Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-3-2022.pdf
PDF · 164.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Andrejčákovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v tomto zastúpený konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny B., C. D. X, B., dieťa rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, C. J., prechodne K. XX, B., v konaní zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/120/2008 zo dňa 15.04.2009 tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletého A. zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne, od 23.11.2022 do budúcna tak, že je splatné k 15. dňu v mesiaci. Otec je povinný ho platiť k rukám matky vopred.
II. Dlžné výživné je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 70,-Eur mesačne, spolu s bežným výživným s tým, že posledná čiastka splátky bude vo výške 10,-Eur.
III. Povoľuje splácať dlžné výživné pod hrozbou straty výhody splátok. V prípade, ak otec bude v omeškaní so splátkou čo i len jednej sumy výživného, stane sa splatným celý dlh.
IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2022 sa matka domáhala voči otcovi zvýšenia výživného na maloleté dieťa, pretože výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/120/2008 zo dňa 15.04.2009, kedy bola otcovi maloletého uložená okrem iného povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,-Eur mesačne a to vždy 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V tom čase mal maloletý A. jeden rok. Od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného tak uplynulo už 14 rokov, maloletý A. v súčasnosti má 15 rokov a od septembra 2022 navštevuje hotelovú akadémiu prvý ročník. Náklady na starostlivosť o neho vzrástli a to nielen vzhľadom na jeho vek, ale aj energetickou krízou v krajine. Medzi pravidelné náklady na starostlivosť o maloletého patrí strava a vo výške 100,- Eur, bývanie podnájom 300,-Eur, hygiena 10,-Eur, náklady na dopravu 10,-Eur, ošatenie cca 30,- Eur, mobilný paušál 17,-Eur, internet 25,-Eur ako aj nepravidelné náklady napríklad v čase choroby, návšteva u zubára, úrazy a podobne. Taktiež medzi jednorázové výdavky ročné patria výdavky na školské potreby a asi 100,-Eur, ZRPŠ 25,-Eur, keďže maloletý absolvuje aj každý druhý týždeň prax bolo potrebné nakúpiť predpísané pracovné odevy v hodnote 100,-Eur ako pracovné nohavice pracovná obuv, kuchynské zástery kuchynské nože tričká ponožky školské akcie ako napríklad lyžiarsky výcvik asi 100,-Eur. Matka sa dozvedela, že otec pravidelne chodieva na výlety, pravidelne sa stravuje v reštauráciách aj mimo Slovenska, robí zadarmo rozvoz mačiek po celom Slovensku, dozvedela sa, že jeho príjem činí okolo 2000 až 2400,-Eur mesačne samozrejme nie potvrdenom zamestnávateľom,
ale nákladný život tomu nasvedčuje. Otec dieťaťa roky pracuje vo firme L. C.. B., kde na papieri má minimálnu mzdu, ktorá nenasvedčuje jemu nákladnému životnému štýlu. Taktiež sa dozvedela, že si kúpil robotický vysávač nie malej hodnoty, 3 elektrické kolobežky, pravidelne šoféruje auto značky F., ktoré splácal firme L. C.. C., v ktorej pracuje, ale nie je v jeho vlastníctve. V čase rozhodovania súdu o výške výživného v roku 2009 otec zarábal asi XXXX,-XXX I., čo tiež nemal potvrdené príjmom od zamestnávateľa, ale keďže matka a dieťa s ním žila v spoločnej domácnosti tak o jeho príjme vedela. Vzhľadom k uvedenému navrhla zvýšiť výživné na sumu 420,-Eur mesačne a to spätne od 01.07.2022. K návrhu pripojila listinné dôkazy a to rodný list a maloletého dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy maloletého, rozsudok Okresného súdu Košice 11P/120/2008, mzdové listy od svojho zamestnávateľa za obdobie október 2022 september 2022 august 2022 júl 2022, ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2021, nájomnú zmluvu, ktorú podpísala ako nájomníčka na prenájom bytu, v ktorom s maloletým bývajú a bločky preukazujúce nákup potravín a iných potrieb pre maloletého.
2. V podaní doručenom súdu 28.12.2022 súdu predložila aj prehľad príjmov a výdavkov v domácnosti, jej príjem je okolo 800 až 900,-Eur, poberá rodinné prídavky 30,-Eur (na dve deti 60,-Eur, výživné A. 100,- Eur, výživné B. F. 150,-Eur, výdaje byt nájomné 250,-Eur, byt Inkaso 60,-Eur, Orange 120,-Eur, A. ISIC paušál 17,-Eur + 32,-Eur splátka mobil A., splátka F. a 130,-Eur, sporenie F. A. 17,-Eur, sporenie M. B. 15,-Eur, mesačník 10,-Eur, hygiena 10,-Eur, ošatenie 30,-Eur, strava 300,-Eur, ako rodina mesačne nafta do B. C. XX,-XXX, nepredvídateľné výdavky ako choroba, zubár asi 100,-Eur, výlety 30,-Eur, platí mestu Košice poplatok za odpad 108,-Eur ročne z toho A. 36,-Eur a PZP 150,-Eur raz ročne, je majiteľkou dvoch áut N. O. a B. C., využíva B. C. a N. O. užíva starší syn, ktorý si ho sám financuje. V spoločnej domácnosti žije s maloletým A. a starším 21 ročným synom B., ktorý je študentom P. L. B..
3. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 27.01.2023 uviedol, že na základe šetrenia pomerov v rodine maloletého odporúča, aby zo strany otca súd zvýšil výživné na maloletého, pretože pomery na strane maloletého sa zmenili a zmenila sa aj výška nákladov pre zabezpečovanie jeho súčasných oprávnených potrieb vzhľadom k tomu, že od roku 2008 teda od poslednej úpravy výživného sa pomery podstatne zmenili. Zvýšenie výživného zo strany otca je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Otec v rozhovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko požadovaná suma je pre neho privysoká a otec ďalej uviedol, že syna naposledy videl dňa 15.06.2022 z dôvodu, že v tento deň od neho syn odišiel, pričom u neho dovtedy býval niečo vyše roka. Maloletý prišiel k nemu bývať potom, čo ho z bytu vyhodila jeho matka, podľa slov otca dôvodom, prečo matka vyhodila syna, boli nezhody, ktoré súviseli s výchovnými problémami ako aj s nežiaducim správaním maloletého. Otec uviedol, že 13.03.2021 mal ísť k nemu maloletý A. na víkend avšak ten mu oznámil, že bol matkou vyhodený z bytu, pretože sa opätovne pohádali, a preto odvtedy u neho býval. Matka na výživu syna v tom čase prispievala otcovi sumou 60,-Eur mesačne, otec dodal, že s matkou dieťaťa toho času nekomunikuje, matka mu neposkytuje ani informácie o zdravotnom stave maloletého, ani o jeho študijných výsledkov, avšak otec má prístup na EduPage nakoľko si ho zabezpečil v čase, keď u neho syn býval a toho času neprebieha so synom žiaden styk, otec dieťa nekontaktuje a dieťa nekontaktuje otca. Uviedol, že býva v podnájme na K. XX N. B., je to jednoizbový byt, v ktorom býva približne 4 roky. Toho času pracuje v pekárni ( spoločnosť L. C.. C.) na pracovnej pozícii ako pracovná sila v pekárni s čistým príjmom XX,-XXX mesačne. Otec upresnil, že kvôli situácii súvisiacej s pandémiou má už rok a pol takýto nízky príjem. V súčasnosti má uzavretú pracovnú zmluvu, za ktorú dostáva hodinovú mzdu, má však skrátený pracovný čas. Na druhej strane si občas privyrobí v oblasti stavebníctva pričom môže ísť o sumu 200 až 250,-Eur mesačne ako fušky pri prerábke bytov, pečenie bezlepkového chleba. Vyššie uvedená suma za brigády je sumou pohyblivou. Iné vyživovacie povinnosti nemá. V poslednej dobe otca pravidelne finančne podporuje A. krstný otec a občasne aj jeho matka. Krstný otec A. mu bežne požičiava sumu vo výške sumy súčasného bývania, ktoré tým aj vyplatí. Mesačné výdavky otec uviedol nájom 380,-Eur, mobil 53,-Eur, strava 100,-Eur mesačne, oblečenie, obuv 0,-Eur, hygiena domácnosť 20,-Eur, kozmetika 20,-Eur. Nevlastní motorové vozidlo, má však určitý podiel vo vlastníctve trojizbového bytu, v ktorom býva jeho matka. Momentálne nevie uviesť aký. Platí výživné 100,-Eur na maloletého, nad rámec bežného výživného neprispieva a ani inou formou nezabezpečuje napĺňanie potrieb maloletého. Kolízny opatrovník vykonal rozhovor aj s maloletým A., ktorý uviedol, že navštevuje prvý ročník na hotelovej akadémii na E. P. N. B., túto školu mu pomohol vybrať jeho otec a bol s ním aj na prijímacie pohovory. Medzi obľúbené predmety patrí informatika. S matkou si rozumie, má s ňou dobrý vzťah, vie ho pochopiť a poradiť mu, rovnako dobrý vzťah má aj s nevlastním bratom B.. Výchovné problémy sa odzrkadlí aj vo vzťahu k otcovi, nastal tam podľa neho dôvod, pre ktorý musel od neho odísť. Viac k tomu uviesť nechcel.
Uviedol, že nie sú v kontakte a takto mu to aj vyhovuje. Dieťa je zdravé, netrpí žiadnymi chorobami, pre ktoré by existovali zvýšené mesačne náklady.
4. Na prvom informatívnom stretnutí rodičov dňa 07.06.2023 na Mestskom súde Košice otec uviedol, že pracuje ako F. C. N. F. L. C., jeho príjem je XX,XX Q. priemerne, privyrába si v stavebníctve a pečením bezlepkového chleba sumou 200 až 250,-Eur mesačne, je podielovým spoluvlastníkom trojizbového bytu na I. L. N. C. J., vlastní a auto F., je to asi 6 – 7 ročné auto, služobné auto, platí benzín, úspory nemá, výdavky sú 380,-Eur nájomné, 53,-Eur internet a mobil, 20,-Eur debetná karta, celkovo má dlh 600,-Eur, bežný účet 15,20 Eur, je 1.000,-Eur v mínuse, poistenie, sporenie nemá, platí stravu 100,-Eur, ošatenie a obuv 400,-Eur ročne, hygiena a kozmetika 40,-Eur, čo sa týka liekov a zdravotníckych pomôcok nepoužíva, ale od detstva má zle zrastenú ruku, iné vyživovacie povinnosti nemá, ďalej platí 20,-Eur mesačne pohonné hmoty, 20 až 25,-Eur fajčenie a 100,-.Eur výživné na maloletého. Otec uviedol, že si skúšal hľadať prácu avšak nikde ho nezoberú, asi dvakrát bol osobne si hľadať prácu. Matka uviedla, že otec pracuje vo firme 17 rokov, nebol vypísaný a poberá načierno plat 2.000 až 2.500,-Eur, rovnako využíva firemné auto 6 krát do týždňa. Otec s týmto tvrdením nesúhlasil. Uviedol, že mu na živobytie prispieva F. R. – kamarát, matka s týmto tvrdením nesúhlasila.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 04.09.2023 a 13.11.2023, ktorého sa zúčastnili navrhovateľka-matka, otec maloletého aj kolízny opatrovník.
6. Matka na pojednávaní v podstatnom uviedla to, čo uviedla aj vo svojich písomných podaniach, že tento návrh podala z dôvodu, že aktuálne sa maloletý s otcom už vôbec sa nestretávajú, v minulosti sa stretávali, preto takýto návrh na zvýšenie výživného nepodávala, okrem toho, že výživné bolo určené pred 14 rokmi na sumu 100,-Eur otec nejakým iným spôsobom na výživu maloletého neprispieva a uviedla, že pracuje v pekárni L. C.. C., má dva výplatné termíny a to k 15. a k 31. dňu a v mesiaci, preto dochádza k posunu pri platení výživného. V domácnosti žijú 3 osoby - ona maloleté dieťa a jej plnoletý syn B., ktorý študuje na vysokej škole v B. a zároveň aj brigáduje, z tejto brigády si dokáže zarobiť viac peňazí ako otec tvrdí, že zarobí mesačne. Čo sa týka maloletého tak uviedla, že výdavky, ktoré súdu doručila ostali zachované, zvýšili sa výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, pretože má kožné problémy, nastúpil na liečbu u kožnej lekárky na antibiotickú liečbu, zvýšili sa výdavky v súvislosti s nákladmi na tabletky, pleťovú vodu približne 10,-Eur mesačne. Aktuálne mala nečakané výdavky, kedy bolo potrebné mu vybaviť nový cestovný pas a nový občiansky preukaz. Zároveň matka uviedla, že mala zvýšené výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka na zošity a na oblečenie súvisiace s jeho praxou ako nohavice košeľa, zástera a topánky, o tom predložila súdu listinné dôkazy. Ďalej uviedla, že dostali z projektu digitálny žiak príspevok a 350,-Eur na nákup notebooku s tým, že synovi doplatila ešte 110,-Eur, zvýšili sa náklady na MHD mesačník 12,50 Eur, strava sa zvýšila na 500,-Eur za trojčlennú rodinu z toho syn A. asi 200,-Eur mesačne. Uviedla, že na webovej stránke Profesia.sk sledovala možno zamestnania otca v sfére pekár/cukrár, teda v podobnej sfére ako otec aktuálne pracuje. Zistila, spoločnosť Klas ponúka nástupný plat 1.100 až 1.500,-Eur, dokonca sa dočítala, že asi pred mesiacom spoločnosť L. C.. C., v ktorej otec pracuje už 17 rokov dala inzerát, že hľadá pekára a pomocného pekára, kde pomocný pekár má nástupný plat 900,-Eur a pekár 1.500,-Eur mesačne. Tieto inzeráty súdu predložila.
