Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-66-2010.pdf
PDF · 115.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/66/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom F., P. 12, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh otca: J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, zastúpený JUDr. Janou Fabišíkovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Mlynárska 19 za účasti matky: F. L., nar. X.X.XXXX, bytom F., P. XX v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Mal. Y. L., nar. X.X.XXXX z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v dvojtýždňových intervaloch. Ako prvá je v zmysle tohto rozsudku povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka a to v období od nedele prvého kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v párnych týždňoch v čase o 17.00 hod.
Otec je p o v i n n ý maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a matka je povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca.
Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť.
Každý z rodičov bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výživné n e u r č u j e .
Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 7C/134/2007 zo dňa 19.6.2007.
odôvodnenie:
Otec návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2010 žiadal, aby zveril maloletého Y. L., nar. X.X.XXXX do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého striedavo v dvojtýždňových intervaloch. Ako prvá je v zmysle tohto rozsudku zabezpečiť osobnú starostlivosť matka v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v párnych týždňoch v čase o 16.00 hod. Otec je povinný maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky, matka je povinná maloletého v stanovenom čase prevziať v bydlisku otca. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Súčasne žiadal, aby súd výživné neurčil.
Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 28.2.2011 a s návrhom otca nesúhlasila.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 20.12.2010 navrhol, aby súd zistil, či má otec vytvorené podmienky na striedavú starostlivosť. Po vypočutí účastníkov konania, vykonanom odbornom psychologickom dokazovaní, aby rozhodol v záujme mal. dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie pod sp. zn. 7C/134/2007, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov v zmysle ktorej bol mal. Y. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.500,- Sk mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2007.
Z výpovede otca súd zistil, že návrh na striedavú osobnú starostlivosť podal z dôvodu, že ako otec má právo podieľať sa aj na jeho výchove, pretože doposiaľ upravený styk s mal. dieťaťom, keď sa s ním nachádzal každý druhý víkend, t.j. asi zhruba 6 dní v týždni je pre neho nepostačujúca.
Mal. Y. navštevuje 2. ročník základnej školy, L. v F.. Žije s matkou a jej partnerom v 2 - izbovom byte. Hoci maloletý žije v domácnosti matky, má s ním pravidelný kontakt. S mal. dieťaťom má výborný vzťah, trávia spolu veľa času, pravidelne počas víkendov a tak isto aj počas prázdnin.
Otec býva vo vlastnom rodinnom dome v obci H., pričom maloletý má zariadenú v dome vlastnú detskú izbu, ktorá plne vyhovuje jeho potrebám. Na toto prostredie je zvyknutý, býval tam aj pred rozvodom manželstva a aj v súčasnosti pravidelne keď je u neho tak prespáva v izbe. Detskú izbu zrekonštruoval podľa jeho vlastných predstáv.
Vzhľadom na blízkosť bydliska so školou maloletého, čo je asi 16 km, bez ťažkostí je zachovaná aj kontinuita jeho školského vzdelávania aj kontakt s rovesníkmi.
Dňa 24.4.2010 uzavrel druhé manželstvo s H.. F. L., pričom z tohto manželstva sa narodila dcéra E. L., nar. XX.XX.XXXX. Súčasná manželka pracuje ako učiteľka v MŠ v obci H., t.č. je na materskej dovolenke.
Na výživu maloletého poukazuje mesačne 82,97 € a taktiež maloletému platí poistku vo výške 18,29 € mesačne. Okrem toho mu priebežne kupuje oblečenie, obuv, potrebné školské potreby, hračky, potreby na voľný čas a hobby. Podieľa sa na výžive aj inou formou okrem výživného.
V čase podávania návrhu bol podnikateľom na základe živnostenského listu vydaného Okresným úradom Košice - okolie s príjmom vo výške 500 € mesačne. Jeho pracovný čas je striedavý a umožňuje mu vyzdvihnúť maloletého zo školskej družiny a venovať sa mu počas voľného času rovnako ako matka.
O maloletého sa spolu s matkou staral aj pred rozvodom približne rovnako, preto je oboznámený s tým, ako zabezpečovať jednotlivé úkony osobnej starostlivosti a je pripravený ich zabezpečovať aj v budúcnosti. Mám za to, že pre mal. bude najvhodnejšie, aby osobnú starostlivosť zabezpečoval striedavo s matkou po rovnaký čas. Sám maloletý sa vyjadril, že rád s ním trávi čas a že by sa mu takéto usporiadanie páčilo, keďže sa dobre cíti aj v jeho domácnosti.
