Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-311-2011.pdf
PDF · 95.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/311/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: D. M., nar. X.X.XXXX, bydlisko F. W., A. X, invalidný dôchodca a živnostník a Mgr. P. T., nar. XX.X.XXXX, bydlisko F. W., F. X, zamestnaná Fakultná nemocnica s poliklinikou F. W., o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í sa Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17P 174/2009-124 zo dňa 28.4.2010 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP 41/2010-150 zo dňa 8.9.2010, v časti o výživnom na maloleté dieťa C. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že vyživovacia povinnosť matky sa z v y š u j e zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 85,- eur mesačne od 1.1.2012.
Zročné výživné na maloleté dieťa C. M. za obdobie od 1.1.2012 do 29.2.2012 vo výške 30,- eur je matka p o v i n n á zaplatiť naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným dňa 24.11.2011 domáhal, aby bolo zvýšené výživné na maloletú C. M. na sumu 170,- eur mesačne od 1.12.2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že podľa jeho vedomostí sa od posledného rozhodnutia o výživnom podstatne zmenil príjem matky maloletej, nakoľko úspešne ukončila vysokú školu a od 1.12.2010 jej bola zrušená Okresným súdom Nové Zámky vyživovacia povinnosť voči synovi D. M. vo výške 120,- eur mesačne.
Na pojednávaniach otec uviedol, že na podanom návrhu trvá. Od rozvodu manželstva sa výdavky na maloletú zvýšili, pretože narástla o 32 centimetrov a preto jej každý štvrťrok musí meniť šatník. Maloletá chodí na druhý stupeň základnej školy. Otec uviedol, že má výdavky na ZRPŠ 20,- eur, okrem toho na učebné pomôcky. Maloletá sa zúčastnila lyžiarskeho kurzu, ktorý stál 130,- eur plus ostatné výdavky, čo bolo cez 300,- eur a to lyže, okuliare, otepľovačky, vreckové 25,- eur. Maloletá chodí súkromne na anglický jazyk a jedna hodina stojí 8,- eur. Mesačne chodí štyrikrát. Podľa názoru otca, na maloletú mesačne vynakladá okolo 300,- eur. Otec ďalej uviedol, že v minulosti stáli obedy v škole 12,- eur mesačne a v súčasnej dobe od septembra sú obedy zvýšené na 21,- eur mesačne. Týmto spôsobom sa kompletne na maloletú zvýšila strava. Druhý obed dostáva doma. Okrem toho jej pripravuje desiatu, ktorá stojí okolo 1,50 eur. Raňajky pre maloletú stoja 3,- eurá a večere 4,- eurá, v čom sú zahrnuté aj sladkosti. Maloletá začala používať drogériu, čo mesačne vychádza okolo 15,- až 20,- eur. V mesačných výdajoch na maloletú vynakladá na školské potreby 5,- eur mesačne, vreckové dáva maloletej 20,- eur
mesačne, platí internet 10,- eur, oblečenie v priemere 50,- eur mesačne a maloletá má psa, čo mesačne stojí asi 15,- eur.
Otec uviedol, že matka platí výživné 70,- eur mesačne, okrem výživného na maloletú neprispieva a s maloletou sa nestretáva. Otec je invalidný dôchodca a tiež živnostník. Poberá invalidný dôchodok vo výške 174,50 eur mesačne. Okrem toho podniká v oblasti novinových stánkov a za rok 2010 podal daňové priznanie, v ktorom vykázal základ dane 3.195,95 eura. Mesačne zarobí z podnikania od 300,- do 350,- eur. Rodinné prídavky na maloletú poberá vo výške 21,- eur mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec býva s maloletou v byte, jeho náklady na bývanie sú vo výške 155,- eur, v čom je zahrnutý plyn, nájomné, elektrina, káblová TV s internetom. Maloletej platí mobilný telefón 20,- eur mesačne. Čo sa týka podnikania, nemá žiadnych zamestnancov ani žiadnu nehnuteľnosť. Nevlastní žiadny majetok okrem bytu, ktorý vlastní spolu s matkou maloletej. Otec uviedol, že mu pomáhajú jeho rodičia, ktorí sú na dôchodku, mesačne sumou 200,- eur. Vozí sa na požičanom aute, nakoľko je invalid a má požičané auto od brata z Prahy. Poistky hradí jeho brat, čo má v účtovníctve a benzín si platí sám. Fajčí presne toľko, ako matka maloletej, jeden balík denne.