7. Otec ako účastník konania vo svojej účastníckej výpovedi na oboch pojednávaniach v podstatnom vypovedal, že jeho plat sa v období odkedy pracuje v spoločnosti L. F. C. znížil, pracuje tam približne od roku 2006 a predtým mal príjem vyšší. Táto situácia sa zmenila asi pred dva a pol rokom v čase, keď začala epidémia Covid19 a predtým 5-6 rokov robil majstra, plat bol lepší a vyšší. V podstate má celý život vážne zdravotné problémy s pravou rukou zdravotné problémy, o čom doložil sú listinný dôkaz od I. C. ortopéd zo dňa 04.07.2023, kde je uvedená diagnóza N 19.13, kde je odporučené, aby nepreťažoval zdvíhaním ťažkých bremien, eliminovať prechladenie, odporučil skrátiť pracovnú dobu pri manuálnej práci a odporučil mu injekčnú kolagénovú terapiu, o čom otec uviedol, že túto terapiu začína budúci týždeň, bude to asi 10 injekcii, za ktoré zaplatí asi 30,-Eur. Otec uviedol, že pracuje denne od 6.00 do 7.00 hod., potom je doma. Uviedol, že si skúšal nájsť aj inú prácu, aj inú, aj v inej pekárni, ale nepodarilo sa mu to, uviedol, že si privyrábal aj stavebnými prácami, ktoré už nevykonáva takmer vôbec asi rok pre problémy s rukou. Uviedol, že inzeráty na internetových portáloch ohľadom pracovných príležitostí nesleduje a prácu v inej pekárni aktuálne nerieši, pretože má obavu, že ak by si našiel inú prácu o túto by prišiel. Zároveň uviedol, že môže používať služobné auto napriek tomu, že pracuje hodinu denne a to preto, že tam robí už dlho, a preto, čo robí Auto užíva podľa potreby, keď je mu ho treba, tak mu
ho zamestnávateľ poskytne a to aj cez víkendy, cestuje s ním napríklad aj do C. J. za svojou mamou. Uviedol, že v práci sa venuje tomu, že učí ľudí ako pečivo vyrábať. Na otázku súdu ako financuje svoje náklady uviedol, že pomáhajú mu finančne predovšetkým jeho matka a jeho kamarát F. R., ten mu každý mesiac sumou 380,-Eur mesačne pomáha zaplatiť prenájom bytu na K. XX N. B., matka mu posiela peniaze podľa toho koľko potrebujem, čo sa týka jeho zdravotného stavu uviedol, že má problémy s rukou, na liečbu už rezignoval v minulosti, nesúhlasí so zvýšeným výživného na sumu 420,- Eur ani na sumu 250,-Eur ako to matka počas pojednávania navrhla. Je vyštudovaný elektrikár, túto prácu vykonával spoločnosti F. C. J. asi 7-8 rokov, prácu v zahraničí si nehľadal.
8. Na pojednávaní dňa 13.11.2023 otec neuviedol žiadne nové skutočnosti a neosvedčil, že si počas uvedeného obdobia aktívne hľadal prácu, ktorá by bola lepšie platená a vhodná aj vzhľadom na jeho problémy, o ktorých tvrdil, že nimi trpí, že sa prihlásil na úrade práce ako záujemca o zamestnanie alebo že sa prihlásil na rekvalifikačný kurz, ani to, že sa snažil riešiť svoje zdravotné problémy s rukou, nepredložil súdu ani nájomnú zmluvu bytu, o ktorú bol požiadaný, nepredložil súdu ani výpisy z banky a účtu, na ktoré ho súd vyzval, stále len tvrdil, že nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné ako je suma 100,-Eur. Záverom uviedol, že pokiaľ súd zvýšil výživné a určí mu aj zaplatiť dlžné výživné, podá návrh na súd, aby, matka doplatila výživné za čas, kedy bol maloletý v jeho starostlivosti.
9. Dňa 02.08.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie zamestnávateľa otca L., C.. C. zo dňa 01.08.2023, v ktorej bolo uvedené, že otec sa ako zamestnanec nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Výška jeho zárobku zodpovedá odpracovaným hodinám a pracovnému zaradeniu s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý bol aj dôvodom na jeho preradenie na pozíciu pomocný pekár (poradca). Zamestnancom spoločnosti je od 01.01.2017, pracovné zaradenie sa menilo 01.04.2020 z vyššie uvedeného zdravotného stavu ako aj pre pandémiu Covid 19.
