Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8T/137/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v senátnom zložení z predsedu senátu JUDr. Miriam PENJAKOVEJ a prísediacich Ľubomíra Chovanka a Jána Gereca, v trestnej veci proti obžalovanému S. B., nar. XX. XX. XXXX v L., trvalé bydlisko E. č. XXX/X, L., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 03. 2012 v Ružomberku, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

S. B., nar. XX. XX. XXXX v L., trvalé bydlisko v L., E. č. XXX/X, zamestnaný vo firme M. E., na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

od presne nezisteného času roka 2006 minimálne do 20. 05. 2011 ako syn poškodenej W. B., nar. XX. XX. XXXX v ich spoločnej domácnosti v byte na ul. E. XXX/X v L. s ňou zle zaobchádzal takým spôsobom, že takmer každý deň jej vulgárne nadával, minimálne jedenkrát mesačne ju fyzicky napádal, udieral ju päsťami rúk do rôznych častí tela, kopal ju nohami a spôsoboval jej modriny, tiež sa viackrát vyhrážal slovami, že ju zadusí, že jej odreže uši, nos, vylúpne jej oči a srdce jej vytrhne z hrude, kde minimálne v čase od 22.00 hod. dňa 23.12.2009 do 00.07 hod. dňa 24. 12. 2009 po tom, ako mu W. B. nechcela dať kľúče od obývacej izby, v ktorej spávala, bil ju päsťami rúk po celom tele, kopal nohami, pľul na ňu, dusil ju perinou, kričal na ňu, že ju zadusí, stláčal jej miesta na hrudníku pri kľúčnej kosti, pritom jej vulgárne nadával a spôsobil jej pohmoždenie pravej ruky a pravého boku, dňa 30. 04. 2011 v čase okolo 22.00 h po tom, ako ho W. B. požiadala, aby odišiel z obývacej izby, v ktorej ona spávala a v ktorej on pozeral hokej v televízii, jej strhol papuču s tvrdým dreveným podpätkom z nohy a začal ju biť po spodnej časti chodidla pravej nohy, čo bolo pre W. B. veľmi bolestivé, začala plakať, čo ho ešte viac rozhnevalo, rukou jej zakrýval ústa, aby nekričala a v útoku pokračoval, tiež ju zasiahol papučou po ruke, čím jej spôsobil podkožné krvácanie v oblasti spodnej časti chodidla pravej nohy, pravého chrbta ruky, ľavého predlaktia a na sedacej časti tela, kde minimálne uvedenými konaniami zakaždým vyvolával u W. B. pocit neustáleho strachu, úzkosti a stresu, v dôsledku čoho táto pred ním viackrát ušla z bytu k rodine a súčasne týmto konaním jej spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie,

t e d a

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie najmä bitím, kopaním, údermi, spôsobovaním rán rôzneho druhu, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , .

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa , v spojení s , a na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému ukladá ochranné ústavné liečenie patologického hráčstva, aj návyku od internetu a počítačových hier.

odôvodnenie:

Obžalovaný S. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku a využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať. Okresný súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný S. B. opätovne využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať. Svedkyňa poškodená W. B. na hlavnom pojednávaní využila svoje zákonné právo v zmysle , a proti synovi odmietla vypovedať. Svedok V. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho švagriná W. B. má problémy s obžalovaným od jeho osemnásteho roku. Tieto problémy trvajú už dlhšiu dobu a videl po jednom incidente modrinu na ruke švagrinej, avšak nevie vzhľadom na odstup času či na pravej, alebo na ľavej. Má vedomosť o tom, že obžalovaný matku W. B. fyzicky napádal, aj vulgárne jej nadával, avšak nebol účastný toho. Ďalej svedok vypovedal, že rodina sa snažila W. B. pomôcť, aj raz menili zámky, aby obžalovaný išiel bývať inde. Vzhľadom na odstránenie rozporov vo výpovedi bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v ktorej svedok uviedol, že jeho švagriná a kmotra W. B. má najmenej tri roky problémy s obžalovaným. Poškodená mu počas posledných troch rokov viackrát vyžalovala aký má ťažký život, že ju obžalovaný trápi, vulgárne jej nadáva a tiež ju fyzicky napáda. Ukázala mu aj zranenia, mala vtedy modriny na chrbte. Svedok obžalovaného viackrát počul ako jej vulgárne nadával. Asi pred dvomi rokmi bola poškodená rozhodnutá obžalovaného vyhodiť z domu a volala ho, aby vymenil zámku na vchodových dverách do jej bytu, potom ale obžalovaného nevyhodila. Asi pol roka dozadu mu poškodená ukázala rany na tele, ktoré jej obžalovaný spôsobil, mala na rukách modriny, lebo jej vykrúcal ruky, tiež jej pricvikol ruku do dverí. Asi dva mesiace dozadu mu poškodená povedala, že obžalovaný ju bil papučou s podpätkom po pätách. Svedok ďalej vypovedal, že chápe materinskú lásku poškodenej, že nechce, aby stav u nich riešila polícia, ale tento stav sa musí skončiť, inak to u nich doma zle dopadne. Obžalovaný môže dostať amok, môže jej ublížiť, alebo môže sa stať aj