Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-9-2012.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5P/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci navrhovateľky: Ľ. D., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX E., proti odporcovi: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX E., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom: G. D., nar. XX.XX.XXXX, M. D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zast. kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky Ľ. D., rod. Z. a odporcu A. D., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. vo zv. P.., ročník XXXX na str. XX pod por. č. X s a r o z v á d z a .
Maloleté deti G. D., nar. XX.XX.XXXX, M. D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 60,00 eur mesačne, na výživu maloletej M. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,00 eur mesačne a na výživu maloletej K. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50,00 eur mesačne vždy do každého 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
Odporca n e m á povinnosť platiť súdny poplatok za podaný návrh.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.01.2012 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo uzavreté s odporcom dňa XX.XX.XXXX v E., pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že s odporcom nežijú manželským životom už štyri roky, a to z dôvodu neustálych urážok, podceňovania, podozrievania z nevery, psychického a telesného týrania. V poslednom čase sa nezhody stupňovali aj vzhľadom na to, že v spoločnej domácnosti s nimi žije aj matka odporcu. Keď prejavila navrhovateľka vôľu, aby mala vlastnú domácnosť, nestretla sa s pochopením a bolo jej povedané, aby si úpravy v rodinnom dome robila vo vlastnom. Celá starostlivosť o domácnosť a deti bola na pleciach navrhovateľky, nemohla sa realizovať podľa svojich predstáv. Doposiaľ všetko znášala, avšak po desiatich rokoch
odriekania a poslušnosti má už toho dosť a nevládze ďalej a ani nechce takto žiť. Vzhľadom na tieto okolnosti si hľadá nové bývanie.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných s tým, že nemá v domácnosti svoj pokoj, jej veci prehrabáva manžel ako aj svokra. Manžel ju vždy ponižuje, aj pred deťmi, pričom navrhovateľka si dokázala spraviť vodičský kurz, opatrovateľský kurz, avšak stále je zo strany manžela podceňovaná. S manželom žije oddelene, navrhovateľka s maloletými deťmi obýva vrchnú časť rodinného domu a odporca s matkou spodnú časť rodinného domu s tým, že navrhovateľka si musela zakúpiť spotrebiče do svojej domácnosti.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil s tým, že svoju manželku ako aj maloleté deti má stále rád a kvôli nim chce manželstvo zachovať. Potvrdil však, že už vyše štyroch rokov nežije s manželkou manželským životom, keď spáva v spodnej časti rodinného domu so svojou matkou, manželka s maloletými deťmi žije vo vrchnej časti rodinného domu. Odporca sa snaží zabezpečiť rodinu, pracuje, snaží sa zarobiť peniaze, z toho dôvodu nemal toľko času, aby pomáhal manželke s výchovou maloletých detí.
Súd sa pokúsil usporiadať vzťahy medzi manželmi aj prostredníctvom referátu poradensko - psychologických služieb v Q., avšak bezvýsledne, nakoľko sa účastníci konzultácie s psychologičkou nezúčastnili.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP XX/XXXX, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v E.. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva účastníkov sa narodili tri maloleté deti, a to G. D., nar. XX.XX.XXXX, M. D., nar. XX.XX.XXXX a K. D., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania je v E., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na toto súdne konanie.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XP XX/XXXX bolo zistené, že navrhovateľka dňa 06.09.2011 podala návrh na rozvod manželstva, ktorý však dňa 11.10.2011 zobrala späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že chcela dať odporcovi čas na nápravu a zachrániť manželstvo, z toho dôvodu bolo uvedené konanie uznesením č. k. XP XX/XXXX - XX zo dňa 11.10.2011 zastavené. Z uvedeného spisu sa súd oboznámil aj s Rozkazom o uložení sankcie za priestupok vydaným Obvodným úradom v Q. dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 10.07.2008 voči svojej manželke, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 500,-Sk, ako aj so Zápisnicou o trestnom oznámení vykonanom dňa XX.XX.XXXX navrhovateľkou na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor kriminálnej polície Q..
Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine:
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva účastníkov tak, ako to predpokladá vyššie citované zákonné
ustanovenie. K takémuto záveru súd dospel po výsluchu účastníkov konania, keď z výpovede oboch účastníkov jednoznačne vyplynulo, že títo už po dobu štyroch rokov nevedenú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, nevedú intímny ani citový život. Napriek tomu, že žijú v rodinnom dome vo vlastníctve matky odporcu, sa jednotlivé funkcie nenapĺňajú, navrhovateľka s maloletými deťmi žije oddelene od odporcu. Je len samozrejmé, že za daného stavu došlo aj k ochladnutiu citového vzťahu medzi manželmi, navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, jej predstavy o manželstve sa nenaplnili.
V manželstve účastníkov došlo k porušeniu hlavných zásad manželského spolužitia , a to povinnosti žiť spolu, byť si verný, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Aj keď odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil z dôvodu, že manželku ako aj maloleté deti má rád a nechce stratiť rodinu, súd poukazuje na skutočnosť, že manželstvo sa uzatvára na základe súhlasného prejavu vôle muža a ženy, nemožno ho udržiavať proti vôli jedného z nich, čo by v konečnom dôsledku viedlo k ešte väčším rozporom a vybočeniam z rámca manželského spolužitia. Udržiavanie formálneho manželského zväzku kde absentuje jedna z jeho základných zložiek, a to najmä citová zložka, vylučuje záujem maloletých detí, nakoľko nezaručuje ani fyzickú prítomnosť obidvoch rodičov a už vôbec nie vhodné prostredie na výchovu detí a formovanie ich osobnosti v atmosfére citovej ľahostajnosti a nenávisti.
Keďže vzťahy medzi manželmi boli napäté, poznačené hádkami, nedorozumeniami, prameniacimi z ich rozdielnych povahových vlastností, z ich rôzneho prístupu a pohľadu na manželstvo a rodičovstvo, súd toto manželstvo ako nefunkčné, bez reálnej možnosti obnovenia jednotlivých funkcií manželstva, vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľky k prípadnému obnoveniu manželského spolužitia, rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 4 a 5 Zákona o rodine:
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine:
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloleté deti riadne stará, a na ktorej i doposiaľ bola rozhodujúca miera starostlivosti o deti. Obaja rodičia však budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, súd vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov ako aj z odôvodnených potrieb maloletých detí. Matka maloletých detí pracuje v M. M. v F., poberá minimálnu mzdu a daňový bonus za maloleté deti, ktoré navštevujú základné školy v Q., dennodenne ich vozí autom, maloleté M. a K. navštevujú Základnú školu K.. N. a maloletý G. N. základnú školu v Q..
Otec maloletých detí pracuje v S. F. na zmeny, jeho príjem predstavuje XXX,XX eur mesačne, maloletým deťom platí stavebné sporenie po 56,00 eur mesačne, spláca pôžičku na okná 80,00 eur mesačne.
Na základe zistených skutočností súd potom uložil otcovi platiť na výživu maloletého syna G. po 60,00 eur mesačne a na výživu maloletej M. a K. po 50,00 eur mesačne, na každé maloleté dieťa, ktoré výživné aspoň z časti pokryje odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca poskytovať takto stanovené výživné na výživu svojich maloletých detí.
Pokiaľ ide o úpravu stretávania otca s maloletými deťmi, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil, vzhľadom k tomu, že tieto žijú v jednej domácnosti, a teda otec má neobmedzený kontakt s maloletými deťmi.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu v konaní o rozvod manželstva.
Zároveň súd s poukazom na § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení rozhodol, že odporca nemá povinnosť platiť súdny poplatok za podaný návrh z dôvodu, že navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Podľa § 27 ods.1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.