet dávok výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov a pre ktorý bolo začaté disciplinárne konanie voči navrhovateľovi. Po upozornení na chybu odborného usmernenia § 98 a § 60 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení nesk. predpisov boli vykonávané kroky odporcom týkajúce sa prebiehajúcej kontroly IMO na SEĽUZ týkajúcej sa práve sporného odborného usmernenia, „vzorca“, počas ktorej došlo k nesprávnemu úradnému postupu IMO, čo bolo konštatované i Upozornení vedúceho prokurátora vojenskej súčasti Generálnej prokuratúry SR zo dňa 18.4.2004 vo veci podaného podnetu navrhovateľom na preskúmanie zákonnosti a postupu záverov Protokolu o výsledku kontroly IMO dňa 5.11.2004, ktorým bolo konštatované porušenie § 9 ods. 1 Zák. č. 10/1996 Z.z., § 58 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z., s čím sa súd stotožňuje. V tejto časti vykonávania kontroly IMO za obdobie od 20.9.2004 do 22.10.2004 má súd za to, že postupom orgánov odporcu došlo k nezákonnému postupu. Tvrdený nesprávny úradný postup v období od podania žiadosti navrhovateľa o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu od 16.12.2004 - tu súd zistil, že žiadosť podal sám navrhovateľ ku dňu 30.12.2004, pričom odporca v súlade so zákonom ukončil štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa u neho v 2 mesačnej lehote ku dňu 14.2.2005, pričom to, že odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľa ukončiť štátnozamestnanecký pomer k navrhovanému dátumu 31.12.2004, nemôže mať za následok nesprávnosť úradného postupu odporcu, preto v tejto časti navrhovateľ nepreukázal nezákonný úradný postup odporcu. Taktiež konanie odporcu po podaní žiadosti navrhovateľom, nemal súd preukázané, žeby svedčili o akomsi nesprávnom úradnom postupe v zmysle § 9 ods. 1 Zák. č. 514/2004 Z.z. Postup odporcu v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania voči navrhovateľovi za obdobie od 14.1.2005 do 13.4.2005, ako i nevydanie rozhodnutia v disciplinárnom konaní v primeranej a zákonnej lehote, tu mal súd preukázané, že po začatí disciplinárneho konania došlo k nesprávnemu úradnému postupu a porušeniu § 9 ods. 1 Zák. č. 10/1996 Z.z. a § 58 ods. 5 Zák. č. 328/2004 Z.z. Prieťahy v disciplinárnom konaní nevydaním zákonného rozhodnutia, tu mal súd preukázané, ako konštatoval i Najvyšší súd SR, že u odporcu došlo k nečinnosti, prieťahom v disciplinárnom konaní vedenom voči navrhovateľovi, bol porušený§ 30 Správneho poriadku, § 165e ods. 3 Zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, § 3 ods. 1 Správneho poriadku a uložil mu v disciplinárnom konaní rozhodnúť do 45 dní od doručenia uznesenia. / uznesenie zo dňa 27.3.2008/.
Čo sa týka nezákonných rozhodnutí odporcu, o ktoré opiera navrhovateľ svoj nárok, súd posudzoval rozhodnutia : a/ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-95-19/2005 zo dňa 25.1.2005 b/ Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia č.p. OÚ-10-7/2007 zo dňa 16.3.2007 Ako vyplýva z týchto rozhodnutí, rozhodnutím disciplinárnej komisie odporcu zo dňa 25.1.2005 bolo rozhodnuté o závažnom služobnom previnení navrhovateľa s uložením mu disciplinárneho opatrenia prepustenie zo stálej štátnej služby. Z dôvodu podaného odvolania navrhovateľom však odvolacia disciplinárna komisia rozhodnutím zo dňa 13.4.2005 zrušila toto rozhodnutie a vec vrátila na nové konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a procesného pochybenia. Následne rozhodnutím disciplinárnej komisie Služobného úradu odporcu zo dňa 16.3.2007 vo veci odvolania navrhovateľa bolo
disciplinárne konanie voči nemu zastavené z dôvodu, že jeho štátnozamestnanecký pomer sa u odporcu skončil dňa 14.2.2005, a preto už nemohol byť účastníkom disciplinárneho konania. Súčasne z dôvodu správania sa odporcu sám na vlastnú žiadosť ukončil štátnozamestnanecký pomer u odporcu k 14.2.2005.Až rozhodnutím vedúceho služobného úradu odporcu č. OÚ-10-9/2008 zo dňa 23.6.2008 bolo rozhodnutie disciplinárnej komisie zo dňa 16.3.2007 zmenené a návrh na začatie disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zamietnutý z dôvodu nezákonnosti. Týmto mal súd preukázané splnenie § 5, § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2004 Z.z.
