Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-22-2022.pdf
PDF · 119.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/22/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským, v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanej E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 600 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 600 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 600 Eur od 08.01.2022 až do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa svojim žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 2.5.2022 domáhali toho, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumy 600 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 8.1.2022 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania a to na tom základe, že dňa 17.12.2019 žalobcovia v 1. a 2. rade ako nájomcovia uzatvorili so žalovanou ako prenajímateľkou nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bolo prenajatie 2-izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu na I. H. J. XXXX/XX K. F.. Nájomná zmluva bola upravená Dodatkom č. 1 zo dňa 1.12.2021. V zmysle článku V. ods.5 žalobcovia zaplatili žalovanej zábezpeku vo výške 600 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcom vrátiť v lehote 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu. Doba nájmu skončila ku dňu 31.12.2021 a to uplynutím doby nájmu v zmysle čl. VII. ods.1 nájomnej zmluvy. Po skončení doby nájmu žalobcovia odovzdali byt žalovanej riadne a včas bez poškodenia v zmysle § 682 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná bez akýchkoľvek výhrad po predchádzajúcej kontrole byt prevzala. Pri odovzdaní bytu strany sporu dňa 2.1.2022 spísali tiež preberací protokol, ktorý preukazuje riadne odovzdanie bytu žalovanej bez výhrad. Nakoľko nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanou skončil ku dňu 31.12.2021, v zmysle čl. V. ods.6 nájomnej zmluvy žalovaná bola povinná vrátiť žalobcom nespotrebovanú zábezpeku vo výške 600 Eur a to v lehote 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu, t.j. do dňa 7.1.2022. Keďže žalovaná svoj zmluvný záväzok nesplnila, domáhali sa žalobcovia svojho nároku súdnou cestou a zároveň sa domáhali aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 8.1.2022 až do zaplatenia.
2. Vo veci v zmysle žalobného návrhu Okresný súd Zvolen vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 13C/22/2022-31 zo dňa 30.5.2022.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej 15-dňovej lehote odpor, v ktorom uviedla, že tvrdenia žalobcov nie sú úplné a v niektorých bodoch ani pravdivé. Podľa ich vyjadrení byt, ktorý opúšťali skontrolovala, čo nie je pravda, nakoľko bola odcestovaná a túto situáciu chceli pravdepodobne využiť na užitie jej bytu na Silvestrovskú zábavu. Spočiatku tvrdili, že byt vedia vyprázdniť aj 2 týždne pred 31.12.2021, nakoľko už údajne druhé ubytovanie zabezpečené mali. Keď sa im zmienila, že buď včasne pred alebo až po jej návrate, začalo sa vypratávanie komplikovať a prešlo až do dátumu 31.12.2021 najskôr do 17.00 hod., potom po 20.00 hod. Okolo 20.00 hod. poslala svojho známeho pre kľúče od jej bytu. Nebolo totiž výnimočné, že v byte bývalo rušno, zdržiavalo sa tam niekedy oveľa viac ako 2 ľudia, na ktorých zmluva bola smerovaná. Susedia a aj zástupkyňa vlastníkov ju niekoľkokrát počas ich pobytu kontaktovali kvôli hlučnosti. Byt vypratávali až 2.1.2022, keď sa vrátila z dovolenky a byt im otvorila. V ten istý deň spísali hodnoty meračov, ale technicky byt skontrolovať nebolo možné z dôvodu veľkého množstva vecí, ktoré im do tmy pomáhala znášať dole do auta a následnom hrubom znečistení, ktoré po odnesení vecí v byte zostalo. Škody na byte boli viditeľné až vtedy, keď sa začal byt upratovať, čo trvalo 2 dni. K tomu pripojila fotografie znečistenia. Podľa čl. V bodu 6. nájomnej zmluvy je prenajímateľ oprávnený použiť zábezpeku výlučne na úhradu vzniknutých škôd na vybavení a zariadení bytu, ktoré vznikli v byte počas trvania nájmu alebo na zaplatenie dlžného nájomného alebo úhrad spojených s užívaním bytu. Nakoľko škody presiahli výšku zábezpeky 600 Eur, čoho dôkazom bol ich súpis spolu so zaslaním fotografií, mala záujem so žalobcami situáciu riešiť aj tak, že by jej aspoň pomohli upratať a vymaľovať časť steny, ktorá bola do cca 80 cm špinavá od jedla, pred ktorou sa nachádzal smetný kôš. Poškodenia parkiet, drezu, dlažby či zariadenia by bola pre nich komplikovanejšia práca. Oni však neprejavili záujem nič riešiť. Žalovaná má za to, že pri takomto rozsiahlom poškodení a znečistení, ktoré si vyžaduje 2-dňové upratovanie so špeciálnymi prípravkami je opodstatnené zábezpeku bývalých nájomcov započítať. Preto žiadala o zrušenie platobného rozkazu.
4. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa písomne vyjadrili na odpor žalovanej, pričom vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedli, že ako vyplýva z odporu žalovaná nijakým spôsobom nerozporuje, že
- zálohová platba vo výške 600 Eur jej bola poskytnutá,
- po skončení doby nájmu zálohovú platbu v zmysle zmluvy im nevrátila,
- kľúče od bytu boli odovzdané včas v súlade s nájomnou zmluvou, t.j. ku dňu 31.12.2022, pričom k odovzdaniu kľúčov došlo prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu. Tvrdenie žalovanej, že pár vecí z bytu odniesli ešte dňa 2.1.2022 nerozporovali, pretože tak boli so žalovanou dohodnutí, nakoľko najskôr v ten deň z jej strany bolo možné byt skontrolovať a zároveň odpísať stavy meračov. Po odpísaní meračov a kontroly bytu zo strany žalovanej teda spísali odovzdávací protokol, čím bola táto vec pre nich uzavretá a očakávali vrátenie nespotrebovanej zálohy v zmluvne stanovenej lehote, t.j. do 7.1.2022, ktorej vrátenie im dňa 2.1.2022 prisľúbila. Tvrdenie žalovanej, že byt nemohla údajne skontrolovať, pretože žalovaná im vonku do tmy pomohla zniesť nejaké veci a že v byte ostalo hrubé znečistenie, nielenže nemá žiadnu vnútornú logiku, ale jednoducho sa nezakladá na pravde. Žalovaná v tom byte bola, osvetlenie bytu bolo zapálené, dôsledne tento byt skontrolovala a bez akýchkoľvek výhrad ho prevzala, čo potvrdzuje už predložený odovzdávací protokol. Žiadne nadmerné znečistenie v byte nebolo. Žalovaná tiež hovorí o nejakých škodách na byte, ktoré nielenže nijakým spôsobom nešpecifikovala, čo má vlastne tá škoda predstavovať, ale ani neuviedla, kedy tie domnelé škody vlastne mali vzniknúť, resp. v akej výške mali byť tie škody. V tejto súvislosti uvádzajú, že na byte nespôsobili a ak aj došlo k nejakým drobným škodám na zariadení bytu, jedná sa nanajvýš o obvyklé opotrebenie, ktoré vzniká pri jeho bežnom užívaní. Nehovoriac o tom, že pri podpise nájomnej zmluvy im byt rozhodne neodovzdávala s novým bytovým zariadením, ale naopak sa jednalo už vtedy o opotrebovaný byt, ktorý nepochybne vykazoval známky dlhodobého užívania tretími osobami. Žalobcovia sa k bytu správali šetrne a majú dôvodne za to, že žiadne škody s výnimkou bežného opotrebenia z ich strany spôsobené neboli. Domnievajú sa, že po prevzatí bytu žalovanou bolo v jej snahe v byte nájsť každú drobnú odreninu, aby následne podľa jej presvedčenia im nemusela vrátiť zálohovú platbu. Toto jej konanie považujú za špekulatívne a spoločensky neakceptovateľné. Vzhľadom na vyššie uvedené k veci uviedli, že žalovaná nedisponuje žiadnou pohľadávkou voči nim, ktorá by bola spôsobilá započítania k žalovanej sume, resp. ktorá by odôvodňovala nevrátenie zálohovej platby a preto zotrvali na žalobnom návrhu.
