Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/16/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2012 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Hájička a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Rastislava Vranku odvolanie, ktoré proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. , zo dňa 23.11.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom, v neprospech obžalovanej L. R., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom v L., R. a takto

rozhodol:

Podľa účinného do 31.12.2005 sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske z a m i e t a .

odôvodnenie:

Vyššie citovaným rozsudkom bola obžalovaná L. R. podľa oslobodená spod obžaloby Okresného prokurátora v Partizánskom zo dňa 20.11.2001 pod sp. zn. zo skutku, že ako vedúca školskej jedálne pri Základnej škole na Obuvníckej ulici v Partizánskom v období od 1. októbra 2000 do 28. februára 2001 navyšovala dávky potravín na prípravu stravy nanormované hlavnou kuchárkou prepisovaním kalkulačných listov a žiadaniek tovaru, pričom navýšené dávky potravín odpisovala v stravných listoch ako spotrebované pri príprave stravy, avšak tieto hlavnej kuchárke na prípravu stravy nevydala a ponechala si ich pre vlastnú potrebu, čím spôsobila stravníkom škodu vo výške 36.203,46,-Sk (1.201,73 eur), pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola obžalovaná stíhaná.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor odvolanie. Poukázal pritom na výpoveď Y. L., resp. ňou spracovaný protokol o kontrole, z ktorého vyplývajú zistené nedostatky. Obžalovaná prepisovala rôzne doklady, ktoré neboli opravené súhlasným podpisom hlavnej kuchárky. Okresný súd sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že normovanie a vedenie evidencie nebolo v súlade s predpismi. Zistená škoda bola spôsobená navýšením dávok potravín na prípravu stravy nad normované objemy. Kontrola jedálne bola vyvolaná sťažnosťami na kvalitu a množstvo stravy. V podmienkach jedálne nebolo technicky možné, aby sa k nevydaným potravinám mohli dostať aj iné osoby ako obžalovaná. Pokiaľ sa týka prieťahov v konaní tieto boli zapríčinené samotnou obžalovanou. Aj keď neboli zabezpečené priame dôkazy, ktoré by preukázali, že obžalovaná odnášala potraviny zo školskej jedálne je prítomná ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktorých vyhodnotenie vedie k záveru, že obžalovaná spáchala žalovaný trestný čin. V žiadnom prípade neprichádzalo do úvahy rozhodnutie podľa , totiž že sa žalovaný skutok nestal. Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa , a podľa vec vrátiť okresnému súdu tak, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie prokurátora, že kontrola v jedálni bola nariadená na podklade sťažností stravníkov, ale išlo o bežnú