horšie. Oni ako rodina na ňu tlačia, aby to riešila, lebo všetko má svoju mieru. Poškodená však vždy radšej utiekla z domu prenocovať k svojej matke na Biely Potok, akoby mala so synom zostať doma, lebo sa ho bojí. Asi pred dvoma mesiacmi počas návštevy u B. obžalovaný vulgárne nadával matke, a keď ho brat V. upozornil, aby sa krotil, hneď boli v sebe, skákali do seba. Vtedy ich svedok spolu s poškodenou oddelili od seba, aby sa nepobili. Napätie v rodine je evidentné, obžalovaný bežne vulgárne matke nadáva, je to jeho bežný slovník voči matke. Fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným svedok niky nevidel. Svedok po prečítaní výpovede vypovedal, že je to jeho výpoveď a je to tak, ako to tam uviedol. Ďalej svedok uviedol, že napätie medzi obžalovaným a jeho matkou sú napäté aj od mája 2011, kedy obžalovanému bolo vnesené obvinenie. Svedkyňa F. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný svoju matku W. B. psychicky týra, vulgárne jej nadáva, ona ako sestra poškodenej nevidela, že by ju obžalovaný fyzicky napadol, len videla modriny na poškodenej. Tieto problémy u poškodenej trvajú viac ako 8 rokov. Obžalovaný sa k nej začal správať zle už počas puberty, kedy jej vulgárne nadával, robil jej napriek. Mohol mať 16 alebo 17 rokov, keď všetci robili a upratovali rodičovský dom, iba on sedel pred televízorom, a keď mu chcela svedkyňa dohovoriť a vypla mu televízor, on hneď vyskočil, kričal po nej, zdrapil ju za vlasy a povedal jej vulgárne slová, pričom jej vtedy vytrhol chumáč vlasov. Poškodená bola z toho smutná, dokonca ospravedlňovala jeho správanie. Obžalovaný po dovŕšení plnoletosti si začal voči svojej matke dovoľovať viac, pravidelne jej vulgárne nadával, bolo to na dennom poriadku. Asi pred tromi rokmi jej

poškodená večer telefonovala okolo 22:30 hod., že obžalovaný ju udrel, asi jej to vtedy tlačil do očí, do vnútra, preto sa jej vyžalovala. Svedkyňa potom volala do krízového centra domáceho násilia, kde jej poradili, ako má jej sestra postupovať, že mala volať na políciu, to však sestra nechcela. Poškodená dvakrát obžalovanému pobalila veci, aby sa odsťahoval, ale potom si to rozmyslela. Asi pred dvoma rokmi bola u nich doma aj s jej manželom, ktorý vtedy vymenil zámky na dverách, nakoľko poškodená to nechcela, aby tam obžalovaný býval, ale ona si to potom rozmyslela, čo obžalovaného akoby vzpružilo, že poškodená nemá silu ho vyhodiť a zle jej robil ďalej. Obžalovaný poškodenú psychicky ničí, tiež ju fyzicky napáda, viackrát sa jej o tom poškodená vyžalovala, že ju bije, že jej dáva facky, že ju sáca, že je vytláča oči, do nosa jej pchal prsty, buchnáty jej dával, vykrúcal jej ruky, udieral ju do rúk. Raz keď jej vykrútil ruky mala modriny, s týmito zraneniami bola aj u lekára. Fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným nikdy nevidela, videla len modriny na jej tele, keď sa jej vyžalovala, že ju syn zbil (obžalovaný). Poškodená sa jej minimálne päťkrát, aj viac krát vyžalovala a podrobne jej popísala, ako sa k nej obžalovaný zle správa, ako ju zbil. Nespočetne veľakrát spomenula, že u nich doma bola vojna, že ju obžalovaný zase napadol. Obžalovaný jej nedával peniaze na stravu, ale jesť chcel, ona mu navarí, ale on jej zase vykričí, že to sa nedá žrať. Poškodená pred ním aj schovávala stravu, pričom neraz jej stravu aj zobral, ale na stravu jej peniaze nedal. Poškodená je na tom psychicky veľmi zle, berie lieky, aby vôbec mohla spať, obžalovaný ju týmto chovaním ničí, ona má z neho strach. Tento psychický tlak u nich trvá už dlhšie, stupňuje sa to a vinu za správanie syna si kladie poškodená na seba. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v ich prítomnosti matku (poškodenú) neudrie, ale vulgárne jej nadá, alebo sa správa arogantne. Dcéra svedkyňa Y. N. obžalovanému aj dohovárala, aby sa šiel liečiť, nakoľko je chorý, je závislý na počítači, pretože od poškodenej svedkyňa vie, že obžalovaný keď príde z roboty, tak hneď si sadne k počítaču a pri ňom sedí až do noci, potom ide znova do roboty a dakedy spí len dve hodiny. O tom, ako sa obžalovaný voči matke správa boli toho viackrát svedkom aj jej staršie dcéry Y. a Y. a dokonca aj dvanásťročná dcéra F.. Svedkyňa viackrát dohovárala poškodenej (sestre), aby s tým niečo urobila, lebo ju jej syn zničí, ale ona jej povedala, že sa ho veľmi bojí, že nemôže ho vyhodiť, alebo oznámiť na polícii, lebo on si ju niekde na rohu počká a potom ju zabije, alebo že jej niečo spraví. Poškodená viackrát aj utiekla z domu na niekoľko dní, potom ako ju obžalovaný napadol, uteká z domu aj vtedy, keď on je doma, túla sa po meste, kým obžalovaný odíde do roboty do Žiliny. Minimálne trikrát jej poškodená povedala, že obžalovaný spravil aj škodu na zariadení, asi päťkrát menila sklo na dverách, ktoré rozbil, vypáčil dvere, pokrivil pánty. Asi v apríly v roku 2011 jej vypáčil dvere a rozbil sklo na dverách do obývačky, lebo sa tam chcel dostať. Ona si obývačku začala zamykať, lebo si tam schovávala veci aj peniaze, ktoré on si od nej pýtal. Keď mu nechcela dať, tak ju udieral, kým mu nejaké peniaze nedala. Asi pred dvoma rokmi poškodená aj Vianoce strávila u svojej mamy na Bielom Potoku, lebo sa bála stráviť sviatky s obžalovaným sama. Poškodená to psychicky nezvláda, obžalovaného sa bojí. Svedkyňa W.. S. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o všetkých udalostiach sa dozvedela od poškodenej ústne, nikdy nebola ich prítomná. O týchto udalostiach sa viac dozvedela telefonicky, keď spolu s poškodenou telefonovala, tak počula, ako obžalovaný na jednej strane na ňu kričal ako nepríčetný a na druhej strane ju oslovoval maminka, bol na ňu milý, nevie si to vysvetliť, že na jednej strane mamu objíma a na druhej strane ju bije, správa sa ako chorý. Na poškodenej nikdy nevidela modriny, ani jej ich poškodená nikdy neukázala. Svedkyňa ďalej vypovedala, že od poškodenej vie, že problémy so synom má asi tak päť rokov, poškodená jej povedala, že obžalovaný je pánom domu, rozkazuje doma, keď má kamarátov, vyhadzuje ju z domu, tiež jej vulgárne nadáva, vravela jej, že syn po nej kričí. Svedkyňa od poškodenej asi z pred dvoch rokov vie, že obžalovaný ju aj fyzicky napádal, povedala jej, že ju chytí, drží, alebo oprie tak, že sa nemôže hýbať, alebo ako ju drží, tak ju druhou rukou fackuje a keď ju pustí, niekedy sa jej točí hlava, spadne, udrie sa ešte viac. Raz svedkyňa u poškodenej videla v byte rozbité sklo na dverách, údajne to sklo rozbil obžalovaný, keď sa chcel dostať do obývačky, vie o tom, že toto sklo bolo rozbité viackrát. Keď s ňou svedkyňa telefonovala, tak jej povedala, že zase sa jej ušlo, že ju obžalovaný udrel. Pred ňou sa obžalovaný vždy správal slušne, nikdy mame vulgárne nenadával. Od poškodenej svedkyňa vie, že obžalovaný jej viackrát brával stravu, čo našiel to zobral, preto stravu začala zamykať, brával jej aj peniaze, alebo si peniaze od nej pýtal, keď mu nedala, tak ju zbil. Poškodená celú vec nakoniec oznámila na polícii po tom, ako ju obžalovaný zbil podpätkom po pätách, povedala jej to, že sa ho bojí, že ju tak bude biť opakovane, že to hrozne bolelo. Poškodená jej okrem toho povedala, že sa syna (obžalovaného) bojí, bojí sa s ním byť doma, uteká z domu, chodí spávať k svojej matke na Biely Potok. Po tom, ako podala na neho trestné oznámenie poškodená, tak obžalovaný kládol doma proti sebe dve stoličky, ale asi dva dni po tom sa s ňou nerozprával. Dlho bol kľud a potom sa jej snažila poškodená v telefóne naznačiť, aby nič zlé na polícii nehovorila. Povedala jej, že S. ju núti, aby trestné oznámenie stiahla, aby obvolala rodiny a nikto z rodiny na neho nič zlé nepovedal. Svedkyňa ďalej vypovedala, že konflikty v rodine neustále pretrvávajú aj v súčasnej dobe, poškodená

chce len to, aby od nej obžalovaný odišiel, ona nechce, aby bol potrestaný. Ona si od začiatku myslela, že sa jej prostredníctvom súdu podarí obžalovaného dostať z bytu preč. Svedkyňa Y. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sesternicou obžalovaného S. B. a ako dieťa voči nej a jej sestre sa správal tak, že sa spolu hádali, jeho správanie sa postupne zhoršovalo až do puberty, čo zaznamenala u neho agresívne správanie voči jeho matke asi tak 5 rokov dozadu, mohlo to byť aj viac. Ona nevidela, že by poškodenú fyzicky napadol, ale vie to len z rozprávania svojej tety (W. B.) a jej mamy, takisto vie, že poškodenej aj vulgárne nadával do pi..., do ku...., do su... a podobne. Tohto bola prítomná. Takisto vie, že obžalovaný sa na jednej strane k matke choval milo a na druhej strane bol ku nej agresívny. Svedkyňa ďalej vypovedala, že poškodená im veľakrát telefonovala, že má modriny, vyžalovala sa do telefónu, čo jej obžalovaný spravil, že sa k nej mrzko správa, nadáva jej, fyzicky ju napáda, uráža ju. Vyžalovala sa neraz, čo sa u nich doma udialo, že jej ruky povykrúcal, že jej spravil modriny, búchal ju, sácal, udieral, čo bolo dosť často, určite niekoľkokrát do roka. Asi pred dvoma rokmi svedkyňa u nich videla rozbité sklo na dverách v obývačke, aj na zemi, pričom od poškodenej sa dozvedela, že ho rozbil obžalovaný pri nejakej fyzickej potýčke. Poškodená neraz utekala z domu, bojí sa ostať s obžalovaným doma, ona uteká z domu, buď chodí po meste len tak, alebo ide ku starej mame na Biely Potok. Poškodená sa bála podať trestné oznámenie, lebo by jej mohol niekde na ulici ublížiť a napadnúť ju. Nakoniec na syna (obžalovaného) trestné oznámenie podala, no aj potom, ako je obžalovaný stíhaný, naďalej jej vulgárne nadáva, kričí na ňu. Svedkyňa ďalej vypovedala, že je študentkou Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a študuje psychológiu, kde môže posúdiť správanie tak obžalovaného, ako aj poškodenej W. B., pretože u poškodenej sa prejavujú typické znaky obete, má strach, má úzkostné stavy, sebaobviňovanie, sebapodceňovanie, obraňovanie obžalovaného, ako aj zakrývanie jeho činov a pripisovanie si viny, že ona je príčinou toho jeho správania. Obžalovaný ako páchateľ má afekty zlosti, výbuchy, amobivalentné správanie, zakrýva svoje agresívne správanie tým dobrým. Takisto u obžalovaného môže zohrať rolu aj jeho závislosť na počítači, nakoľko on pri ňom sedí nonstop aj celú noc a nespí aj niekoľko dní. Svedkyňa ďalej vypovedala, že v súčasnej dobe obžalovaný už nemá trvalý pobyt pri poškodenej, ale fakticky tam stále býva, aj keď boli u nich na návšteve, tak po poškodenej skričal. Svedkyňa W.. Y. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s obžalovaným začali problémy už v puberte, kedy bol veľmi drzí, aj vtedy uviedla prípad, keď boli u starej mamy, že obžalovaný pozeral v televízii program, ležal na gauči a nepomáhal im, jeho mama (poškodená) mu bola dohovoriť, ale on sa nezdvihol, reptal, poškodená mu preto vypla televízor a on jej začal vulgárne nadávať. Posledné dva - tri roky dozadu vie o tom, že obžalovaného agresivita postupne stupňuje voči matke, vie to z rozprávania poškodenej a brata obžalovaného V. B.. Svedkyňa bola prítomná, keď obžalovaný poškodenej vulgárne nadával, používal vulgárne slová, fyzických útokov obžalovaného voči poškodenej nebola prítomná, vie ale o modrinách, ktoré mala poškodená na ruke, pretože ich videla. Ďalej svedkyňa vypovedala, že poškodená sa bola poradiť aj u psychiatričky ohľadne správania sa jej syna (obžalovaného). Vtedy jej radili obrátiť sa aj na políciu, ale poškodená to nechcela, preto sa s tým nič nerobilo. Ďalej od poškodenej sa dozvedela, že S. jej násilím pchal suché rožky do krku, mohlo to byť tak pred dvoma - troma rokmi, pred dvoma rokmi ju tiež fyzicky napadol, pričom poškodená volala jej rodičom s plačom, aby prišli vymeniť zámky na dverách, že nechce, aby sa obžalovaný dostal do bytu, že sa ho bojí. Jej otec zámky vymenil, ale poškodená zase S. odpustila a pustila ho do bytu. Od poškodenej sa viackrát dozvedela, či už pri osobnom stretnutí, alebo pri telefonickom rozhovore, že obžalovaný zase doma vyvádza, že ju fyzicky napadol, udrel buchol ju, alebo do nej strkal. Takto sa sťažovala veľakrát, veľakrát jej preto povedala, aby sa obrátila na políciu, no zakaždým to odmietla. Poškodená asi tak štyri až päť rokov zamyká jedlo v obývačke pred S., zamyká tam chlieb, ovocie, kompóty, sladkosti, nakoľko keď to nechala v kuchyni, alebo v chladničke keď spravila nákup na viac dní, obžalovaný všetko pobral a pojedol, nič nenechal, pričom na jedlo finančne neprispieval. Ďalej svedkyňa vypovedala, že dňa 26. 06. 2011 boli u Pastuchovcov, pričom sedeli v obývačke a obžalovaný sedel v kuchyni pri počítači v slipoch, presedel tam celú dobu, čo tam boli, teda od 15.00 hod. do 20.00 hod. Poškodená bola obžalovanému zohriať večeru, zaniesla mu ju k počítaču, pričom on od počítača vykrikoval, že čo to navarila, že je to nechutné, tiež jej pritom vulgárne nadával. Svedkyňa mu bola preto dohovoriť, že ako sa to správa, že môže byť rád, že mama sa o neho stará a varí mu. Poškodená sa obžalovaného veľmi bojí, bojí sa s ním byť sama doma, keď je druhý syn V. preč. Vie o tom, že aj uteká z domu, keď on vyvádza, buď ide na noc, alebo na deň ku starej mame na Biely Potok v Ružomberku, alebo do mesta na nejakú dobu, kým sa obžalovaný neupokojí. Svedkyňa ďalej dodala, že od júla 2011 je obžalovaný odsťahovaný z bytu, avšak v byte je stále. Z rozprávania poškodenej vie, že ju zase bil, ale nevedela uviesť presne konkrétne, čo sa udialo. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa B.. N. B., znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorá vypovedala, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala

zo spisového materiálu, vlastného psychologického vyšetrenia so psychodiagnostickými testami a zdravotnou dokumentáciou poškodenej W. B.. V rámci šetrenia zistila nasledovné skutočnosti, že poškodená W. B. je priemerne inteligentná osoba, v rámci duševného vývoja je prítomná intrapsychická tenzia a vystupňovaná úzkosť, vnímanie, pamäťové schopnosti, ako aj znovu vybavenie sú zachované. Sklony ku klamstvu a k nepravdivým obvineniam sa nepreukázali. Skôr boli zistené tendencie z nepríjemnej situácie unikať, či to už priamo fyzicky, alebo aktívne, že odíde napr. z domu, alebo ten únik zo situácie sa prejavil aj tým, že nevypovedá všetko. Mnohé negatívne skutočnosti popiera, nechce o nich hovoriť. Ďalej sa zistilo, že správanie obžalovaného vyvoláva u poškodenej strach a vystupňovanú úzkosť. W. B. má zníženú frustračnú a stresovú toleranciu, čiže záťažové situácie nedokáže riešiť adekvátnym spôsobom, nevie sa brániť a to u nej zvyšuje ešte viac úzkosť a strach. Konanie obžalovaného spôsobilo u poškodenej psychické utrpenie. V prípade, že by zotrvávala v jeho blízkosti, alebo spoločnosti, mohlo by dôjsť k zhoršeniu psychiky, prihliadnuc aj na to, že v tom čase užívala lieky na znižovanie úzkosti a strachu. Vzhľadom na výsledky jej zistení navrhla vyšetrenie psychiatrické obžalovaného, prípadne aj jeho liečbu. Ďalej znalkyňa uviedla, že psychické utrpenie u poškodenej sa prejavovalo zvýšením napätia, úzkosti, úniky zo situácie, strach, racionalizácia správania syna (obžalovaného) bolo poškodenou vysvetľované, že nechce rozprávať o problémoch, ktoré má so synom, ospravedlňuje jeho konanie, poukazuje na jeho kladné vlastnosti, pozval ju na večeru, alebo obed, vrátil jej peniaze do určitého termínu. Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá znalkyňa W.. Z. M., znalkyňa pre odbor zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorá vypovedala, že znalecký posudok vypracovala spolu s W.. V. Z. a preštudovali dostupný spisový materiál a spoločne previedli psychiatrické vyšetrenie za štandardných podmienok v ambulancii obžalovaného S. B.. Po vzájomnej porade dospeli k nasledovným zisteniam, že obžalovaný S. B. v čase skutku, ktorý mu je kladený za vinu netrel duševnou chorobou v pravom zmysle - psychózou a netrpel ňou ani v čase vyšetrenia. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný trpí na špecifickú poruchu osobnosti, jedná sa o emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívny typ. Ide o osobnosť, ktorá je disharmonicky štrukturovaná, egocentrická, s črtami afektívnej lability, impulzivity a nezdržanlivosti. Obžalovaný je emočne plachý, zvýšene dráždivý, labilný s nízkou frustračnou toleranciou na záťaže. V emočne záťažových situáciách má sklon jednať impulzívne, zlostne až násilne, najmä v prípadoch kladenia odporu alebo kritizovania jeho osoby. Svoje nežiaduce protispoločenské konanie má tendenciu zakrývať, obhajovať, alebo zvádzať vinu na okolie a má sklon pôsobiť sociálne žiaduco. Podľa klinického odhadu má priemerné intelektuálne schopnosti. U obžalovaného sa jedná o nelátkovú závislosť, tzv. patologické hráčstvo, kedy nedokáže svoje hranie kontrolovať, nedokáže si ho sám financovať, na hru si musí požičiavať a nedokáže si zabezpečiť bez príspevku svojej matky, svoju existenciu, klame matku a svoje okolie, aby zakryl rozsah svojho skutočného problému. Spolieha sa na okolie, že mu pomôže a v súvislosti s finančnými problémami môže byť nepokojný, zlostný. Môže reagovať negativisticky, prchko a môže byť náladový. Okrem tejto nelátkovej závislosti trpí návykom od virtuálneho sveta, internetu a počítačových hier, čo sa zaraďuje medzi novodobé nelátkové závislosti. Ide o diagnózou F63.8, tzv. iné návykové a impulzívne poruchy, nakoľko nie je zatiaľ špecifickou klinickou jednotkou. Obžalovaný nemá pocit viny, že je dlho on - line na počítači, napriek upozorneniam matky a okolia má opakované konflikty kvôli používaniu počítača a internetu, pokúša sa rozsah svojich počítačových aktivít skrývať pred okolím a prejavuje sa to tým, že keď je pri počítači vyrušený, tak je zlostný, nepokojný, podráždený, až agresívny. Obžalovaný chápe v plnej miere zmysel trestného konania, znalci nezistili typické príznaky závislosti od alkoholu, ale môže ísť o príležitostné exesy, čo môže byť pri osobnostiach tohto typu ako symptomatický prejav. Vyšetrením nezistili typické prejavy závislosti od omamných a psychotropných látok a drog. Nevylučuje príležitostné zneužívanie fajčenie marihuany. Zo zdravotného hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, avšak trpí nelátkovou závislosťou, patologickým hráčstvom, ako aj návykom od internetu a počítačových hier, toto však obžalovaný nepovažuje za svoj problém. Nemá tendenciu tento svoj problém riešiť, čo by potom mohlo viesť k aktivitám protispoločenského charakteru pri pokračovaní v hraní. Preto znalkyňa navrhla špeciálnu ochrannú liečbu patologického hráčstva, aj návyku od internetu a počítačových hier ústavnou formou. V rámci dokazovania sa súd na hlavnom pojednávaní oboznámil s výpoveďami svedkov V. B., ktorý využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať, výpoveďou R.. O. V., ktorý potvrdil, že vie od W. B., ako aj od svojej manželky, že obžalovaný vulgárne nadáva matke, nakoľko majú byt presne pod bytom B. (poškodenej) a asi pred troma rokmi sa dozvedeli od W. B., že ju S. B. aj fyzicky napadol, že ju bil, že jej pchal rožok násilím do úst. Súd sa ďalej oboznámil s výpoveďou svedkyne S. V., ktorá vypovedala, že poškodená W. B. jej pred niekoľkými rokmi povedala, že ju syn fyzicky napáda, že jej vulgárne nadáva, o nadávaní nemusela

