Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-61-2011.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/61/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Moniky Jankovskej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: T., s.r.o., V. O., K. č. XXXX, právne zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Košice, Gelnická 33 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 2, (pôvodne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica), adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/7407-54591/2011/990600-r zo dňa 13.05.2011 takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/226/7407-54591/2011/990600-r zo dňa 13.05.2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet advokáta JUDr. Eugena Kostovčíka v sume 380,18 eur, do troch dní.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.05.2011, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie napádal ako nezákonné, ktorým bol ukrátený na svojich právach z viacerých dôvodov. Žalovaný porušil jeho práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď sa v rozhodnutí nevyporiadal so všetkými jeho námietkami alebo sa vyporiadal len formálne a vágne. Žalobca už v odvolaní namietal, že dodatočný platobný výmer zo dňa 25.01.2011 je rozhodnutie bez právneho podkladu. Zdôvodnil to tým, že po opakovanej daňovej kontrole správca dane vydá dodatočný platobný výmer, len ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere (ďalej len DPV). V dôsledku zrušenia pôvodného rozhodnutia po daňovej kontrole nedošlo k vyrubeniu dane, čo je predpokladom na postup podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov). Žalovaný námietku neuznal, po zrušení DPV bol daný podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, pričom po ukončení opakovanej daňovej kontroly správca dane vo vyrubovacom konaní opäť vydal DPV. Žalovaný sa pritom nevyporiadal s námietkou žalobcu, ktorý namietal, že vyrubenie dane po opakovanej daňovej kontrole, ak sa neodlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, je v rozpore s § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov. Nevyporiadaním sa s námietkou žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Napádal zdôvodnenie rozhodnutia, ktoré je protirečivé, rozporné a nedáva reálny obraz o právnych problémoch, ktoré on namietal. Počas opakovanej daňovej kontroly správca dane vypočul R., Q., K., ktorí potvrdili svoje pôvodné výpovede, ale dôkazné prostriedky nevolil správca dane tak, aby sa objasnilo, že tovar nakúpil od dodávateľa H.. Dodanie tovaru potvrdili viacerí svedkovia, ale správca dane tomu nepripisuje dôkazný význam a opiera
sa o skutočnosti (svedkovia nevedeli o pôvode tovaru, o doprave, kde sa tovar nakladal, kto ho vozil) nie najzávažnejšie a smerodajné v rozpore s § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, čo potvrdzuje aj zdôvodnenie rozhodnutí. Žalobca nevylučuje, že spoločnosť H. vystavovala aj fiktívne faktúry, že nepodávala daňové priznania a neodvádzala dane, ale to nebolo pri realizovaní obchodu žalobca - H..
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Popieral, že by sa nevyrovnal so všetkými námietkami žalobcu v zmysle § 48 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov. S prihliadnutím na závery súdu v rozsudku sp.zn. 13S/4/2008 odvolací orgán zrušil DPV a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň vydal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly DPH, čo bolo bežnou praxou akceptovanou aj súdom. Po ukončení opakovanej daňovej kontroly ukončil aj vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia. Postup správcu dane bol v súlade s ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov. Žalovaný vychádzal zo záverov súdu v rozsudku sp.zn. 13S/4/2008, podľa ktorých doplnil dokazovanie a námietky žalobcu o zistenom skutkovom stave neuznáva, trvá na svojich záveroch o tom, že dokazovanie vykonané správcom dane neviedlo k odstráneniu a vyvráteniu jeho pochybností o uskutočnených zdaniteľných obchodoch spoločnosťou H.. Dôkazné bremeno je na žalobcovi (§ 29. ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov), ale tento v priebehu daňovej ani opakovanej daňovej kontroly nepreukázal, že mu deklarovaný tovar dodal uvedený dodávateľ. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej len zákona o DPH) sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet DPH viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Žalobca musel byť schopný preukázať, ak si uplatňuje odpočet DPH, že zdaniteľné obchody boli vykonané a skutočne uskutočnené spoločnosťou H.. Žalobca správcovi dane predložil dodávateľské faktúry a príjmové pokladničné doklady, ktoré dôkazy bez ďalšieho nepreukazujú, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. Predložením dokladov len žalobca tvrdí, že k určitému zdaniteľnému obchodu došlo, ale musí byť schopný ho preukázať aj v skutočnosti. Ak žalobca má faktúry od spoločnosti H., to neznamená, že deklarovaná spoločnosť tovar dodala žalobcovi a vznikla jej v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť. Predloženie faktúry vystavenej v zmysle § 71 zákona o DPH je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje platiteľa. Podľa zistenia správcu dane spoločnosť H. sa nenachádza na známej adrese, preto nebolo možné preveriť jej účtovníctvo. Boli vypočutí ako svedkovia konateľka R., splnomocnenec K., aj Q., ktorého K. označil za osobu, ktorá zabezpečila tovar, dopravu, tomu odovzdával peniaze za tovar od O.. Boli vyhodnotené aj výpovede týchto svedkov z trestného konania, ktoré dávajú obraz o dodávateľovi ako spoločnosti, ktorá reálne nevykonávala žiadnu činnosť, konatelia len podpisovali fiktívne doklady a peniaze odovzdávali osobám, ktoré túto činnosť riadili. Spoločnosť H. neviedla účtovníctvo, čo potvrdili konatelia. Ak by nešlo o fiktívne obchody, konatelia by museli vedieť a preukázať ako spoločnosť H. nadobudla tovar, mali by doklady o tovare, odkiaľ a od akého dodávateľa tovar pochádza, ako sa tovar dostal fyzicky žalobcovi. Počas opakovanej daňovej kontroly S. K. uviedol, že všetky pokyny dostával od J. Q., ktorý zabezpečoval tovar a jeho dopravu priamo žalobcovi, pripravoval aj doklady, ktoré on potom doručil konateľovi O. a peniaze za tovar odovzdal Q.. Hodnotenie výpovedí trestného konania bolo v súlade s právnymi predpismi.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bol 1. zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer zo dňa 25.01.2011 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za január 2005 žalobcovi. Správca dane po opakovanej daňovej kontrole zistil, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie dane z 2 faktúr od dodávateľa H. s.r.o. za dodávku tovaru, nakoľko v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov hodnoverne nepreukázal, že uvedený tovar dodala práve spoločnosť H.. Po odvolaní žalobcu žalovaný preskúmal prvostupňové rozhodnutie a rozhodol napadnutým rozhodnutím dňa 13.05.2011 tak, že dodatočný platobný výmer potvrdil.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia toto zrušil, pričom sa zaoberal námietkami žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný v odvolacom konaní zaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a preto je táto námietka žalobcu dôvodná. Podstatná námietka žalobcu sa týka toho, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole na vyrubenie rozdielu dane, keďže daň po daňovej kontrole nebola vyrubená a nemožno konštatovať, že sa daň po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej po daňovej kontrole (§ 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov). Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu v roku 2007 a následne vydal dodatočný platobný výmer o vyrubení rozdielu DPH, ktorý po jeho odvolaní žalovaný zrušil rozhodnutím č. I/226/3143-69415/2008/990600-r zo dňa 25.08.2008. Žalovaný následne vydal podnet na vykonanie opakovanej daňovej kontroly, ktorá bola ukončená protokolom a vydaním dodatočného platobného výmeru zo dňa 25.01.2011. Krajský súd je toho názoru, že postup správcu dane nebol v súlade so zákonom, pretože po zrušení dodatočného platobného výmeru z roka 2007 sa vec dostala znovu do vyrubovacieho konania a správca dane mal vyrubiť daň, ale on takto nepostupoval a vykonal opakovanú daňovú kontrolu. Vyrubiť daň po opakovanej daňovej kontrole podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov možno len vtedy, ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od vyrubenej dane po daňovej kontrole. Daňové orgány takto nekonali a preto je žalobcova námietka dôvodná.
Námietky žalobcu pod bodom 9. - 19. sa týkajú zistenia skutkového stavu a hodnotenia dôkazov, ku ktorým krajský súd uvádza, že je potrebné hodnotiť všetko, čo v priebehu dokazovania vyšlo najavo v súlade s ust. § 2 ods. 3 a § 29 zákona o správe daní a poplatkov. Žalobca ďalšie dokazovanie nežiada, nenavrhuje ďalšie dôkazy a ani súd nezistil dôvod na doplnenie dokazovania. Keďže rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a bol vyslovený záväzný právny názor, ktorý daňové orgány musia rešpektovať (§ 250j ods. 6 O.s.p.). pri novom rozhodnutí je nadbytočné sa zaoberať námietkami žalobcu k hodnoteniu dôkazov, pretože daňové orgány musia znovu vo veci rozhodovať. Body 20. - 24. žaloby neobsahujú konkrétne námietky, ale subjektívne názory žalobcu, ktoré súd nekomentuje.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania. Náhrada pozostáva z trov právneho zastúpenia: prevzatie a príprava zatupovania dňa 07.06.2011 v sume 123,50 eur, písomné podanie na súd (žaloba) 04.07.2011 v sume 123,50 eur, režijný paušál 2 x 7,41 = 14,82 eur, trovy právneho zastupovania spolu 261,82 eur, DPH 20% zo základu 261,82 eur predstavuje 52,36 eur, náhrada hotových výdavkov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za súdne poplatky 66,- eur. Náhrada trov právneho zastupovania predstavuje spolu sumu 380,18 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.