Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-133-2011.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/133/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v trestnej veci proti obžalovanému N. C. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný: N. C. B. W. S. V. Z. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom Ž.- U., t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov v inej trestnej veci,
j e v i n n ý , ž e :
ako otec maloletého C. C. nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky N. C. v U. I., hoci má k tomuto vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C 189/1996 zo dňa 24.9.1996, právoplatný dňa 18.10.1996, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 800,- Sk (26,55 Eur) mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, v období od 15.1.1997 do 6.12.2010 si túto povinnosť riadne neplnil a na výživnom N. C. dlhuje sumu vo výške 4.433,85 Eur a v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosť bola matka dieťaťa odkázaná na finančnú pomoc svojho druha
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, spáchal uvedený čin a vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 42 odsek 1 Trestného zákona v zmysle zásad § 41 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/69/2011 zo dňa 21.6.2011, právoplatný dňa 30.6.2011, ktorým bol
uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému N. C. a na hlavných pojednávaniach a vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím svedkyne N. C. a I.. F. I., prečítaním výpovede svedka Ľ. Y.Z., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov a pripojených trestných spisov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlhodobo je nezamestnaný, keď naposledy mal pracovnú zmluvu v Calexe Zlaté Moravce, kde bol prepustený. Bolo to niekedy v tom roku, keď sa mu narodil syn (pozn. súdu r. 1994). Výživné platil asi 7 alebo 8 mesiacov po prepustení z Calexu. Potom dával peniaze svojej starej matke a táto 500 alebo 1000 Sk spolu asi 5.000,- Sk, a táto tieto peniaze dávala jeho bývalej manželke po dobu asi 5 mesiacov. Občas si zarobil brigádnickymi prácami na stavbách, resp. prácami u susedov v záhradách. Keď pracoval v Prahe tak mu v nemocnici zistili epilepsiu, na ktorú sa aj liečil a z dôvodu zistenej epilepsie nemohol rôzne práce vykonávať. Invalidný dôchodok si chcel vybaviť, ale bolo mu povedané, že pokiaľ nezaplatí dlh voči poisťovni, tak si nemôže podať žiadosť na invalidný dôchodok. Peniaze na zaplatenie dlhu nemal, a preto ani nerozhodovali o invalidnom dôchodku. Návrh na zníženie výživného nepodal, pretože jeho bývalá manželka mu povedala, že od neho nič nechce, len svoje dieťa. V závere svojej výpovede obžalovaný prejavil ľútosť, že neplatil výživné, ale nemal z čoho.
Svedkyňa N. C. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovanému bolo určené výživné na syna C. rozsudkom súdu z roku 1996 vo výške po 800,- Sk mesačne. Obžalovaný za obdobie od 15.1.1997 do 6.12.2010 jej na výživné dieťaťa neprispel žiadnou sumou. Dlhuje za 155 mesiacov sumu 4.115,25 eur. S výživným na jej syna jej pomáhal priateľ Ľ. Y. a to od r. 2000. Úrad práce jej žiadne výživné neposielal. Stará matka obžalovaného jej dala výživné za 3 mesiace a to bolo hneď po rozvode a tieto peniaze započítala ako výživné zaplatené do 15.1.1997. O tom, že bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody v r. 2007-2009 sa dozvedela od jeho starej matky. So synom C. mala vážne výchovné problémy, v dôsledku toho tento bol v decembri 2010 na základe rozhodnutia súdu umiestnený do Resocializačného centra v Galante. Synovi poskytuje vreckové a hradí ďalšie pobyty v rámci terapie mimo centra. Po rozvode žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí jej finančne pomáhali Od roku 2000 žije v spoločnej domácnosti s priateľom Ľ. Y., s ktorými má dieťa narodené v roku 2006. S týmto dieťaťom je aj v súčasnosti na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu jeho zdravotných problémov. Na výdavky a potreby syna C. jej prispieva aj priateľ. Bez finančnej pomoci rodičov a priateľa by jej synovi Patrikovi hrozila núdza, keďže v čase keď bola zamestnaná mala mesačný príjem 7.500-8.800,- Sk a následne počas materskej dovolenky poberá príspevok s rodinnými prídavkami asi 210,- eur. V čase keď obžalovaný mal pracovať na verejnoprospešných prácach nezistila, že by jej na účet zo Sociálnej poisťovne boli poukazované peniaze ako výživné, a obžalovaný jej poštovou poukážkou žiadne peniaze neposlal. Až počas manželstva sa dozvedela, že obžalovaný trpí epilepsiou, nevidela počas manželstva, že by užíval lieky, ba práve naopak požíval alkoholická nápoje, čím si zhoršoval svoj zdravotný stav.