5. Žalovaná sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcov v 1. a 2. rade a vo svojom písomnom vyjadrení okrem iného uviedla, že zasiela vyjadrenie s požadovanými prílohami, ktoré obsahujú komunikáciu cez aplikáciu Whatsapp, kde žalobcu v 2. rade informovala o stave bytu. K spôsobu užívania sa vyjadrila v minulej komunikácii. Počet ľudí, ktorý sa v byte pohyboval, nekorešpondoval mnohokrát s dohodou v nájomnej zmluve, bol oveľa vyšší, takisto ako aj jeho bezproblémové užívanie. Znečistenie a poškodenie bytu bolo neúmerné obvyklému opotrebeniu ako sa vyjadrujú žalobcovia, od čoho je vyhotovených množstvo fotografií, ktoré boli aj im dodané prostredníctvom mailu aj aplikácie Whatsapp. K zníženiu škody, jej odstráneniu, prípadnej pomoci pri upratovaní žalobcovia neprejavili záujem, aj keď ich informovala aj slušne poprosila.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom žalobkyne v 1. rade, oboznámením sa s prednesom žalobcu v 2. rade, oboznámením sa s prednesom žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to nájomnou zmluvou, preberacím protokolom, Dodatkom k nájomnej zmluve, preberacím protokolom, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
7. Súd z prednesu žalobkyne v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 13.11.2023 zistil, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj ich písomných vyjadrení. K veci uviedla, že prvýkrát byt odovzdávali dňa 31.12.2021 a to tým spôsobom, že po vzájomnej dohode so žalovanou prišiel pre kľúče jej známy a za jeho prítomnosti došlo k odovzdaniu kľúčov a to tým spôsobom, že sa stretli pred vchodom a odovzdali mu kľúče, teda od toho dňa nemali kľúče od tohto bytu. Po vzájomnej dohode so žalovanou sa dohodli na tom, že 31.12.2021 odovzdajú kľúče jej známemu a následne dňa 2.1.2022 bude prítomná pri odovzdávaní bytu aj ona a vtedy si môžu vypratať ešte nejaké zvyšné veci. Dňa 2.1.2022 sa stretli aj so žalovanou aj za prítomnosti žalobcu v 2. rade pred predmetným bytom a išli do predmetného bytu. Predmetný byt už otvárala žalovaná, keďže oni kľúče od bytu už nemali. Následne si pripravili veci na vypratanie bytu a dali ich ku dverám, pričom v predmetnom byte 2 – 3 hodiny a za ten čas keď byt vypratávali, tak si žalovaná predmetný byt obhliadla. Následne si odniesli veci do auta a následne im žalovaná povedala, že všetko je v poriadku a spísali preberací protokol, pričom nemala žiadne výhrady, že na byte sú nejaké škody a následne im uviedla, že do týždňa im zašle kauciu tých 600 Eur na účet. Toto sa udialo v poobedňajších hodinách a mohlo trvať maximálne do 17.00 hod. Je pravda, že dňa 4.1.2022 žalovaná prostredníctvom aplikácie Whatsapp napísala súpis škôd na byte a žalobkyňa na to reagovala, že nie sú si vedomí žiadnych škôd, nakoľko podpísali preberací protokol a sama povedala, že je to všetko v poriadku. Následne prebiehala ďalšia komunikácia medzi nimi a žalovaná povedala, že môžu to riešiť cez súd. Žalobkyňa uviedla, že nie si je vedomá, že by spôsobili nejaké škody, žalovaná bola na obhliadke bytu, bola tam okolo 2 hodín. Byt bol v poriadku a za tie 4 dni čo sa dialo v byte oni nevedia.