10. Dňa 26.09.2023 bola súdu doručené odpoveď spoločnosti L. C.. C., v ktorej uviedli, že otec príležitostne používal v roku 2022 služobné motorové vozidlo značky F. XXX Q.- B. XXX B. na nevyhnutný čas potrebný na dopravu do a zo zamestnania z dôvodu protiepidemiologického, vzhľadom na potrebu zabezpečiť minimalizáciu jeho presunu hromadnými dopravnými prostriedkami a skutočnosť, že hlavným predmetom činnosti ich spoločnosti je pekárenská výroba, ktorá si vyžaduje splnenie prísnych hygienických kritérií ako je pre plnené ďalších špecifických úloh podľa pracovnej zmluvy. Otec je na pozícii pomocný pekár (poradca), jeho náplň práce vyplýva z pracovnej zmluvy, písomná pracovná náplň nie je vyhotovená. Hlavnou činnosťou, ktorú vykonáva, je dohliadanie, kontrola dodržiavania receptúry ich výrobkov a správneho technologického a výrobného procesu a postupu. V tejto oblasti vykonáva poradné práce, ktorými je prípad od prípadu poverovaný nadriadenými. Na uvedenú činnosť postačuje pracovný čas v priemere vyplývajúci sa ich a predchádzajúcej odpovede zo dňa 01.08.2023 a vyplývajúcich zo zaslaných mzdových listov. Pracovné zaradenie a pracovný čas boli upravené na žiadosť zamestnanca z ním uvádzaných zdravotných dôvodov a to bolestivé obmedzenie v ruke, ktoré ich spoločnosť v záujme ústretovosti akceptovala. Listinným dôkazom o zdravotnom stave zamestnanca nedisponujú. Vzhľadom na špecifický charakter pracovnej pozície, na ktorej pracuje len on, menovaný pracuje individuálne, nemá určené klasické pracovné zmeny a preto nemá spolupracovníkov, ktorí by s ním pracovali na zmene. Ďalšie skutočnosti, ktoré súd požadoval od zamestnávateľa otca, zamestnávateľ odmietol súdu predložiť, pretože podľa jeho názoru podliehajú ust. § 17 Obchodného zákonníka o ochrane utajovaných skutočnosti tvoriacich obchodné tajomstvo ich spoločnosti, nakoľko otec ako ich zamestnanec nie je nijako ani majetkovo ani personálne prepojený s ich spoločnosťou. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žiadal, aby uviedli, či otec používa služobné auto, ak áno, odkedy, na aké účely presne, aká značka, EČV, z akého dôvodu je mu poskytované, keď prácu vykonáva hodinu denne, kedy bolo OMV nadobudnuté a akým spôsobom (napr. na leasing, či bolo odpisované z nákladov), aby predložili listinné dôkazy ako technický preukaz OMV, kúpnu zmluvu OMV, knihu jázd za obdobie od 01.01.2022 doposiaľ, koľko ďalších služobných áut spoločnosť má a poskytuje v rámci Košíc. Zároveň bola vyzvaná na predloženie písomný doklad preukazujúci, kedy a na aké účely bolo otcovi poskytnuté OMV na služobné účely, na akej pracovnej pozícii pracuje, aká je jeho pracovná náplň, pracovná doba, dĺžku pracovnej doby riadne zdôvodnite, pokiaľ došlo k zmene pracovného zaradenia zo zdravotných dôvodov, na základe akej skutočnosti (predložiť listinný dôkaz), koľko majú zamestnancov, koľko z nich pracuje na plný úväzok, na polovičný úväzok, uveďte mená tých zamestnancov, ktorí s menovaným pracujú na smene.
11. Súd na tomto pojednávaní dňa 13.11.2023 vypočul svedkov, ktorých predvolal a to matku otca, kamaráta otca F. R., konateľov spoločnosti L. F. C..
12. Matka otca, pani A. B., nar. XX.XX.XXXX, vo svojej svedeckej výpovedi po zákonnom poučení v podstatnom uviedla to, že synovi poskytuje finančné prostriedky vždy, keď ju o to požiada. Dôvody, pre ktoré si peniaze pýta, ju nezaujímajú, poskytuje mu sumu od 200, 300, 400 až 500,-Eur, podľa toho ako syn potrebuje. Na otázku súdu, či vie, kde jej syn pracuje uviedla, že tam nebola. Vraj v pekárni, ale nevedela, na akej pozícii, nevedela koľko zarobí, na to načo otec pýta peniaze sa nepýta, nezaujímajú to, nevie ani koľko zarobí, pretože sa do toho nestará, peniaze mu poskytne vždy v hotovosti, neposiela mu ich na účet. Zároveň uviedla, že takto finančné pomáha aj svojmu druhému synovi, ktorému peniaze na účet posiela a to z dôvodu, že býva ďaleko v Bytči. Na otázku súdu, prečo neposiela aj otcovi peniaze na účet uviedla, že je to tak lepšie, že aj ona chodí za ním do Košíc na návštevu raz za 3 mesiace alebo pošle peniaze po jeho kamarátovi. Na otázku súdu, aký jej príjem uviedla, že nie je potrebné, aby súd o tom informovala, že je to jej vec. Súd si vyžiadal výpis zo Sociálnej poisťovne ohľadne svedkyne a zistil, že výška jej dôchodku je 634,90 Eur. Uviedla, že má aj dôchodok z Rakúska, kde predtým pracovala, jeho výšku však súdu odmietla uviesť, tiež uviedla, že pracovala ako opatrovateľka na základe zmluvy s úradom práce avšak tiež odmietla uviesť, aký z toho mala príjem. Uviedla, že s maloletým vnukom A. sa sem tam stretáva, sem tam mu pošle nejaké peniaze. Ohľadne zdravotných problémov svojho syna s rukou uviedla, že od malička, od 4 rokov, má problém s rukou, mal ju zlomenú, zle sa mu zrástla, chceli mu ju opäť lámať. Potom uviedla, že to bolo, keď mal 9 rokov, nakoniec, že to bolo v roku 1984. Chirurg jej to vtedy neodporučil. Povedala, že syn jej povedal o tom, že berie nejaká injekcie. Tiež uviedla, že môže vykonávať ľahšiu robotu, čo nekonkretizovala, ale uviedla, že určite nemôže vykonávať práce ako murár, cestár. K nej chodí buď tak, že ho privezie kamarát ale stalo sa, že prišiel aj sám autom.
