Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/158/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: otec C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. A. B. E., F. G. (H.), XXX XX I. E. E., Talianska republika, zastúpený: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 811 874 a matka F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX I., zastúpená: JUDr. Elena Matulová, advokátka so sídlom K. XXX/X, I., o úprave styku otca s maloletými deťmi, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. -153 zo dňa 1. augusta 2024, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. -153 zo dňa 1. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že „I. Súd dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej upravuje styk otca C. B., narodeného XX.XX.XXXX s maloletými deťmi A. B., narodeným XX.XX.XXXX a C. B., narodeným XX.XX.XXXX tak, že otec si prevezme maloleté deti u matky F. J., narodenej XX.XX.XXXX dňa 12.08.2024 a maloleté deti zotrvajú v jeho starostlivosti nepretržite až do 26.08.2024 bez prítomnosti matky s tým, že otec vyzdvihne maloleté deti v mieste bydliska matky a odovzdá ich rovnako v mieste bydliska matky maloletých. II. V prípade potreby aktuálnej zmeny miesta, dátumu alebo času pre odovzdanie maloletých detí sú rodičia povinní sa vzájomne informovať o tejto zmene v dostatočnom časovom predstihu, a to bezodkladne po vzniku relevantnej prekážky, pre ktorú nie je možné realizovať styk v zmysle výroku I. uznesenia. III. Počas obdobia starostlivosti otca o maloleté deti je otec povinný zotrvať s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky s povinnosťou informovať matku o mieste, kde sa na území Slovenskej republiky s maloletými deťmi zdržiava. IV. Takto upravený styk sú rodičia maloletých detí povinní dodržiavať, matka maloleté deti na styku s otcom vopred pripraviť a otec maloleté deti v stanovený termín od matky prevziať a vrátiť jej ich v poriadku.“

2. Na Okresnom súde Lučenec (ďalej len „tunajší súd“ alebo „súd“) je vedené konanie o návrhu navrhovateľa - otca maloletých detí C. B., nar. XX.XX.XXXX o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi.

3. S poukazom na , (ďalej „“), , , (ďalej „“), CSP, , , , prvá veta , , , okresný súd návrhu otca čiastočne vyhovel. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal okresný súd zo všeobecného právneho predpisu - , ktorý

v a nasl. obsahuje všeobecnú úpravu neodkladných opatrení a osobitného právneho predpisu - , ktorý v a nasl. obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach zohľadňujúc špecifiká mimosporových konaní (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých). Okresný súd mal z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zo spisového materiálu preukázané, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný len čiastočne.

4. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že pokiaľ išlo o úpravu styku otca C. B., nar. XX.XX.XXXX s maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX cez letné prázdniny v čase od 12.08.2024 do 26.08.2024 bez prítomnosti matky na adrese D. A. B. E., F. G. (H.), XXX XX I. E. E., Talianska republika neodkladným opatrením, tak okresný súd dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia bolo možné vyhovieť len čiastočne, nakoľko skutočnosti tvrdené otcom v podanom návrhu (prezentované pozitívne citové väzby maloletých detí vo vzťahu otcovi), nie sú osvedčené skutočnosťami zistenými súdom v priebehu konania.

5. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd vychádzal zo správy z poradensko-psychologického procesu doručenej okresnému súdu dňa 20.02.2024, v ktorej sa uvádza, že matka i maloleté deti absolvovali dve odborné konzultácie, obe individuálnou formou. V rámci nich sa psychológ na základe požiadavky okresného súdu venoval oblasti vzťahu otca a maloletých detí z pohľadu maloletých detí a ich matky. Podľa názoru psychológa, vo vzťahu otca a maloletých detí je prítomná negatívna dynamika prameniaca z ich spoločných minulých i terajších negatívnych skúseností, v rámci ktorých sa údajne otec správa voči deťom nedôstojne. Matka a maloleté deti sa zhodne vyjadrili, že v priebehu spolužitia s otcom bol jeho vzťah s deťmi lepší. I v tom čase sa však údajne k deťom často správal neprimerane, na základe čoho mal ich vzájomný vzťah ambivalentný charakter. Otec vykazuje záujem o udržiavanie vzťahu s maloletými deťmi, nakoľko ich pravidelne telefonicky kontaktuje. Maloleté deti uviedli, že v rámci telefonátov sa otec zaujíma o to ako sa majú a ako sa im darí v škole. Zároveň je otec voči deťom údajne verbálne agresívny - vyčíta im ich nezáujem o neho, uráža ich, nadáva im, ponižuje ich a taktiež sa im v minulosti vyhrážal, že situáciu bude riešiť súdnou cestou. Konflikty s otcom majú častú frekvenciu a sú značne psychicky zaťažujúce pre maloleté deti i samotnú matku. Matka ako aj maloleté deti tiež uviedli, že tieto telefonáty trvajú krátko (cca dve minúty). Pri poslednom telefonickom hovore otec deťom údajne povedal, že aj z nich sa už stali hnusní ľudia. Maloleté deti otca nekontaktujú. Prezentujú, že otec je niekedy dobrý a niekedy je zlý. Matka vyjadruje, že vzťah otca a maloletých detí sa rapídne zhoršil ich posledným osobným stretnutím realizovaným v auguste minulého roku 2023. Deti uvádzajú, že im otec z Talianska nič nepriniesol, nedostatočne sa im venoval, pretože väčšinu času telefonoval s priateľkou, čas trávili v obchodoch, kde im odmietal kúpiť veci, ktoré chceli s vyjadrením, nech im to kúpi matka. Maloleté deti sa v prítomnosti psychologičky vyjadrili, že situácia medzi nimi a otcom je meniteľná v prípade, že otec zmení svoje správanie voči nim. Pokiaľ to tak nebude, nie sú ochotné stretávať sa s otcom, ani podnikať žiadne kroky pre zlepšenie ich vzájomného vzťahu. Postoj, ktorý maloleté deti zaujímajú voči otcovi, je podľa psychológa tvorený prevažne ich osobnými skúsenosťami s otcom, zároveň bol však pozorovaný aj mienkotvorný vplyv preferenčného rodiča.