8. Súd z prednesu žalobcu v 2. rade zistil, že v celom rozsahu sa pripája k písomne podanej žalobe, ako aj k ich písomným vyjadreniam. K veci uviedol, že žalobkyňa v 1. rade vypovedala pravdu. Ďalej uviedol, že je pravda, že po vzájomnej dohode so žalovanou dňa 31.12.2021 odovzdali kľúče od predmetného bytu kamarátovi žalovanej. Dňa 2.1.2022 sa stretli pri byte aj so žalovanou a aj za jeho prítomnosti a prítomnosti žalobkyne v 1. rade, mohlo to byť okolo obeda. Oni vypratávali predmetné veci, ktoré mali ešte v tomto byte. Následne sa spísal preberací protokol, ktorý sa podpísal. Po podpísaní preberacieho protokolu im žalovaná uviedla, že v preberacom protokole sú uvedené údaje z jednotlivých meračov a byt je v poriadku a následne im pošle predmetnú zálohu za byt na ich účet. Následne je pravda, že žalovaná kontaktovala žalobkyňu v 1. rade s tým súpisom škôd. Žalobca v 2. rade takisto nesúhlasil s týmto súpisom škôd, nakoľko si nie je vedomý, že by spôsobili nejakú škodu. Je pravda, že postupne prechádzali jednotlivé škody a nevedela žalovaná im uviesť, či tá skrinka mala nejakú funkčnú poruchu alebo podobne.
9. Súd z prednesu žalovanej zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení a žiada žalobu zamietnuť. Keďže mala vedomosť, že žalobkyňa v 1. rade až tak často nebýva v predmetnom býva, nakoľko často cestovala do Zvolena, po vzájomnej dohode sa dohodli, že bude platba za predmetný byt o 100 Eur menej a to na základe ústnej dohody. Následne žalobkyňa v 1. rade chcela, aby to dali dodatočne aj písomne do zmluvy a toto aj urobila. Je pravda, že ku konca roka bola žalovaná na lyžovačke a nemohla preberať byt a túto skutočnosť žalobcovia vedeli. Žalovaná uviedla, že žalobcovia odovzdali kľúče od bytu jej známemu. Je pravda, že po vzájomnej dohode sa dohodli, že si ešte 2.1.2022 povynášajú svoje veci, pričom nevedela uviesť kedy sa v ten deň stretli, avšak v komunikácii našla časový horizont 16.30 hod. Čo sa týka preberacieho protokolu, tak pokiaľ sa pamätá,
asi mala predtlačený vzor, ale je možné, že z toho vzoru potom prepísala údaje a takto ho vyplnila a následne podpísali preberací protokol. Je pravda, že predmetný byt vypratávali aj za jej účasti niekoľko hodín, keďže im pomáhala. Pri preberacom protokole zistila, že byt je znečistený, ale nevidela, že je poškodený. Následne im uviedla, že nebude pýtať ani nájomné za tie 2 dni čo tam mali uskladnené veci a následne po vyčistení bytu im vráti depozit. Je pravda, že počas odovzdávania predmetného bytu si dopodrobna predmetný byt neprezrela a nebolo to možné, lebo byt bol veľmi znečistený a je pravda, že v tom čase bola veľmi unavená. Žalovaná predložila do spisu fotografie, ktoré boli urobené v čase keď začala upratovať predmetný byt a to o 2 dni. Na otázku súdu, či žalovaná v zmysle článku V. bod 6. poslednej vety s tým, že bola v rámci zmluvy uvedená povinnosť, že prenajímateľ je povinný vyúčtovať a vrátiť nájomcovi zostatok zábezpeky do 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu, tak žalovaná k tomu uviedla, že v rámci tohto článku zmluvy nepostupovala, ale obom napísala na whatsapp jednotlivé vady a poškodenia bytu a poslala im aj fotografie, kde žalobca v 2. rade jej napísal, že s niektorými vecami súhlasí a s niektorými nie a žalobkyňa v 1. rade uviedla, že nesúhlasí s ničím. Na základe vyššie uvedeného žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko si myslí, že škoda na predmetnom byte bola vyššia ako 600 Eur, pričom ďalšie sumy si od žalobcov v 1. a 2. rade neuplatňovala.
