Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-20-2023.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/20/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Róbertom Veterníkom na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Martin dňa 14.11.2023 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., D. E. F., trvale bytom A. – D. A., A. G., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Žilina, a
ml. H. I., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom J. – K., K. XXXX/XX,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
- dňa 10.10.2022 v čase od 02.00 hod. do 02.25 hod., spoločne vošli do spoločných priestorov v bytovom dome na ulici C. L. X M. J., v úmysle odcudziť náhodné predmety, obžalovaný ml. H. I. kopol do drevených dverí vedúcich do spoločných pivničných priestorov, čím tieto dvere poškodil v oblasti zámkového mechanizmu, ale nakoľko týmto konaním spôsobovali hluk, zo strachu z vchodu odišli, pričom si so sebou zobrali ručnú motyčku, nájdenú v predmetnom vchode, čím spoločenstvu vlastníkov bytov pod názvom „ Družstevná 123 “ so sídlom Družstevná 1,2,3, 036 01 v Martine, IČO: 36135593 spôsobili poškodením drevených kazetových interiérových dverí škodu vo výške 70,50 €, po tom sa spoločne presunuli na ulicu Školská v Martine, kde obž. A. B. ručnou motyčkou, ktorú našli vo vchode bytového domu, poškodil tam zaparkované nákladné vozidlo značky Fiat Ducato Maxi s evidenčným číslom J., VIN:N. a to takým spôsobom, že rozbil sklenenú výplň na pravom okne spolujazdca a spoločne s obž. ml. H. I. vnikli do predmetného vozidla v úmysle odcudziť tam náhodné predmety, ktoré sa tam nachádzali, čím poškodenému K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/ X, J., spôsobili poškodením vozidla škodu vo výške 196,-€, následne sa presunuli k tam zaparkovanému nákladnému vozidlu značky Citröen Jumper s evidenčným číslom J. XXXXX, VIN:M., na ktorom poškodili dvere batožinového priestoru v úmysle vniknúť do predmetného vozidla a odcudziť tam náhodné predmety, ktoré sa tam nachádzali, čo sa im však nepodarilo, nakoľko sa na miesto dostavila hliadka Mestskej polície Martin, ktorá oboch na mieste dňa 10.10.2022 v čase o 02.25 hod. zadržala, čím poškodenému P. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, J., spôsobili poškodením vozidla škodu vo výške 742,-€,
t e d a
- pokračovacím a spoločným konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali vlámaním a závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, k dokonaniu ktorého však nedošlo,
- pokračovacím a spoločným konaním poškodili cudziu vec a spôsobili na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l i
- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
- pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., § 245 ods. 1 Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j ú
Obž. ml. H. I.
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu uloženého úhrnného trestu odňatia slobody určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.
Obž. A. B.
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 5 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obž. ml. H. I., nar. XX.XX.XXXX a obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX spoločne a nerozdielne nahradiť spôsobenú škodu trestnou činnosťou:
- poškodenému P. M., nar. XX.XX.XXXX v Martine, trvale bytom J., C. XXXX/X vo výške 400,- € (štyristo eur),
- poškodenému K. D., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom J., O. L. XXXX/X vo výške 110,- € (jednostodesať eur).