6. Uznesením okresného súdu č.k. -70 zo dňa 12.07.2023, právoplatným dňa 09.08.2023 a vykonateľným dňa 12.07.2023, bol dočasne upravený styk otca s maloletými deťmi v období letných prázdnin 2023, a to tak, že otec si mal prevziať maloleté deti od matky dňa 01.08.2023 a tieto mali v jeho starostlivosti zotrvať až do 15.08.2023 s tým, že otec bol povinný zdržiavať sa s deťmi na území Slovenskej republiky a oznámiť matke miesto pobytu maloletých detí v čase, keď boli v osobnej starostlivosti otca.

7. Dňa 14.09.2023 bolo okresnému súdu doručené podanie otca označené ako „Informácia o priebehu návštevy otca v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia“, v ktorom oznámil, že požiadal o zmenu termínu prevzatia maloletých detí z objektívnych dôvodov, a to plnenia neodkladných pracovných záležitostí otca s nutnosťou vycestovania za pracovnými povinnosťami do zahraničia s tým, že so súhlasom matky si otec prevezme maloleté deti dňa 19.08.2023 o 09:00 hod., pričom deti zotrvajú u otca do dňa 23.08.2023 do 18:00 hod. Otec sa zaviazal vyzdvihnúť maloleté deti v mieste bydliska matky a odovzdať ich rovnako v mieste bydliska matky maloletých, pričom počas obdobia starostlivosti otca o maloleté deti sa otec zaviazal zotrvať s maloletými na území Slovenskej republiky s povinnosťou informovať matku o mieste, kde sa na území Slovenskej republiky s maloletými deťmi zdržiava,

resp. nachádza. Matka maloletých detí s vyššie uvedenou zmenou súhlasila na základe emailovej komunikácie zo dňa 02.08.2023. Dňa 19.08.2023 o 09:00 hod. sa dostavil otec do miesta bydliska matky v snahe dobromyseľne zrealizovať vzájomnú dohodu, v snahe predísť akýmkoľvek konfliktom, rozporom, čo by samozrejme v konečnom dôsledku malo negatívny vplyv na maloleté deti. Matka maloleté deti však na styk s otcom vopred nepripravila, pričom v dohodnutý termín (t.j 19.08.2023) maloleté deti otec od matky nakoniec prevzal v určený čas a hodinu, ale bez akýchkoľvek osobných vecí, a to napriek tomu, že matka vedela, že maloletí mali stráviť s otcom nepretržite spoločne čas od 19.08.2023 do 23.08.2023. Otec bol zo správania maloletých detí sklamaný, ich reakcie adresované otcovi boli neprimerané a maximálne nevhodné, zo strany maloletého C. bol dokonca otec agresívnym tónom požiadaný, aby odišiel. Otec mal za to, že nešlo o skutočnú vôľu maloletých detí s tým, že maloleté deti „len“ prezentovali navonok vôľu matky vystupujúcej, v tzv. nadradenej pozícii nad otcom, pričom maloletí neustále opakovali otcovi tvrdenia matky, že otec a jeho súčasná partnerka im ukradli dom, čo sa nezakladá na pravde, maloletí majú v Taliansku, v bydlisku otca, neustále pripravenú svoju detskú izbu. Matka si neuvedomuje aká je úloha preferenčného rodiča, tzn. predovšetkým viesť deti k úcte k druhému rodičovi a pripraviť ich (nielen zbalením vecí, ale aj duševne) na stretnutie, pričom ani jedno ani druhé sa zo strany matky neudialo. Po emocionálnom sklamaní zo strany otca bol otec nútený po dvoch dňoch ukončiť plánovanú návštevu, lebo maloletí robili všetko pre to, aby návšteva bola zo strany otca neúspešná, pretože maloletí infikovaní matkou nechceli stráviť s otcom čas určený súdom na miestach, ktoré vybral otec aj keď to bolo v intenciách vykonateľného neodkladného opatrenia.