10. Súd z pripojenej nájomnej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená v písomnej forme dňa 17.12.2019, pričom bola uzatvorená podľa § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi prenajímateľom, t.j. žalovanou a nájomcami, t.j. žalobkyňou v 1. rade a žalobcom v 2. rade. Predmetom predmetnej nájomnej zmluvy bol prenájom bytu, a to X-XXXXXXXX č. XX, nachádzajúceho sa na 4. nadzemnom podlaží podlažného bytového domu na ulici H. J. XXXX/XX K. F., mestská časť D., súpisné číslo XXXX, vchod XX. V článku V. bolo dohodnuté, že nájomca je povinný uhrádzať prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 450 Eur a zároveň bolo dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje uhrádzať prenajímateľovi spolu s nájomným aj náklady spojené s užívaním bytu v celkovej výške 150 Eur ako preddavok na úhradu týchto plnení. V článku V. bod 3 bolo dohodnuté, že nájomné spolu s preddavkom činí spolu sumu 600 Eur. V článku V. bod 5 bolo dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi zábezpeku vo výške 600 Eur a to pri podpise tejto zmluvy k rukám prenajímateľa. Ako doklad o zaplatení bude nájomcovi poskytnutý príjmový doklad. V článku V. bod 6 bolo dohodnuté, že prenajímateľ je oprávnený použiť zábezpeku výlučne na úhradu vzniknutých škôd na vybavení a zariadení bytu, ktoré vznikli v byte počas trvania nájmu alebo na zaplatenie dlžného nájomného alebo úhrad spojených s užívaním bytu resp. nedoplatku pri vyúčtovaní nákladov súvisiacich s užívaním bytu. Prenajímateľ je povinný informovať nájomcu o použití zábezpeky a preukázať nájomcovi účel a výšku jej použitia a nájomca je povinný bez zbytočného odkladu od doručenia takéhoto oznámenia prenajímateľa doplatiť zábezpeku do výšky dohodnutej v tomto bode zmluvy. Prenajímateľ je povinný vyúčtovať a vrátiť nájomcovi zostatok zábezpeky do 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu. V článku VII. bola dohodnutá doba nájmu a to tak, že zmluvné strany sa dohodli, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.1.2020 do 31.12.2021. Na záverečnej strane tejto písomnej zmluvy je uvedené, že 17.12.2019 prevzala 600 Eur a podpis prenajímateľa, ako aj nájomcov.
11. Súd z pripojeného Preberacieho protokolu zo dňa 29.12.2019 zistil, že sa jedná o preberací protokol k predmetnému bytu, ktorý bol predmetom vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. V tomto preberacom protokole je uvedené, že byt pozostáva z nasledovného vybavenia: „kuchynská linka, umývačka riadu, sporák, teplovzdušná rúra, digestor Elektrolux, varná kanvica, chladnička s mrazákom, TV, DVD prehrávač, satelit, vstavaná skriňa so zrkadlom, mikrovlnná rúra“. Ďalej je tu uvedené počet odovzdaných/prevzatých kľúčov 2/1, stav meračov ku dňu 29.12.2019, kde je uvedený presný stav meračov elektriny, plynu a vody. Preberací protokol je podpísaný preberajúcimi a odovzdávajúcou.