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin podala na Okresný súd Martin pod sp.zn. 1T/20/2023 obžalobu pod číslom 2Pv 509/22/5506-41 zo dňa 27.03.2023, Okresnému súdu Martin doručenej dňa 03.04.2023, obžalobu na obv. A. B., nar. XX.XX.XXXX a obv. ml. H. I., pre pokračovací zločin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. Zák. a pre pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mali dopustiť skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na konanom hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a uplatnených nárokoch na náhrady škody, keďže súd nevykonával dokazovanie o vine z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obidvoch obžalovaných, v súvislosti so skutkovými zisteniami a právnou kvalifikáciou ich konania uvedenou aj vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný ml. H. I. a obž. A. B. v súvislosti s dokazovaním k výroku o treste a uplatnených nárokoch na náhradu škody využili svoje právo a k veci odmietli vypovedať. Poškodený P. M. v súvislosti s čiastkovým útokom popísaným aj vo výrokovej časti tohto rozsudku si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 400,-€ a žiadal, aby boli obžalovaní zaviazaní mu ju uhradiť. Poškodený K. D. si v súvislosti s čiastkovým útokom jeho sa týkajúceho a uvedeného aj vo výrokovej časti tohto rozsudku si uplatnil nárok na náhradu spôsobenej škody mu vo výške 110,-€. Odborným vyjadrením spoločnosti JHS, s.r.o., Sládkovičova 10, Martin bola stanovená všeobecná hodnota poškodených vecí vo vzťahu k poškodeným K. D. a P. M. tak, ako je uvedená aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pri poškodenom K. D. bolo zohľadnené pri vlámaní do predmetného vozidla zn. Fiat Ducato ev. č. J., rozbitie sklenenej výplne – okna, pravých predných dverí s rozsahom poškodenia určeného na základe spisového materiálu a pripojenej dokumentácie vo výške spolu 196,- € a obdobne tak v súvislosti s určením výšky poškodenia vozidla Citroen Jumper, ev. č. J. vo výške 742 € bolo posudzované pri vlámaní sa do tohto vozidla prieliačenie zadných krídlových dverí a v dôsledku páčenia – poškodenia zámku dverí a tiež vyhnutí pravého krídla dverí v blízkosti zámku, či s obdobne určeným rozsahom poškodenia taktiež na základe doručeného spisového materiálu a fotodokumentácie, vo vzťahu k poškodenému P. M.. K osobe obžalovaného A. B. bolo vykonanými lustráciami zistené, že aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Žilina, kde vykonáva trest uložený mu Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 12T/28/2021 a to od 23.02.2023 do 03.09.2025 a následne má nariadený výkon trestu odňatia slobody v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 4T/26/2022 a to od 03.09.2025 do 03.05.2028. Odpisom z registra trestov je preukázané, že obžalovaný A. B. v ňom má štyri záznamy v súvislosti s trestnými vecami, prvej vedenej na Okresnej prokuratúre Martin ešte z decembra 2018, kedy bol schválený zmier pre trestný čin podľa § 236 ods. 1 Tr. Zák. , následne má v ňom zaznamenané tri odsúdenia v súvislosti s trestnými vecami vedenými na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 12T/28/2021, odsúdenie Okresným súdom Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/24/2022 a taktiež odsúdenie Okresným súdom Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 4T/26/2022, pričom boli oboznámené aj podstatné obsahy spisových materiálov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/28/2021 a spisový materiál Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/26/2022. Trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn.12T/28/2021 zo dňa 06.04.2021, právoplatným dňa 20.04.2021 bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky s povolením podmienečného odkladu jeho výkonu za súčasného uloženia aj probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní štyri roky, pričom uznesením Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/28/2021 zo dňa 05.10.2022 bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa a vykonania trestu odňatia slobody v trvaní tri roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, proti ktorému podal sťažnosť, o ktorej rozhodol uznesením Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 2Tos/31/2023 zo dňa 21.02.2023 tak, že ju ako nedôvodnú zamietol, následne mu bol výkon tohto trestu odňatia slobody nariadený dňa 21.02.2023, so započítaním väzby od 31.03.2020 do 20.04.2021. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 4T/26/2022 zo dňa 07.02.2023, právoplatným dňa 07.02.