hovoriť, nakoľko bývajú v paneláku presne pod sebou a bolo to až k nim počuť. Nikdy nebola očitým svedkom toho, že ju obžalovaný aj bije. Svedkyňa W.. O. V. vo svojej výpovedi uviedla, že poškodená W. B. bola u nej v máji v roku 2011, kedy uviedla, že ju napadol jej vlastný syn S. B., ktorý ju bil dreveným opätkom po chodidle, tiež jej spôsobil zranenia, a to podkožné krvácanie v oblasti pravej nohy, pravého chrbta ruky, ľavého predlaktia a v glutenálnej časti. O iných zraneniach svedkyňa sa nevedela vyjadriť, nakoľko poškodená u nej s inými zraneniami nebola. Súd sa oboznámil s výpoveďou svedkyne W. M., v ktorej svedkyňa potvrdila, že niekoľko rokov dozadu počula od B. krik, ako obžalovaný kričal na svoju matku, vulgárne jej nadával, že je „piča, kurva“ a tak. Tento krik od nich počula viackrát. Dokonca aj poškodená sa jej na chodbe vyžalovala, ako sa k nej obžalovaný správa. Z prečítanej výpovede svedka W.. R. Z. mal súd za preukázané, že niekedy v lete 2010 bola za ním F. N., ktorá mu uviedla, že má sestru, ktorú v Ružomberku týra jej vlastný syn a chcela poradiť, ako postupovať, preto jej uviedol, aby sa obrátila na políciu a aktivita musí vychádzať od samej poškodenej. V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to lekárskou správou zo dňa 03. 05. 2011, z ktorej vyplýva, že poškodená W. B. bola napadnutá vlastným synom S. B., ktorý bol agresívny, bil ju, tĺkol dreveným opätkom na plosku nohy, na pravú ruku - chrbát pravej ruky, vykrúcal jej ruky a hodil ju o nábytok. Boli tam zaznamenané zranenia, a to podkožné krvácanie v oblasti pravej plosky nohy, pravého chrbta ruky, ľavého predlaktia a v glutenálnej časti, ako aj obsahom spisového materiálu Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. , z ktorého mal súd za preukázané, že proti obžalovanému S. B. bolo dňa 04. 02. 2012 uznesením povereného príslušníka ČVS: ORP-86/OO-RK-2012 podľa začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , a následne uznesením povereného príslušníka PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-86/OO-RK-2012 zo dňa 04. 02. 2012 bolo vznesené obvinenie S. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , na tom skutkovom základe, ako to je uvedené vo výrokovej časti citovaného uznesenia a konania tam popísaného sa mal dopustiť voči poškodenej W. B. a bratovi poškodenému V. B., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaný S. B. sa dopustil zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , . Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , sa dopustí ten, kto týra blízku osobu, alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti, alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie, alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neústavným sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním, alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické, alebo psychické zdravie, alebo obmedzuje jej bezpečnosť a ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Podľa , za závažnejší spôsobom konania sa považuje páchanie trestného činu po dlhší čas. Blízkou osobou v zmysle , , pri trestnom čine podľa sa rozumie okrem iných príbuzný v pokolení priamom, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žila, alebo žije v spoločnej domácnosti. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou, alebo osobou, ktorá je v starostlivosti, alebo výchove, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou, alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť, alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie ponižovanie. Trvalosť páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti od intenzity zlého zaobchádzania. V prvom rade je potrebné uviesť skutočnosť, že pri samotnom skutku boli len obžalovaný a poškodená W. B.. Obžalovaný od začiatku vznesenia obvinenia, ako aj na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Takisto poškodená W. B., ktorá podala trestné oznámenie na obžalovaného, v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní odmietla voči obžalovanému vypovedať z dôvodu uvedeného v (obžalovaný je synom poškodenej W. B.). Na druhej strane sú však výpovede svedkov F. N., V. N., Y. N., W.. Y. N., ktorí sú v príbuzenskom vzťahu s poškodenou W. B., ako aj s obžalovaným a ktorí potvrdili, že obžalovaný vulgárne nadával matke (poškodenej W. B.) dennodenne, slovne ju uráža, čoho boli aj prítomní, tiež ju fyzicky napádal tak, že ju búchal, sácal, vykrúcal jej ruky, pricvikol jej ruku do dverí a na rukách mala modriny. Obžalovaný poškodenú bil papučou s podpätkom po nohách. Svedkovia potvrdili, že modriny na tele poškodenej videli, hoci nevideli fyzické

