Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/21/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L., R. Z.. XXXX/ XX, v konaní zast. advokátkou Dr. Máriou Lubuškiovou, so sídlom Pohraničná 889/1, Komárno proti odporkyni: R. D., nar. X.X.XXXX, bytom L., R. Z.. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. deťom: D. R., nar. XX.X.XXXX, M. R., nar. XX.X.XXXX, D. R., nar. X.X.XXXX a M.E. R., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Komárno, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov konania D. R., nar. XX.X.XXXX a D. R., rod. E., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa 11.12.1993 pred matričným úradom Mesto Komárno zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 18 ročník 1993 str. 332 por. č. 212 r o z v á d z a.

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa mal. D. R., nar. XX.X.XXXX a M. R., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý bude maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.

Matke je povinná platiť výživné na mal. D. mesačne vo výške 26,- eur a na mal. M. mesačne vo výške 26,- eur počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca mal. detí.

Mal. D. R., nar. X.X.XXXX a mal. M. R. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloleté deti zastupovať v bežných veciach a spravovať ich majetok.

Otec je povinný platiť výživné na mal. M. mesačne vo výške 400,- eur a na mal. D. mesačne vo výške 400,- eur počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí.

Upravuje sa styk otca s mal. deťmi M. a D. a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s deťmi každý tretí týždeň v mesiaci od pondelka od 9,00 hod do nedele do 19,00 hod a každý rok v čase vianočných sviatkov dňa 26.12. od 9,00 hod do 19,00 hod.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim písomne podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a zároveň žiadal upraviť práva a povinnosti rodičov voči mal. deťom a to tak, že mal. D. a M. žiadal zveriť do svojej osobnej starostlivosti s poukazom na to, že aj v súčasnej dobe túto starostlivosť zabezpečuje navrhovateľa a žiadal mal. D. a M. zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá v súčasnej dobe zabezpečuje túto starostlivosť . Výživné na mal. D. a M. nežiadal a uviedol, že je na mal. D. a M. platiť po 400,- eur. Taktiež žiadal upraviť styk s mal. synmi každý tretí týždeň v mesiaci od pondelka od 9,00 hod do nedele do 19.,00 hod a počas vianočných sviatkov. Uviedol, že manželstvo uzatvoril z lásky a aj z dôvodu, že očakávali narodenie ich spol. dieťaťa. Za príčinu rozvratu manželstva považoval tú skutočnosť , že sú medzi nimi výrazné názorové nezhody, ktoré vyúsťujú v hádky a nemá záujem, aby sa toho deti zúčastňovali. Spol. domácnosť opustil v 10/2011 odkedy registruje väčší pokoj. Obnoviť spolužitie za žiadnych okolností nechce.

Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Uviedla, že manželstvo uzatvorili z lásky a manželstvo považovala za harmonické až dokonca. Potvrdila, že medzi nimi boli rôzne nedorozumenia, ktoré však riešili. Tiež potvrdila, že sa veľa hádali v poslednom období od roku 2009. Žiadala od manžela a dcér pomoc avšak jej prosby prehliadali a vtedy ona kričala a nadávala. Uviedla, že svojho manžela ľúbi a má záujem s ním zostarnúť. V prípade ak by súd manželstvo rozviedol s návrhom manžela na úpravu rodičovských práv a povinností súhlasila. Tiež uviedla, že ako mama voči deťom bola prísna a potvrdila, že deti dostali zo dve tri facky od nej.

Na to rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností rodičov voči mal. deťom.

Kolízna opatrovníčka v prípade rozvodu doporučila dohodu rodičov schváliť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom navrhovateľa a odporkyne, oboznámením sa so sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, mzdový list otca za rok , oznámenie ÚPSVaR KN zo dňa 27.2.2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa 11.12.1993 pred matričným úradom Mesta Komárno. Z manželstva pochádzajú štyri mal. deti. Navrhovateľ opustil spol. domácnosť v 10/2011. V súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o mal. dcéry. Matka v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o mal. synov. Navrhovateľ za príčinu rozvratu manželstva považuje výrazné názorové nezhody, ktoré vyúsťovali v hádky. Odporkyňa popiera akýkoľvek dôvod, resp. príčinu rozvratu manželstva. Opisuje manželský vzťah harmonicky. Na druhej strane však poukazuje na to, že v poslednom období od roku 2009 dochádzalo k častým hádkam. Tiež poukázala na to, že keď jej prosby o pomoc neboli vypočuté kričala na nadávala. Navrhovateľ nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia odporkyňa má záujem zostať s navrhovateľom. Navrhovateľ má nadviazanú mimomanželskú známosť , ktorá trvá od júla 2011. Sexuálne sa nestýkajú od mája 2011. A od obdobia kedy opustil spol. domácnosť hradí všetky paušálne výdavky a aj ostatné výdavky navrhovateľky a mal. detí. Je zamestnaný v P.F. Trend , s r .o. Komárno a má čistý mesačný príjem, ktorý spolu s dividendami za rok 2011 predstavuje 1700,- eur. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mal. D. navštevuje 3. ročník gymnázia. Mal. M. navštevuje 9. ročník ZŠ. A obaja synovia navštevujú MŠ. Mal. D. sa intenzívne venuje boxu a chystá sa na majstrovstvá sveta v Číne a tiež má vlastnú kynologickú chovateľskú stanicu. Všetky aktivity mal. detí financuje navrhovateľ. Odporkyňa je t. č. na MD . Má záujem sa v súčasnej dobe zamestnať. Materský príspevok však už nepoberá a teda nemá žiaden príjem. Potvrdila, že mal. dcéry sa citovo viac viažu na otca . Medzi deťmi je dobrý vzťah.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov mal. dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode najmä určí , komu mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery.

Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody, ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd berie do úvahy najmä

vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností. Objektívne okolnosti, alebo subjektívne správanie manželov sú príčinami rozvratu len vtedy, keď je medzi nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva sa odráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Navrhovateľ medzičasom nadviazal mimomanželskú známosť, ktorá aj doposiaľ trvá. Obnoviť spolužitie za žiadnych okolností s odporkyňou nechce, napriek tomu, že ona by o obnovenie spolužitia záujem mala. Manželstvo v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči mal. deťom a to tak, že schválil rodičovskú dohodu, nakoľko táto dohoda sa javí byť primeraná veku a potrebám maloletých detí ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov. Súd poznamenáva, že návrhu otca , aby neurčil výživné voči mal. dcéram nie je možné vyhovieť nakoľko súčasná právna úprava to nepripúšťa, keďže v ustanovení § 62 ods. 3 Zák. o rodine určuje minimálny rozsah vyživovacej povinnosti každého z rodičov. Samotná skutočnosť, že matka nemá v súčasnej dobe žiaden príjem neodôvodňuje rozhodnutie o tom, aby súd výživné neurčil. Čo sa týka výživného na mal. synov dohodnuté výživné medzi rodičmi po 400,- eur sa pri príjme otca 1700,- eur javí byť primerané veku a potrebám mal. detí ako aj jeho zárobkovým možnostiam. Ako to vyplynulo z vyjadrení účastníkov konania navrhovateľ zabezpečuje doposiaľ chod celej domácnosti odporkyne a mal. synov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dohodu rodičov schválil. Ani jeden z rodičov nemali vzájomné výhrady voči starostlivosti o mal. deti.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. veta prvá .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zákona o rodine.