Ako druhý predpoklad úspešnosti žaloby navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy je existencia škody, ktorú navrhovateľ preukazoval tým, že mu vznikla jednak : a/ psychická ujma tým, že sa od začiatku činnosti IMO SR prejavoval u neho stres, podráždenosť, avšak súdu o tomto nepredložil žiaden dôkaz / návšteva psychológa, psychiatra, iného odborného lekára a pod./, príp. svedkov, b/ spoločenská ujma spočívajúca v tom, že osoby, s ktorými mal navrhovateľ kolegiálne, priateľské vzťahy, ktoré ho poznali podľa mena a funkcie, sa ho po medializácii prebiehajúceho disciplinárneho konania dotazovali, čo sa deje, keďže bol odborníkom vo svojej profesii. Skutočnosť, že navrhovateľovi v súvislosti s disciplinárnym konaním vedeným proti nemu za obdobie od 20.9.2004-16.3.2007 vznikla akákoľvek škoda, toto nepreukázal. Z vlastnej iniciatívy dal žiadosť o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru u odporcu ešte 16.12.2004, keď disciplinárne konanie ešte vôbec nebolo začaté a súčasne po jeho ukončení bezprostredne nastúpil do zamestnania na Ministerstvo vnútra SR, kde je zamestnaný do dnešného dňa, síce s nižším platom, ale aj s menšou zodpovednosťou. Sám navrhovateľ potvrdil, že pracovné miesto získal z dôvodu, že aj na tomto inštitúte ho poznali ako odborníka. Súd v konaní nemal preukázané, že pre správanie sa odporcu, príp. jeho zamestnancov bol nútený zmeniť zamestnávateľa. Taktiež súd v konaní nemal preukázané, žeby v súvislosti s medializáciou jeho osoby označenej iniciálami v súvislosti s disciplinárnym konaním týkajúcim sa nesprávneho „ vzorca“ pre výpočet výsluhových dôchodkov sa zmenili negatívne jeho vzťahy či už s bývalými kolegami, inými osobami z iných inštitúcií, s ktorými sa stretával v súvislosti s pracovnými záležitosťami, príp. žeby o jeho odbornosti pochybovali. Skôr naopak, navrhovateľ sám potvrdil, že tieto osoby verili jemu. Súčasne je potrebné uviesť, že nárok navrhovateľa za obdobie od 20.9.2004-2.4.2005 / s prihliadnutím na dobu 6 mesiacov počas plynutia lehoty po zaslaní odporcovi Predbežného prerokovania nároku, pričom návrh na súd bol podaný až 3.10.2008/ je premlčaný v prípade nesprávneho úradného postupu v zmysle § 19 ods. 1 Zák. č. 514/2004 Z.z., čoho sa odporca dovolal. Ani odvysielanými reportážami v zmysle monitoringu navrhovateľ nepreukázal, žeby mu v dôsledku ich odvysielania vznikla nejaká škoda.
