Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/58/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 14.11.2023 takto

rozhodol:

obžalovaná

A. B. C. D. E. F. G. C. H. I. G. C. J. narodená 22.11.1994 v Zlatých Moravciach, trvale bytom Ul. F. K. L. XXXX/XX, E.,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :

dňa 25.11.2020 v čase o 18:30 hod. v obci Veľký Lapáš na ceste I. triedy číslo 51, na 183,12 km viedla ako vodička osobné motorové vozidlo značky Opel Corsa s evidenčným číslom E., kde pred podnikom „Krčma u Bosorky“ v rozpore s ustanovením písmeno f) zákona číslo o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov nedala prednosť chodkyni - poškodenej M. N., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu vodičky zľava doprava, následkom čoho ľavou prednou časťou osobného motorového vozidla Opel Corsa narazila do pravého boku poškodenej, ktorá po kontakte spadla na kapotu vozidla, udrela sa hlavou a lakťom o čelné sklo a následne bola odhodená na vozovku, v dôsledku čoho utrpela poškodená zlomeninu 11. rebra vpravo, pomliaždenie stredného sedacieho svalu vpravo s podliatinou, tržnú ranu v oblasti pravého lakťa, pomliaždenie ľavého nadobočia a odreniny oboch predkolení s dobou liečenia do 35 dní, počas ktorých bola obmedzená na obvyklom spôsobe života, a to hospitalizáciou v nemocnici, telesným šetrením, obmedzením v hybnosti pravého lakťa a bolesťami pri chôdzi a sedení,

t e d a :

inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona,

t ý m s p á c h a l a:

prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa , zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa písmeno a) súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa súd určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa , s požitím , písmeno f) trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa súd poškodenú právnickú osobu – Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, odkazuje s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra podanej dňa 06.09.2022 pod č. na Okresný súd Nitra (ďalej len ,,súd“) tento prejednal trestnú vec proti obžalovanej A. B. C. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne poškodenej O. L., svedkov C. C., C. N., K. A., D. C. a výsluchom znalcov P. P. Q., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia a H. P. E., z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, prečítaním výpovede svedka A. P. C. z prípravného konania a prečítaním listinných dôkazov založených v spise. Potrebné dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd vykonal aj prečítaním návrhu na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., podľa z prípravného konania, ktorá žiadala nahradiť spôsobenú škodu vo výške 812,09,-eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť M. N.. Nárok na náhradu škody bol uplatnený zo strany poškodenej riadne a včas, t. j. do skončenia vyšetrovania. Obžalovaná A. B. C. (ďalej len „obžalovaná“) po tom, ako vyhlásila, že je nevinná, ku skutku na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.11.2020 po 18:00 hod. sa vracala z Nitry domov, smer Vráble, prechádzala cez Veľký Lapáš rýchlosťou nižšou ako bola povolená, bola tma, oproti nej išli autá, ktoré ju oslňovali, viditeľnosť bola pre ňu horšia. Poprela, že by videla niekoho na priechode pre chodcov vo Veľkom Lapáši. Tvrdila, že len zrazu zacítila veľký náraz, po náraze prudko zabrzdila, vybehla z auta a videla na ceste ležať poškodenú. Tvrdila, že poškodená nebola osvetlená a bola oblečená v tmavom oblečení. Dodala, že jazdieva opatrne, pretože veľa nejazdí. Ešte uviedla, že keď sa blížila k priechodu pre chodcov, videla siluetu ako prešla pred ňou cez priechod. Poprela, že by videla iné osoby, preto nespomaľovala. Odpovedala, že poškodenú zaregistrovala, až keď jej niečo narazilo do auta. K svojmu priznaniu v prípravnom konaní vysvetlila, že svoju vinu priznala z dôvodu, že chcela uzavrieť zmier, ale jej návrh nebol akceptovaný, preto toto priznanie zobrala späť. Obhajca k výpovedi obžalovanej z prípravného konania vysvetľoval, že uvedené nie je rozporom, pretože obžalovaná sa priznala, lebo jej bolo to, čo sa stalo ľudsky ľúto, ale ako právny laik nesprávne vyhodnotila mieru svojho zavinenia.

Svedkyňa poškodená O. L. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola opatrovníčkou poškodenej od roku 2019, pretože M. N. trpela duševnou poruchou – slabomyseľnosťou na stupni debility a bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Uviedla, že M. N. bola v deň nehody v kostole so susedou, že po nehode jej povedali, že M. N. zrazilo auto na priechode pre chodcov, že jeden vodič M. N. pustil a že obžalovaná ju zrazila. Ešte objasnila, že svedkyňa C. jej po nehode doniesla veci poškodenej, a to rúško, reflexnú pásku a malú baterku, ktorú nosila. Tiež vypovedala, že M. N. mala určite na ruke reflexnú pásku. Uviedla, že po dopravnej nehode mala M. N. puknuté rebrá, roztrhnuté obočie, na lakti zrazeninu a na zadku mala modriny. Doplnila ešte, že M. N. mala mierne obmedzenú chôdzu, ťahala nohu za sebou, utekať nevedela, iba pobehnúť. Potvrdzovala, že poškodená vedela rozpoznať nebezpečenstvo pred vstupom na priechod pre chodcov, vedela, že nemôže ísť, ak svieti červená a môže ísť, ak svieti zelená, že vedela cez priechod pre chodcov sama prejsť, no vždy bol niekto s ňou. Odpovedala, že M. N. v roku XXXX zomrela na Covid.

