Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-283-2010.pdf
PDF · 83.19 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/283/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, v právnej veci navrhovateľa : Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi : O. Y., adresa pre doručovanie B. 2, X., o zaplatenie 50,50.- eura takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu vo výške 5 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom v prejednávanej veci domáhal aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu peňažnú sumu 50,50 eura, nakoľko odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom - cestoval bez cestovného lístka.
Súd vydal dňa 17.6.2010 pod č.k. 30 Ro 997/2010-7 platobný rozkaz, ktorým odporcu zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca odôvodnený odpor. V odpore namietal, že tvrdenie navrhovateľa je nepravdivé, nakoľko stratil električenku, avšak mal doklady o zaplatení cestovného prostredníctvom internetu, ktoré revízorovi predložil. Osobne bol v Dopravnom podniku, na Olejárskej ulici 1, kde si osvedčili v počítači jeho platnú úhradu, zrušili pokutu a vydali mu novú električenku, pričom zaplatil všetky povinné úhrady spojené s tým, že síce električenku stratil, avšak jej platnosť trvala. Tým sa preukázalo, že necestoval bez platby Dopravnému podniku a podanie navrhovateľa považujem za neplatné v plnom rozsahu.
V nadväznosti na obranu odporcu navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že odporca sa pri kontrole nevedel preukázať platným cestovným lístkom a napriek tomu, že mu bola predĺžená splatnosť manipulačného poplatku, doposiaľ manipulačný poplatok v sume 5 eur navrhovateľovi nezaplatil a preto je návrh dôvodný.
Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 3.2.2010, obsahom prepravného poriadku navrhovateľa, obsahom upozornenia
navrhovateľa odovzdávanom cestujúcim a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:
Dňa 3.2.2010 bolo revízorom navrhovateľa vyhotovené hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, podľa ktorého dňa 3.2.2010 o 15,23 hod. v autobuse linky č. XX odporca cestoval bez cestovného lístka. Ako to nebolo sporné ani medzi účastníkmi, odporca skutočne cestoval v uvedenom čase v autobuse č. 39 bez cestovného lístka. Vychádzajúc z vykonaných listinných dôkazov, no tiež so zreteľom na skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keď navrhovateľ sám vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 30.4.2010 predĺžila riaditeľka právnej sekcie navrhovateľa odporcovi lehotu na úhradu manipulačného poplatku v sume 5 eur do 13.5.2010, došlo k tomu, že odporca dodatočne preukázal (predložil) predplatený cestovný lístok platný v čase kontroly platný viac, než 30 dní. Iný priebeh skutkových udalostí totiž neprichádza do úvahy za situácie, že prípadom odporcu sa zaoberala právna sekcia navrhovateľa odporca bol zo strany navrhovateľa len na zaplatenie manipulačného poplatku a nie cestovného a sankčnej úhrady.
Takto ustálený skutkový stav veci súd pop právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť cestovné, na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z.z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je v mestskej autobusovej doprave stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa čl. 8 bod 3 Prepravného poriadku, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Aktuálnu výšku úhrady stanovuje tarifa. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia, predloží na nahliadnutie doklad totožnosti, originál predplatného cestovného lístka, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že odporca cestoval dňa 3.2.2010 v autobuse MHD bez bežného cestovného lístka. Z vykonaných dôkazov však tiež vyplynulo, že odporca mal v čase vykonania kontroly platný predplatený lístok na obdobie dlhšie, než 1 mesiac, pričom jeho zakúpenie dodatočne navrhovateľovi preukázal. Spornou tak bola otázka, či ak síce má platný predplatený, viac ako mesačný, cestovný lístok, avšak ho nemá pri kontrole pri sebe, no zakúpenie predplateného lístka preukáže dodatočne je takýto cestujúci povinný zaplatiť navrhovateľovi len manipulačný poplatok v sume 5 eur alebo základné cestovné a súčasne plnú úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného.