8. Z obsahu vyššie uvedeného podania bolo podľa okresného súdu zrejmé, že otec ani minulý rok počas prázdnin v čase určenom na realizáciu styku, tento v plnom rozsahu nevyužil. Ponechal si maloleté deti v starostlivosti len dva dni, maloleté deti následne vrátil späť do starostlivosti matky, nakoľko maloleté deti sa voči nemu správali nevhodným, neúctivým spôsobom, na pobyt u otca neboli riadne pripravené a otec bol z celej situácie a správania sa detí sklamaný. Z uvedeného je vyplýva, že otec minulý rok nedokázal maloletým deťom zabezpečiť starostlivosť v čase mu určenom neodkladným opatrením, nedokázal odstrániť prekážky, ktoré mu matka v súvislosti s realizáciou styku vytvorila. Konanie matky nie je nijakým spôsobom schvaľované, nakoľko táto mala povinnosť maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť, a to okrem iného aj dostatočným množstvom oblečenia, avšak uvedené nesplnenie si povinnosti zo strany matky v žiadnom prípade nemuselo mať za následok predčasné ukončenie pobytu maloletých detí u otca. Otec však po dvoch dňoch maloleté deti odovzdal späť matke, bez toho, aby sa pokúsil zmeniť názor detí vo vzťahu k jeho osobe. Z obsahu správy psychológa je zrejmé, že maloleté deti sú vo vnímaní otca čiastočne ovplyvňované aj negatívnym naladením matky voči otcovi, ktorú mienku matka nahlas pred deťmi prezentuje, avšak negatívny postoj detí voči otcovi je tvorený aj ich vlastnými skúsenosťami pri kontakte s otcom, teda aj od správania sa a konania otca výrazne závisí, či sa citové väzby maloletých detí vo vzťahu k nemu zmenia alebo nie. Avšak nedôjde k tomu v prípade, keď otec z dôvodu negatívneho naladenia detí voči nemu a absencie osobných vecí detí, tieto bez toho, aby sa pokúsil s nimi tráviť čas (hoci aj značne v negatívnom naladení), po dvoch dňoch vracia späť matke. Vychádzajúc zo životných skúseností sudkyňa rozhodujúca vo veci uznáva otcovi, že zdieľanie spoločného priestoru s maloletými deťmi správajúcimi sa neúctivo k staršej osobe - rodičovi, je veľmi psychicky náročné, o to viac, keď tieto deti si nemajú ani čo obliecť. Avšak práve prekonaním vyššie uvedených prekážok, napríklad kúpou nového oblečenia v nevyhnutnom rozsahu na obdobie dvoch týždňov s využitím možnosti prepratia vecí v práčovni hotela a preukázania, že otec dokáže byť vo vzťahu k deťom trpezlivý a citlivo vnímať ich potreby, hoci sú podráždené, správajú sa neúctivo, možno aj vulgárne, otec mohol deťom dokázať, že mu na nich skutočne záleží, dokázať, že názor matky voči nemu nie je objektívny a tým zmeniť názor detí na jeho osobu. Otec však túto možnosť nevyužil.

9. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec opäť domáha dočasnej úpravy styku s maloletými deťmi, rovnako ako minulý rok, na obdobie dvoch týždňov počas letných prázdnin v mesiaci august, s tým, že chce s deťmi tráviť čas v Talianskej republike v mieste svojho bydliska. Keďže nemožno dôvodne predpokladať, že vzťah otca a maloletých detí sa v priebehu roka výrazne zmenil a pobyt detí u otca by v súčasnosti prebiehal inak ako minulý rok (vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností), dočasná úprava styku otca s maloletými deťmi, kedy by sa mali deti zdržiavať v domácnosti otca v Talianskej republike, je podľa okresného súdu nevykonateľná. Argument otca, že má s maloletými deťmi vybudovaný plnohodnotný vzťah a lásku, že maloleté deti radi trávia čas s otcom a tento čas si užívajú, je v priamom rozpore so skutočnosťami uvedenými otcom v podanej informácii o priebehu realizácie styku počas minulého roka, ako aj s vyjadreniami detí u psychológa. Preto vychádzajúc z predchádzajúcich skúseností

nemožno reálne predpokladať, že otec dokáže deti presvedčiť, aby s ním dobrovoľne odcestovali mimo územia Slovenskej republiky bez matky (okresný súd poukázal na tú skutočnosť, že hoci matka bude mať povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť, reálne vynútenie splnenia uvedenej povinnosti v možnostiach súdu nie je a násilné odňatie maloletých detí od matky a ich presun mimo územia Slovenskej republiky určite nie je v záujme maloletých detí). Pričom v prípade problémov so správaním sa detí (podráždenosť, odvrávanie, neúctivosť k rodičovi, vulgárne sa správanie k otcovi), ako tomu bolo aj minulý rok, otec pobytom v Talianskej republike bude mať výrazne sťaženú možnosť bezodkladne vrátiť deti do starostlivosti matky. Preto okresný súd zohľadniac skutočnosť, že maloleté deti majú právo na pravidelný kontakt s druhým rodičom, ktorý kontakt (osobný) je sťažený pobytom otca mimo územia Slovenskej republiky, čiastočne vyhovel návrhu otca na dočasnú úpravy styku s maloletými deťmi, a to tak, že umožnil otcovi prevziať si maloleté deti u matky v určený deň 12.08.2024 s tým, že je oprávnený ponechať si maloleté deti v osobnej starostlivosť až do 26.08.2024 bez prítomnosti matky. Avšak nevyhovel návrhu otca v časti miesta pobytu maloletých detí na adrese D. A. B. E., F. G. (H.), XXX XX I. E. E., Talianska republika. Okresný súd určil, že otec je povinný zotrvať s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky s povinnosťou informovať matku o mieste, kde sa na území Slovenskej republiky s maloletými deťmi zdržiava.

