Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/25/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X.X.XXXX, B. C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., zast.: Mgr. Ivica Štiglitz, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 42 324 017, proti žalovanej: G. C., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX H. XXX/X, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd r u š í podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti zapísanej na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese Vranov nad Topľou, v obci I., katastrálne územie I. zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/X o výmere 6474 m2 ako orná pôda.

II. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť zapísanú na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, nachádzajúcej sa v okrese D. E. F., D. J. I., katastrálne územie I. zapísanú na LV č.XXX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX/ X o výmere 6474 m2 ako orná pôda v celosti, to je v podiele 1/1.

III. Za odstupujúci podiel žalovanej na spoločnej nehnuteľnosti sa žalobca z a v ä z u j e zaplatiť žalovanej sumu 417,64 eur do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2021 žalobca navrhol súdu, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti označenej ako orná pôda o výmere 6 474 m2 evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X, register „C“, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. zapísaná na LV č. XXX pre toto katastrálne územie. Zároveň navrhol, aby súd prikázal do jeho výlučného vlastníctva podiel veľkosti 18/168 na tejto nehnuteľnosti, to je podiel pripadajúci žalovanej. Za odstupujúci podiel navrhol, aby zaviazal súd žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 173,41 eur a priznal mu plnú náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tak, že vyššie definovaná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán, pričom žalobcovi pripadá podiel 150/168 a žalovanej podiel 18/168 na tejto parcele. Nakoľko parcela má výmeru 6 474 m2, žalobcovi tak v prepočte na jeho podiel pripadá 1 780,35 m2 a žalovanej 693,64 m2. Nakoľko sa medzi žalobcom a žalovanou nepodarilo dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalobca nemal inú možnosť ako podať žalobu na súd na toto vyporiadanie. Žalobou žalobca ornú pôdu v danej lokalite ocenil na 0,25 eur za m2, čím by náhrada

za odstupujúci podiel žalovanej bola ekvivalentná sume 173,41 eur, ktorú sumu navrhol súdu, aby ho zaviazal zaplatiť žalovanej.

3. Vo veci sa vyjadrila žalovaná, ktorá namietala žalobcom navrhnutú kúpnu cenu 0,25 eur za m2 za tento pozemok ako z jej pohľadu neprimerane nízku. Má za to, že v budúcnosti sa bude dať na tejto parcele aj stavať, mohla by z nej byť stavebná parcela a tak žiada za svoj odstupujúci podiel sumu 10,- eur za m2, v prepočte na rozlohu pripadajúcu z tejto parcely na jej podiel.

4. Na základe predmetnej námietky si dal žalobca v konaní vypracovať súkromný znalecký posudok. Znalec G. K. I. vo svojom znaleckom posudku č. 3/2022 v závere hodnotí všeobecnú hodnotu tohto pozemku na sumu 0,6021 za m2. V sumári tak podiel pripadajúci žalovanej z tejto parcely, ekvivalentný v rozlohe 693,64 m2 je ekvivalentný všeobecnej hodnote 417,64 eur.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil obsah spisu, vyjadrení, vykonal listinné dôkazy.

6. Na pojednávaní žalobu predniesol žalobca, ktorý uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým, že žalovanej je ochotný za jej odstupujúci podiel vyplatiť sumu ekvivalentnú záverom znalca, t.j. 417,64 eur.

7. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Jej splnomocnená zástupkyňa (jej matka) zotrvala na námietke prinízkej ceny za odstupujúci podiel žalovanej na tejto nehnuteľnosti. Namietla aj znalcom určenú cenu 417,65 eur pripadajúcu na jej podiel pri ohodnotení ceny za m2, rovná sa 0,6021 eur. Ďalej žiadala 10,- eur za m2. Neskôr uviedla, žeby v rámci zmieru bola ochotná prijať aj 3.000,- eur za jej odstupujúci podiel na nehnuteľnosti. K zmieru sa však nepodarilo dospieť. Hoci nesúhlasila so závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku, nenavrhla súdu vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, prípadne kontrolného znaleckého dokazovania k záveru uvedeného znalca, prípadne iné dôkazy odôvodňujúce jej námietku znalcom určenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