13. Súd vypočul svedka N. N., narodeného XX.XX.XXXX, konateľa spoločnosti L. C.. C., ktorý po zákonnom poučení na väčšinu otázok súdu nevedel odpovedať z dôvodu, že nie je na to kompetentný, nakoľko personálne otázky spoločnosti rieši druhý konateľ pán H.. Na otázku súdu, aby uviedol, v akom pracovnom pomere je u nich pán otec uviedol, že u nich pracuje na pozícii pomocný pekár, ale nevie uviesť ako dlho pracovný vzťah trvá, asi dlhšie, menil sa, sťažoval sa kvôli pracovným obmedzeniam, nebol schopný fyzicky pracovať tak ako predtým, pretože mal úraz, zmenili mu pracovnú pozíciu, nevie z akého dôvodu a na základe akých skutočností. Na otázku súdu ako pristupujú k ostatným zamestnancom spoločnosti pokiaľ tvrdia, že nemôžu vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov a obmedzení uviedol, že to potrebuje s nimi prekonzultovať, či je schopný alebo nie je schopný danú prácu vykonávať prípadne nejaké lekárske správy, či je zdravotné spôsobilý prácu vykonávať. Nepamätá si ako to bolo v prípade otca. Na otázku súdu, aký dlhý pracovný čas majú zamestnanci v ich spoločnosti uviedol, že je to individuálne, napríklad predavačky pracujú cez deň, vodiči skoro ráno, mali predtým nejaké smeny, teraz už nemajú, nejaké nočné smeny. Nevie uviesť ako tieto pracovné smeny trvajú. Na otázku súdu, aká je u nich najkratšia pracovná doba uviedol, že je to individuálne, nevie presne uviesť, aká je najkratšia, závisí to od brigádnikov, cez živnostníkov, niekto môže prísť na hodinu, niekto na dve, niekto môže prísť na 4. Na otázku súdu ako je to v prípade riadneho trvalého pracovného pomeru uviedol, že je to 4 až 8 hod. Čo sa týka užívania služobného vozidla uviedol, že majú v spoločnosti 3 vozidlá, ktoré môžu zamestnanci používať v prípade nutnosti, konzultujú to so zástupcom, u ktorého sú zamestnaní, napríklad ak potrebuje údržba čokoľvek vybaviť alebo navštíviť zákazníka. Na otázku ako je to v prípade pána otca, ktorý pracuje ako pomocný pekár nevedel odpovedať. Uviedol, že zamestnanci môžu používať auto aj na súkromné účely, to kontroluje účtovníčka, auto si môže požičať na vlastné náklady. Na otázku súdu, akú prácu by vedeli poskytnúť osobe so zdravotným problémom, aký má pán otec uviedol, že v podstate na ich prevádzke asi žiadnu. Na otázku súdu, či je bežné v ich spoločnosti zamestnávať ľudí na hodinu denne na trvalý pracovný pomer uviedol, že nevie, či je to bežné, nevie či je otec jediný zamestnanec takto pracujúci. Vodiči sú zamestnaní na dohodu, niektorí na živnosť. Svedok uviedol, že konateľom spoločnosti je od jej začiatku teda od roku 2002. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom ako pán otec využíva ich služobné auto uviedol, že túto vedomosť nemá. Matka sa dotazovala svedka, či má vedomosť o tom, že otec auto F. značka B. XXX B. používa 7 dní v týždni a odpovedal, že o tom spoločnosť vedomosť nemá, uviedla, že to vie z toho dôvodu, že pokiaľ syn žil rok v domácnosti s otcom, toto auto 7 dní v týždni používal. Tvrdila, že spoločnosť L. C.. C. zobrala to auto na leasing a má vedomosť, že peniaze sťahovali z platu pána otca z dôvodu, že ho od spoločnosti týmto spôsobom odkúpil, ale stále je vedené na spoločnosť L. C.. C.. Ostatní účastníci otázky svedkovi nepoložili.
14. Súd vypočul ďalšieho svedka, F. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že je kamarátom pána otca, ktorého pozná 20 rokov, sú dlhoroční kamaráti. Uviedol, že nemá vedomosť o majetkových pomeroch otca a uviedol, že nevie, aká je jeho mesačná mzda, aké sú jeho mesačne náklady, uviedol, že vie, že pracuje v pekárni avšak nevedel, na akej pracovnej pozícii ani koľko zarobí. Poznajú sa ešte zo C. J., kde predtým pracovali v spoločnosti F.. S. B. sa otec presťahoval kvôli maloletému synovi. Svedok je krstným otcom maloletého A.. Na otázku súdu ako otcovi pomáha uviedol, že finančné, pomáha mu sumou 385,-Eur mesačne, niekedy 500,-Eur, niekedy 400,-Eur tak asi 3 až 4 roky. Na otázku, z akého dôvodu mu mesačne pomáha uviedol, že je to jeho najlepší kamarát, berie ho ako rodinu a na to prečo tieto peniaze potrebuje sa nepýta, nezaujíma ho to. Na otázku súdu ako mu tieto peniaze poskytuje uviedol, že vždy osobne mu ich odovzdá, neposiela mu ich na účet. Na otázku súdu, či mu otec uvádza dôvod, pre ktorý tieto peniaze potrebuje povedal, že nie, že on mu verí. V spoločnosti Panasonic zarobí v čistom 1.000 až 1.200,-Eur, nie je ženatý, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, nemá ani plnoleté ani maloleté deti, býva v rodičovskom dome, ktorý je písaný na sestru, rodičia zomreli, ale má doživotné právo užívania. Náklady má asi 170,-Eur na bývanie, stravu má viacmenej v práci, čiže je schopný otcovi prispievať alebo finančné pomáhať. V byte pána otca, s platením nájmu ktorého mu pomáha, v živote nebol, nebol u neho nikdy na návšteve, nebol sa uňho pozrieť. Keď príde do B. stretnú sa na chvíľu, odovzdá mu peniaze a ide späť domov. Alebo mu peniaze odovzdá, keď je otec v C. J.. Na otázku súdu, či vie o zdravotných problémoch otca uviedol, že vie, že má nejaké problémy s rukou avšak sa bližšie k tomu nevedel vyjadriť. Svedok uviedol, že všetky svoje ostatné náklady na bývanie uhrádza trvalým príkazom. Jeho nezaujíma, koľko otec zarobí, vie, že tam zarobí, ale nevie jeho presný príjem, vie, že je to príjem malý. Na otázku súdu, čo je podľa neho malý príjem uviedol, že nevie konkrétne či má 70, 80, 120, 150 len vie, že je to nízky príjem, z ktorého sa nedá žiť. Na otázku súdu, či vie, že má pán otec auto uviedol, že do C. J. chodí napríklad na bielom T. alebo F., že si ho požičia, ale videl ho aj na Peugeot-e. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, či má otec nejakú priateľku uviedol, že čo on vie tak žiadnu známosť nemá. S maloletým ako so svojím krstným synom sa už dlhšie nevidel, nestretol, nerozprával, nemá vedomosť, čo sa medzi ním a otcom stalo.