Svedkyňa C. C. na hlavom pojednávaní vypovedala, že v čase nehody bola viditeľnosť minimálna, že v čase skutku išli z kostola s M. N. a N. vedľa seba tak, že ona bola v strede, poškodená bola zľava a Šutková sprava. Ako prichádzali k priechodu pre chodcov, od Vrábel išli autá, od Nitry tiež išli autá, od Vrábel autá postáli, ony vstúpili na vozovku, všetky tri spolu, pred nimi prebehol svedok A., no auto od Nitry nepostálo, preto M. N. chytila za ľavú ruku, chcela ju stopnúť, ale M. N. vybehla od stredu vozovky, nedalo sa ju zachytiť a následne ju obžalovaná zrazila. Tvrdila, že keď vstupovali na priechod

pre chodcov, auto obžalovanej videli a vyhodnocovali, či mohli ísť, alebo nie. Potvrdila, že v čase skutku mala poškodená na pravej ruke reflexný pásik a v ľavej ruke držala baterku. Na priechode pre chodcov sa nachádzali len ony tri, Bačinský ich cez priechod predbiehal. Dodala, že poškodená išla na priechod pre chodcov normálnou chôdzou, cez priechod mohla ísť o niečo rýchlejšie ako ona a svedkyňa N., keď ju auto zrazilo. Tvrdila, že M. N. mala problém s chôdzou a že nechodila ako zdravý človek.

Svedkyňa C. N. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že náraz nevidela, že v čase skutku stála od priechodu pre chodcov asi 2 -3 meste (pri pohostinstve Bosorka), nevidela, ako a s kým prechádzala M. N. cez priechod pre chodcov. Videla ale, že auto, ktoré išlo smerom z Vrábel zastavilo a videla aj auto prichádzajúce od Nitry. Keď odchádzala z kostola, poškodená a C. stáli na priechode, kde boli, okrem nich, aj iní ľudia. Tvrdila, že ona išla po priechode sama. Spomenula si, že M. N. mala reflexnú pásku. Odpovedala, že priechod pre chodcov nebol v čase skutku osvetlený. Svedkyňa k tomu, čo uvádzala v prípravnom konaní, že cez priechod išla spolu so N. a C. vysvetľovala, že poškodená a C. museli ísť pred ňou spolu, že ona s nimi nešla.

Svedok K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v inkriminovaný deň sa vracal z kostola domov, pred priechodom pre chodcov predbiehal skupinu ľudí, niekde pri krčme Bosorka, asi 20 až 30 metrov pred priechodom, v ktorej bola aj M. N. a C., on prechádzal cez priechod pre chodcov ako prvý. Tvrdil, že poškodená a C. išli po priechode pre chodcov za ním, na priechode nestáli, preto nevidel ako prešli cez priechod. Uviedol, že on videl, ako zo smeru Vráble prichádzalo vozidlo, ktoré ho cez priechod pre chodcov pustilo a všimol si ako od Nitry prichádzali dve autá a keďže išli pomaly, vedel, že plynule prejde cez priechod. Vysvetlil, že cez priechod pre chodcov prešiel asi za päť až šesť sekúnd. Dodal, že keď bol asi 15 metrov za priechodom, počul náraz, obzrel sa a videl, že prvé vozidlo, ktoré išlo smerom z Nitry zrazilo M. N. na priechode pre chodcov, že vozidlo po náraze bolo asi dva až tri metre za priechodom pre chodcov, smerom na Vráble. Uviedol tiež, že po náraze poškodenej padla z hlavy čiapka a reflexný pásik, ktorý poškodená nosila na ruke.

Svedok D. C. na hlavom pojednávaní uviedol, že v deň skutku, išiel autom do Nitry, vo Veľkom Lapáši zastavil pred priechodom pre chodcov a púšťal sprava chodca, kedy vozidlo obžalovanej neregistroval. Popísal, že následne sa začal pohýnať, ale musel stúpiť na brzdu, keďže jedna pani vbehla na priechod sama, táto sa pred vstupom na priechod rozbehla, nepozrela sa ani doprava, ani doľava, išla z pravej strany, na ľavú stranu. Opísal, že viditeľnosť bola vtedy dobrá, že priechod pre chodcov nebol osvetlený, ale bol označený značkou. Tiež uviedol, že na chodníku pri priechode pre chodcov bolo viac ľudí (asi päť), chodec, ktorého púšťal ako prvého, bol už na chodníku v čase, keď poškodená vošla na priechod pre chodcov. Podľa svedka, medzi chodcom, ktorý išiel ako prvý a vstupom poškodenej na priechod ubehlo asi 30 až 45 sekúnd. K nárazu prišlo na šoférovej strane, v časti protiidúceho auta, vo vedľajšom pruhu. Poškodenú zaregistroval, ako dupol na brzdu, potom obžalovaná zrazila poškodenú ľavým predným svetlom jej auta. Popísal, že poškodená vbehla ľahkým výklusom na priechod. Na poškodenej si po nehode všimol, že mala nejaké zdravotné postihnutie. Nepamätal, či poškodená mala na sebe nejaké reflexné prvky, ale ak to uvádzal v prípravnom konaní, tak si to vtedy pamätal lepšie. K nezrovnalostiam vo výpovediach vysvetľoval, že ak na hlavnom pojednávaní uviedol, že priechod pre chodcov nebol osvetlený, myslel tým, že v tom čase nebol osvetlený, ale že verejné pouličné osvetlenie tam bolo. Tiež vysvetlil, že poškodená bola na priechode sama, že skupina ľudí, o ktorej vypovedal na hlavnom pojednávaní, bola na chodníku pred priechodom, že po tom ako pustil svedka A. cez priechod, zaradil jednotku, a keď sa pohýnal, poškodená sa rozbehla, pričom vyšliapol spojku a začal brzdiť.