Otec ďalej uviedol, že obaja rodičia spĺňajú všetky predpoklady k tomu, aby zabezpečovali riadnu starostlivosť o dieťa, je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je najlepšia a vystihuje záujem mal. syna.
Z výpovede matky súd zistil, že s návrhom otca na zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti nesúhlasí, pretože nie pre každý rozvedený manželský pár je vhodná striedavá starostlivosť. Riešila s ním informácie a dospela k záveru, že je to o komunikácii a dohode. Doposiaľ s otcom mal. dieťaťa nikdy k žiadnej dohode nedospeli úspešne, čoho dôkazom je aj rozvod. Vzájomná komunikácia je na bode mrazu, je medzi nimi napätie, čo samozrejme cíti aj syn. Nepopiera, že mal. syn má citovú väzbu na oboch, čiže aj na ňu a otca a otec sa s ním pravidelne stretáva, či už v priebehu školského roka alebo počas prázdnin, keď s ním trávi väčšinu času.
Tak ako bolo uvedené mal. Y. bol zverený do jej opatery, trávia spolu veľa času a doposiaľ nebol jediný podnet na tento návrh. Sám sa však vyjadril, keď sa s ním rozprávala, že nechce meniť podmienky návštev u otca. Komunikoval s otcom o tejto možnosti, pričom odmieta meniť podmienky, ktoré sú momentálne nastavené. V škole dosahuje vynikajúce výsledky, venuje sa futbalu vo voľnom čase a matka je toho názoru, že by to mohlo ovplyvniť jeho vývoj. Narušilo by to jeho štandard, ktorý majú zabehnutý. Otec dieťaťa je 16 km od Košíc a matka si nevie predstaviť, ako sa dokáže venovať a zabezpečovať prípravu Y. do školy ako aj svojmu zamestnaniu. Momentálne syn potrebuje maximálnu pozornosť, nakoľko navštevuje 2. ročník základnej školy.
Podľa matky otec nemá záujem komunikovať o výchove mal. Y., aj po skutočnosti, keď ho kontaktovala ohľadne prvého rodičovského združenia o výsledkoch v škole, dostala odpoveď, že si zavolá do školy a nemal záujem o jej informácie. Samozrejme je tomu tak dodnes. Toto je jeden z dôvodov, aby sa nedostali do hádok a negatívne tým ovplyvnili vývoj mal. syna. Otec s ňou komunikuje len o nutných veciach, preto nie je vhodné, aby súd schválil striedavú starostlivosť, pretože ako matka cíti, že to nie je vhodné pre syna. To sú hlavné dôvody pre ktoré nesúhlasí so striedavou starostlivosťou a myslí si, že to nie je v záujme mal. syna.
Vzhľadom k tomu, že rodičia mali rozdielne názory na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a poradenstva za účelom vypracovania znaleckého posudku.
Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. 16/2011 dňa 15.9.2011. Po preštudovaní spisového materiálu a dôkladnej analýze výsledkov znaleckého psychologického vyšetrovania odpovedala súdu nasledovne: obidvaja rodičia majú zodpovedajúce osobnostné predpoklady a rodičovské spôsobilosti starať sa o mal. dieťa. Matka sama vychováva dieťa od času, kedy opustila spoločnú domácnosť. Napriek tomu, že manželstvo sa rozpadlo predovšetkým z dôvodu, že nadviazala mimomanželský vzťah a v tomto období jej správanie bolo poznačené egocentrickým sústredením sa na seba s svoje potreby, je nutné zdôrazniť, že o maloletého sa primerane stará. Je voči dieťaťu zodpovedná, spoľahlivá, dieťa vedie tiež ku zodpovednému postoju v povinnostiach ako aj prospešným záujmom. Pravidelne na neho prispieva výživným, ako aj zakupovaním ďalších potrebných vecí. Otec sa o dieťa naďalej zaujíma, od rozpadu manželstva sa o neho naďalej stará, pravidelne na neho prispieva