Posledným predpokladom úspešnosti vyhovenia žalobe navrhovateľa je preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonným rozhodnutím. Súd z vykonaného dokazovania nemal vôbec preukázanú existenciu akejkoľvek škody vzniknutej v dôsledku prebiehajúceho konania predchádzajúceho disciplinárnemu konaniu vedenému voči navrhovateľovi pred IMO od 20.9.2004-22.10.2004, ani v priebehu prvého prvostupňového disciplinárneho konania od 14.1.2005 do vydania rozhodnutia Úradu pre štátnu službu 13.4.2005, nevydania zákonného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, konania po podaní žiadosti o ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru, čím navrhovateľ nepreukázal, žeby práve v dôsledku takéhoto postupu odporcu mu vznikla akákoľvek škoda. Zároveň taktiež nepreukázal, žeby v dôsledku rozhodnutí orgánov odporcu o začatí disciplinárneho konania voči navrhovateľovi zo dňa 25.1.2005 a o zastavení disciplinárneho konania voči nemu zo dňa 16.3.2007 mu bola spôsobená škoda, keďže od marca 2005 bol a doteraz je riadne zamestnaný na Ministerstve vnútra SR a ako sám tvrdil, pri hľadaní si zamestnania mu pomohlo, že ho považovali za odborníka. Navyše sám ukončil štátnozamestnanecký pomer u odporcu na vlastnú žiadosť, čo nemusel a ak mal pochybnosti o existencii diskriminácie odporcu, mal sa brániť, čo neučinil. Existenciu psychickej a spoločenskej ujmy u navrhovateľa v dôsledku vyššie uvedených nesprávnych úradných postupov a uvedených nezákonných rozhodnutí navrhovateľ taktiež nepreukázal, keďže sám potvrdil, že ho iné osoby posudzovali a posudzujú ako odborníka, nezanevreli na neho, cudzích ľudí po zverejnení disciplinárneho konania, príp. možnosti jeho začatia, len zaujímali podrobnosti ohľadne tejto skutočnosti, čo však nesvedčí o tom, že tieto skutočnosti medializoval odporca. Ak aj bolo niečo medializované, navrhovateľ bol označovaný iniciálami, príp. funkciou, čím nebol dostatočne identifikovateľný.
Ako mal teda súd preukázané, k nesprávnemu úradnému postupu odporcu a nezákonnými rozhodnutiami v súvislosti s disciplinárnym konaním vedeným voči navrhovateľovi síce došlo, avšak navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno nepreukázal existenciu akejkoľvek škody vo forme
nemajetkovej ujmy, a už vôbec nie existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, príp. nezákonnými rozhodnutiami, čím neboli naplnené podmienky vzniku požadovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle vyššie cit. ustanovení Zák. č. 514/2004 Z.z. Súd súčasne poukazuje s prihliadnutím na § 17 ods. 2 Zák. č. 514/2004 Z.z., kedy vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch len v prípade, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ ani v tomto prípade nepreukázal, z akého dôvodu sa nedomáhal prvotne konštatovania porušenia práva /hoci vzhľadom na nepreukázanie existencie škody je posúdenie tejto otázky nadbytočné/.
Súd zamietol návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov H.. E. H., A.. K. S., A.. K. F. - osôb pracujúcich u odporcu na preukázanie skutočnosti, že odborná verejnosť bola informovaná o disciplinárnom konaní vedenom proti navrhovateľovi a o skutočnostiach, pre ktoré bolo disciplinárne konanie voči nemu vedené, a to z dôvodu, že v konaní nebolo sporné, že odborná verejnosť mala vedomosť o disciplinárnom konaní vedenom voči navrhovateľovi, sám navrhovateľ však potvrdil, že vzťahy s osobami pracujúcimi v tejto oblasti mal naďalej dobré a oni ho naďalej považovali za odborníka. Preto by výsluch týchto svedkov bol nadbytočný. Súd zamietol návrh i na výsluch R. E.. S. Š. C. E.. G. G. za účelom preukázania podielu na vypracovaní predmetného metodického usmernenia „vzorca „ z dôvodu, že táto skutočnosť je pre posúdenie nároku navrhovateľa absolútne irelevantná.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi nepriznal ich náhradu, nakoľko tento žiadne trovy nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.