Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-6-2012.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
V. B., N.. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: V. S., N.. XX.X.XXXX, A. C. C. - F., L.. N. XXX/XX a otca: W. B., N.. XX.X.XXXX, A. C. C., L.. K. XXXX/XXX, maloletý v náhradnej starostlivosti starých rodičov P., N.. XX.X.XXXX P. Z., N.. XX.X.XXXX F., A. C. C. - F., L.. N. XXXX/XX v konaní o návrhu otca o úpravu styku takto
rozhodol:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V. B., N.. X.X.XXXX každý párny víkend, a to od piatku od 17,00 hod. nepretržite, do nedele do 17,00 hod.; počas letných prázdnin v čase od 1.7. od 09,00 hod., do 7.7. do 19,00 hod., nepretržite, od 25.7. od 09,00 hod. do 31.7. do 19,00 hod., nepretržite, od 20.8. od 09,00 hod. do 27.8. do 19,00 hod. nepretržite; počas Vianočných prázdnin v každom kalendárnom roku od 27.12. od 09,00 hod. do 30.12. do 19,00 hod. nepretržite a v čase od 2.1. od 09,00 do 6.1. do 19,00 hod. nepretržite.
Otec si prevezme maloleté dieťa v stanovený čas pred bytom starých rodičov a v stanovený čas dieťa starým rodičom odovzdá.
Starí rodičia sú povinní maloletého ku styku riadne pripraviť.
Obaja starí rodičia a otec sú povinní v prípade, že ak sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť si túto skutočnosť navzájom, najneskôr v lehote 24 hodín pred započatím styku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.1.2012 sa otec maloletého dieťaťa domáhal úpravy styku. V návrhu uvádzal, že po zverení syna do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov, mu matka a starí rodičia bránili v styku so synom. Syna má veľmi rád a nemôže sa dívať na to, ako sa mu postupne odsudzuje.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, starých rodičov, oboznámením sa s trvale pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 12P/194/2011, 12P/69/2011 a 23P/142/2009 a zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nebývajú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. P 234/00 zo dňa 12.10.2000, kedy bol maloletý zverený do výchovy a opatery matke a otcovi bolo určené prispievať na jeho výživu 500,- Sk mesačne. Výživné bolo zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 23P/142/2009 zo dňa 30.11.2009, právoplatným 5.1.2010, kedy súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté dieťa a určil otcovi prispievať sumou 110,- Eur mesačne. Rozsudkom sp.zn. 12P/194/2011 zo dňa 18.4.2011 súd maloleté dieťa zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom, a to z toho dôvodu, že matka pracuje mimo okresu a dochádza domov zhruba každý druhý víkend.
Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu s tým, že súdu predložil doplnenie návrhu s tým, že v čase Vianočných prázdnin bude mať právo stretávať sa so synom v čase od 27.12. do 30.12. toho - ktorého roku, ako aj v čase od 2.1. do 6.1. toho - ktorého roku. Pracuje ako živnostník, čas si vie upraviť tak, aby sa mohol stretávať so synom v rozsahu, ktorý navrhol. Žije sám v rodinnom dome, kde má syn zariadenú detskú izbu, nevidel ho riadne dva roky.
Stará matka na pojednávaní uviedla, že bývajú s vnukom v rodinnom dome, vnuk spáva s ňou. Vzťahy majú dobré. Pokiaľ ide o stretávanie vnuka s otcom, na sociálnom oddelení kurátorke si vnuk sám povedal, čo chce. Ona ho do ničoho nenúti. Vnukovi sama pripomína, aby išiel za otcom, že budú mať zle, ale on nechce. Syn u otca prespával, ale vlani. Keď ho otec prišiel vziať, tak som mu ho dala.
Starý otec na pojednávaní uviedol, že by k tomu len dodal, že to nemuselo dôjsť k tomuto jednaniu, ale bol svedkom, keď otec volal vnukovi, tak počul, ako vnuka volal na ľadovú plochu do Martina a vnuk jednoducho nechcel ísť. Asi ho mal chytiť za ruku a vysotiť ho pred dvere. Vždy to nechali na vnukovi, ako sa rozhodne.
Matka na pojednávaní uviedla, že pracuje v Bratislave s tým, že domov chodí raz za dva týždne, ale nie je to pravidelné. Teraz napríklad tento mesiac bude doma každý víkend, niekedy sa nedá. Ona nemá problém so stretávaním sa syna s otcom. Ale dieťa má svoje pocity. Sám syn povedal, že keď sa mu bude chcieť ísť k otcovi, tak pôjde. Ona keď je doma, syn jednoducho k otcovi nechce ísť, chce byť doma s ňou. Syn hovoril, že pôjde k otcovi, ale nechce tam spať. Ona neverí tomu, že keď syn povie, že chce ísť domov, tak ho jednoducho nepustí. V jeho údajnej detskej izbe spáva iné dieťa, toto mi syn povedal. Syn mi povedal, že otec mu ukázal milenku, syn toto pojal úplne inak, aj tu je dôvod, prečo syn nechce ísť k otcovi. Keď k nemu chodieval, syn mi povedal, že otec sa za bieleho dňa zamkol v izbe, a nemusel synovi vysvetľovať, čo tam asi robil s milenkou, lebo vedel, že som tam spávala ja.