výživným ako aj zakupovaním potrebných vecí. S mal. Y. sa kontaktuje počas víkendov a prázdnin, dlhodobo javí záujem o rovnocenné podieľanie sa na jeho starostlivosti formou striedavej výchovy. Otec je schopný starať sa o syna v 2 - týždňových intervaloch. Vie viesť domácnosť, aj keď toho času o svoje rutinné povinnosti sa delí so svojou terajšou manželkou. Otec je aktuálne na materskej dovolenke s ročným dieťaťom, keďže matka dieťaťa nastúpila do zamestnania. Otec je schopný dieťaťu zabezpečiť bežné fungovanie v rodine. Má vytvorené pre syna vhodné podmienky - bytové, materiálne a iné. Chlapec má vytvorený dobrý vzťah s otcovou terajšou manželkou, ich dcérou E.. Dieťaťu je dostupný aj starý rodič - dedko, ktorý býva s rodinou v blízkosti a ktorý v prípade potreby je schopný zabezpečovať výpomoc pri opatere dieťaťa. Mal. dieťa má vytvorenú kladnú citovú väzbu k matke aj ku otcovi. Vzťah sa dá hodnotiť ako takmer rovnocenný. Chlapec však citovo momentálne preferuje otca, s ktorým má dlhodobo vyvážený citový vzťah. Rozumie si s ním, povahovo si viac ladia a majú podobné záujmy. Otec sa ku synovi prejavuje ako stabilný rodič, ktorý je v porovnaní s matkou menej prísny a požadujúci, resp. trestajúci. Osobnostne je k nemu tolerantnejší a kľudnejší, čo vzhľadom na jeho povahové charakteristiky, dieťaťu viac vyhovuje. Vzhľadom na skutočnosť, že s matkou je dieťa kontinuitne od útleho veku, matka dieťaťu vytvára aj pocit zázemia, zabehnutého stereotypu a režimu, ako aj pocit bezpečia a istoty. Dieťa rozhodne ku svojmu vývinu potrebuje prítomnosť obidvoch rodičov, na ktorých je citovo naviazané.
Obidvaja rodičia majú ku mal. dieťaťu zodpovedajúci rodičovský vzťah. Matka je v prístupe k nemu náročnejšia a prísnejšia, záleží jej na tom, aby sa chlapec primerane a všestranne rozvíjal. V tomto ohľade je schopná obetovať svoj čas a záujem, aby dieťaťu vytvorila čo najlepšie podmienky. Dieťa miestami vníma jej nervozitu a nátlak, čo sa týka plnenia školských požiadaviek, v zásade si však zvyklo na takéto fungovanie. Otcov prístup mu viac vyhovuje, pretože otec v styku s ním volí kľudný spôsob argumentácie. Dieťa s ním rado trávi predovšetkým voľný čas. Osobnostné charakteristiky otca mu vyhovujú a prial by si, aby s ním mohol tráviť viac času. Pozitívne možno tiež hodnotiť skutočnosť, že v styku s dieťaťom sa otec vyhýba akejkoľvek kritike bývalej manželky. Dieťa nezaťažuje zbytočnými otázkami na jej adresu, neovplyvňuje ho proti matke, nezasahuje jej do osobného života.
Maloletý je vo svojich prianiach ambivalentný. Na jednej strane túži po tom, aby bol s otcom častejšie. Rád ku nemu chodí, cíti sa v psychickej pohode, keď je v jeho rodine. Na druhej strane sa zároveň obáva tejto zmeny, ktorú by mu striedavá starostlivosť mohla priniesť. Obavy sa vzťahujú aj k tomu, že matka s dieťaťom na túto tému rozprávala a aj keď syna neovplyvňovala zásadným spôsobom v jeho rozhodnutí, vylíčila mu v negatívnom svoj postoj k tejto forme opatery ako aj možné nedostatky. Dieťa je preto spochybnené v tom, aby sa jasnejšie dožadovalo potreby byť v striedavej starostlivosti rodičov. Je zvyknuté fungovať s matkou, bojí sa zmeny a praktických záležitostí, ktoré tu prichádzajú do úvahy. Dieťa samo neiniciovalo záujem byť v striedavej opatere rodičov. Y. je skôr typ pasívnejšieho a menej otvoreného dieťaťa, ktoré je v zvýšenej miere nerozhodné a váhavé. Tieto charakteristiky sa mohli viac u neho posilňovať práve rozvodovým procesom rodičov.