kontrolu nariadenú Okresným úradom v Partizánskom. Protokol o kontrole je vykonštruovaný L., ktorá je voči nej zaujatá, pretože tá sa chcela aj sa dostala na jej funkciu, z ktorej však musela odísť, keď súd rozhodol, že rozviazanie pracovného pomeru s ňou prehlásil za neplatné. Upravovať počty stravníkov, alebo normy na kalkulačnom liste či žiadanke bolo dovolené, pretože hlavným účtovným dokladom bol stravný list, na ktorom nebolo nič dopisované, ani prepisované a je uzavretý zámedzovkou a podpísaný vedúcou jedálne a kuchárkou, ktorá si ho vždy skontrolovala s kalkulačným listom a žiadankou. Vyjadrenie X., že stravný list jej dávala podpisovať až na druhý deň len zavádza, pretože v každej školskej jedálni sa stravný list odsúhlasoval až na druhý deň, pretože až polovica tovaru sa dodávala do jedálne v deň varenia. X. nehovorí pravdu, pretože sa dostala na miesto, na ktoré z hľadiska vzdelania nemala nárok a kde mala podstatne vyšší plat. Táto pracovala v kuchyni do roku 2000 ako pomocná sila a jej tvrdenia sú klamstvo, pretože ani nevedela ako sa potraviny normujú, pretože funkciu kuchárky a nieto ešte kuchárky hlavnej nikdy predtým nevykonávala. Svedkyňa X. na ktorej výpovede sa prokurátor odvoláva, často menila na hlavných pojednávaniach tieto výpovede. Prokurátor prehliada výpoveď svedkyne U., ktorá potvrdila, že v jedálni nikdy potraviny nechýbali, ako aj znalecký posudok, kde znalec uviedol, že vychádzal z predpisov, ktoré boli vydané zamestnávateľom až po zrušení jej pracovného pomeru. Súd mal preukázané, že bolo povolené donormovať vedúcou školskej jedálne na žiadanku a kalkulačný list potraviny, ktoré kuchárka zabudla donormovať, resp. opraviť dávky. Ku každej položke vyplývajúcej zo žalovanej sumy podala riadne vysvetlenie, k čomu nemal prokurátor žiadne pripomienky či námietky. Naviac Krajský súd v Trenčíne uznesením č. potvrdil v spore o ochranu osobnosti, že protokol o kontrole nemá závery, že v školskej jedálni bola spôsobená škoda. Pokiaľ sa týka prieťahov v konaní, nie je pravdivé tvrdenie prokurátora, že tieto spôsobila ona. Nikdy sa žiadneho trestného činu nedopustila a žiadne potraviny zo školskej jedálne nevynášala. Preto žiadala, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok, preskúmal i správnosť a zákonnosť konania, ktoré mu predchádzalo a po oboznámení sa s vykonanými dôkazmi, prihliadajúc aj na dobu žalovaného skutku a postup súdov pri prejednávaní predmetnej veci, odvolaniu prokurátora neprisvedčil.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v tomto konaní prihliadal nielen na výpovede svedkov, a iné dôkazy svedčiace v neprospech obžalovanej, ale bral do úvahy aj jej obranu a ďalšie súvislosti, ktoré uvádzala nielen na hlavných pojednávaniach, ale aj vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora. Z rozsiahleho dokazovania na hlavných pojednávaniach pred Okresným súdom v Partizánskom sa aj podľa názoru krajského súdu, napriek protirečivým dôkazom nepodarilo bezpečne ustáliť, že aj keď došlo k upravovaniu počtov stravníkov, či prepisovaniu, alebo dopisovaniu údajov o potravinách na kalkulačných listoch, či žiadankách, že tieto upravené údaje boli zneužívané na obohatenie sa obžalovanou. Faktom ale zostáva, že hlavné doklady o výdaji stravy a spotrebe, teda stravné listy, ktoré podpisovali aj hlavné kuchárky prepisované neboli. Súd nemohol prehliadať ani osobné spory a vzťahy na pracovisku uvedenej školskej jedálne. Na jednej strane hlavné kuchárky Y. X., P. X. či T. U. dňa 20. júna 2000 teda ešte pred začatím trestného stíhania prehlásili (č.l. 149) že zo strany Y. L. boli na nich vyvíjané tlaky, aby podpísali že potraviny, ktoré sú vydávané a spotrebované na dennú prípravu jedál neboli použité na prípravu jedál v školskej jedálni, čo nebola pravda. Tak isto potvrdili, že donormovanie potravín i opravy počtu stravníkov sa stávali a ako kuchárky ich odsúhlasovali. Je teda evidentné a logické, že obžalovaná bola pod "prísnym" dohľadom kucháriek a odcudzovanie potravín si nemohla dovoliť. Z ďalších ich prehlásení vyplýva negatívny vzťah k obžalovanej zo strany Y. L.. Preto aj ňou spracovaný protokol o výsledku kontroly z tohto pohľadu vzbudzuje pochybnosti o jeho správnosti. Prokurátor sa odvoláva na závery znaleckého posudku, podľa ktorého normovanie a vedenie evidencie nezodpovedalo "príslušným" predpisom. Znalec skutočne takýto záver uviedol, ale z tohto záveru nie je možno vôbec vyvodiť, že rozdiely medzi navýšenými dávkami a skutočne použitými, slúžili pre vlastnú potrebu obžalovanej a nie pre potreby stravníkov školskej jedálne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že postup obžalovanej pri donormovávaní potravín nebol v súlade s vtedy platnými predpismi, keď znalec vo svojom posudku (str. 4) vychádzal z Vyhlášky č. 121/1994 o školskom stravovaní. Na hlavnom pojednávaní však uviedol, že vychádzal zo záväzných materiálno spotrebných noriem a receptúr pre školské a vysokoškolské stravovanie vydané Ministerstvom školstva v roku 2002, teda až po žalovanom skutku a ktoré teda nie je možno na daný prípad aplikovať.

Na L. R. bola podaná obžaloba pre trestný čin sprenevery na skutkovom základe, že navyšovala dávky potravín na prípravu stravy nanormované hlavnou kuchárkou prepisovaním kalkulačných listov a

žiadaniek tovaru, pričom navýšené dávky potravín odpisovala v stravných listoch ako spotrebované pri príprave stravy, avšak tieto hlavnej kuchárke nevydala a ponechala si ich pre vlastnú potrebu.

Z výsledkov dokazovania na hlavných pojednávaniach pred Okresným súdom v Partizánskom, však nebolo dokázané, že predmetný skutok, ktorého jadrom je prisvojovanie si potravín určených pre stravníkov uvedenej školskej jedálne sa stal. Na tom nič nemení ani upravovanie noriem na kalkulačných listov či žiadankách, ktoré vyplývali zo zmenených situácií v druhu a množstve dodaných potravín, či počte stravníkov, ktoré naznačujú len možný spôsob konania obžalovanej. Krajský súd teda zvažoval či je potrebné obžalovanú oslobodiť z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom, alebo, či prijať záver, že žalovaný skutok sa nestal.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, ako aj dôvodom naznačených v napadnutom rozsudku sa krajský súd s nim stotožnil aj po právnej stránke a odvolanie prokurátora zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.