8. Súd vo veci na pojednávaní vykonal znalecké dokazovanie oboznámením znaleckého posudku G. K. I. č. 3/2022.

9. Na pojednávaní súd vykonal aj listinné dôkazy, vyjadrenia sporových strán a to: žaloba vo veci samej, návrh advokátskej kancelárie žalobcu adresovaný žalovanej z 28.06.2021 na vyporiadanie spoluvlastníckych práv k nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie I. s doručenkou a podacím lístkom pošty, výpis listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. z 23.07.2021, plnomocenstvo žalobcu udelené advokátke, vyjadrenie žalovanej G. C. doručené súdu 07.01.2021, odpoveď žalovanej adresovaná žalobcovi vo veci: Odpoveď na ponuku odkúpenia spoluvlastníckeho podielu, stanovisko žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyni z 24.02.2022 k vyjadreniu a k návrhu žalovanej, oznámenie právnej zástupkyne žalobcu k veci , potvrdenie pošty sledovanie zásielok doporučenému listu 27.07.2022, vyjadrenie žalovanej doručené súdu 07.10.2022 k spisovej značke , oznámenie žalovanej adresované súdu o tom, že žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorú podala, Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné zobrala v celom rozsahu späť, oznámenie Centra právnej pomoci z 10.11.2022 z dôvodu späťvzatia žiadosti o poskytnutie právnej pomoci Centra právnej pomoci žalovanej, Centrum toto konanie zastavilo, rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Humenné o zastavení správneho konania po nároku na poskytnutie právnej pomoci žalovaných, vyjadrenie žalovanej adresované súdu doručené 10.03.2023, vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu k tomuto vyjadreniu o tom, že žalovaná nenavrhla žiadny dôkaz na preukázanie inej ceny ako určenej znalcom, vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu o neprípustnosti rozdelenia poľnohospodárskeho pozemku na pozemok menší ako 2 000 m2 podľa a nasl. a o niektorých opatreniach a usporiadania vlastníctva k pozemkov.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:

11. Žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku označeného ako orná pôda - parcela č. XXX/X zapísaná na LV č. XXX v katastrálnom území I.. Parcela má výmeru 6 474 m2. Podieloví spoluvlastníci tejto parcely sú iba dvaja, a to len žalobca s podielom 150/168 a žalovaná s podielom 18/168. Po prepočte tak na žalobcu z výmery tejto parcely pripadá 5 780,35 m2 a na žalovanú 693,64 m2. Žalobca nechce so žalovanou zotrvať v podielovom spoluvlastníctve tohto pozemku.

Nakoľko sa k dohode medzi sporovými stranami o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nepodarilo dospieť a reálnemu rozdeleniu tejto nehnuteľnosti bráni zákon ( ) do úvahy pripadá posledná možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva a to jeho zrušenie súdom, prikázanie celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a zaviazanie spoluvlastníka, ktorému pripadne celá nehnuteľnosť vyplatiť za ustupujúci spoluvlastnícky podiel ustupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú náhradu. Znalec G. K. I. svojím znaleckým posudkom ohodnotil hodnotu tohto pozemku na m2, čo ekvivalentne podielu žalovanej z tohto pozemku (na ktorú pripadá výmera 693,64 m2) predstavuje sumu 417,64 eur. Svoje znalecké závery znalec opiera o fyzickú ohliadku tohto pozemku, ktorú urobil dňa 22.02.2022 ako súčasť svojho znaleckého dokazovania („záznam“ ako príloha č. 2 Znaleckého posudku - čl.30). Nakoľko na žalobcu pripadá majoritný podiel z tohto podielového spoluvlastníctva a žalobca má záujem o prikázanie tohto pozemku do svojho výlučného vlastníctva s tým, že prejavil aj záujem a snahu tento pozemok riadnym spôsobom užívať a starať sa o oň, do úvahy tak pripadá prikázanie celého pozemku do jeho výlučného vlastníctva a zaviazať ho za ustupujúci podiel vyplatiť primeranú náhradu žalovanej.

12. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledujúce právne normy:

13. Podľa , Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

14. Podľa , Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

15. Podľa , Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

16. Podľa , Ak nedôjde k dohode zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka, súd prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

17. Podľa , Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

18. Podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

19. Po aplikovaní citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

20. Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že k prioritnému spôsobu rozdelenia podielového spoluvlastníctva na veci, v konkrétnom prípade na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I., ide o pozemok registrovaný ako druh orná pôda, sa k dohode medzi sporovými stranami ako podielovými spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na tomto pozemku nepodarilo dospieť. Ide o prioritný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle citovaného . Keďže nedošlo k dohode, nikoho nemožno nútiť, žiadneho podielového spoluvlastníka, aby zotrval proti svojej vôli v podielom spoluvlastníctve s iným podielovým spoluvlastníkom veci. V takomto prípade súd musí posúdiť druhú otázku, ako druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to možnosť reálneho rozdelenia veci, ak o takúto možnosť podieloví spoluvlastníci majú záujem.

21. V tomto smere súd musí posúdiť otázku, či je rozdelenie veci vôbec možné. Súd týmto smerom viedol úvahy, ale reálnemu rozdeleniu veci, tak ako v konaní navrhovali obe sporové strany zamedzuje zákon.

Konkrétne o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom zakazuje aj súdu pri rozhodovaní o vyporiadaní spoluvlastníctva v prípade ornej pôdy (konkrétne poľnohospodárskom pozemku) rozhodnúť tak, aby rozdelením jestvujúcich pozemkov vznikol pozemok menší ako 3 000 m2. Nakoľko na podiel žalovanej pripadá výmera 693,64 m2, a teda ide o pozemok menší ako 3 000 m2, predmetná právna úprava zakazuje súdu takého reálne rozdelenie nehnuteľnosti a jej vyporiadanie vykonať.

22. Takže súd nemohol podielové spoluvlastníctvo vyporiadať ani týmto druhým spôsobom vyporiadania. Tak zostal na vyporiadanie tretí zákonný spôsob, a to prikázanie celej veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Tu zákon ukladá súdu prihliadnuť na ďalšie účelné využitie veci a logicky aj na veľkosť spoluvlastníckych podielov, kedy samozrejme prioritný nárok na prikázanie veci má majoritný podielový spoluvlastník pri splnení ďalších podmienok (zabezpečiť ďalšie účelové využitie veci), ak má o prikázanie do svojho výlučného vlastníctva záujem. Prihliadnuc na tieto aspekty, kedy žalobca je majoritným podielovým spoluvlastníkom a žalovaná má oveľa menší podiel na tejto nehnuteľnosti ako on, súd prikázal vec do výlučného vlastníctva žalobcovi. S tým, že je u neho ďalej splnená podmienka ďalšieho účelného využitia veci. Momentálne je táto vec využívaná ako neobhospodarovaná lúka, ale s perspektívou u žalobcu jej ďalšieho využívania ako ornej pôdy (poľnohospodárskych pozemkov). Pokiaľ ide o primeranú náhradu za ustupujúci podiel žalovanej na nehnuteľnosti, relevantným dôkazom, ktorý relevantne objektivizuje veľkosť primeranej náhrady je predovšetkým znalecké dokazovanie a znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v tomto prípade. Znalec po zohľadnení všetkých znaleckých parametrov tohto pozemku ako odborne zdatná osoba pri použití znaleckých koeficientov, cenu tohto pozemku ohodnotil na sumu 0,6021 eur za m2, čo na podiel žalovanej vychádza na sumu 417,64 eur. Ako vyplýva z vykonanej obhliadky znalcom, kde Záznam ohliadky je súčasťou podaného znaleckého posudku, znalec vzal do úvahy všetky parametre, ktoré znalec do úvahy má brať, teda jednak že sa pozemok nachádza na svahu, ide o stredný svah 7 až 12 stupňov, ide o druh pozemku orná pôda. Zobral do úvahy klimatický región, produkciu pôdy atď.. Súd preto nemal dôvod pochybovať o znaleckých záveroch tohto znalca.