Svedkyňa I.. F. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej pacientom od roku 1994. Obžalovaný sa liečil od r. 1994 na epilepsiu a toxické genézy, tzn. že epileptické záchvaty mal vždy po požití alkoholu. Na epilepsiu sa liečil nepravidelne, nepravidelne navštevoval aj ambulanciu neurológa. Osoba, ktorá má diagnostikovanú epilepsiu, by sa mala liečiť pravidelne, chodiť pravidelne na kontroly a zdržiavať sa akéhokoľvek požíva alkoholu. Obžalovaný z dôvodu tejto diagnózy nemohol vykonávať určité práce, svedkyňa však potvrdila, že pokiaľ by sa obžalovaný uchádzal o prácu, tak by sa k nej mal dostaviť, aby mu vystavila potvrdenie o jeho zdravotnom stave. V období od r. 1997 do 2010 nemal u nej žiadnu vstupnú prehliadku, teda nežiadal od nej potvrdenie o svojom zdravotnom stave.
Podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii obžalovaný bol od 10.8. do 25.8.2009 hospitalizovaný vo Veľkom Záluží pre závislosť na alkohole, ale sám hospitalizáciu prerušil. Svedkyňa z vlastnej skúsenosti potvrdila, že viacerí jej pacienti ktorí sa liečia na epilepsiu sú zamestnaní, vykonávajú určité pomocné aj manuálne práce s tým, že určité práce nemôžu vykonávať, a preto aj obžalovaný s touto diagnózou pokiaľ by mal záujem mohol pracovať.
Z prečítanej výpovede svedka Ľ. Y. potvrdil, že 11 rokov žije v spoločnej domácnosti s N. C., ktorá má syna C.. Obžaloaný N. C. neprispieva na výživu C.. Všetky náklady v domácnosti a výdavky na C. a syna H. sú hradené z jeho príjmu, pretože N. C. je nezamestnaná. Jeho mesačný príjem je okolo 360-370 eur.
V rámci dokazovania súd prečítal listinné dôkazy, z ktorých bolo zistené, že:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C 189/1996 zo dňa 24.9.1996 právoplatným 18.10.1996 bolo manželstvo N. C. a N. C. rozvedené a obžalovanému bol určená výška vyživovacej povinnosti na mal. C. C. 800,- mesačne vždy do 15-dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky
- rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 24P/445/2010 zo dňa 21.6.2011 súd nariadil mal. C. C. pobyt v resocializačnom stredisku Čistý deň Galanta, do tohto centra bol maloletý umiestnený dňa 6.12.2010 na základe predbežného rozhodnutia
- obžalovaný mal uzavretú pracovnú zmluvu s V.. Z. S. na dobu určitú od 13.3.1997 do 13.5.1997, v mesiacoch marec a apríl mu bola spolu vyplatená čistá mzda 8.252,- Sk, vyživovaciu povinnosť nenahlásil.
- obžalovaný v trvalom pracovnom pomere pracoval od 21.9.2006 do 17.10.2006 v Chateu Modra a.s., pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe bez udania dôvodu, vyživovaciu povinnosť pri nástupe nenahlásil, za uvedené obdobie mu bola vyplatená čistá mzda 7.047,- Sk
- obžalovaný v spoločnosti BON - M Zlaté Moravce pracoval na Dohodu o vykonaní práce od 22.3.2007 do 30.4.2007 a od 1.6.2007 do 31.8.2007, za mesiace marec, apríl a jún mu bola vyplatená čistá mzda spolu 13.466,- Sk, vyživovaciu povinnosť pri nástupe nenahlásil. Z dôvodu požívania alkoholických nápojov bol pracovný vzťah ukončený.
- obžalovaný bol na ÚPSVaR evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od 28.3.1996 do 12.3.1997, od 14.5.1997 do 5.9.2004 vyradený bol z dôvodu nespolupráce - predčasné skončenie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov, od 11.4.2005 do 15.11.2005 vyradený z dôvodu nedodržania liečebného režimu, a od 14.7.2008 do 12.12.2010, vyradený bol z dôvodu nespolupráce - predčasné skončenie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pred dohodnutým termínom bez vážnych dôvodov-
- obžalovanému bola pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná od 1.7.1997 do 30.9.2004, od 1.11.2004 do 31.12.2005, od 1.9.2008 do 30.9.2010 v rôznych sumách, v roku 2010 po dobu troch mesiacov vo výške 125,57 eur, po dobu ďalších mesiacov vo výške 62,50 eur,
- na základe pokynu obžalovaného bol realizovaný predaj dlhopisov FNM a 28.8.1998 bolo finančné vysporiadanie realizované vo výške 8.160,- Sk.
- počas výkonu trestu odňatia slobody od 16.8.2007 do 16.2.2009 obžalovaný nemal nahlásenú vyživovaciu povinnosť na C. C., pracovne bol zaradený od 3.9.2007.
- pri nástupe trestu odňatia slobody dňa 6.12.2010 obžalovaný nahlásil vyživovaciu povinnosť na dieťa C. C., nar. XX.XX.XXXX, keďže nebol pracovne zaradený, zrážky z pracovnej odmeny na výživné sa menovanému vykonávali.
Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený záporne. Rodičia mu 9.9.2010 zrušili trvalý pobyt z dôvodu neprispievania financií na domácnosť a neustáleho napádania a vyhadzovania z rodinného domu. Je veľmi konfliktný typ, ktorý holduje vo veľkej miere alkoholu. V obci vykonával menšie obecné služby od 1.10.2009 do 31.3.2010, obec mu vypovedala dohodu z dôvodu jej porušenia. Počas vykonávania menších obecných služieb mu obec vyplácala 63,- eur mesačne. Na obecnom úrade neboli na neho podané sťažnosti, v priestupkovom konaní nebol riešený. V odpise registra trestov obžalovaný má štyri záznamy. V prvom prípade z dôvodu neosvedčenia sa v skúšobnej dobe mu bol nariadený výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, v ďalších troch prípadoch mu boli uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Ostatne bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/69/2011 zo dňa 21.6.2011, právoplatný 30.6.2011, mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav veci, náležite a v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie o vine a treste. Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako jeho vznik a priebeh je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, a obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť od 15.1.1997 do 6.12.2010, kedy bol mal. C. C. umiestnený do resocializačného zariadenia a za toto obdobie obžalovaný dlhuje výživné v sume 4.433,85 eur. Obžalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že neplatil výživné na svojho syna, na svoju obranu uviedol, že výživné si neplnil z toho dôvodu, že nemal finančné prostriedky keďže sa nemohol zamestnať z dôvodu choroby, t.j. diagnostikovanej epilepsie. Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďou svedkyne I.. F. I., u ktorej bol obžalovaný pacientom. Z jej výpovede mal súd jednoznačne preukázané, že síce obžalovaný má diagnostikovanú epilepsiu, epileptické záchvaty však mal opakovane vyvolané nadmerným požívaním alkoholu. Ďalej z výpovede tejto svedkyne mal súd preukázané, že obžalovaný určité fyzické práce nemohol vykonávať, ale vzhľadom na to, že k nej ako obvodnej lekárke neprišiel pre lekársku správu potvrdzujúcu schopnosť, resp. neschopnosť vykonávať prácu, usudzuje, že obžalovaný o prácu záujem nejavil. Výpoveďou svedkyne N. C. mal súd preukázané, že obžalovaný sa o svojho syna nezaujímal, či už osobne alebo telefonickým kontaktom, synovi hrozila núdza z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti obžalovaným. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že obžalovaný v období od 15.1.1997 do 6.12.2010 poberal aj dávky v hmotnej núdzi v rôznej výške, bol na krátke doby zamestnaný, kedy mu bola vždy vyplatená určitá výška mzdy, v tomto období predal aj dlhopisy FNM, a napriek tomu si svoju vyživovaciu povinnosť v sume 800,- Sk (t.j. 26,55 eur), ktorú súd považuje za sumu takmer rovnajúcu sa sume, ktorú je povinný platiť zo zákona o rodine (od 1.7.2011 suma vo výške 25,99 eur). Obranu obžalovaného spočívajúcu v jeho zlom zdravotnom stave súd považoval za účelovú, s poukazom na výpoveď svedkyne I.. I. a v neposlednom rade aj na dobu po ktorú obžalovaný (s výnimkou krátkych úsekov) nepracoval (od r.1994). Obžalovaný takto svojím úmyselným konaním, napriek tomu, že vedel akú sumu výživného má mesačne platiť na svojho syna, a napriek tomu, ani v čase keď bol zamestnaný sám a ani prostredníctvom zamestnávateľa neprispieval na výživu svojho syna, pričom si túto povinnosť neplnil ani počas výkonu trestu odňatia slobody, keď v ústave nenahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi úmyselne neplnil, čím naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a/, b/ Trestného zákona, keďže najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, vydal oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze a čin páchal po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a § 34 Trestného zákona súd prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Trestného zákona, pričom obžalovanému pričítal jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, a pričítal priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že už bol za trestný čin odsúdený. Taktiež súd prihliadol aj na spôsob spáchania trestného činu, pohnútku, ako aj na mieru zavinenia obžalovaného a následok, ktorý jeho konaním vznikol, t.j. výšku dlžného výživného (4.433,85 eur) a na dobu viac ako 13 rokov páchania trestného činu. Následne súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 31 Tr.zák., bude splnený iba uložením nepodmienečného súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a to v dolnej polovici zákonnej trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov), keďže pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je vyrovnaný. Obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Zároveň súd zrušil výrok o treste uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.zn. 5T/69/2011 zo dňa 21.6.2011, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženie, pretože súd odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin.
Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu a povedie k tomu, aby viedol riadny život a uvedomí si nesprávnosť svojho konania, a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku predchádzalo.