napadnutie poškodenej obžalovaným. O fyzickom napadnutí sa svedkovia dozvedeli od poškodenej, ktorá sa im sťažovala, videli na poškodenej, že je vystresovaná, psychicky na tom bola veľmi zle, nemohla vôbec spať, brala lieky. Okrem toho z výpovede svedkov mal súd za preukázané, že svedkyňa poškodená sa obžalovaného bojí, preto opúšťala byt, v ktorom spoločne žila s obžalovaným, buď chodila po meste, alebo išla k jej matke na Biely Potok. Poškodená spávala doma keď bola zamknutá v izbe a zamykala izbu aj keď prišla návšteva, lebo sa obžalovaného veľmi bála. Vyššie uvedení svedkovia potvrdili, že obžalovaný sa agresívne správa takto k poškodenej od jeho osemnásteho roku a táto agresivita sa postupne u neho stupňovala a dennodenne sa prejavovala minimálne päť rokov dozadu (t. j. od roku 2006), fyzicky obžalovaný poškodenú napádal tri roky dozadu (t. j. od roku 2009). Ďalším nepriamym dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného je výpoveď svedkyne W.. S. N., ktorej poškodená uviedla, že obžalovaný po nej kričí, vulgárne jej nadáva, asi dva roky dozadu ju fyzicky napáda tak, že ju chytí, drží, alebo oprie tak, aby sa nemohla hýbať a druhou rukou ju fackuje, keď ju pustí, tak sa jej točí hlava a spadne. Svedkyňa od poškodenej vie, že obžalovaný ju zbil podpätkom po pätách, povedala jej to poškodená, tiež poškodená jej povedala, že obžalovaného sa bojí, preto uteká z domu a chodí spávať ku svojej mame na Biely Potok. Svedecké výpovede svedkov W. M., R.. O. V., S. V. sú nepriamymi dôkazmi, ktoré preukazujú vinu obžalovaného, pretože potvrdili vo svojich výpovediach, že počuli z bytu B. ako obžalovaný vulgárne nadáva matke poškodenej W. B.. Tvrdenia poškodenej W. B. o fyzickom napadnutí sú preukázané jednak výpoveďou svedkyne W.. O. V., ako aj lekárskou správou, z ktorých vyplýva, že poškodená bola zbitá obžalovaným dreveným opätkom po chodidlách nohy a boli jej spôsobené zranenia podkožné krvácanie v oblasti spodnej časti chodidla pravej nohy, pravého chrbta ruky, ľavého predlaktia a sedacej časti tela. Tvrdenia svedkov, ktorí jednak boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, ako aj svedeckých výpovedí, s ktorými sa súd oboznámil na hlavnom pojednávaní, o páchaní násilnej trestnej činnosti obžalovaného voči poškodenej podporne aj preukazuje znalecký posudok a výpoveď znalkyne B.. N. B., znalkyne z odboru psychológie, ktorá potvrdila, že vyšetrila svedkyňu poškodenú W. B. a zistila, že W. B. je priemerne inteligentná osoba, v rámci jej duševného vývoja je tam prítomná intrapsychická tenzia a vystupňovaná úzkosť, vnímanie a pamäťové schopnosti sú u poškodenej zachované. U poškodenej znalkyňa nezistila sklon ku klamstvu, ani k nepravdivým obvineniam. Skôr zistila u poškodenej tendencie z nepríjemnej situácie unikať, či už priamo, alebo aktívne tým, že odišla z domu a tento únik zo situácie sa prejavil aj tým, že poškodená nechcela o všetkom vypovedať. Znalkyňa potvrdila, že u svedkyni poškodenej správanie obžalovaného vyvolalo strach a vystupňovanú úzkosť, čo u poškodenej spôsobilo psychické utrpenie, ktoré sa prejavilo zvýšením napätia, úzkosti, únikom zo situácie a strachom. O sklone obžalovaného k páchaniu protispoločenských aktivít nasvedčuje aj znalecký posudok z odboru zdravotníctvo - psychiatria a výpoveď znalkyne W.. Z. M. na hlavnom pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že zo zdravotného hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, avšak trpí nelátkovou závislosťou, patologickým hráčstvom, ako aj návykom od internetu a počítačových hier, toto však obžalovaný nepovažuje za svoj problém. Nemá tendenciu svoj problém riešiť, čo by potom mohlo viesť k aktivitám protispoločenského charakteru pri pokračovaní v hraní. Ďalej podľa znalcov u obžalovaného ide o osobnosť, ktorá je disharmonicky štrukturovaná, egocentrická, s črtami afektívnej lability, impulzivity a nezdržanlivosti. Obžalovaný je emočne plochý, zvýšene dráždivý, labilný, s nízkou frustačnou toleranciou na záťaže. V emočne záťažových situáciách má sklon jednať impulzívne, zlostne až násilne, najmä v prípadoch kladenia odporu, alebo kritizovania jeho osoby. Svoje nežiadúce protispoločenské konanie má tendenciu zakrývať, obhajovať, alebo zvádzať vinu na okolie a má sklon pôsobiť sociálne žiadúco. U obžalovaného ďalej zistili znalci nelátkovú závislosť, tzv. patologické hráčstvo, kedy nedokáže svoje hranie kontrolovať, nedokáže si ho sám financovať a na hru si musí požičiavať, nedokáže zabezpečiť bez príspevku svojej matky svoju existenciu, klame matku, ako aj svoje okolie, aby zakryl rozsah svojho skutočného problému. Znalkyňa ďalej potvrdila, že okrem nelátkovej závislosti obžalovaný aj trpí návykom od virtuálneho sveta internetu a počítačových hier, čo zaraďujú medzi novodobé nelátkové závislosti a vedie sa to pod diagnózou F63.8. Obžalovaný nemá pocit viny, že je dlho online na počítači, pokúša sa rozsah svojich počítačových aktivít skrývať pred okolím a prejavuje sa to tým, že keď je pri počítači vyrušený, tak je zlostný, nepokojný, podráždený, až agresívny. Aj tieto skutočnosti spolu s dôkazmi, ktoré súd rozpísal vyššie, mali za následok, že mohol súd ustáliť priebeh skutkového deja a na rozdiel od podanej obžaloby súd upravil začiatok spáchania skutku od roku 2006, ktorý mal preukázané jednak z výpovede svedkov W.. S. N., W.. Y. N., Y. N. a tým aj súd mohol vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného S. B., keď tohto skutku sa dopustil na osobe blízkej v zmysle , , t. j. osoba príbuzná v priamom pokolení, ako aj osoba, ktorá s obžalovaným žila v spoločnej domácnosti (matka obžalovaného W. B.). Súd mal aj za preukázané naplnenie skutku závažnejším spôsobom konania v zmysle a to, že