10. Okresný súd konštatoval, že touto dočasnou úpravou styku otca s maloletými deťmi je otcovi poskytnutá možnosť zopakovať si dvojtýždňový pobyt s maloletými deťmi na území Slovenskej republiky, kde bude môcť otec preukázať, že dokáže maloletým deťom poskytnúť potrebnú starostlivosť takým spôsobom, že tieto sa budú v starostlivosti otca cítiť príjemne a zotrvajú u otca počas celého obdobia určeného neodkladným opatrením, a to aj v prípade, že matka otcovi opätovne úmyselne vytvorí prekážky, na ktoré sa však otec po negatívnej skúsenosti z minulého roka už môže vopred pripraviť, a to tak, že v prípade potreby zabezpečí deťom nevyhnutne potrebné oblečenie (ak ho matka nepripraví) a poskytne deťom dostatočný čas na prispôsobenie sa zmene prostredia, prejaví vo vzťahu k deťom trpezlivosť a toleranciu, vďaka čomu bude môcť stráviť so synmi príjemný spoločný čas.

11. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu podľa , . Otec nesúhlasil s tým, že by dôvodom neudelenia úpravy styku s maloletými a vycestovanie maloletých s otcom do zahraničia mali byť dôvody a skutočnosti, že neodkladné opatrenie z minulého roka nebolo otcom vykonané v celosti v termíne na to určenom. Bolo to konaním matky, ktorá maloleté deti nepripravila na dlhodobejší styk s otcom, v dôsledku čoho nebolo možné neodkladné opatrenie z minulého roka realizovať v celosti. Otec nie je štátny občan SR ani nemá na území SR vytvorené zázemie. V prípade, ak matka tendenčne maloletých nepripravila, otec nemal prostriedky ani zázemie, aby predmetnú situáciu na území SR vedel riešiť finančne a časovo efektívne. Naopak, v Talianskej republike má otec zázemie a je flexibilný aj pre potreby maloletých. Preto aj v prípade, ak matka by naďalej vyvíjala aktivitu, ktorá by bola v rozpore s nariadeniami súdu a maloletých by nepripravila, v Talianskej republike by otec vedel predmetnú situáciu promptne a efektívne vyriešiť za pomoci svojho zázemia a rodiny. Otec k predmetným záverom okresného súdu uviedol, že matka vedome maloletých na predmetný styk nepripravila a teda tendenčne vyvíjala snahu na zmarenie neodkladného opatrenia z roku 2023.

12. V odvolaní otec vo vzťahu k záverom okresného súdu o negatívnom vzťahu medzi maloletými a ním uviedol, že vzťah síce nie je ideálny, je však nenarušený s potenciálnom ho zlepšiť na úroveň požadovanú otcom, maloletými a samotným štátom a medzinárodnými dohovormi. Práve priestor na realizáciu styku s maloletými v domovskej krajine otca poskytoval otcovi ako aj maloletým čas, priestor a možnosť pracovať na zlepšení vzťahu v prostredí a pri aktivitách, ktoré by maloletí vzhľadom na svoj vek a prázdninový čas potešili a zároveň v prostredí, ktoré maloletí poznajú a kde majú vytvorené zázemie z minulosti. Matka maloletých „húcka“ voči otcovi, rieši s nimi majetkovú problematiku rodičov a otca pred maloletými obviňuje, že ich „obral“ o dom a podobne. Matka ako preferenčný rodič vedome deti ovplyvňuje tak, aby s otcom styk marila. Práve predmetné trávenie času s maloletými v domovskej krajine otca mala byť príležitosť, pri ktorej bez vplyvu matky mohol otec a maloletí plnohodnotne a krátkodobo rozvíjať svoj vzťah. Otec a maloletí majú rodinu aj v Taliansku, s ktorou majú maloletí riadne právo nadväzovať a udržiavať rodinné väzby.

13. Otec v odvolaní uviedol, že odvolací súd by mal v tomto prípade zvážiť aj skutočnosť, že Talianska republika je aj kultúrou maloletých, ktorí pri matke sú k prístupe svojej druhej kultúry a identity obmedzovaní a nemajú k nej prístup, čím strácajú pre svoju kultúru cit a viazanosť. Maloletí majú právo

aj na prístup k talianskej kultúre a prostrediu, ktoré im je vlastné. Podľa otca z vykonaného doterajšieho dokazovania v konaní o rozhodnutí vo veci samej nevyplynula taká skutočnosť, kedy by čas strávený s otcom a maloletými na dovolenke v Talianskej republike, mala negatívne odzrkadliť na psychickom vývoji maloletých alebo vzťahu medzi otcom a maloletými, pričom čas maloletých strávený s otcom pri mori a v im známom prostredí by výrazne pomohol k stabilizácii vzťahu a budovaniu rodinných väzieb. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie vo výroku III. tak, že predmetný výrok vypustí a otcovi neustanoví povinnosť zdržiavať sa s maloletými na území SR.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie okresného súdu potvrdil v zmysle , ako vecne správne rozhodnutie.

15. Podľa predkladacej správy okresného súdu zo dňa 14. augusta 2024(čl. 185 spisu), vec bola Krajskému súdu v Žiline predložená dňa 19. augusta 2024.

16. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

17. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

20. Ako vyplýva z ustanovení a až , neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a v konaniach, ktoré sú upravené v aj vtedy, ak je ohrozené zabezpečenie výchovy a starostlivosti o mal. dieťaťa, a v konečnom dôsledku tiež, ak to vyžaduje verejný záujem. Jednotlivé osobité neodkladné opatrenia upravené v tretej časti nepredstavujú taxatívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré je možné nariadiť v režime uvedeného zákona, samostatná úprava v týchto osobitných prípadoch len zdôrazňuje ich procesné osobitosti. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch účastníkov, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným spôsobom. Vychádza spravidla len z návrhu, zohľadňujúc jeho obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín, nakoľko pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie ( ), čo je dané samozrejme charakterom tohto inštitútu spočívajúceho v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. V návrhu teda musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť požadovaného postupu z hľadiska toho, čomu sa má poskytnúť ochrana. Listinné dôkazy majú pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ktoré má v tomto prípade povahu osvedčovania, čo znamená, že osvedčené skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Je preto povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia dosiahnuť hodnoverné osvedčenie tvrdených skutočností. Z dikcie zákona tiež vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva, ktorému je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, teda existencia stavu, ktorý neznesie odklad. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia.

21. Primárne odvolací súd vo vzťahu k posudzovanej problematike vo svetle jej riešenia a s ohľadom na aktuálnu situáciu, považuje za potrebné zdôrazniť, že žiaden rodič nie je schopný dať dieťaťu širokospektrálne všetko, čo dieťa pre svoj život potrebuje (čím odvolací súd nemá na mysli materiálnu stránku zabezpečenia dieťaťa), a preto pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti, rovnocenná

participácia každého rodiča na výchove a starostlivosti o každého maloletého už od jeho narodenia, je veľmi významná a nezastupiteľná. Nepochybne najvhodnejším spôsobom, akým je možné vzájomné vzťahy dieťaťa s rodičmi v situácii, keď rodičia už spolu nežijú (ako je tomu tiež v posudzovanej veci) rovnocenne rozvíjať, je nastavenie takej formy výkonu osobnej starostlivosti o mal. deti a ich výchovného prostredia a na to nadväzujúcej úpravy stretávania s rodičom, ktorému deti neboli do osobnej starostlivosti zverené, ktorá na to vytvorí čo možno najlepšie podmienky, čo je obyčajne možné dosiahnuť predovšetkým dohodou rodičov, ktorí v kolízii a so zreteľom na záujem mal. detí, sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti na takej vyžadovanej úrovni, že sú schopní podriadiť niekedy aj vážnym spôsobom vzájomne narušené vzťahy vyššiemu princípu, ktorým je nepochybne záujem ich mal. detí a ich ochrana, nepreferujúc tak svoje vlastné záujmy a predstavy o spôsobe usporiadania výkonu rodičovských práv, k naplneniu čoho však zjavne v podmienkach posudzovanej veci nedochádza.

22. Z hľadiska zachovania práv detí na zachovanie vzájomných väzieb s rodičom (v tomto prípade s otcom), ktorému neboli do osobnej starostlivosti zverené, je jednoznačne pri nezhode rodičov v otázke stretávania sa takéhoto rodiča s deťmi, či tvrdenej potreby zmeny doposiaľ už nastavenej úpravy stretávania, určujúci záver o existencii zmenených okolností, vo svetle záujmu a ochrany mal. detí tak významných, že si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov prostredníctvom neodkladného opatrenia v prípade, ak už takáto úprava existuje. Keďže neexistuje žiadna šablóna, podľa ktorej by mohlo byť bezpečne skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme, umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere a za adekvátnych podmienok, je závislé vždy od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

23. Podľa jedného zo základných princípov mimosporového procesu vyjadreného v , ktoré odvolací súd aplikuje pri svojom rozhodovaní, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho „najlepšom záujme“. Inými slovami, objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletých je „záujem maloletých detí“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletých detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje deti. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia zákona o rodine. Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (porov. ).

24. Odvolací súd za aplikácie v spojitosti s z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

25. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v rozsahu danom a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie ohľadom potreby dočasnej neodkladnej úpravy styku otca s maloletými deťmi, v rozsahu ako okresný súd. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia úpravou styku otca s maloletými, pretože bolo dostatočne osvedčené, že je to v ich záujme a že si to vyžadujú pomery v rodine. Pripomína odvolací súd, že inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

26. Z obsahu spisového materiálu vyplývajú skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal už okresný súd, teda, že maloleté deti sú v súčasnosti vo faktickej starostlivosti matky. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo správy z poradensko-psychologického procesu doručenej súdu dňa 20.02.2024, v ktorej sa uvádza, že matka i maloleté deti absolvovali dve odborné konzultácie, obe individuálnou formou. V rámci nich sa psychológ na základe požiadavky