Súd sa oboznámil aj s správou zo sociálneho prieskumu, ktorú podal kolízny opatrovník z miesta bydliska otca, z ktorej vyplýva, že otec má vytvorené podmienky pre stretávanie sa so synom, domácnosť je udržiavaná v požadovanej úrovni.
Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 25 a 26 ZR sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 25 ods. 5 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže styk upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami a ust. ods. 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods.2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej starostlivosti, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať starostlivosť o dieťa, než rodič, resp. starý rodič, ktorý dieťa vo svojej starostlivosti má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za starostlivosť o dieťa zbavený, svoj vplyv na maloleté dieťa môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého dieťaťa, aby na jeho starostlivosť pôsobili jednak starí rodičia ako aj obaja rodičia a aby si dieťa vytvorilo citové vzťahy a prehlbovalo ich k obom rodičom.
Súd hodnotiac vykonané dokazovanie, dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom v takom rozsahu, aby otec mohol čo najviac času tráviť s maloletým dieťaťom. V danom prípade je nepochybné, že vzájomný vzťah otca a maloletého syna je pozitívny, potreba častého kontaktu je vzájomná. Záujem dieťaťa je rozhodujúcim kritériom a preto mal súd za to, že prehlbovanie výchovného pôsobenia otca, zahŕňajúce predovšetkým styk otca s maloletým dieťaťom má v danom prípade prednosť pred postojom matky a starých rodičov, ktorí ponechávajú rozhodnutie na maloletom dieťati. Otec má rovnaké právo podieľať sa na starostlivosti o maloletého syna. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec podľa názoru súdu má úprimný záujem rozvíjať vzájomný vzťah so svojím synom. V prípade, že by došlo k situácii, keď by otec túto úlohu nezvládal, je vždy možné zasiahnuť do rozsahu úpravy styku s maloletým dieťaťom s ohľadom na konkrétny záujem maloletého dieťaťa.
Na základe vykonaných dôkazov dospel súd k presvedčeniu, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby jeho vzťah k otcovi bol i naďalej prehlbovaný a rozvíjaný, čo sa môže uskutočniť iba v rámci čo najužšieho styku medzi nimi i s prihliadnutím k pracovným povinnostiam otca a starých rodičov. Súd dáva taktiež do pozornosti účastníkom, že kontakt s biologickým otcom by mal prebiehať nerušene, bez konfliktov, dbať na osvojený režim dieťaťa. Dbať, aby stretnutia vrátane odovzdania a prevzatia dieťaťa prebiehali harmonicky a bez konfliktov. Je povinnosťou starých rodičov, ktorým je dieťa zverené, aby vzťah oboch rodičov k maloletému dieťaťu sa rozvíjal v pozitívnom smere. Na to však musia reagovať predovšetkým všetci účastníci konania tým spôsobom, že momentálnu situáciu stabilizujú po stránke citovej, psychickej nielen vo vzťahu k dieťaťu, ale predovšetkým vo vzájomných vzťahoch tak, aby ich vzájomná spolupráca v otázke vzťahu k maloletému dieťaťu mohla vyústiť do harmonického vývoja maloletého dieťaťa. Taktiež zo správania otca by mala vyplývať zmena postoja a uvedomenie si, že pre zdravý vývoj dieťaťa je nevyhnutné štandardizovať svoje vzťahy k starým rodičom maloletého dieťaťa. Tým má súd na mysli to, že pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa sa otec bude vyhýbať, resp. predchádzať verbálnym konfliktom a taktiež sa nebude zaoberať vecami z minulosti, ktoré sa týkali spolužitia s matkou, lebo by tým dochádzalo k ohrozeniu vzťahovej stabilizácie medzi zúčastnenými stranami a v konečnom dôsledku by sa to prejavilo v negatívnom smere na zdravom vývoji maloletého dieťaťa. Súd si uvedomuje, že zo strany účastníkov konania si takýto postup vyžaduje zvýšenú mieru tolerancie, spolupráce a vzájomného porozumenia, čo sú však elementárne predpoklady pre budovanie kvalitného výchovného pôsobenia na vývoj maloletého dieťaťa.
Z uvedených dôvod rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).