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením na jeho výkon na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený aj vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn. 2T/24/2022 zo dňa 19.05.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Výkon tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody mu bol nariadený dňa 10.03.2023. Z uvedeného je tak zrejmé, že má nariadené na vykonanie oba tieto tresty odňatia slobody uložené mu vo výmere po troch rokoch a to so zaradením v oboch prípadoch do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obž. A. B. v nej má sedem záznamov o priestupkoch, prvý zo dňa 02.06.2016 pre drobnú krádež, za čo mu bolo uložené pokarhanie, druhý
priestupok je z 10.01.2018 za drobnú krádež, za čo bol postihnutý v blokovom konaní pokutou 15,-€, tretí priestupok je zo dňa 18.08.2020 za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, za čo bol postihnutý v blokovom konaní pokutou vo výške 30,-€, ďalší priestupok je zo dňa 18.08.2020 pre narušenie občianskeho spolunažívania, za čo bol riešený v rozkaznom konaní pokutou vo výške 10,-€, ďalší priestupok je zo dňa 29.06.2021, tzv. dopravný, riešený v rozkaznom konaní, uloženie pokuty vo výške 150,-€, ďalší priestupok obdobne tzv. dopravný je zo dňa 20.07.2021, za čo bol obdobne riešený v rozkaznom konaní s uložením pokuty vo výške 150,-€ a posledný priestupok je zo dňa 09.09.2022 za nerešpektovanie výzvy verejného činiteľa, za čo bol postihnutý pokutou v blokovom konaní vo výške 30,-€. K osobe obžalovaného mladistvého H. I. súd zistil, že tento sa nenachádza v evidencii Zboru väzenskej a justičnej stráže, v odpise z registra trestov má zaznamenané jedno odsúdenie a to rozsudkom Okresného súdu Martin pod sp.zn. 4T/58/2022 zo dňa 30.03.2023, právoplatným dňa 30.03.2023 pre spáchanie prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 40 hodín, pričom v tejto veci boli prejednané podmienky výkonu trestu povinnej práce, uznesením Okresného súdu Martin sp.zn.4T/58/2022 zo dňa 31.08.2023, právoplatným dňa 31.08.2023 mu už bol určený druh a miesto výkonu trestu povinnej práce a to pre poskytovateľa práce – Mesto Martin, výkon trestu povinnej práce mu bol aj dňa 31.08.2023 nariadený aj s výzvou na nastúpenie výkonu trestu povinnej práce. Obžalovaný k tomuto uviedol, že už odpracoval celých 30 hodín z trestu povinnej práce, čo bolo potvrdené aj jeho otcom, čo súd vyhodnotil a následne posudzoval ako riešenie veci predbežnou otázkou v súvislosti s tým, že vykonaním trestu povinnej práce sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. Oboznámené bolo aj čestné prehlásenie G. J., ktorý čestne prehlásil, že je zamestnávateľom obžalovaného mladistvého H. I., pracuje u neho od 01.09.2023 ako pomocný pracovník, prácu s ním vidí na dlhodobo, je s ním spokojný, obžalovaný je bezproblémový a pracovitý. Zástupca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine navrhol obžalovanému mladistvému uložiť primeraný podmienečný trest odňatia slobody v súvislosti s prejednávanou trestnou činnosťou. Okresný súd Martin po riadení vykonaného dokazovania postupom uvedeným v Trestnom poriadku, prihliadajúc na dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, pri zachovaní ich rovnosti, hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností tejto trestnej veci jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či by ich obstaral sám, alebo orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, a takto mal za jednoznačne a bez pochybností preukázané, prihliadajúc aj na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaných, že títo svojím úmyselným pokračovacím a spoločným konaním popísaným v rámci čiastkových útokov vo výrokovej časti tohto rozsudku bezprostredne smerujúcim k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si im nijak neptriace, t. j. cudzie veci tým, že sa ich zmocnia a čin spáchali vlámaním, závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách, avšak k jeho dokonaniu však nedošlo, čím spáchali pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v štádiu pokusu v zmysle § 14 ods. 1 Tr. zák. a spáchaný tiež formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a súčasne i pokračovacím i spoločným konaním poškodili im nijak nepatriace, t.j. cudzie veci, popísané taktiež vo výrokovej časti tohto rozsudku pri jednotlivých čiastkových útokoch a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu, čím spáchali i pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. k § 245 ods. 1 Tr. zák. Po zhodnotení všetkých v tomto rozsudku