Podľa názoru znalca sa citová väzba chlapca na otca bude v budúcnosti posilňovať vzhľadom na vyššie konštatované charakteristiky vzťahu, aj vzhľadom na skutočnosť, že chlapec sa citovo nenadviazal na matkinho partnera, a naďalej sa identifikuje s mužskou rolou u otca. Mal. je zároveň skôr typ, ktorý sa obáva nových životných zmien, je zvyknutý na svoj denný stereotyp a zabehnutý režim. Matka mu svojim prístupom nie vždy vyhovuje, ale je pre neho osobou, ktorá mu zabezpečuje zázemie pre jeho bežné fungovanie. Dieťa ju rešpektuje a prispôsobuje sa jej želaniam, keďže doposiaľ bola pre neho najdôležitejšou kontaktnou osobou. Mal. Y. je tak ovplyvnený jej postojom a výhradami, s ktorými sa stotožnil. Podvedome sa obýva možnej reakcie z jej strany, ak by svoje potreby dával otvorenejšie najavo. Počas interview sa častejšie zastrešoval matkinými vyjadreniami k veci. Jeho vnútorný postoj, ktorý jasne zdôraznil, je vyskúšať si tento model starostlivosti v praxi. Aj keď dieťa je zvyknuté tráviť s otcom aj dlhší čas a nedožaduje sa matky, reálne nemalo možnosť vyskúšať si, ako bude prebiehať jeho fungovanie počas školského roka.
Z doručeného prešetrenia vhodných podmienok vypracovaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 2.3.2012 bolo zistené, že otec pôsobí ako SZČO v oblasti pohostinstva. V súčasnej dobe je na rodičovskej dovolenke s mal. E., ktorá pochádza z nového manželstva. Rodina býva v
poschodovom rodinnom dome, ktorý pozostáva zo 4 izieb, kuchyne a príslušenstva, nadštandardne zariadenom. Okrem nich v samostatnej časti domu býva aj starý otec mal. Y., starobný dôchodca. Podľa vyjadrenia otca mal. Y. ho navštevuje každý víkend a tiež počas týždňa, kedy je matka zaneprázdnená. Ďalej uviedol, že mal. Y. sa v H. dobre cíti, má kladný vzťah k mal. sestre a tiež k súčasnej manželke, ktoré sa tešia na každú jeho návštevu. Na základe prešetrenia pomerov v rodine otca vyplýva, že bytové, rodinné a sociálne podmienky na striedavú starostlivosť u otca mal. dieťaťa sú vhodné, na požadovanej úrovni.
Matka pracuje v spoločnosti Slovak Telekom a.s. Bratislava s príjmom v roku 2011 vo výške 647 € netto; v roku 2012 vo výške 678 € netto. Spolu so synom býva v 1-izbovom byte v osobnom vlastníctve, uhrádzala náklady 120 € mesačne.
Otec dieťaťa v čase podania návrhu bol SZČO, majiteľom espresa s príjmom vo výške 500 € mesačne. Býval v 5 izbovom rodinnom dome v osobnom vlastníctve s nákladmi na bývanie 165 € mesačne. V súčasnosti je otec na rodičovskej dovolenke.
Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,6 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Dieťa má právo na oboch rodičov, aj keď prestanú byť manželmi a rodičia majú povinnosť zúčastňovať sa na výchove dieťaťa aj keď s ním nežijú v spoločnej domácnosti - tak znie právne vymedzenie rodičovskej roly. Zákon hovorí o zaistení vhodných podmienok a prospechu pre dieťa. Zachovať dieťaťu dvoch rodičov je nie len v záujme detí, ale aj oboch rodičov aj širšej rodiny oboch strán. Každé narušenie manželských resp. partnerských vzťahov negatívne zasahuje do psychologickej atmosféry širšej rodiny. Keď sa rodina rozpadá, partnerovi, ktorý odchádza z pôvodného domova, často dlho trvá, kým si vytvorí ďalší domov. Mnohým sa to nepodarí možno práve preto, že sú z rôznych dôvodov veľmi závislý na domove ako adrese, konkrétnom mieste s konkrétnym zariadením a vecami. Čo však dieťa, pre ktoré bol doteraz domov práve domovom ľudí, z ktorých jeden prestal byť jeho súčasťou ? Je zrejmé, že sa pripúta oveľa viac k domovu ako miestu. Je častým javom, že deti, ktoré prešli nepríjemným rozchodom rodičov majú problém cestovať, ísť na dlhšiu návštevu, dokonca občas aj spať u