23. Žalovaná prostredníctvom svojej zástupkyne namietala znalcom určenú výšku primeranej hodnoty za odstúpenie z tohto podielového spoluvlastníctva, ale nič iné na tomto znaleckom posudku nenamietala (napr. použité koeficienty znalcom, kvalitu hodnotenej pôdy atď.). Vyslovene namietala iba cenu, ktorá sa jej subjektívne vidí nízka. V súdnom konaní, ale subjektívny pocit sporovej strany nie je dôkazom. V súdnom konaní sú strany povinné navrhovať a predkladať súdu dôkazy na preukázanie nimi tvrdených skutočnosti, teda využívať prostriedky procesného útoku žalobcu a prostriedky procesnej obrany u žalovanej. Súd dokonca poučil žalovanú, resp. zástupkyňu o možnosti navrhnúť súdu vykonanie ich vlastného súdneho znaleckého posudku, nakoľko znalecký posudok, ktorý je v spise je tzv. súkromný, predložený žalobcom (teda predložiť vlastný súkromný znalecký posudok žalovanej, prípadne navrhnúť súdu vykonanie dokazovania súdom určeným znalcom, prípadne kontrolného dokazovania), avšak po poučení o všetkých náležitostiach, ktorý takýto návrh obsahuje, zástupkyňa žalovanej takýto dôkaz nenavrhla z dôvodu, že údajne nemá finančné prostriedky. V konaní žalovaná nebola oslobodená od súdnych poplatkov. Takisto z vykonaného dokazovania zrejme vyplýva, že síce požiadala Centrum právnej pomoci, kancelária Humenné o právnu pomoc, ale neskôr tento návrh vzala späť.

24. Súd tak určil primeranú náhradu za ustupujúci podiel žalovanej v súlade so znaleckým posudkom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov. Prihliadajúc napríklad aj na stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. CP30/97 z 20.10.1997 zverejnené pod R 43/1997, eventuálne rozsudok Najvyššieho súdu SR., sp.zn. .

25. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne navrhoval petit rozsudku taký, že mu bude prikázaný iba podiel ustupujúcej žalovanej a to 18/168 z celku. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp., zn. je neprípustné takého rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva a prikázaní iba podielu ustupujúceho podielového spoluvlastníka, ale je nevyhnutné prikázať celú vec, či ide už o hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec v celku podielovému spoluvlastníkovi, ktorý ju nadobúda. Išlo tu o v zásade formálnu nepresnosť žalobného návrhu a súd tento navrhovaný petit konvalidoval tak ako ho vyhlásil vo vyhlásení rozsudku, teda celú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcovi. Súd má za to, že tu nejde o rozhodovanie ultra petitum, ale o púhu formálnu nápravu nesprávne navrhovaného výroku. V prípade, že by z tohto formálneho dôvodu súd žalobu zamietol, má súd za to, žeby išlo o odmietnutie spravodlivosti žalobcovi. Preto súd žalobe vyhovel s takto upraveným výrokom.

26. Podľa (ďalej len „“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa , O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, zástupkyňa žalovanej sa na ostatnom pojednávaní vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyjadrila, že žalovaná sa dohodnúť nechce, pozemok si chce ponechať a nech sa súd ďalej ťahá. Takýto postoj sporovej strany v súdnom konaní je neprípustný a súd mu nemôže poskytnúť právnu ochranu. V zmysle základných zásad je súd povinný v konaní postupovať tak, aby bolo konanie čo najskôr skončené, bez prieťahov a podľa možnosti bez zbytočného neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a hospodárne ( Základných princípov ).

30. Súd v kontexte rozhodovania o trovách konania konštatuje aj tú skutočnosť, že pred podaním žaloby žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval na mimosúdny zmier v snahe vyporiadať tento spor dohodou, kedy by išlo o prioritný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa , ale k dohode sa nepodarilo dospieť, preto pri rozhodovaní o trovách súd konštatuje, že žalobca splnil aj predpoklady vyžadované napr. rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, sp. zn. uverejnené v zbierke pod R 31/1972 na to, aby mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania.

31. V tomto kontexte súd zároveň konštatuje, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa na to, aby plne úspešnému žalobcovi plné trovy konania, teda v rozsahu 100% voči plne neúspešnej žalovanej nepriznal. Žalovaná mala tendenciu umelo predlžovať tento spor. Vyjadrila nedostatok finančných prostriedkov, ale nepredložila k tomu žiadne dôkazy, od súdnych poplatkov oslobodená nebola a k zastaveniu konania Centra právnej pomoci po poskytnutí právneho poradenstva a právnych služieb žalovanou došlo na základe späťvzatia takého návrhu žalovanej po zistení Centra právnej pomoci, že finančnými prostriedkami žalovaná disponuje. Preto súd priznal plne úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.