Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-195-2011.pdf
PDF · 103.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/195/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36 234 176, proti odporcovi: E. F., X.. XX.X.XXXX, L. P. Y. XX, o zaplatenie 890,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 876,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 876,92 eur od 8.8.2009 do zaplatenia a náhradu súdneho poplatku vo výške 53,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd žalobný návrh z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvné podmienky ustanovené hlave 13 § 3 a § 4 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorých v prípade omeškania s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či ich časti dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní, a v prípade omeškania klienta s úhradou splátky úveru, prípadne splátky RÚ, či jej časti dlhšieho ako 6 mesiacov, je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5 % z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 890,85 eur, úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z čiastky 890,85 eur od 24.7.2009 až do zaplatenia a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.2.2007 uzatvoril odporca s navrhovateľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1327,76 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť úver v 60 mesačných splátkach po 33,16 eur, teda spolu 1.989,60 eur. Nakoľko odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok, navrhovateľ mu dňa 23.7.2009 zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 1.240,85 eur. Odporca po zosplatnení zaplatil len 350,- eur, preto dlh predstavuje 890,85 eur.
Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 7Ro/149/2011-12 dňa 24.6.2011, ktorý sa však nepodarilo doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto ho v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 OSP zrušil v celom rozsahu.
Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavili účastníci konania, doručenie predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, pričom zároveň súhlasili s tým, aby
súd vec prejednal v ich neprítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a fotokópiou úverovej zmluvy, ktorej súčasťou sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len UP), splátkovým kalendárom zmluvy, listom - splatenie celého úveru s výzvou k úhrade, výpisom z poštovej knihy, ako i celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 27.2.2007 uzatvorili účastníci konania úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 60 mesačných splátkach po 999,- Sk (33,16 eur). Konečná výška úveru predstavovala 59.940,- Sk (1.989,65 eur). Termíny splatnosti splátok neboli určené. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 18,7 %. V zmysle hlavy 5 § 1 UP v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky, ktoré je klient podľa zmluvy a UP povinný platiť, ak z údajov na lícnej strane nevyplýva inak. Z hlavy 7, § 3, písm. a/ ÚP vyplýva povinnosť odporcu splatiť celý čerpaný úver na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Pre tento prípad bola dohodnutá v § 6 zmluvná pokuta, ktorú je povinný odporca zaplatiť a to vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Ďalšie zmluvné pokuty ÚP stanovovali v hlave 13, § 3 a § 4 a to pre prípad omeškania s úhradou splátky úveru dlhšie ako 7 dní - 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je odporca v omeškaní a dlhšie ako 6 mesiacov - 5 % z úveru, s ktorého vrátením je odporca v omeškaní.
Zo splátkového kalendára mal súd preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi do 23.7.2009 (deň vyhotovenia výzvy na splatenie celého dlhu) 23 splátok po 33,16 eur, spolu 762,68 eur. Po tomto dátume zaplatil sumu 350,- eur, ktorá bola započítaná na úhradu dlhu (336,07 eur) a zmluvných pokút (13,93 eur).
Listom zo dňa 23.7.2009 navrhovateľ oznámil odporcovi, že uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a to v náväznosti na obsah úverových podmienok s tým, že zároveň je odporca povinný uhradiť i zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Zároveň vyzval odporcu na okamžitú úhradu zostávajúcej časti úveru spolu so zmluvnou pokutou vo výške 1.240,85 eur s tým, že ak nebude táto čiastka uhradená v lehote 15 dní od dňa spísania tohto listu, bude jeho prípad postúpení k zahájeniu príslušného procesného konania.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 27.2.2007 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 27.2.2007 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur). Odporca svoju povinnosť splácať čerpaný úver dohodnutým spôsobom nesplnil, preto navrhovateľ listom zo dňa 23.7.2009 v súlade s hlavou 7, § 3, písm. a/ ÚP požiadal odporcu o zaplatenie celého čerpaného úveru. Ku dňu zosplatnenia úveru odporca uhradil 23 splátok, t.j. sumu 762,68 eur, neuhradených zostalo 37 splátok, t.j. 1.226,92 eur. Od tejto sumy súd odpočítal platbu vo výške 350,- eur, ktorú odporca po zosplatnení úveru navrhovateľovi uhradil, pričom zostatok dlhu predstavuje sumu 876,92 eur. Žalobný návrh bol teda skutkovo a právne dôvodný čo do výšky 876,92 eur, v ktorej časti súd tomuto vyhovel.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd túto spolu s úverovými podmienkami preskúmal z hľadiska zásady ochrany spotrebiteľa, t.j. či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Dojednanie zmluvných pokút v hlave 13, § 3 a § 4 ÚP považoval súd za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ na základe tohto ustanovenia si môže uplatniť voči odporcovi dvakrát zmluvnú pokutu za porušenie tej istej povinnosti, t.j. platiť splátky v termínoch splatnosti, pričom rozdiel pri týchto zmluvných pokutách spočíva len v dĺžke omeškania a to dlhšie ako 7 dní alebo dlhšie ako 6 mesiacov. Navrhovateľ ako veriteľ pri nesplácaní úveru je popritom chránený aj možnosťou požadovať splatenie celého čerpaného úveru v prípade omeškania dlhšom ako 3 mesiace. Zároveň súd poukazuje na to, že z ustanovení zmluvy o úvere, v ktorých mal byť uvedený podľa hlavy 5, § 1 ÚP aj termín splatnosti, tento nevyplýva. Súd mal za to, že v danom prípade ide o neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.
Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, kedy dohodou subjektov záväzkového vzťahu je určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty v hlave 7, § 6 ÚP je neurčité čo sa týka jej výšky, nakoľko táto je určená podľa ušlého úroku, čiže čiastky, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Podľa hlavy 5 § 1 ÚP je v jednotlivých splátkach zahrnutá príslušná časť úverovej istiny a úroky. Účastníci zmluvy dojednali splácanie úveru v 60 mesačných splátkach po 33,16 eur, pričom z takéhoto dojednania, ani zo žiadneho iného ustanovenia zmluvy, prípadne úverových podmienok, nevyplýva, aká časť z mesačnej splátky predstavuje úrok a teda nie je možné určiť ani ušlý úrok v zmysle uvedeného dojednania o zmluvnej pokute. Z týchto dôvodov súd posúdil ustanovenie o zmluvnej pokute v hlave 7 § 6 úverových podmienok ako neurčité a teda v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 OZ neplatné.
Z uvedených dôvodov súd považoval započítanie sumy 13,93 eur z platieb odporcu na zmluvné pokuty za právne nedôvodné. Preto o túto sumu znížil žalovanú istinu a návrh v tejto časti zamietol.
V časti uplatneného úroku z omeškania mal súd za to, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah a odporca sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 24.7.2009 (deň nasledujúci po spísaní výzvy na splatenie celého úveru), pričom stanovil lehotu na dobrovoľné plnenie 15 dní od spísania tohto listu. Zároveň nepreukázal, že by bol dňa 23.7.2009 jeho prejav vôle, ktorým uplatňoval splatenie celého dlhu, doručený odporcovi. Podľa poštovej knihy bola táto výzva daná na poštovú prepravu dňa 28.7.2009. Súd preto priznal
navrhovateľovi úrok z omeškania až od 8.8.2009, t.j. dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej navrhovateľom vo výzve na dobrovoľné plnenie odporcom. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, ktorého výška nepresahuje základnú úrokovú sadzbu ECB k 8.8.2009 zvýšenú o 8 percentuálnych bodov. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne z priznanej sumy 876,92 eur od 8.8.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 53,- eur, na náhradu ktorého zaviazal súd odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).