Znalec P. P. Q., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia na hlavnom pojednávaní predniesol závery svojho znaleckého posudku č. 52/2020 (č. l. 125 – 143) a jeho dopracovanie č. 20/2021 (č. l. 144 - 155), v ktorých uzavrel, že poškodená M. N. po nehode utrpela zranenia - zlomeninu 11. rebra vpravo, pomliaždenie s podliatinou stredného sediaceho svalu vpravo, tržnú ranu v oblasti pravého lakťa, pomliaždenie ľavého nadobočia, odreniny oboch predkolení. Znalec dĺžku liečenia u poškodenej stanovil súhrnne na dobu do 35 dní a obmedzenie na obvyklom spôsobe života dobou hospitalizácie poškodenej od 25.11.2020 do 28.11.2023. Z lekárskeho hľadiska znalec vyhodnotil zranenia poškodenej ako ľahké, bez zanechania trvalých následkov. Vysvetlil, že k zraneniam u poškodenej pri jej vzpriamenej polohe s predkročenou ľavou nohou v pozícii idúcej v smere zľava doprava z pohľadu vodiča v čase nárazu a na základe utrpených poranení došlo najpravdepodobnejšie ku kontaktu vozidla a predkolení poškodenej vo výške nárazníku vozidla, k ich zlomeniu však nedošlo pre nízku rýchlosť vozidla. Dodal, že poškodená bola pravdepodobne v pohybe a kráčala svojím pomalým tempom.

Znalec H. P. E., z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok č. 10/2021 (č. l. 156 – 248) a jeho prvé doplnenie č. 24/2021 (č. l. 317 – 348), podľa ktorých obžalovaná viedla osobné motorové vozidlo značky Opel Corsa s predpokladanou rýchlosťou 38,6 až 42,6 km/h v jazdnom pruhu v smere na Vráble. Obžalovaná ako vodička spozorovala a rozpoznala kolízny smer poškodenej po tom, čo sa poškodená pri behu (zrýchlenej chôdzi) po priechode pre chodcov pri rýchlosti 6,9 – 5 km/h nachádzala približne v strede jazdného pruhu, smer jazdy na Nitru. Po tom, ako obžalovaná zaznamenala poškodenú bežiacu už rýchlosťou 9,6 – 7,6 km/h (pri určení rýchlosti znalec vychádzal z výpovedí svedka C. a N. z prípravného konania, že poškodená sa po vstupe na priechod pre chodcov rozbehla), sa poškodená nachádzala približne v rozhraní jazdných pruhov, prudko zabrzdila, avšak zrážke už nedokázala zabrániť a vozidlo rohom ľavej prednej časti, narazilo do pravého boku poškodenej, bežiacej stredom vodorovného dopravného značenia priechodu pre chodcov. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že priechod pre chodcov nebol priamo osvetlený pouličným osvetlením, že vozidlo Suzuki Vitara (vodič Vago) pri rozsvietených stretávacích svetlách nemohol priamo oslniť obžalovanú a že poškodená sa pred vstupom na priechod pre chodcov, a to aj napriek jej tmavému oblečeniu, nachádzala v oblasti s dostatočným kontrastom s okolím. Z analýz zabránenia zrážky znalec zistil, že obžalovaná by zrážke zabránila, ak by v pôvodnom mieste spozorovania a rozpoznania kolízneho smeru poškodenej, jazdila s vozidlom rýchlosťou 27,6 až 31,6 km/h. Znalec konštatoval, že obžalovaná mala vytvorené podmienky spozorovať a rozpoznať poškodenú, hoc aj tmavo oblečenú, už v okamihu jej vstupu na priechod pre chodcov (cca 0,75 metra od kraja cesty po vstupe na prechod). Obžalovaná by zastavila pred miestom zrážky za podmienky, ak by kolízny smer poškodenej spozorovala a rozpoznala včas a súčasne by v uvedenom mieste jazdila s vozidlom rýchlosťou 35,0 – 39,6 km/h. Dodal však, že reakčný čas obžalovanej sa skrátil tým, že poškodená vbehla do priechodu pre chodcov, ale že obžalovaná mohla vyhodnotiť možnosť kolízneho pohybu chodcov po priechode pre chodcov oveľa skôr, ako zo samotného vstupu chodkyne na priechod pre chodcov, do ktorej narazila. Techniku jazdy obžalovanej znalec vyhodnotil ako nesprávnu. Znalec ale na druhej strane skonštatoval, že ak by poškodená v okamihu vstupu na priechod pre chodcov, s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla, včas sledovala resp. rozpoznala dopravnú situáciu, mohla polohu motorového vozidla vnímať ako kolíznu, rovnako by zrážke poškodená zabránila, ak by sa na priechode pre chodcov pohybovala rýchlosťou chôdze 4 - 5 km/h, čiže spôsob pohybu poškodenej po priechode pre chodcov považoval za nesprávny. Znalec však v závere uviedol, že nie je možné z jeho hľadiska posúdiť, či poškodená, vzhľadom na jej zdravotné postihnutie (mentálna retardácia), bola schopná, pri vstupe na priechod pre chodcov, samostatne posúdiť nebezpečenstvo kolízie s prichádzajúcim vozidlom. Znalec na hlavnom pojednávaní odpovedal, že rýchlosť chôdze poškodenej vo vzťahu k opísanej dopravnej situácii bola podstatná, že pohyb ostatných chodcov neriešil, vychádzal z toho, že poškodená vstúpila na priechod sama a že svedkyňa sa rozbehla od začiatku. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní doplnil, že ak by mal vedomosť o tom, že poškodená sa rozbehla až v strede vozovky (vozovka má 2 x 3 m), tak ako uviedla svedkyňa C., uvedené by malo vplyv na závery znaleckého posudku a výpočtom by sa dalo zistiť, či by išlo o podstatnú zmenu. K reflexným prvkom sa vyjadril, že reflexný pásik na pravej, či ľavej ruke, nemusel byť dostatočný na rozpoznanie pohybu poškodenej.