12. Súd z pripojeného Dodatku č. 1 k Nájomnej zmluve zistil, že sa jedná o Dodatok k vyššie uvedenej nájomnej zmluve a bol uzavretý dňa 1.12.2020. Predmetom tohto dodatku bolo zníženie nájomného na sumu 500 Eur. Dodatok bol uzavretý dňa 1.12.2020.
13. Súd z listinného dôkazu a to Preberacieho protokolu z č.l. 14 zistil, že sa jedná o preberací protokol k X-XXXXXXXX bytu H. J. XX, F. L. XX, F. zo dňa 2.1.2022. V tomto preberacom protokole je uvedený
jednotlivý stav meračov pri elektrine, plyne, vode, kúrení. Na spodku tohto Preberacieho protokolu sú uvedené preberajúca, t.j. žalovaná a jej podpis a odovzdávajúci, t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade a ich podpisy.
14. Súd z pripojenej Whatsapp-ovej komunikácie predloženej zo strany žalovanej zo dňa 4.1.2022 adresovanej žalobcovi v 2. rade zistil, že v tejto komunikácii z tohto dňa bol poslaný súpis jednotlivých škôd, ktorý však neobsahuje žiadne vyúčtovanie.
15. Podľa § 685 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
16. Podľa § 693 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré spôsobil v dome sám alebo tí, ktorí s ním bývajú. Ak sa tak nestane, má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť a požadovať od nájomcu náhradu.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 132 ods.1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
19. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
20. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa § 191 ods.1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcov je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko podľa názoru súdu žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutkových okolností tvrdených v žalobe, pričom z vykonaného dokazovania vyplynul nesporný skutkový stav a to v tom smere, že medzi stranami sporu t.j. žalobcami v 1. a 2. rade ako nájomcami a žalovanou ako prenajímateľkou bola uzatvorená nájomná zmluva na 2-izbový byt č. XX, nachádzajúci sa na ulici H. J. XXXX/XX K. F.. Nájomná zmluva bola dohodnutá na dobu určitú a bola uzavretá v písomnej forme. Doba nájmu bola dohodnutá od 1.1.2020 do 31.12.2021. V rámci článku V. bod 5. predmetnej nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi zábezpeku vo výške 600 Eur, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 17.12.2019 predmetnú zábezpeku prevzala žalovaná pri podpise vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. V článku V. bod 6 ďalej bolo dohodnuté, že prenajímateľ je oprávnený použiť zábezpeku výlučne na úhradu vzniknutých škôd na vybavení a zariadení bytu, ktoré vznikli v byte počas trvania nájmu alebo na zaplatenie dlžného nájomného, pričom prenajímateľ je povinný informovať nájomcu o použití zábezpeky a preukázať nájomcovi účel a výšku jej použitia a prenajímateľ je zároveň povinný vyúčtovať a vrátiť nájomcovi zostatok zábezpeky do 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu. Tu súd poukazuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali, že dňa 31.12.2021 odovzdali po vzájomnej dohode so žalovanou kľúče od predmetného bytu jej známemu a teda týmto dňom už žalobcovia v 1. a 2. rade nemali prístup do predmetného bytu. Podľa názoru súdu žalobcovia preukázali, že dňa 29.12.2019 prevzali predmetný byt do užívania v zmysle predmetnej nájomnej zmluvy, pričom v preberacom protokole bolo uvedené, že byt pozostáva z vyššie uvedeného vybavenia.