Je pravdou, že z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave vyplýva, že cestujúci je povinný zaplatiť úhradu vždy, ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom. Znenie predmetného ustanovenia by potom mohlo zvádzať k výkladu, že aj v prípade, ak má cestujúci zakúpený predplatený cestovný lístok za obdobie dlhšie, než mesiac, avšak ho nemá pri sebe, by mal byť povinný zaplatiť dopravcovi úhradu podľa § 14 ods. 3 zákona. Takto však podľa názoru súdu
predmetné ustanovenie vykladať nemožno v prípade, ak prepravný poriadok v prospech cestujúceho zakotvuje priaznivejšie postavenie. Pokiaľ prepravný poriadok v prípade, že cestujúci síce má platný predplatený cestovný lístok, avšak ho nemá pri kontrole pri sebe, teda sa ním nevie preukázať, umožňuje takémuto cestujúcemu preukázať zakúpenie predplateného lístka dodatočne, treba vychádzať z toho, že v takomto prípade sa síce nemohol preukázať cestovným lístkom priamo vo vozidle, avšak cestovné mal riadne zaplatené. Práve preto, za podmienky, že cestujúci platný predplatený lístok, teda zaplatenie cestovného, preukáže dopravcovi, nie je podľa prepravných podmienok zaplatiť náhradu, ale iba tzv. manipulačný poplatok. V takomto prípade potom, na rozdiel od situácie, kedy cestovné nie je zaplatené vôbec a cestujúci je preto povinný zaplatiť úhradu, teda sankciu za to, že cestovné nebolo zaplatené vôbec, sankcia za pochybenie cestujúceho (nemal pri sebe predplatený lístok, ktorým by sa mohol preukázať) predstavuje len 5 eur a nie plnú úhradu vo výške 100-násobku základného cestovného. Ak malo byť ustanovenie § 14 ods. 3 zákona vykladané opačne, teda tak, že aj v prípade, ak cestujúci síce má platný predplatený cestovný lístok, len sa ním nevie pri kontrole preukázať, mu vzniká povinnosť zaplatiť navrhovateľovi plnú úhradu a nie iba manipulačný poplatok 5 eur, bolo by ustanovenie čl. 8 Prepravného poriadku, ktorý bol vydaný priamo navrhovateľom celkom zbytočné.
Preto, so zreteľom na vyššie uvedené možno konštatovať, že pokiaľ cestujúci navrhovateľa síce má platný predplatený (viac ako mesačný) cestovný lístok, avšak ho nemá pri kontrole pri sebe, teda sa ním nevie preukázať, no zakúpenie predplateného lístka preukáže dodatočne a sú splnené všetky predpoklady čl. 8 Prepravného poriadku navrhovateľa, je takýto cestujúci povinný zaplatiť navrhovateľovi len manipulačný poplatok v sume 5 eur a nie základné cestovné a súčasne plnú úhradu vo výške 100- násobku základného cestovného.
Vychádzajúc z uvedených záverov potom možno so zreteľom na skutkový stav prejednávanej veci ustálený z vykonaných dôkazov konštatovať, že nakoľko odporca mal v čase kontroly platný, viac, než mesačný predplatený cestovný lístok a splnil aj ďalšie podmienky čl. 8 Prepravného poriadku, vznikla mu povinnosť zaplatiť v zmysle čl. 8 Prepravného poriadku navrhovateľovi len manipulačný poplatok v sume 5 eur a nie celú uplatnenú peňažnú sumu. Keďže však odporca sumu 5 eur navrhovateľovi doposiaľ neuhradil (v konaní to nebolo preukázané), súd odporcu zaviazal na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol.
Pre úplnosť v nadväznosti na závery navrhovateľa, že odporca je mu povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu z dôvodu, že mu ani po predĺžení lehoty neuhradil manipulačný poplatok, možno poukázať na to, že táto okolnosť nemá pre vznik nároku na zaplatenie tej ktorej sumy význam. Pre posúdenie, či navrhovateľovi vzniklo voči cestujúcemu právo na cestovné a sankčnú úhradu, alebo iba na manipulačný poplatok, je významné len to, či boli naplnené predpoklady čl. 8 Prepravného poriadku a nie to, či bol manipulačný poplatok aj zaplatený. Vznik práva na zaplatenie cestovného a sankčnej úhrady v dôsledku nezaplatenia manipulačného poplatku totiž nemá oporu v ustanoveniach z. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, v prepravnom poriadku ani tarife navrhovateľa. Preto túto argumentáciu navrhovateľa súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Hoci odporca, ktorý bol v konaní v prevažnej miere úspešný, by inak mal právo na náhradu trov spojených s bránením jeho práv podľa pomeru úspechu a neúspechu, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Pre úplnosť možno uviesť, že odporca síce žiadal priznať náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli (napr. náklady na právneho poradcu, strata času, nemajetková ujma) keďže však ničím nepreukázal, že ním tvrdené náklady skutočne vynaložil (uhradil), súd nemal možno priznať mu ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.