obžalovaný tento trestný čin páchal po dlhší čas, čo vyplýva jednak z výpovedi svedkov W.. Y. N., W.. S. N., Y. N., V. N. a F. N., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný sa agresívne správa ku poškodenej W. B. minimálne od 18. roku veku a fyzicky ju napáda dva roky spätne, pričom agresivita u obžalovaného sa postupne stupňovala minimálne v období posledných piatich rokov dozadu. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane blízkych osôb, ich duševného a telesného zdravia pred agresívnym konaním a prejavmi domáceho násilia, pričom z hľadiska subjektívnej stránky ide u neho o konanie minimálne v zmysle , keď zo všetkých okolností daného prípadu možno vec uzavrieť tým, že obžalovaný vedel, že spôsobom akým matke dennodenne vulgárne nadával, minimálnej jedenkrát mesačne ju fyzicky napádal tým, že ju udieral päsťami rúk do rôznych častí tela, kopal ju nohami, spôsoboval jej modriny, tiež sa jej vyhrážal slovami, že ju zadusí, odreže jej uši, nos, vylupne jej oči, s prihliadnutím na okolnosti, ktoré tomuto predchádzali, vzhľadom aj na dĺžku doby, že poruší záujem chránený týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený. Motívom trestnej činnosti obžalovaného bolo najväčšou pravdepodobnosťou dlhotrvajúce nezhody medzi obžalovaným a poškodenou matkou W. B.. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery, možnosť nápravy páchateľa. Súd zistil, že obžalovaný v mieste trvalého bydliska nebol bližšie hodnotený, doposiaľ bol jedenkrát priestupkovo riešený v roku 2005 a priestupková vec bola odložená podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, doposiaľ súdom trestaný nebol. Súd mal ďalej za preukázané, že obžalovaný pracoval v spoločnosti Kia Motors Slovakia od 01. 03. 2007 až do 31. 12. 2011, kedy pracovný pomer skončil dohodou, z vyjadrení obžalovaného mal súd za preukázané, že pracuje vo firme Sanlipt, ktorá je dodávateľskou firmou pre Kia Motors ako rezident tejto firmy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to v zmysle a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priťažujúce okolnosti súd nezistil. Berúc do úvahy pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa , súd dospel k záveru, že tento pomer je jedna ku nula a teda súd ukladal trest v zmysle , podľa ktorého ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, ktorá v konkrétom prípade je v rozpätí 7 rokov až 12 rokov a 4 mesiace. Na základe vyššie uvedených skutočností vychádzajúc z ustanovenia , dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného S. B. je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov nepodmienečne. Súd zároveň podľa obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd konštatuje, že daný trest je uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, považuje ho za spravodlivý, ako aj objektívny obraz individuálnej a generálnej prevencie, ako aj vyjadrujúci obraz represívnej stránky uloženého trestu. Súd v zmysle uložil obžalovanému aj ochranné ústavné liečenie patologického hráčstva aj návyku od internetu a počítačových hier z dôvodu, že obžalovaný sa dopustil trestného činu násilnej povahy voči blízkej osobe, t. j. voči matke poškodenej W. B. a možno dôvodne predpokladať, že obžalovaný bude v následnom konaní pokračovať. Súd pri ukladaní ochranného liečenia vychádzal zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalkyne W.. Z. M. na hlavnom pojednávaní, ktorá potvrdila, že pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, avšak trpí nelátkovou závislosťou patologickým hráčstvom, ako aj návykom od internetu a počítačových hier a toto obžalovaný nepovažuje za svoj problém. Obžalovaný nemá tendenciu tento problém riešiť a preto by to mohlo viesť k aktivitám protispoločenského charakteru pri pokračovaní v hraní. Zároveň znalci poukázali, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaný nemal znížené, nakoľko išlo o aktivity dlhodobého charakteru. Vzhľadom na zistené skutočnosti znalci odporučili obžalovanému uložiť ochranné liečenie patologického hráčstva aj návyku od internetu a počítačových hier ústavnou formou. Súd je toho názoru, že uloženie uvedeného ochranného liečenia bude slúžiť na dosiahnutie účelu , ako aj ochranu blízkej osoby poškodenej W. B.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na

Okresnom súde v Ružomberku do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.