súdu venoval oblasti vzťahu otca a maloletých detí z pohľadu maloletých detí a ich matky. Podľa názoru psychológa, vo vzťahu otca a maloletých detí je prítomná negatívna dynamika prameniaca z ich spoločných minulých i terajších negatívnych skúseností, v rámci ktorých sa údajne otec správa voči deťom nedôstojne. Matka a maloleté deti sa zhodne vyjadrili, že v priebehu spolužitia s otcom bol jeho vzťah s deťmi lepší. I v tom čase sa však údajne k deťom často správal neprimerane, na základe čoho mal ich vzájomný vzťah ambivalentný charakter. Otec vykazuje záujem o udržiavanie vzťahu s maloletými deťmi, nakoľko ich pravidelne telefonicky kontaktuje. Maloleté deti uviedli, že v rámci telefonátov sa otec zaujíma o to ako sa majú a ako sa im darí v škole. Zároveň je otec voči deťom údajne verbálne agresívny - vyčíta im ich nezáujem o neho, uráža ich, nadáva im, ponižuje ich a taktiež sa im v minulosti vyhrážal, že situáciu bude riešiť súdnou cestou. Konflikty s otcom majú častú frekvenciu a sú značne psychicky zaťažujúce pre maloleté deti i samotnú matku. Matka ako aj maloleté deti tiež uviedli, že tieto telefonáty trvajú krátko (cca dve minúty). Pri poslednom telefonickom hovore otec deťom údajne povedal, že aj z nich sa už stali hnusní ľudia. Maloleté deti otca nekontaktujú. Prezentujú, že otec je niekedy dobrý a niekedy je zlý. Matka vyjadruje, že vzťah otca a maloletých detí sa rapídne zhoršil ich posledným osobným stretnutím realizovaným v auguste minulého roku 2023. Deti uvádzajú, že im otec z Talianska nič nepriniesol, nedostatočne sa im venoval, pretože väčšinu času telefonoval s priateľkou, čas trávili v obchodoch, kde im odmietal kúpiť veci, ktoré chceli s vyjadrením, nech im to kúpi matka. Maloleté deti v prítomnosti psychologičky vyjadrili, že situácia medzi nimi a otcom je meniteľná v prípade, že otec zmení svoje správanie voči nim. Pokiaľ to tak nebude, nie sú ochotné stretávať sa s otcom, ani podnikať žiadne kroky pre zlepšenie ich vzájomného vzťahu. Postoj, ktorý maloleté deti zaujímajú voči otcovi, je podľa psychológa tvorený prevažne ich osobnými skúsenosťami s otcom, zároveň bol však pozorovaný aj mienkotvorný vplyv preferenčného rodiča. V ods. 18. napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že „Dňa 14.09.2024 bolo súdu doručené podanie otca označené ako „Informácia o priebehu návštevy otca v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia“ (správne má byť 14.09.2023), z ktorého okrem iného vyplýva aj, že po emocionálnom sklamaní zo strany otca bol otec nútený po dvoch dňoch ukončiť plánovanú návštevu, lebo maloletí robili všetko pre to, aby návšteva bola zo strany otca neúspešná, pretože maloletí infikovaní matkou nechceli stráviť s otcom čas určený konajúcim súdom na miestach, ktoré vybral otec aj keď to bolo v intenciách vykonateľného neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu tiež vyplýva, že otec si ponechal maloleté deti v starostlivosti len dva dni, maloleté deti následne vrátil späť do starostlivosti matky, nakoľko maloleté deti sa voči nemu správali nevhodným, neúctivým spôsobom, na pobyt u otca neboli riadne pripravené a otec bol s celej situácie a správania sa detí sklamaný, nedokázal odstrániť prekážky, ktoré mu matka v súvislosti s realizáciou styku vytvorila, avšak uvedené nesplnenie si povinnosti zo strany matky v žiadnom prípade nemuselo mať za následok predčasné ukončenie pobytu maloletých detí u otca. Otec však po dvoch dňoch maloleté deti odovzdal späť matke, bez toho, aby sa pokúsil zmeniť názor detí vo vzťahu k jeho osobe. Z obsahu správy psychológa je zrejmé, že maloleté deti sú vo vnímaní otca čiastočne ovplyvňované aj negatívnym naladením matky voči otcovi, ktorú mienku matka nahlas pred deťmi prezentuje, avšak negatívny postoj detí voči otcovi je tvorený aj ich vlastnými skúsenosťami pri kontakte s otcom. Teda aj od správania sa a konania otca výrazne závisí, či sa citové väzby maloletých detí vo vzťahu k nemu zmenia alebo nie. Ak okresný súd konštatoval, že nedôjde k zmene v správaní detí, keď otec z dôvodu negatívneho naladenia detí voči nemu a absencie osobných vecí detí, tieto bez toho, aby sa pokúsil s nimi tráviť čas (hoci aj značne v negatívnom naladení), po dvoch dňoch vracia späť matke, tak odvolací súd s týmto záverom súhlasí. Odvolací súd, tak ako okresný súd, veľmi citlivo vníma, že zdieľanie spoločného priestoru s maloletými deťmi správajúcimi sa neúctivo k staršej osobe - rodičovi, je veľmi psychicky náročné, o to viac, keď tieto deti si nemajú ani čo obliecť, avšak bez snahy otca, že dokáže byť vo vzťahu k deťom trpezlivý a citlivo vnímať ich potreby, hoci sú podráždené, správajú sa neúctivo, možno aj vulgárne, nebude môcť deťom dokázať, že mu na nich skutočne záleží a že je konanie matky je neobjektívne, zavádzajúce, klamlivé, a tým zmeniť názor detí na jeho osobu. Otec však túto možnosť doteraz nevyužil, neosvedčil v návrhu konkrétnym uvedením skutočností, ktoré by osvedčil dôkazmi, že v správaní detí nastali zmeny od ich správania, ktoré sám uvádzal vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2023 tak, ako ich uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia najmä v ods. 18 a 19. a že k týmto zmenám došlo pod vplyvom jeho konania. Ak potom okresný súd konštatoval, že skutočnosti tvrdené otcom v podanom návrhu - prezentované ako pozitívne citové väzby maloletých detí vo vzťahu k otcovi neboli osvedčené skutočnosťami zistenými okresným súdom v priebehu konania., tak odvolací súd tieto závery považoval za vecne správne a stotožnil sa s nimi v súlade s , .

27. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že maloleté deti s otcom nepochybne majú vytvorený určitý vzťah a tiež, že je len v ich záujme, aby sa citové väzby k

otcovi prehlbovali a nedochádzalo k odcudzeniu s otcom. Zvýrazňuje odvolací súd, že je potrebné si predovšetkým uvedomiť, že v tomto prípade nejde o sporové konanie, a preto ani nikto z účastníkov nemôže zaznamenať skutočný úspech vo vzťahu k svojim podaniam, nevyvodením z nich však potrebných dôsledkov, bez ohľadu na to, kto je ich iniciátorom, by mohlo ale dôjsť k poškodeniu záujmov mal. detí do takej miery, ktorá by nemusela byť reparovateľná. Preto ani určujúcim kritériom pre rozhodnutie o návrhu otca nie je zistenie, ktorý z rodičov a v akej miere participoval na aktuálne zistených skutkových okolnostiach, ale určujúcim je, či tieto zmenené skutkové okolnosti vo svetle záujmu maloletých detí a ich ochrany, dôvodne neindikujú k diferentnej úprave styku otca s maloletými deťmi, ako bola nastolená uznesením okresného súdu.

28. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd povinný skúmať, či je dočasná úprava pomerov maloletých detí v záujme maloletých detí. Odvolací súd zároveň konštatuje, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie upravujúce styk rodiča s dieťaťom musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možno realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovy prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd).

29. Odvolací súd vo vyvolanom odvolacom konaní, vzhľadom na vyššie uvedené skúmal, či je dočasná úprava pomerov maloletých detí napadnutým uznesením v ich záujme. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že doposiaľ pretrváva stav poznačený absenciou bezprostredného každodenného kontaktu otca s maloletými deťmi, keďže otec žije v Taliansku. Reálne prevažnú časť svojich pomerne krátkych životov maloleté deti trávia výlučne s matkou v bezprostrednom blízkom kontakte s ňou, v spoločnej domácnosti s ňou, a tiež, čo je pre posúdenie danej problematiky najvýznamnejším, bez každodenného bezprostredného kontaktu so svojím otcom. Za tejto situácie, bez ohľadu na to, ktorý z rodičov na jej vzniku ťažiskovo participoval, aj bez aktuálnej prítomnosti odborného posúdenia tejto otázky, len z poznatkov praktického života vyplýva, že rozsah obdobia a vek dieťaťa, v ktorom došlo k prerušeniu kontaktu s otcom, dôvodne nasvedčujú v prospech obavy o oslabení, ak nie úplnom prerušení vzájomných väzieb medzi otcom a dieťaťom a o ťažiskovom naviazaní maloletých detí na matku. Nemožno vylúčiť, že deti, vzhľadom na vek, kedy došlo k odlúčeniu od otca a času, ktorý odvtedy uplynul, a ktorý je poznačeným stratou tohto kontaktu. Za týchto okolností, preto vzhľadom na všetky skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, s dôrazom na samotné vyjadrenia otca, dôvody rozhodnutia okresného súdu, styk otca s deťmi na území Talianska, kontakt detí s otcom, by mal mať svoju určitú postupnosť, aby z dôvodu ich dlhodobého odlúčenia neboli deti vystavené traume v podobe náhlej zmeny svojho bezpečného prostredia, či neprítomnosti pre ne aktuálne najbližšieho človeka, preto rozhodnutie okresného súdu vo výroku III. napadnutého rozhodnutia považoval za rozhodnutie v najlepšom záujme maloletých detí. Všetky opísané skutočnosti odvolacím súdom rozhodne v základe nemožno vyhodnotiť ako iracionálne a vo svetle ochrany záujmu maloletých detí si nevyžadujúce reakciu zodpovedných orgánov na tieto zistené skutkové okolnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, bez ohľadu na to, ktorý z rodičov, sa v tejto záležitosti angažuje, určujúcim pre záver o tom, či návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie otca majú aspoň vo svojom základe relevanciu, je jednoznačne hľadisko ochrany záujmov maloletých detí. Samotnému otcovi musí byť zrejmé, že maloleté deti, vzhľadom na skutkový stav veci, ich naviazanie na matku, by aj s ohľadom na ich vek, náhlu zmenu prostredia a osôb v parametroch daných doterajšou situáciou, vzhľadom na dlhodobú každodennú bezprostrednú neprítomnosť otca v ich živote, by nemuseli reálne bez následkov zvládnuť. Týmto svojim záverom odvolací súd v žiadnom prípade nespochybňuje tvrdenia otca v odvolaní „že Talianska republika je aj kultúrou maloletých, ktorí pri matke sú k prístupe svojej druhej kultúry a identity obmedzovaní a nemajú k nej prístup, čím strácajú pre svoju kultúru cit a viazanosť. Otec zastáva názor, že maloletí majú právo aj na prístup k talianskej kultúre a prostrediu, ktoré im je vlastné“, avšak primárne je potrebné, aby došlo k zlepšeniu vzťahov s otcom, ktoré zlepšenie nebolo osvedčené otcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ani v odvolaní.