Znalec P. P. Q. k výpovedi znalca H. E. uviedol, že on pri určení chôdze poškodenej vychádzal z jej celkového zdravotného stavu, teda že šla bežnou chôdzou a že nemohla utekať rýchlosťou 9,5 km. Odpovedal, že ak by poškodená išla aj rýchlejšou chôdzou, jej zranenia by boli po zrážke pravdepodobne rovnaké. Vyslovil názor, že obžalovaná z nejakých objektívnych príčin neskoro zaregistrovala, že tam bol priechod pre chodcov.

Po takto vykonanom dokazovaní a vzhľadom na vyjadrenie znalca Ing.Lehmana na hlavnom pojednávaní, že na záver znaleckého posudku ohľadom možnosti predídenia zrážky by mala vplyv skutočnosť, že poškodená M. N. začala bežať, až keď už bola na priechode a rozbehla sa až v strede vozovky, súd požiadal znalca Ing. Milana Lehmana o doplnenie znaleckého posudku č. 10/2021, v ktorom by posúdil aj to, čo bolo technickou príčinou nehody, ak by chodkyňa cez priechod išla normálnou chôdzou, alebo išla zrýchlenou chôdzou, alebo ak sa rozbehla až v strede vozovky (výpoveď svedkyne C.) a kedy by v týchto prípadoch vytvorila obžalovanej náhlu prekážku. Znalec H. E. po vypracovaní druhého doplnenia znaleckého posudku č. 15/2023 (č. l. 541 – 681) na hlavnom pojednávaní predniesol jeho závery, v ktorom spracoval časovú a priestorovú analýzu nehodového deja pre štyri varianty priebehu nehodového deja o pohybe svedkyne priechod pre chodcov, na základe výpovedí svedkov najmä C., N. a C. učinených na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, ktorí

vypovedali rozdielne o rýchlosti chôdze M. N. po priechode pre chodcov. A to variant A (stojaca chodkyňa vstupovala na priechod pre chodcov v behu (zrýchlenej chôdzi) - 9,5 – 7,5 km/h), teda rovnako ako v pôvodnej analýze v znaleckom posudku č. 10/2021, pri ktorom nebolo z technického hľadiska možné možné stanoviť, či poškodená obžalovanej vytvorila svojím pohybom náhlu prekážku; variant B (stojaca chodkyňa vstupovala na priechod pre chodcov štandardnou chôdzou 4,5 až 3.3 km/h); variant C (stojaca chodkyňa vstupovala na priechod pre chodcov štandardnou chôdzou 4,5 až 3,3 km/h a v strede priechodu pre chodcov sa rozbehla zrýchlenou chôdzou 6,7 až 5,9 km/h); variant D (stojaca chodkyňa vstupovala na priechod pre chodcov zrýchlenou chôdzou 6,7 až 5,9 km/h. Podľa variantu B nemohla chodkyňa vodičke vytvoriť náhlu prekážku, pretože vodička, pri správnej technike jazdy mohla kolízii zabrániť. Technickou príčinou dopravnej nehody pri tomto variante bola nesprávna technika jazdy vodičky, ktorá neskoro spozorovala a rozpoznala kolízny smer poškodenej, nedala jej prednosť, následkom čoho vyvolala kolíznu situáciu a znemožnila zabrániť zrážke. Spôsob zabránenia vzniku dopravnej nehody zo strany poškodenej vyhodnotil obdobne ako vo variante A. Podľa variantu C nemohla chodkyňa vodičke vytvoriť náhlu prekážku, pretože vodička, pri správnej technike jazdy mohla kolízii zabrániť. Technickou príčinou dopravnej nehody pri preto bola nesprávna technika jazdy vodičky, ktorá neskoro spozorovala a rozpoznala kolízny smer poškodenej, nedala jej prednosť, následkom čoho vyvolala kolíznu situáciu a znemožnila zabrániť zrážke. Vodička mala vytvorené podmienky spozorovať a rozpoznať kolízny smer chodkyne potom, čo chodkyňa vstúpila na priechod pre chodcov. Technická príčina vzniku kolízie vo vzťahu k poškodenej bola rovnaká, ako vo variante B. Chodkyňa pri svojej rýchlosti chôdze (4,5 km/h -3,3 km/hod.) pri rýchlosti jazdy obžalovanej mohla vyhodnotiť dopravnú situáciu ako kolíznu. Spôsob zabráneniu vzniku dopravnej nehody zo strany poškodenej vyhodnotil obdobne ako vo variante A s podčiarknutím toho, že k zabráneniu chodkyňou by došlo až o jej vstupe na priechod pre chodcov. Podľa variantu D obžalovaná by zrážke zabránila, ak by v pôvodnom mieste spozorovania a rozpoznania kolíznej situácie s chodkyňou (pri oneskorenej rekcii), jazdila s vozidlom rýchlosťou jazdy 29,8 až 34,8 km/h (podľa toho, či bola táto rýchlosť primeraná) a následne by zastavila pred kolíznym priestorom s chodkyňou. Tiež by zrážke zabránila, ak by pri pôvodnej rýchlosti včas spozorovala chodkyňu idúcu zrýchlenou chôdzou. V tomto variante, obžalovaná musela začať reagovať skôr ako v prípade variantu B a C. Vodička mala vytvorené podmienky spozorovať a rozpoznať kolízny smer chodkyne, po tom ako chodkyňa vstúpila na priechod pre chodcov. Na druhej strane by chodkyňa – poškodená, pri rýchlosti chôdze 4,5 až 3,3 km/h, zrážke zamedzila, ak by včas spozorovala a rozpoznala kolíznu situáciu s vozidlom a následne by včas zastavila pred kolíznym priestorom. Spôsob zabráneniu vzniku dopravnej nehody zo strany poškodenej vyhodnotil obdobne ako vo variante A, teda ako nesprávny, ale ak by chodkyňa nebola povinná sledovať dopravnú situáciu a zastaviť pred priechodom pre chodcov, tak bolo možné spôsob pohybu chodkyne považovať za správny. Ani pri variante D nemohla chodkyňa vodičke vytvoriť náhlu prekážku, pretože vodička pri správnej technike jazdy mohla kolízii zabrániť. Technickou príčinou dopravnej nehody pri tomto variante bola nesprávna technika jazdy vodičky, ktorá neskoro spozorovala a rozpoznala kolízny smer poškodenej, nedala jej prednosť, následkom čoho vyvolala kolíznu situáciu a znemožnila zabrániť zrážke. Technická príčina vzniku kolízie vo vzťahu k poškodenej bola rovnaká, ako vo variante B a C. Dodal, že ani pri jednom variante B, C, D nebola vstupom chodkyne na priechod pre chodcov vyvolaná prekážka. Ak s poškodenou vstúpili na priechod pre chodcov aj iné osoby, obžalovaná mala vytvorené rovnaké podmienky na začatie reakcie na kolízny smer, ako pri osamotenej poškodenej. Znalec ako najviac pravdepodobný variant priebehu nehodového deja určil z technického hľadiska variant D.

