Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-2-2012.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5P/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: Q. B., rod. Z., nar. 31.12.1984, bytom Z. I. XX, proti odporcovi: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Š. B., nar. XX.XX.XXXX a Q. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, takto
rozhodol:
I.
Súd manželstvo Q. B., rodenej Z. a B. B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II.
Na čas po rozvode súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté deti Š. a Q. sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu tak, že navrhovateľka bude vykonávať osobnú starostlivosť od nedele 19.00 hod. párneho týždňa do nedele 19.00 hod. nepárneho týždňa a odporca bude vykonávať osobnú starostlivosť od nedele 19.00 hod. nepárneho týždňa, kedy si maloletých prevezme v mieste bydliska navrhovateľky, do nedele 19.00 hod. párneho týždňa, kedy maloletých odovzdá navrhovateľke v mieste jej bydliska.
Obaja rodičia budú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Výživné na maloletých sa neurčuje.
III.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným súdu dňa 03.01.2012, sa navrhovateľka domáhala rozvodu jej manželstva uzavretého s odporcom dňa XX.XX.XXXX B. V.. Návrh odôvodnila tým, že po počiatočných harmonických rokoch sa v r. 2006 objavili medzi nimi zásadné rozpory a názorové rozdiely, ktoré vyústili do vážnej manželskej krízy. V tom čase sa aj odporca na niekoľko mesiacov odsťahoval a
obaja zvažovali ukončiť manželstvo rozvodom. Napokon sa síce rozhodli nerozviesť, ale krízu sa viac nepodarilo vyriešiť, až sa napokon odporca v júli 2010 definitívne zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v súčasnosti už obaja majú nových životných partnerov, preto nemajú záujem obnoviť spolužitie. Súčasne navrhovateľka žiadala, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým synom na čas po rozvode tak, že schváli rodičovskú dohodu o striedavej starostlisvosti, ktorú s odporcom uzavreli.
Odporca s návrhom súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom, rodnými listami maloletých detí účastníkov, potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch navrhovateľky a odporcu, ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Obaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, u oboch ide o manželstvo prvé. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. V., ich posledné spoločné bydlisko sa nachádzalo v Z. I., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva sa narodili dvaja synovia, Š. a Q., obaja sú maloletí.
Navrhovateľka v konaní uviedla, že je pevne rozhodnutá rozviesť sa a obnovenie spolužitia s odporcom nepovažuje za možné. Aj odporca považoval manželstvo za nefunkčné, potvrdil, že v júni 2010 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a odvtedy k obnoveniu spolužitia nedošlo. Obaja účastníci zhodne uviedli, že majú nových životných partnerov a nemajú viac záujem zotrvávať v manželstve, pričom maloleté deti ich rozchod prakticky nepocítili, nakoľko obaja rodičia naďalej spoločne zabezpečujú starostlivosť o ne, aj keď už žijú v nových bydliskách a s novými partnermi. Z uvedeného dôvodu žiadali, aby na čas po rozvode boli deti zverené do ich striedavej starostlivosti.
Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené, pretože manželia spolu nežijú, nehospodária, ani sa intímne nestýkajú a ich vzťahy sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že manželstvo viac nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je niekoľko rokov už iba formálnym zväzkom a vzhľadom k tomu, že už majú nových partnerov, sú obaja pevne rozhodnutí rozviesť sa. Vychádzajúc z uvedeného súd manželstvo rozviedol a ako príčiny, vedúce k rozvratu ustálil vzájomné citové ochladenie manželov v dôsledku rozdielnych pováh a názorov na spoločný život.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
.
Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
.
Podľa § 62 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na čas po rozvode súd schválil dohodu účastníkov o úprave práv a povinností k maloletým deťom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže dohoda má prednosť pre súdnym rozhodnutím a súd nezistil jej rozpor so záujmami maloletých, ktorých starostlivosť bude aj naďalej zabezpečovaná oboma rodičmi tak ako doteraz. Z dokazovania bolo zistené, že manželia majú napriek ukončeniu partnerského spolužitia medzi sebou korektné vzťahy a bez problémov komunikujú v otázke výchovy a výživy maloletých, preto nimi navrhnutý model osobnej starostlivosti súd považoval za nanajvýš vyhovujúci a pre deti prospešný. Vychádzajúc z uvedeného súd rodičovskú dohodu schválil tak v časti osobnej starostlivosti, ako aj v časti úpravy práva zastupovať maloletých a spravovať ich majetok.
Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti výživného na maloletých, keď z vykonaného dokazovania mal zistené, že odporcova vyživovacia schopnosť s príjmom cca 1.600 eur je síce podstatne vyššia než navrhovateľkina, keďže táto dosahuje čistý príjem iba cca 550 eur, ale pokiaľ ide o mimoriadne výdavky detí, uhrádza ich odporca, čo súdu aj navrhovateľka potvrdila. Preto súd rozhodol v zmysle dohody rodičov a neurčil žiadnemu z rodičov povinnosť platiť na deti výživné.
O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. V súdenom prípade predpoklady pre priznanie náhrady trov konania nie sú splnené.
Poučenie:
Proti výroku II. a III. tohto rozsudku môže podať odvolanie iba kolízny opatrovník, a to do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu, pretože navrhovateľka a odporca sa tohto práva po jeho vyhlásení výslovne vzdali.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.