uvádzaných okolností súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol na skutočnosť a zásadu ukladania trestu, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne tým iných odradí od páchania trestných činov, trest tým vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, teda postupom podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., súčasne však pri obžalovanom mladistvom H. I. prihliadol aj na ustanovenie § 97 ods. 1 Tr. zák. a na účel trestu u neho, t. j. predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má súčasne a zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť a tiež, že uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, v zmysle § 97 ods. 3 Tr. zák. je pri ukladaní trestu potrebné prihliadať aj na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého obžalovaného do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Je tiež potrebné prihliadnuť aj na ust. § 34 ods. 5 písm. c) Tr. zák. (a to u oboch obžalovaných), že pri určovaní druhu trestu, aj jeho výmery súd prihliadne aj na to, do akej miery sa
ich konanie priblížilo k dokonaniu trestného činu, tiež na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. Vychádzajúc predovšetkým z týchto zákonných ustanovení súd ml. obžalovanému zistiac u neho jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti a jej úprimnému oľutovaniu, súčasne však so zistením priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák. , že spáchal viac trestných činov a následne v súlade s ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer a mieru závažnosti tejto poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, súčasne bol povinný použiť aj ust. § 41 ods. 1 Tr. zák., keďže ho odsudzoval za dva trestné činy s povinnosťou uložiť mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin, z nich najprísnejšie trestný, to jest v aktuálnom prípade zločin krádeže v zmysle § 212 ods. 3 Tr. zák., vrátane aj povinnosti ustanovenia § 117 ods. 1 Tr. zák. v súvislosti so znížením trestných sadzieb ustanovených pri § 212 ods. 3 Tr. zák. na polovicu, pričom horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby nemôže prevyšovať dva roky, v aktuálnej trestnej veci však u neho pripadá zníženie o polovicu z dolnej hranice trestnej sadzby tri roky, pri zločine krádeže podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. a tak práve preto uložený mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov je na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spočívajúce v už vyhodnotení osoby obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a tiež na okolnosti prípadu, kedy podstatná cast trestnej činnosti zločinového charakteru bola vyhodnotená ako štádium pokusu, tiež na zdôvodnenie zabezpečenia ochrany spoločnosti a jeho nápravu s poukazom už aj na vedenie trestnoprávnej zodpovednosti v inej trestnej veci, kde riadne mal vykonať trest povinnej práce s účinkom zahladenia odsúdenia, taktiež jeho snahu a motiváciu i naďalej pracovať, k čomu bolo oboznámené čestné prehlásenie jeho zamestnávateľa mal za splnené podmienky povoľujúce podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a následne tak v súlade s ust. § 119 ods. 1 Tr. zák. mu pri povolení podmienečného odkladu uloženého úhrnného trestu odňatia slobody určil primeranú skúšobnú dobu na 15 mesiacov, t.j. pri dolnej hranici možností, ktoré boli v možnostiach určenia skúšobnej doby na jeden rok až tri roky, pričom len nevýrazné zvýšenie od dolnej hranice možnosti spočíva predsa len v tom, že už mal skúsenosti s trestnou činnosťou, za ktorú niesol trestnoprávnu zodpovednosť, a je tak potrebné ho i touto skúšobnou dobou podporiť v tom, aby nepáchal trestnú činnosť, naopak, aby viedol riadny život. Mladistvý obžalovaný sa v tomto smere poučuje aj o tom, že počas plynutia skúšobnej doby bude súd zisťovať, či vedie riadny život a ak zistí a to aj počas plynutia skúšobnej doby, že riadny život nevedie, teda že spáchal predovšetkým trestný čin alebo priestupok, musel by rozhodovať o vykonaní trestu odňatia slobody; ak však zistí po skončení skúšobnej doby, že viedol riadny život, rozhodne o jeho osvedčení a zahladení odsúdenia. V prípade obžalovaného A. B. súd použil pri ukladaní trestu to isté ustanovenie v zmysle ust. § 41 ods. 1 Tr. zák. s povinnosťou ukladania úhrnného trestu odňatia slobody v zmysle § 212 ods. 3 Tr. zák., kde je ustanovená pri ňom trestná sadzba vo výmere tri roky až desať rokov odňatia slobody, súčasne však pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l) Tr. zák. spočívajúcej v