Súd postupom podľa prečítal výpoveď svedka A. P. C. z prípravného konania, z ktorej vyplývalo, že svedok je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Opel Corsa s evidenčným číslom E., ktoré používala s jeho súhlasom jeho dcéra-obžalovaná; k priebehu dopravnej nehody sa nevedel vyjadriť. Náhradu škody si neuplatnil, pretože túto si uplatnil cez havarijné poistenie.

Podľa súd prečítal na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy:

- Z uplatnenia nároku na náhradu škody Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (č. l. 303) súd zistil, že poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody vzniknutú za poskytnutie zdravotnej starostlivosti M. N. vo výške 812,09 eura.

- Z úmrtného listu (č. l. 376) vyplývalo, že poškodená M. N. dňa XX.XX.XXXX zomrela.

- Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 378) a z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 470) vyplývalo, že obžalovaná nemá evidované žiadne priestupky.

- Z evidenčnej karty vodiča (č. l. 379) bolo zrejmé, že obžalovaná je držiteľkou vodičského oprávnenia od 13.03.2015, pričom nemá evidované žiadne blokové pokuty, ani priestupky, ani zadržanie vodičského preukazu a ani spáchanie trestného činu.

- Z odpisu registra trestov (č. l. 380, č. l. 474) vyplývalo, že obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná.

- Z protokolu o lustrácii (č. l. 381) súd zistil, že voči obžalovanej nie je vyhlásené národné ani schengenské pátranie. Lustrácie boli vykonané v systémoch ECU, EMON, INO, INTERPOL, MIGRA, PATROS, REGOB a SIS2.

- Z lustrácie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (č. l. 472 - 473) a z lustrácie STA (č. l. 471) bolo zrejmé, že ku dňu hlavného pojednávania nebolo vedené iné trestné stíhanie proti obžalovanej, okrem aktuálne prejednávaného.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby.

V konaní bolo tiež jasne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná a že táto svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď z nedbanlivosti spôsobila poškodenej M. N. „ľahké“ ublíženie na zdraví, ktoré bolo popísané aj v znaleckom posudku P. Q. tým, že nedala prednosť chodkyni

- poškodenej M. N., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu vodičky zľava doprava.

Podľa odsek trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa písmeno a) prečin je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.

Podľa nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Podľa , kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa písmeno f) zákona číslo o cestnej premávke v znení neskorších právnych predpisov je vodič povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky,

V danom prípade obrana obžalovanej bola postavená v podstate na tom, že obžalovaná nemohla zodpovedať za to, že zrazila M. N. odetú v tmavom oblečení, keďže ona sama neporušila žiadnu dôležitú povinnosť, pretože poškodená vbehla na priechod pre chodcov v čase a spôsobom, kedy nebolo možné zrážke zabrániť. Po vysvetlení obhajcu ohľadne priznania obžalovanej v prípravnom konaní, na toto súd neprihliadol.