15. Pre úplnosť súd uvádza, že ako svedka predvolal aj ďalšieho konateľa spoločnosti UNI spol. s.r.o. pána T. H., ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu svojej práceneschopnosti, ktorá začala dňa 10.11.2023.
16. Po výpovediach svedkov otec uviedol, že je ochotný platiť na syna maximálne 200,-Eur mesačne s tým, že súd mu neurčí zaplatiť zameškané výživné, a keď mu súd určí zaplatiť zameškané výživné, bude sa súdiť pre výživné, ktoré mu patrí za čas, keď maloletý syn žil s ním v spoločnej domácnosti. So sumou 200,-Eur bez dlžného výživného matka nesúhlasila.
17. Zo mzdových listov zamestnávateľa matky, P. S. C. C., kde pracuje od 29.10.2014, aktuálne na pozícii manažér maloobchodnej predajne súd zistil, že za obdobie 01 – 11/2022 bol jej čistý mesačný príjem v priemere asi 870,-Eur.
18. Zo mzdových listov zamestnávateľa matky, za obdobie 01 – 07/2023 súd zistil, že jej čistý mesačný príjem za toto obdobie bol v priemere asi 1.055,-Eur aj s daňovým bonusom 190,-Eur na obe deti.
19. Zo mzdových listov zamestnávateľa otca, L. C.. C., súd zistil, že za obdobie 01 – 12/2022 bol jeho čistý mesačný príjem v priemere asi XX,XX Q..
20. Zo mzdových listov zamestnávateľa otca, L. C.. C., súd zistil, že za obdobie 01 – 04/2023 bol jeho čistý mesačný príjem v priemere asi XX,XX Q..
21. Zo správy Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.04.2023 mal za preukázané, že je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške 120,-Eur mesačne.
22. Na základe uvedeného skutočného stavu súd právne posúdil vec nasledovne:
23. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 36/2005 o rodine ( ďalej len ZoR), súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
24. Podľa ust. § 62 ZoR, (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa ust. § 63 ZoR (1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
26. Podľa ust. § 75 ZoR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
27. Podľa ust. § 78 ods. 1 a 3 ZoR o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa ust. § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31. Podľa ust. § 40 CMP, Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
32. Podľa ust. § 31 CMP, Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
33. Podľa článku 5 CMP, (1) Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný iba čiastočne. Z písomných vyjadrení účastníkov konania ako aj z ich ústnych prednesov a z preložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí mal súd za preukázané, že naposledy došlo
k úprave výšky výživného zo strany otca na maloletého v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11P/120/2008 dňa 15.04.2009, kedy súd určil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A. sumou 100,-Eur mesačne.
35. Keďže sa jedná o návrh na zvýšenie výživného, ktoré už bolo súdom určené, vychádzal súd zo skutočnosti ako sa od poslednej úpravy výživného zmenili pomery tak na strane oprávneného, teda maloletého dieťaťa ako aj na strane oboch rodičov. Súd konštatuje, že u všetkých odvtedy nastala podstatná zmena pomerov. Túto zmenu pomerov súd považoval za trvalú, nielen prechodnú a zásadnú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Súd preto porovnal pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného a použil pritom zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
36. V čase vydania rozhodnutia mal maloletý len 1 rok a 10 mesiacov. Matka v tom čase s ním bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem bol 158,67 Eur rodičovský príspevok a 36,51 Eur prídavky na deti. Matka má doposiaľ dve vyživovacie povinnosti, otec len jednu. Otec v čase posledného určenia výšky výživného teda v roku 2009 pracoval rovnako v spoločnosti L. C.. C., kde jeho mesačný čistý príjem za obdobie od 11,12/2007 – 11.602,-Sk t.j. 385,-Eur, za obdobie od 01/2008 do 10/2008 bol v priemere X.XXX,-XX P. XXX,-XXX.
37. Samotnou skutočnosťou odôvodňujúcou zvýšenie výživného je už dĺžka uplynulého času od poslednej úpravy výšky výživného. Nie je možné opomenúť to, že dieťa vtedy malo necelé dva roky a ku dňu vyhlásenia tohto súdneho rozhodnutia mal 16,5 roka. Je len logické a nevyvrátiteľné, že maloletý má úplne iné potreby ako keď mal necelé dva roky a aj náklady na všetky jeho výdavky sú podstatne vyššie, nakoľko je takmer dospelý muž, študent strednej školy, s čím sú bezpochyby zvýšené náklady, ktoré zďaleka neodzrkadľujú sumu 100,-Eur, ktorú otec maloletému platí ako výživné už 14 rokov.
38. Hoci z listinných dôkazov vyplýva, že čistý príjem otca je cca 52,-Eur mesačne nakoľko pracuje len hodinu denne, čo pripisuje svojim zdravotným problémom, súd nepovažoval jeho tvrdenia za pravdivé a preukázané v takom rozsahu, aby jeho tvrdeniam uveril. Hoci súdu predložil lekársku správu od I. C., ortopéda, tá je datovaná až 04.09.2023, čo súd považoval za účelové zo strany otca, navyše v tejto správe sa uvádza, že otec má chodiť na injekcie, ktoré aj absolvuje, ale až po začatí súdneho konania, doposiaľ svoj zdravotný stav vôbec neriešil dôvodiac, že on už na to rezignoval. Takýto postoj a tvrdenia otca však v konaní, kde je predmetom najlepší záujem maloletých detí, neobstoja. Veľmi zarážajúce pre súd je aj tvrdenie zamestnávateľa otca, že kvôli zdravotným problémom otca ho presunuli na pracovnú činnosť trvajúcu len hodinu denne a to v riadnom trvalom pracovnom pomere. Ešte by bolo uveriteľné, že otec pracuje hodinu denne v tejto spoločnosti ako živnostník alebo na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, otec však v tejto spoločnosti pracuje veľmi dlho.
39. Tiež je zarážajúce, že spoločnosť tvrdí, že otec je ich zamestnancom od 01.01.2017. Z výpisu z registra Sociálnej poisťovne za obdobie od 09.10.2006 do 30.04.2012 mal súd za preukázané, že otec bol v tom čase zamestnancom tejto spoločnosti, následne od 01.05.2012 do 31.12.2016 bol zamestnancom u N. N. – L.. Od 01.01.2017 je opäť zamestnancom spoločnosti L., C.. C., kde v danom období do 03/2020 zarobil v priemere cca od 250,-Eur do 300,-Eur brutto a od 04/2020 len sumu 80,- Eur brutto. Zamestnávateľ otca neustále argumentuje zmenou pracovnej pozície a zaradenia a s tým súvisiace zníženie príjmu z dôvodu zdravotných problémov otca, ktoré nemal nijako preukázané, preto nie je možné považovať jeho tvrdenie za relevantne preukázané, keďže mu otec ako zamestnanec v rozpore s platnou legislatívou pracovného práva nepredložil odborný lekársky posudok odôvodňujúci takúto zmenu.