priznaní sa k spáchaniu trestnej činnosti a jej úprimnému oľutovaniu, zistiac však dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) a písm. m) Tr. zák. t.j., že spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený, išlo pritom o zločinovú trestnú činnosť, teda mal za povinnosť použiť ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., ktoré pri opätovnom spáchaní zločinu poukazuje na zvýšenie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, následne však súd vzhľadom k tomu, že zistil u neho splnenie podmienok na aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na jeho pomery tiež, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom už rozobratej by bolo pre neho neprimerane prísne a súčasne, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania opätovne zvýrazniac to, že v oboch predchádzajúcich trestných veciach, za ktoré už nesie trestnoprávnu zodpovednosť v podobe výkonu reálnych trestov odňatia slobody už uložených, v oboch prípadoch po tri roky a v oboch prípadoch so zaradením na ich výkon, do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, zvýrazniac aj ďalšiu významnú skutočnosť, že koniec posledného výkonu trestu odňatia slobody má až dňa 03.05.2028 a znova so zvýraznením toho, že v aktuálnej trestnej činnosti bol trest ukladaný za zločin krádeže spáchaný v štádiu pokusu, pričom zo skutkových zistení a záverov nielen podanej obžaloby, ale aj v zmysle prijatých vyhlásení o vine obžalovaných išlo o ich síce čiastkové útoky, ale bezprostredne nadväzujúce na seba v krátkom časovom slede, v prvom prípade so spôsobením len drobnej škody na kazetových interiérových dverách vo výške 70,50 €, následne na motorovom vozidle v jednom prípade len vo výške 196,-€ a v druhom prípade len poškodením vozidla vo výške 742,-€ Nejde o prípad nevyhnutnej potreby takého odsúdenia, aby mu bol ukladaný trest odňatia slobody v zmysle inak zvýšenia trestnej sadzby zohľadniac už aj rozvedený pomerne dlhodobý výkon už skôr uložených trestov odňatia slobody, a tak uloženie mu
úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere tri roky s použitím aj § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, ktoré poukazuje na možné zníženie dolnej hranice trestnej sadzby, mu tak uložil tento vo výmere tri roky, keďže je zrejmé, že tento trest pokiaľ mu bude nariadený už k trestom, ktoré vykonáva, tak ukončenie výkonu postupne uložených nepodmienečných trestov odňatia slobody má až dňa 03.05.2031, čo je dostatočne dlhá výmera výkonu trestu odňatia slobody z hľadiska generálnej i individuálnej prevencie i zákonnej represie vo vzťahu k obžalovanému. Súčasne tak zistiac, že v predošlých dvoch veciach má uložený výkony trestov odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z ktorých nie sú súdu známe žiadne negatívne informácie vo vzťahu k priebehu ich výkonov a prispôsobenie sa podmienkam ich výkonu, ktoré v minimálnom stupni stráženia majú byť až do 03.05.2028, je zrejmé, že niet dôvodu, aby práve v tejto veci bol zaraďovaný na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keď bolo možné použiť zákonné ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák., keďže so zreteľom na závažnosť trestných činov a mieru narušenia obžalovaného má súd za to, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v tom istom stupni stráženia, t.j. v minimálnom stupni stráženia. V adhéznom konaní súd rozhodoval aj o riadne a včas uplatnených nárokoch na náhradu škody poškodenými P. M. a K. D., ktorí si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnili, pričom z vykonaného dokazovania, výpovedí samotných poškodených, tiež podaného odborného vyjadrenia je nepochybne a bez rozporov preukázaná výška škody spôsobená poškodením vozidiel, pričom obidvoch obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne túto škodu nahradiť vo výške poškodenými uplatnenej, keďže nemohol ísť nad výšku uplatnenia, v konkrétnostiach poškodenému P. M. vo výške 400,-€ a poškodenému K. D. vo výške 110,-€ v súlade s ust. § 287 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého obžalovaného súd zaviaže k náhrade spôsobenej škody, ak bol nárok poškodeným riadne a včas uplatnený a obžalovaných odsudzuje pre trestnú činnosť, ktorou práve poškodeným bola spôsobená škoda v zmysle ust. § 46 ods. 1 Tr. por., čo je aj prípad tejto trestnej veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd v Martine. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. O prípadnom odvolaní rozhodne Krajský súd Žilina. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.