Súd v súvislosti s touto obranou v prvom rade považoval za nevyhnutné vysvetliť hmotnoprávne následky zavinenia. Riešenie príčinnej súvislosti teda vznik následku - ublíženia na zdraví u poškodenej, je jednou z najdôležitejších otázok z hľadiska posúdenia viny obžalovanej, pretože je jedným zo základných predpokladov jeho trestnoprávnej zodpovednosti. Príčinný vzťah, ktorý spája konanie s následkom, je obligatórnym znakom objektívnej stránky trestného činu, a preto je príčinná súvislosť objektívnou kategóriou. Je pravdou, že len samotná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom k trestnoprávnej zodpovednosti nestačí, nakoľko vývoj príčinnej súvislosti musí byť zahrnutý zavinením aspoň v hrubých rysoch, preto príčinný vzťah znamená, že určitá osoba môže byť trestne zodpovedná len vtedy, ak svojím konaním následok skutočne spôsobila.

Najmä pri dopravných nehodách je každý následok výsledkom mnohých príčin, pričom príčinou následku je každé konanie, bez ktorého by následok nikdy nenastal. Určitá činnosť, okolnosť nestrácajú svoj charakter príčiny len preto, že okrem nej viedli k následku aj ďalšie príčiny, podmienky, okolnosti. Pre- to sa príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi aj ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo. Príčinou je totiž jav, bez ktorého by iný jav nenastal, resp. by nenastal takým spôsobom, akým nastal (čo do rozsahu poruchy či ohrozenia, miesta, času a pod.). V trestnom práve do príčinnosti v širšom zmysle zahrňujeme i tzv. podmienky. Je tomu tak preto, že niekedy je treba postihnúť i konanie, ktoré je len podmienkou následku. Akákoľvek podmienka, bez ktorej by následok nenastal, alebo by nastal inak, sa považuje za príčinu v trestnoprávnom následku.

Každé konanie, bez ktorého by následok nebol nastal, nie je však rovnako dôležitou príčinou násled- ku. Dôležité tiež je, aby konanie páchateľa bolo z hľadiska spôsobeného následku príčinou dostatočne významnou. Rozlišovanie medzi následkami nevyhnutnými a náhodnými však nie je rozhodujúce pre stanovenie trestnej zodpovednosti. Konanie ako príčina následku nie je vždy rovnaké, ale naopak môže vyjadrovať rozdielne stupne spôsobenia následku. Stupeň spôsobenia následku je potom jednou z okolností, ktoré určujú stupeň závažnosti posudzovaného trestného činu.

Nie je tiež rozhodujúce, či k následku došlo pôsobením viacerých okolností, nielen konaním páchateľa. Určité konanie alebo okolnosť má povahu príčiny aj vtedy, ak okrem nej k následku viedli aj ďalšie okolnosti. Príčinná súvislosť je daná aj vtedy, ak vedľa príčiny, ktorá bezprostredne spôsobila následok (napr. ujmu na zdraví pri prečine ublíženia na zdraví), pôsobila i ďalšia príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola inak spôsobilá privodiť následok sama o sebe alebo mohla tento následok privodiť len vo vzájomnom spolupôsobení s druhou príčinou.

Aplikujúc vyššie rozvedené všeobecné zásady na tento konkrétny prípad v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorá sa stala dňa 25.11.2020 v čase o 18:30 hod. v obci Veľký Lapáš na ceste I. triedy číslo 51, na 183,12 km pri Krčme u Bosorky (výpoveď svedkyne N., svedka A., znalecký posudok H. E. ohľadne miesta skutku) sa obžalovaná dopustila, a to porušením ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno f) zákona o cestnej premávke, keď nedala prednosť chodkyni - poškodenej M. N., ktorá prechádzala po priechode pre chodcov z pohľadu obžalovanej zľava doprava (zhodne o tom vypovedali svedkovia N., C., A.). Súčasne bolo nutné ale pripustiť, že aj zo strany poškodenej M. N. – zrazenej chodkyne došlo k porušeniu § 53 odsek 2 zákona o cestnej premávke tým, že ako chodkyňa nesmela vstúpiť na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemohla cez vozovku bezpečne prejsť (znalecké posudky Ing. Lehmanna a jeho výpovede na hlavnom pojednávaní v časti hodnotenia zabránenia dopravnej kolízie zo strany chodkyne). Preto tak u obžalovanej ako aj u poškodenej možno mať za bez dôvodných pochybností preukázané nedbanlivostné zavinenie, u obžalovanej vo forme nevedomej nedbanlivosti.

Znalecké dokazovanie H. E. v spojení so svedeckými výpoveďami C., ktorý po tom, ako M. N. dal prednosť na priechode pre chodcov, videl ako ju obžalovaná na priechode pre chodcov zrazila, Bačinského, ktorý videl M. N. už zrazenú na priechode pre chodcov a C., ktorá popísala, že jedno auto im prednosť ako chodkyniam dalo prednosť, ale auto obžalovanej nie a výpoveďou znalca P. P. Q. (aj jeho znalecký posudok), preukázalo priamu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a nedbanlivostným konaním tak obžalovanej ako aj poškodenej (ale u nej len v úplnej minimálnej), ktorá sa dostatočne nepresvedčila o tom, či môže bezpečne cez priechod prejsť vzhľadom na vzdialenosť vozidla obžalovanej od priechodu pre chodcov, aby tým zabránila zrážke. Súd právne vyhodnotil, že M. N. ako chodkyňa bola povinná sledovať dopravnú situáciu a zastaviť pred priechodom pre chodcov, pretože poškodená L. sa vyjadrila, že hoci M. N. bola mentálne postihnutá v pásme debility a zbavená svojprávnosti na právne úkony, vedela rozpoznať nebezpečenstvo pred vstupom na priechod pre chodcov; otázne však ostalo, či toto nebezpečenstvo vzhľadom na jej postihnutie vedela vyhodnotiť (čo sa v súčasnosti už nedalo napríklad znaleckým posúdením určiť, pretože M. N. v roku XXXX zomrela – úmrtný list, výpoveď svedkyne poškodenej L., svedkov A., N. a C.).