23. Súd mal za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade Preberacím protokolom zo dňa 2.1.2022 preukázali odovzdanie predmetného bytu, pričom predmetný Preberací protokol podpísala aj žalovaná a v predmetnom preberacom protokole sú uvedené jednotlivé odpočty pri elektrine, plyne, vody a kúrení z jednotlivých meračov a v predmetnom preberacom protokole sa nenachádzajú uvedené žiadne poškodenia predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotná žalovaná bola zúčastnená dňa 2.1.2022 pri preberaní predmetného bytu, pričom preberanie predmetného bytu, keďže ešte došlo k vypratávaniu predmetného bytu, trvalo približne 2 – 3 hodiny. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade uniesli dôkazné bremeno, že žalovanej v zmysle predmetnej zmluvy zložili zábezpeku vo výške 600 Eur, pričom žalovaná keď preberala predmetný byt, nezistila žiadne poškodenia bytu a žalobcovia v 1. a 2. rade na základe vyššie uvedeného a vykonaného dokazovania podľa názoru súdu preukázali riadne odovzdanie bytu bez nejakých škôd, keďže tieto nevyplynuli z predmetného preberacieho protokolu. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná nepostupovala v zmysle článku V. bod 6 poslednej vety predmetnej Nájomnej zmluvy, keď mala povinnosť vyúčtovať a vrátiť nájomcom zostatok zábezpeky do 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu, pričom žalovaná produkovala dôkaz prostredníctvom správy, ktorú zaslala žalobcovi v 2. rade, kde bol uvedený súpis škôd na predmetnom byte zo dňa 4.1.2022, avšak tento súpis podľa názoru súdu nepredstavuje vyúčtovanie predmetnej zábezpeky v zmysle článku V. bod 6.
24. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba žalobcov je v celom rozsahu dôvodná a keďže žalobcovia hodnoverným spôsobom preukázali skutočnosti uvedené v žalobe, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 600 Eur, čo predstavuje zloženú zábezpeku na základe vyššie uvedenej nájomnej zmluvy a to žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne ako predchádzajúcim nájomcom. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania s poukazom na zákonné ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, pričom požadovaný úrok z omeškania zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam a to odo dňa 8.1.2022, keďže žalovaná mala vyúčtovať predmetný zostatok zábezpeky do 7 dní odo dňa skončenia doby nájmu a doba nájmu bola ukončená ku dňu 31.12.2021, kedy žalobcovia v 1. a 2. rade odovzdali predmetné kľúče od bytu známemu žalovanej.
25. Čo sa týka tvrdení žalovanej, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemajú nárok na vrátenie predmetnej zábezpeky, keďže jej spôsobili škodu ešte vo vyššej výške, tak tu súd k tomu poukazuje, že v súvislosti so splnením si dôkaznej povinnosti, medzi povinnosti strán v sporovom konaní patrí predovšetkým tvrdenie rozhodných skutočností a navrhovanie dôkazov (tzv. povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť), prostredníctvom ktorých poskytnú informácie potrebné pre rozhodnutie. Sporové konanie je ovládané hlavne princípom kontradiktórnosti a prejednacím princípom, ktoré predurčujú, že ťarchu a zodpovednosť za výsledok konania nesú strany sporu. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje pravdivosť resp. nepravdivosť tvrdení v konaní. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (rozsudok NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2020). Zjednodušene povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191 CSP z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva. Teda dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočnosť tiež tvrdí.
26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali jednotlivé skutkové okolnosti, ktoré tvrdili a naopak podľa názoru súdu žalovaná, aj keď označila vyššie
uvedené dôkazy, nepreukázala tú skutočnosť, že pri preberaní predmetného bytu ku dňu 2.1.2022 byt vykazoval také škody, ktoré by ju oprávňovali vyúčtovať predmetnú zábezpeku vo výške 600 Eur a to tým spôsobom, že by žalobcovia v 1. a 2. rade nemali nárok na vrátenie tejto zábezpeky. Súd mal za to, že žalovaná pri preberaní predmetného bytu mala uviesť do preberacieho protokolu nedostatky zistené pri preberaní tohto bytu a zároveň v lehote 7 dní mala vyúčtovať predmetný zostatok zábezpeky, pričom tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané a preto súd na obranu žalovanej neprihliadal, nakoľko podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutkových tvrdení ňou tvrdených.
27. Na základe vyššie uvedeného súd po vykonanom dokazovaní žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie vyššie uvedených súm tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu a preto žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods.2 CSP osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).