starých rodičov, kde predtým prespávali bez problémov. Ich pocit bezpečia sa prestal viazať na blízkych ľudí, ktorí pre dieťa v tomto čase nie sú stabilní. Preniesol sa na miesto, na domov ako adresu. Dlho trvá, kým sa vytvorí opäť stabilita, tento krát však v novej zostave, bez jedného z rodičov. Vyhostený rodič stráca možnosť byť súčasťou domova dieťaťa, stráca možnosť byť súčasťou jeho života, nemá na to ani čas, ani miesto. Pár chvíľ do mesiaca nestačí na zachovanie blízkosti, v živote dieťaťa sa dejú veci, ktorým druhý rodič nerozumie, nestíha. Striedavá výchova stavia na princípe „domov ako blízkosť“. Je to možnosť, ako umožniť dieťaťu nestratiť pôvodný pocit domova ako vnútornej stability. Dáva možnosť zachovať pocit bezpečia, zabezpečenie emocionálnych, psychických a sociálnych potrieb a to bez ohľadu na porušenie
pôvodného modelu domova. Hoci sa jedno miesto zmení na miesta dve, pocit bytia súčasťou v dieťati (a v oboch rodičoch) zostáva. Nikto nestráca šancu na spolužitie. Často sa bývalým partnerom podarí až po rozchode nájsť vlastné životné smerovanie, druhí partneri môžu byť pre spokojnosť každého z rodičov oveľa prínosnejší. Pri rozumnom smerovaní a adekvátnej podpore je možné v takýchto situáciách nielen zachovať vnútornú stabilitu dieťaťa, ale aj posilniť jeho vnútornú odolnosť voči zmenám, dôveru voči najbližším osobám a zároveň mu otvoriť svet, v ktorom sú ľudia vnútorne bohatí a svoj skutočný domov si nosia v srdci.
Dieťa potrebuje oboch rodičov. Definitívny a nezvratný rozpad rodiny má za následok nielen deformáciu vzťahu dieťaťa s otcom, ale aj psychického vývinu. Pri neexistujúcom styku dieťaťa s druhým rodičom dochádza k rizikám pre vývoj dieťaťa. Striedavá výchova zrovnoceňuje pozície oboch rodičov a zrovnoceňuje aj ich zodpovednosť za výchovné problémy detí, rodičia budú musieť viac komunikovať o problémoch svojich detí a nebudú ich tajiť zo strachu, že zlyhali. Zníži sa možnosť detí manipulovať s rodičmi a zneužívať ich strach, že o dieťa prídu. Problémy detí sú nepriamou výzvou pre oboch rodičov, aby začali spolu komunikovať, čo striedavá výchova jednoznačne umožní. Dieťa potrebuje oboch rodičov, ale to najdôležitejšie, čo potrebuje je cítiť ich vzťah, ak už tam nie je láska, z ktorej sa ich dieťa narodilo a ktorú silne cítilo, nech je tam ich vzájomná úcta a rešpektovanie. Striedavá výchova je riešením v prospech dieťaťa. Dieťa bude mať voľbu slobodne naplniť svoje citové potreby k obom rodičom, nebude musieť svoje city k rodičom kontrolovať a potláčať.
Vzhľadom na vyššie uvedené citované zákonné ustanovenia ako aj vypracovaný znalecký posudok súd je toho názoru, že zverenie mal. dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov je jednoznačne v záujme mal. dieťaťa. Dieťa potrebuje oboch rodičov a aj keď realizovanie striedavej výchovy bude v praxi náročnejšie pre rodičov, bude mať svoje úskalia, pre celkový psychosomatický vývin dieťaťa však má nedoceniteľný význam. Súd apeluje hlavne na rodičov, aby riešili rozumne svoje konflikty, naučili sa spolu komunikovať a hlavne, aby si matka uvedomila, že takýto typ starostlivosti bude vnímaný pozitívne hlavne preto, že je citlivý k duši dieťaťa.
Vzhľadom na vek mal. dieťaťa a odporučenie znalca súd rozhodol o striedaní dieťaťa v dvojtýždňových intervaloch.
Podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, keďže mal. dieťa zveril do striedavej osobnej starostlivosti, pri určení výživného prihliadol na dĺžku striedavej starostlivosti každého rodiča, rovnaký príjem rodičov a výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Vzhľadom na predmet konania a príjem oboch rodičov štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.