Znalecká expertíza H. E. uzavrela, že pri všetkých typoch vyhodnotenia spôsobu prechodu M. N. cez priechod (ak utekala cez priechod od jeho začiatku, ak sa rozbehla až v strede vozovky, ak išla cez priechod normálnou chôdzou, ak po celom priechode prehádzala zrýchlenou chôdzou), bola technickou

príčinou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy obžalovanej, ktorá neskoro spozorovala a rozpoznala kolízny smer poškodenej, nedala jej prednosť, následkom čoho vyvolala kolíznu situáciu a znemožnila zabrániť zrážke. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody ani v jednom variante spôsobu pohybu M. N. cez priechod nebolo porušenie povinnosti poškodenej sledovať dopravnú situáciu a včas reagovať na rýchlosť a vzdialenosť vozidla obžalovanej blížiaceho sa k priechodu pre chodcov a včas reagovať zastavením sa na priechode pre chodcov pred kolíznym miestom, pretože išlo totiž len o nesprávny spôsob pohybu chodkyne na priechode pre chodcov, teda tento nesprávny spôsob jej pohybu na vyhodnotenú technickú príčinu bol ďalšiu príčinou, ktorá viedla k následku a príčinná súvislosť medzi konaním obžalovanej a následkom sa neprerušila a následok v podobe ujmy na zdraví u M. N. by nenastal bez zavinenia obžalovanej. Uvedené nakoniec vyplynulo aj z vyjadrenia svedka C., že on so svojím vozidlom, s ktorým jazdil smerom na Nitru vo Veľkom Lapáši chodkyňu, ktorá mu vbehla do cesty spozoroval a dal jej prednosť.

Z vyššie popísaného bolo zrejmé, že pri vzniku následku spolupôsobili viaceré príčiny (konanie obžalovanej a aj poškodenej). V takom prípade treba ale vyhodnotiť každú príčinu čo do jej významu pre vznik následku osobitne a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý z konania obvinenej nastal. Pokiaľ išlo o následky dopravnej nehody spôsobené M. N. tieto nie sú chránené žiadnou skutkovou podstatou trestného činu v osobitnej časti , pretože išlo len o nesprávny spôsob pohybu chodkyne cez priechod pre chodcov (znalecké dokazovanie H. E.). Na druhej strane nedbanlivostné konanie obžalovanej spôsobilo poškodenie zdravia poškodenej majúce charakter ublíženia na zdraví, preto tu existovala priama príčinná súvislosť iba medzi protiprávnym konaním a nedbanlivostným zavinením obžalovanej, pretože u M. N. bola vylúčená z dôvodu, že páchateľom tohto trestného činu nemôže byť ten, komu ujma na zdraví vznikla, v tomto prípade M. N..

Súd ako základnú právnu príčinu dopravnej nehody vyhodnotil nesprávnu techniku jazdy obžalovanej, ktorá zo svojho pohľadu vodičky pri svojej nízkej rýchlosti mala dostatok času, aby kolízny pohyb poškodenej včas spozorovala a reagovala naň zastavením pred priechodom pre chodcov (znalecké posudky H. E. a jeho výpovede), pretože pred priechodom stáli ľudia – chodci (výpovede svedkov C., A. a N.) a mala, keď by registrovala chodcov, ktorých registrovať mohla, čo obžalovaná poprela, protiidúce ju osvetľovať nemohli, tak ako obžalovaná tvrdila (uvedené vyvrátil znalec Ing. Lehman) dbať na zvýšenú opatrnosť pred prejazdom priechodu pre chodcov, o ktorom vedela, že sa tam nachádzal, bol riadne označený značkou, bolo tam verejné osvetlenie (výpoveď svedka C., znalecký posudok Ing. Lehmana č. 10/2021), lebo obec Veľký Lapáš poznala (výpoveď obžalovanej) a navyše M. N. bola dostatočne viditeľná, pretože mala na sebe aj reflexný pásik a v ruke držala baterku (výpovede svedkov L., N., C., A., C.) a napriek jej tmavému oblečeniu bola v prostredí s dostatočným kontrastom s okolím (znalecký posudok Ing. Lehmana č. 10/2021). Za danej dopravnej situácie bolo preto predovšetkým na obžalovanej, aby dala poškodenej prednosť v okamihu jej vstupu na priechod.

M. N. ani podľa jedného variantu uvedenom v znaleckom posudku č. 15/2023 svojím prechodom cez priechod pre chodcov nevytvorila obžalovanej náhlu prekážku, teda ani pri variante D, ktorý znalec Ing. Lehman vyhodnotil ako najpravdepodobnejší.