Matka na pojednávaniach uviedla, že nesúhlasí vôbec so zvýšením výživného, pretože na platenie viac, nemá. Jej príjem sa nezvýšil tým, že skončila školu. Čo sa týka plnoletého syna, otec ho vyhodil v októbri 2011 a po jednej noci strávenej vonku prišiel k matke. Syna dostali na vysokú školu do Brna s čím ona nesúhlasila, syn to nezvládal a sám sa rozhodol ukončiť štúdium. V súčasnej dobe je nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce. Nepoberá žiadne dávky. Privyrábal si brigádnicky pred Vianocami a v súčasnosti chodí na absolventskú prax, zatiaľ však príjem nemal, pretože len teraz nastúpil.
Matka býva v spoločnej domácnosti so synom a svojou matkou v byte, ktorý patrí jej matke. Prispieva jej na bývanie a stravu 200,- eur mesačne. Vlastní v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov byt, v ktorom býva otec maloletej aj s maloletou. Matka sa s maloletou nestretáva, pretože táto ju odmieta. Maloletá sa nestretáva ani s bratom ani s jej matkou, čo matku veľmi trápi.
Matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem je 610,42 eura. Iný príjem nemá. Na maloletú platí výživné 70,- eur mesačne, inak na ňu neprispieva, ani sa s ňou nestretáva, pretože maloletá od nej nič neprijme. Je tam absolútna ignorácia z jej strany a ani matke neodzdraví. Snažila sa s maloletou skontaktovať, ale maloletá ju ignoruje. Matka uviedla, že ona s plnoletým synom býva v jednej izbe so synom v byte jej matky, pričom otec býva v trojizbovom byte a rozváža sa na aute, hoci nie je písané na jeho meno. Otec fajčí dve krabičky za deň, čo je v prepočítaní 150,- eur mesačne. Matka platí spoločnú pôžičku z manželstva, mesačne 74,- eur a životnú poistku 34,50 eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka k veci uviedla, že na základe doterajšieho dokazovania je toho názoru, že potreby dieťaťa sa neustále zvyšujú a preto navrhuje primerané zvýšenie výživného vzhľadom na tú skutočnosť, že plnoletý syn účastníkov sa v súčasnej dobe zdržiava v domácnosti matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdením o príjme matky, potvrdením o podaní daňového priznania otca za rok 2010, rodným listom maloletej, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške dôchodku otca, potvrdeniami z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky o plnoletom synovi účastníkov, peňažným denníkom otca, rozpisom mesačných výdavkov na maloletú, ďalšími ku spisu pripojenými dokladmi, oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu č. k. 17P 174/2009, 10C 278/2010 a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Naposledy o výživnom pre maloletú C. M. bolo rozhodované Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 17P 174/2009-124 zo dňa 28.4.2010 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 8CoP 41/2010-150 zo dňa 8.9.2010, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bol zmenený Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C 249/2008-48 zo dňa 11.3.2009 v časti o výživnom na maloletú C. M. tak, že výživné bolo zvýšené zo sumy 60,- eur na 70,- eur mesačne od 1.9.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2010. V tom čase mala matka priemerný mesačný čistý príjem
651,27 eura. Otec v tom čase bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 165,90 eur mesačne a v zdaňovacom období za rok 2009 vykázal základ dane vo výške 3.846,34 eura. V tom čase mali obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi D. M..
Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 10C 278/2010 mal súd preukázané, že vyživovacia povinnosť matky voči plnoletému synovi D. M., nar. XX.X.XXXX bola zrušená od 1.12.2010.
Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V danom prípade došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa i na strane rodičov. Zmena pomerov na strane maloletej C. M. je v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo v roku 2010, sa potreby maloletej primerane veku zvýšili na oblečenie, stravu, hygienické potreby a školské potreby. Maloletá naďalej navštevuje druhý stupeň základnej školy, je v siedmom ročníku. Chodí súkromne na anglický jazyk, čo mesačne stojí 32,- eur.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca, otec je invalidný dôchodca a poberá podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne invalidný dôchodok vo výške 174,50 eur mesačne. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 mal súd preukázané, že otec vykázal základ dane 3.195,- eur. Z peňažného denníka otca za rok 2011 mal súd preukázané, že príjmy otca boli vo výške 81.250,30 eur, výdavky vo výške 78.414,24 eura. Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Príjem otca sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil, otcovi ubudla vyživovacia povinnosť.