40. Navyše je skutočne len ťažko uveriteľné, že muž vo veku otca, by sa uspokojil s výplatou 60,-Eur mesačne, robil len hodinu denne na trvalý pracovný pomer tak dlhý čas. A ak to naozaj otec prijal, tak musí niesť za takéto svoje nelogické až absurdné rozhodnutie zodpovednosť.
41. Konateľ N. N., ktorý vypovedal ako svedok uviedol, že on o tomto zamestnancovi veľa nevie, pritom v období od 01.05.2012 do 31.12.2016 otec pracoval u zamestnávateľa N. N. – UNI, preto je len ťažko uveriteľné a nepresvedčivé tvrdenia tohto svedka o tom, že nič nevie ohľadne osoby otca, ani o jeho zdravotných problémoch dôvodiac, že personálne otázky rieši druhý konateľ pán H.,
ktorý vypovedať ako svedok neprišiel pre náhlu práceneschopnosť. Na to, aby mohlo dôjsť k zmene pracovného zaradenia zamestnanca u akéhokoľvek zamestnávateľa je nevyhnutné, aby predložil lekársku správu odôvodňujúcu takýto postup. Počas celého konania takáto správa predložená nebola, pretože neexistuje.
42. Súd uvádza, že už v konaní 11P/120/2008 matka v zastúpení advokátom navrhla vykonať dôkazy a to výsluchom konateľov spoločnosti L. C.. C. ohľadne zistenia reálneho príjmu otca a rovnako zistenia, kto bol kupujúcim auta, na ktorom jazdí otec. K uvedenému nedošlo, nakoľko sa matka s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dohodli. Už v minulom konaní, v ktorom sa riešila výška výživného, otec tvrdil, že mu finančne pomáha jeho matka tak, že mu platí nájomné v sume 7.500,-Sk, a keď príde domov tak mu dá stále nejaké peniaze od 8.000,-Sk do 10.000,-Sk mesačne. Tiež uvádzal, že pracuje na pozícii pomocná sila v pekárni od novembra 2007 na polovičný úväzok 4 hodiny denne. Matka už vtedy tvrdila, že otec tam pracuje aj 10 hodín denne, tieto informácie má od iných zamestnancov pekárne, ktorí však nechcú túto skutočnosť potvrdiť pred súdom.
43. Rovnako súd nepresvedčili ani výpovede ďalších svedkov a to matky otca, pani A. B., ktorá v zásade na každú otázku súdu odpovedala, že ju to nezaujíma, nepotrebuje nič o svojom synovi vedieť, teda kde pracuje, na akej pracovnej pozícii, koľko tam zarobí, aké má zdravotné problémy, aké má výdavky a náklady, prečo si od nej pravidelne pýta vysoké sumy peňazí. Tiež nebolo uveriteľné a presvedčivé tvrdenie tejto svedkyne v otázke spôsobu, akým mu poskytuje peniaze, že zásadne len v hotovosti, pričom druhému synovi ich posiela na účet, lebo on vraj ďaleko býva, v Čadci, pričom otec býva v B., čo je tiež nezanedbateľná vzdialenosť. Svedkyňa rovnako nechcela súdu ozrejmiť výšku svojich príjmov, teda dôchodku, súd z výpisu Sociálnej poisťovne zistil, že poberá starobný dôchodok vo výške 634,90 Eur.
44. Taktiež súd nepovažoval svedeckú výpoveď kamaráta otca pána F. R. za hodnovernú, a nemal ňou preukázané tvrdenia otca o tom, že mu jeho kamarát poskytuje finančné prostriedky na úhradu nájmu bytu, pretože ak aj tento svedok zarobí 1.000 až 1.200,-Eur v čistom mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, ani dlhy, je prekvapivé, že otcovi tieto peniaze odovzdá vždy v hotovosti, pri osobnom stretnutí, pričom ostatné úhrady robí prevodom z účtu v banke, doposiaľ v byte, s platbou nájmu ktorého otcovi pomáha nebol na návšteve, nikdy v tomto byte nebol, vždy iba príde na „otočku“ zo C. J. S. B., aby otcovi dal peniaze a porozprávali sa. Na to, že sú najlepší kamaráti, vedel svedok o pomeroch otca skutočne len málo, nevedel ani to, kde presne pracuje, čo tam robí, koľko tam zarobí, akú sú jeho pomery (majetkové, osobné, zdravotné), či má priateľku.
45. Ani jeden zo svedkov teda hodnoverným spôsobom nepreukázal a nepotvrdil tvrdenia otca o tom, že mu každý mesiac finančne vypomáhajú nie malými sumami šplhajúcimi sa spolu až k 1.000,-Eurám. Dala by sa pochopiť finančná pomoc z ich strany v čase, keď naozaj sa človek dostane do finančnej tiesne a nechce sa zadĺžiť v banke, ale v danom prípade tento stav trvá už niekoľko rokov. Túto situáciu si v podstate vytvoril sám otec, ktorý pokiaľ skutočne funguje týmto spôsobom, že oficiálne zarobí aktuálne priemerne sumu 52,-Eur v čistom a nevyvíja žiadnu snahu na zlepšenie svojich pomerov, len sa spolieha na svoju matku, dôchodkyňu, že mu bude pomáhať alebo jeho kamarát, tak sám sa vystavuje rizikám, na ktoré pamätá § 75 ods. 1 ZoR. Rovnako súd spochybňuje postup zamestnávateľa otca pri preradení na inú prácu trvajúci hodinu denne.
46. Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zásad uvedených v § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne tiež vyplýva, že okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči mal. dieťaťu je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a takzvanú potencialitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
47. Pri určení výšky výživného zo strany otca súd vychádzal tiež z informácií bežne dostupných na webových stránkach a to vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR. Súd vzhľadom na vyššie uvedené vychádzal pri určovaní zvýšenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému z výšky priemernej mesačnej čistej mzdy na Slovensku vo výške 1.243,- Eur a zároveň prihliadal na odôvodnené potreby maloletého, výlučnú starostlivosť matky o maloletého.
48. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca súd dospel k záveru, že na jeho terajšiu pasivitu na pracovnom trhu v podstate nie je možné prihliadať ako na okolnosť, ktorá by mu bránila dosahovať vyšší a jeho schopnostiam adekvátny príjem na zabezpečenie výživy na maloletého. Vzhľadom na to, že otec oficiálne zarába v priemere v čistom 52,-Eur mesačne a v konaní zároveň neboli preukázané, že by existovali skutočnosti, ktoré by otcovi bránili si nájsť výhodnejšie zamestnanie. Záverom súd uvádza, že otcovi nebráni v dosahovaní príjmu ani zdravotný stav a ani nedostatok pracovných možností na trhu s vyššou mzdou dospel súd k záveru, že je v jeho schopnostiach dosahovať aj vyšší príjem je oficiálne uvedený, a teda prihliadajúc na potreby maloletého súd považuje vyššie výživné v tomto čase za zodpovedajúce jeho potenciálnym možnostiam a schopnostiam.
49. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného , ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu, a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potenciality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencialita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
50. Takto určenú výšku výživného súd považoval za primeranú potrebám maloletého dieťaťa avšak vo veku už 16,5 rokov ako aj k možnostiam a schopnostiam otca, ktorý okrem tejto vyživovacej povinnosti nemá žiadnu inú, nemá žiadne úvery, ani pôžičky, nie je po zdravotnej stránke obmedzený vo výkone pracovnej činnosti a ktorý preukázal svoje výdavky, ktoré súd považoval za výdavky bežného charakteru súvisiace s bývaním, chodom domácnosti a pod., ktoré rovnako musí uhrádzať pravidelne aj matka.
51. Súd prihliadal aj na laxný prístup otca k jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, kedy vôbec dlhé roky ako maloletý rástol, vyvíjal sa, zvyšovali sa prirodzene jeho potreby, neprispel na jeho výživu nad súdom určené výživné 100,-Eur pred 14 rokmi. Ani nepreukázal snahu zvýšiť svoje príjmy. Nie je mysliteľný takýto postoj rodiča. Ani skutočnosť, že matka má vyšší príjem ako otec nie je dôvodom na to, že otec nie je povinný sa podieľať na výžive dieťaťa.
52. Súd pripomína, že otec si musí uvedomiť, že matka dieťaťu poskytuje každodennú osobnú starostlivosť. Na to všetko musí matka vynaložiť svoj čas, čo bez pochýb zahŕňa aj istú formu vyživovacej povinnosti, ktorú súd považuje za kompenzáciu hodnoty zodpovedajúcej peňažnému príspevku druhého rodiča. Taktiež je dôležité poukázať na to, že dieťa žijúce s matkou v spoločnej domácnosti sa rovnako podieľa na nákladoch nielen za bývanie, ale rovnako aj na energie, nakoľko je len prirodzené, že rovnako využíva tieto služby ako je elektrické energia, voda, teplo, TV, internet. Tiež nemožno opomenúť, že aj náklady matky na pohonné hmoty možno považovať za sčasti zdieľané s maloletým nakoľko matka osobné motorové vozidlo používa aj na jeho potreby ako je odvoz a dovoz z a do školy a na krúžky počas celého týždňa, čo nepochybne je aj v záujme maloletého dieťaťa. Rozsah výživného nie je možné určiť iba mechanickým výpočtom, ale je potrebné prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.
53. Aktuálne sa otec s maloletým dlhšiu dobu nestretáva, ani spolu nie sú v kontakte, na otázku súdu, čo je toho príčinou, nechcel odpovedať. Nechce sa synovi vtierať, čaká kým sa mu ozve on, keď bude chcieť. Cieľom určenia výživného nie je druhého rodiča penalizovať, výška výživného nemá byť pre rodiča likvidačná položka, ale má byť primeraná jeho možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom s prihliadnutím na to, že je to prioritná povinnosť rodiča.
54. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa. Súd podotýka, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa a trvá až do okamihu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. Súd určuje iba výšku výživného v prípade, ak sa rodičia nie sú schopní sa na tom dohodnúť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.
55. O výške výživného súd rozhodol v súlade s ust. § 40 CMP. Preto napriek tomu, že návrhu matky nevyhovel v ňou navrhovanom rozsahu 420,-Eur, ale len 250,-Eur, nezamietol jej návrh v prevyšujúcej časti, ale výživné zvýšil v zmysle záverov vykonaného dokazovania. Vzhľadom na predmetné, v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný návrhom účastníkom uvedeným v návrhu na začatie konania. Súd tak nebol viazaný navrhovanou výškou výživného vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Pre aplikáciu predmetnej zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania, alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2 CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Pokiaľ Civilný mimosporový poriadok v osobitej časti pri vymedzení jednotlivých druhov konaní nedeklaruje, že konanie možno začať len na návrh, môže toto konanie začať aj bez návrhu.
56. Počiatok vyživovacej povinnosti určil súd od 23.11.2022, teda od podania návrhu. Súd vzal do úvahy aj vývoj životných nákladov, ktorý sa ale vzhľadom na aktuálnu geopolitickú situáciu ako vysoká inflácia, nárast cien potravín, služieb, energií, dotýka každého.
57. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ súd vo výrokovej časti neuviedol sumu dlžného výživného, ktorú je otec povinný zaplatiť uvádza, že je to suma 1.690,-Eur za obdobie od podania návrhu 23.11.2022 do 31.10.2023, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku, teda v novembri 2023, nebolo výživné ešte splatné. Vypočítaná nasledovne: keďže súd zvýšil výživné o 150,-Eur mesačne, otcovi vznikol dlh za mesiace: celý december 2022 a január až október 2023, teda 11 mesiacov x 150,-Eur = 1.650,-Eur, plus alikvotná časť za mesiac november 2022 ( 150,-Eur delene 30 dní=5,-Eur na deň x 8 dní do konca mesiaca november = 40,-Eur). Preto súd uviedol, že otec túto dlžnú sumu môže splácať v splátkach po 70,-Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že posledná splátka vyjde na 10,-Eur.
58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP.
59. Podľa ust. § 368 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Matka a kolízny opatrovník právo podať odvolanie nemajú, nakoľko sa ho účinne vzdali po vyhlásení rozsudku v zmysle ust. § 368 CSP.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa ust. § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie na peňažné plnenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Podľa ust. § 44 CMP, Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.