Z týchto dôvodov sa súd nemohol stotožniť s obranou obžalovanej a považoval ju len za nepriznanie si zodpovednosti za vznik dopravnej nehody, ktorú vyvracali nielen odborné posúdenia znalcov v tejto veci, najmä znalecké posudky H. E., ale aj výpovede svedkov C. a C., ktorí sa vo svojich výpovediach rozchádzali v rýchlosti pohybu M. N. cez priechod pre chodcov, ktoré diskrepancie však odstránil znalecký posudok č. 15/2023 (vysvetlenie k variantu D).

Vzhľadom na rozvedené, súd zopakoval, že primárnou príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti chodkyne N., ktorá prechádzala cez riadne označený priechod, obžalovanou. Konanie obžalovanej bolo jednoznačne hlavnou príčinou relevantného trestnoprávneho následku v podobe ublíženia na zdraví poškodenej.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov svojím protiprávnym, z nedbanlivosti zavineným konaním po stránke subjektívnej, ale aj (a predovšetkým) po stránke objektívnej, iba obžalovaná naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa a to nielen po formálnej, ale aj po materiálnej stránke.

Súd tiež upozornil na to, že otázka, ktorý účastník cestnej premávky zavinil dopravnú nehodu, je otázkou právnou, ktorú neprislúcha riešiť znalcovi, ale súdu, že z princípu tzv. obmedzenej zodpovednosti v cestnej doprave vyplýva, že každý jej účastník je oprávnený sa domnievať, že jej ostatní účastníci budú dodržiavať jej pravidlá, pokiaľ z konkrétnych okolností nevyplynulo niečo iné, že okolnosť, že poškodená prispela ku kolíznej dopravnej situácii porušením pravidiel cestnej premávky ustanovených v zákone o cestnej premávke, neznamenala sama osebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla (v prejednávanej veci obžalovanej), ktorá sa zavinene podieľala na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodenej a ovplyvnila iba mieru jej zavinenia, ktorú bolo možné (a aj v prejednávanej veci potrebné) zohľadniť pri úvahách o druhu a výmere ukladaných trestov súdom.

Z hľadiska posúdenia použitia materiálneho korektívu súd obligatórne vyhodnocoval aj závažnosť žalovaného prečinu (najmä spôsob, okolnosti jeho spáchania a jeho následky) a po komplexnom vyhodnotení týchto kritérií neaplikoval na konanie obžalovanej materiálny korektív ( ), ale ustálil, že závažnosť konania obžalovanej bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin. Uvedené súd vyvodil z toho, že obžalovaná spáchala čin porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa cestného zákona, a to nedaním prednosti chodkyni, ktorá prechádzala cez cestu na riadne označenom priechode pre chodcov, o ktorom obžalovaná bezpečne vedela, že sa tam nachádzal (spôsob a okolnosti spáchania), preto mala o to obozretnejšie jazdiť, najmä ak nebola skúsenou vodičkou, ako sama priznala. Obžalovaná takto potom spôsobila zrazenej chodkyni ľahké zranenia, ktorých doba liečenia presiahla dobu siedmych dní, čo je hranica, ktorá odlišuje trestný čin od priestupku, čo podľa mienky súdu, muselo byť sankcionované aj uložením zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4 a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

Súd u obžalovanej zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) (že viedla do dopravnej nehody absolútne bezúhonný život – lustrácie na obžalovanú) a tiež u obžalovanej nezistiac žiadnu, v ustanovení uvedenú priťažujúcu okolnosť, znížil hornú hranicu jeden rok podľa o jednu tretinu, preto pri stanovení trestu vychádzal z trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov. Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci s ohľadom na priebeh dopravnej situácie a osobu obžalovanej, ktorá do času dopravnej nehody bola disciplinovanou vodičkou, dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere 1 mesiac, a to s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý aj primeraný.

Súd zistil, že v danom prípade boli splnené aj všetky podmienky a predpoklady na uloženie vedľajšieho trestu, a to trestu zákazu činnosti uvedené v ustanoveniach písmeno g), a , , a to trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože obžalovaná sa dopustila prečinu ublíženia na zdraví v súvislosti s vedením motorového vozidla. Súd pri výmere trestu zákazu činnosti prihliadol aj na zistené a vyššie uvedené okolnosti prípadu (podiel M. N. na vzniku dopravnej nehody) a pomery obžalovanej (zvlášť jej doterajší riadne vedený život), ktoré vo svojom súhrne z hľadiska tohto druhu trestu, uloženie ktorého obžalovanej v prejednávanej veci prichádzalo do úvahy, mali vplyv na to, že tento trest súd vymeral využitím zmierňovacieho ustanovenia , písmeno f) na šesť mesiacov. Súd mal za to, že tento druh a takáto výmera obžalovanej v prejednávanej veci samostatne uloženého trestu zákazu činnosti zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v (spôsob spáchania činu – neúmyselné konanie, neporušenie iných povinností okrem nedania prednosti chodcovi na priechode), jeho následok (M. N. boli spôsobené len ľahké zranenia), zavinenie (nedbanlivostné, pri ktorom spolupôsobila aj vedľajšia príčina, a to spôsob pohybu poškodenej cez priechod pre chodcov), prevaha poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi (žiadnymi), osoba obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.

Kombinácia uloženia týchto dvoch trestov, podľa názoru súdu, je spôsobilá na dosiahnutie účelu trestu podľa a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s., súd poškodenú s jej nárokom odkázal na civilný proces, pre dokázaný podiel M. N. na vzniku dopravnej nehody, o miere ktorého by súd musel vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, preto uplatnený nárok nedával súdu dostatočný podklad na to, aby rozhodol o náhrade škody v adhéznom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.