Pokiaľ ide o pomery na strane matky, matka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem je 610,42 eura. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Z potvrdení z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal súd preukázané, že plnoletý syn D. M., nar. XX.X.XXXX je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.11.2011 naďalej a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Príjem matky sa od posledného rozhodovania o výživnom nepatrne znížil, matke ubudla vyživovacia povinnosť.
Súd skúmaním odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj osobných a zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov rodičov dospel k záveru, že návrh otca čo do základu je dôvodný, preto súd zvýšil výživné na maloletú C. M. na sumu 85,- eur mesačne od 1.1.2012. Súd nevyhovel otcovi
a nezvýšil výživné na maloletú na sumu 170,- eur mesačne, ako žiadal otec v návrhu vzhľadom k tomu, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že posledné rozhodovanie o výživnom bolo v roku 2010. Odôvodnené potreby maloletej sa zvýšili primerane jej veku a to na bežné oblečenie, stravu, hygienické potreby, školské potreby a pomôcky. U maloletej neprišlo k mimoriadnemu zvýšeniu jej odôvodnených potrieb a preto ani zvýšenie výživného v rozsahu, ako navrhoval otec, nie je dôvodné. Samozrejme pri rozhodovaní o výživnom súd zohľadnil aj príjem otca, ktorý je vyšší od posledného rozhodnutia, ale v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec okrem pravidelného financovania potrieb maloletej sa na jej výžive podieľa aj osobnou starostlivosťou. Súd prihliadol na skutočnosť, že matka sa s maloletou nestretáva, neprispieva jej na žiadne mimoriadne výdavky.
Podľa názoru súdu matka môže prispievať na výživu svojej maloletej dcéry sumou 85,- eur mesačne zo svojho priemerného čistého mesačného zárobku 610,42 eura bez ohrozenia svojho životného minima a dotknutia svojej životnej úrovne. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu je 189,83 eura mesačne podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení. Preto ak matka zaplatí výživné vo výške 85,- eur zo svojho priemerného čistého mesačného príjmu 610,42 eura, zostane jej ešte 525,42 eura, čo je o 335,59 eura viac, ako je jej životné minimum podľa zákona (610,42 eura - 85,- eur = 525,42 eura - 189,83 eura = 335,59 eura). Matke zostane ešte dostatočne vysoká suma na pokrytie svojej výživy, na reprodukciu svojej pracovnej sily, pokrytie svojich výdavkov a nebude dotknutá jej životná úroveň. Zvýšené výživné je primerané veku a potrebám maloletej C. M.. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na skutočnosť, že matke ubudla vyživovacia povinnosť voči plnoletému synovi, ale plnoletý syn žije v spoločnej domácnosti s matkou a v súčasnej dobe je na absolventskej praxi a má minimálny príjem. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že príjem matky sa od posledného rozhodovania nezmenil, resp. sa jej nepatrne znížil. Takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami ako aj vyživovacou povinnosťou zo strany otca bude primerane kryť odôvodnené potreby maloletej tak, aby životná úroveň rodičov a maloletej bola približne rovnaká a tiež zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletej. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd však poukazuje na skutočnosť, že mesačné výdaje vyčíslené otcom na maloleté dieťa nepovažoval súd za adekvátne, vzhľadom na vek maloletej a príjmové pomery otca, ktoré má z invalidného dôchodku a z podnikania.
Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku ; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zvýšil výživné od 1.1.2012, od nového kalendárneho roku, kedy sa vo všeobecnosti zvyšujú náklady. Súd nevyhovel otcovi a nezvýšil výživné od 1.12.2010, ako otec žiadal v návrhu, pretože otec nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili podať si návrh na zvýšenie výživného už v decembri 2010. Zvýšením výživného od 1.1.2012 matke vznikol za mesiace január a február 2012 nedoplatok na výživnom vo výške 30,- eur (15,- eur x 2 mesiace), ktorý je matka povinná zaplatiť naraz podľa § 160 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.