30. A práve vo svetle tohto určujúceho kritéria odvolací súd nemá, vzhľadom na zmenené skutkové okolnosti spočívajúce v dlhodobej strate bezprostredného každodenného kontaktu medzi maloletými deťmi a otcom, žiadnu pochybnosť o tom, že zlepšenie kontaktu otca s deťmi musí mať postupnú formu. Takýmto prirodzeným spôsobom (nenásilným) by sa obnovili oslabené vzájomné väzby medzi otcom a maloletými deťmi a zároveň sa eliminovalo akékoľvek významnejšie riziko, že maloleté deti by nezvládli takú náhlu zmenu v podobe odrazu niekoľkých dní nepretržite spolu s prespaním strávených s otcom mimo územia Slovenskej republiky, s prihliadnutím aj na tvrdenia okresného súdu, skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov.

31. Zdôrazňuje odvolací súd, že úlohou súdu pri rozhodovaní v takejto veci nie je prioritne chrániť rodičov, ktorí ako dospelí jedinci zjavne svoju vôľu vedia rôznymi prostriedkami demonštrovať, ale prioritne ochrániť maloleté deti, ktoré o to viac, že sú v rannom veku, sa proti pre nich nekonformnému stavu nie sú spôsobilé aktívne vymedziť. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá záujmom maloletých detí a rešpektuje ich potreby. V tomto bode však odvolací súd zdôrazňuje obom rodičom, aby sa vyvarovali simulovaniu takýchto situácií s cieľom diskvalifikovať sa vzájomne z výkonu rodičovských práv vo vzťahu k maloletým dieťaťom.

32. Odvolací sú v zhode s okresným súdom má zato, že styk otca s maloletými deťmi, je v záujme maloletých detí a tiež v súlade s rozhodovaním Ústavného súdu SR, napr. vo veci z 15.04.2021 (i keď sa z hľadiska ústavnoprávneho riešila iná právna otázka), podľa ktorého je ústavne neakceptovateľné, ak namiesto rozvíjania prepotrebného vzťahu sa dostávajú do popredia prvky odlučovania a vzďaľovania rodiča a dieťaťa, pričom čas plynie osobitne nevýhodne pre odlúčeného rodiča. Uvedené môže spôsobiť navždy nereparovateľný stav, keďže v čase, keď sa vzťahy a dôvera medzi rodičmi a ich potomkami budujú, jeden z rodičov bude len v pozícii čakateľa na meritórne súdne rozhodnutie. Ústavný súd však uvádza, že neodkladné opatrenia vo veciach maloletých sú značným zásahom do rodinného života a skutočne by k nim malo prichádzať len v odôvodnených prípadoch.

33. Samozrejmosťou zostáva aj povinnosť matky deti na styk riadne pripraviť, pretože pokiaľ sa matka príprave maloletých detí na stretnutie s otcom venuje, dotknuté stretnutie prebieha z pohľadu detí oveľa bezprostrednejšie a bezproblémovejšie. Tu je potrebné zdôrazniť, že matka dotknutú povinnosť nemá preto, aby zjednodušila situáciu otcovi (akoby sa snáď mohla matka nepresne domnievať), ale prioritne preto, aby uľahčila maloletým dieťaťom zvládnutie priebežnej zmeny výchovného prostredia.

34. Záverom odvolací súd preto považuje v nadväznosti na uvedené do pozornosti rodičov dať, že akokoľvek by sa súd pri svojom rozhodovaní snažil prostredníctvom svojho rozhodnutia vo svetle ochrany záujmov mal. detí ako určujúceho kritéria, nastaviť ideálne podmienky pre ich ďalší zdravý fyzický a psychický vývoj, reálne to môžu zabezpečiť prostredníctvom svojej skutočnej (nie len formálne verbalizovanej) rodičovskej zodpovednosti, súčasťou ktorej musí byť objektívne a citlivé vnímanie potrieb detí, jedine samotní rodičia, pričom zostáva veriť, že si to aj v posudzovanej veci skutočne uvedomia, keďže škody, ktoré by mohli byť na psychike detí napáchané vo svetle realizovania, či násilného presadzovania vlastných egoistických predstáv toho-ktorého rodiča, prostredníctvom detí ako rukojemníkov, pri vybavovaní si dôvodov a následkov svojich narušených vzťahov, by už nemuseli byť skonvalidovateľné.

35. Obidvaja rodičia si musia tiež uvedomiť, že ich prvoradou úlohou je prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý, psychický a fyzický vývoj maloletých detí a neuprednostňovať pred nimi svoje vlastné životné predstavy. Pokiaľ sa totiž konfliktné vzťahy rodičov, či ich konanie, a to v akomkoľvek smere dostanú do kolízie so záujmami detí, prípadne budú mať za následok preukázanie reálnej snahy jedného rodiča zmariť kontakty detí s druhým rodičom prostredníctvom účelových konaní, či pokračujúcich vzájomných difamujúcich tvrdení, teda takých, ktoré by sa dokazovaním vo veci samej ukázali ako bezzákladné, bude nepochybne vecou súdu zasiahnuť s rovnakou razanciou ako v prípade, ak by sa ukázali ako pravdivé, či dokonca mal. deti ohrozujúce.

36. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné zodpovedajúce odôvodnenie uznesenia okresného súdu .

37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.