Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/12/2012

Uznesenie

Krajský súd Trenčín v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2012 prejednal sťažnosť odsúdeného

Z. K.,

nar. XX.XX.XXXX v N., bytom R., Ul. I. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 27.10.2011 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 04.07.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 21.02.2008 bol obžalovaný Z. K. uznaný vinným v bode 1) z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa §§ 8 ods. 1, 222 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 a z trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr.zák. účinného do 31.12.2005, pretože dňa 8.3.2005 poobede v Bojniciach, časť Dubnica, okres Prievidza, pred neobývaným domom v blízkosti futbalového ihriska sa zahnal tupou stranou sekáča na svoju matku poškodenú T. K., pričom úder smeroval na jej hlavu a k zasiahnutiu hlavy nedošlo, pretože poškodená zodvihla ľavú ruku, ktorou úder vykryla, následne ju zhodil na zem, kde ju udieral rukou po tvári a kopal ju do rebier, čím jej spôsobil pomliaždenie ľavej strany hrudníka so zlomeninou VII. a VIII. rebra a pomliaždenie ramena s obvyklou dobou liečenia 4 týždne a vyhrážal sa jej zabitím, pričom ak by poškodená rukou neodvrátila útok smerujúci na hlavu, došlo by k zasiahnutiu hlavy v oblasti temena a k prerazeniu kosteného krytu lebky a v prípade, že by poškodená nebola oblečená tak, ako bola, došlo by k trieštivej zlomenine minimálne 2 rebier a k poraneniu pľúcneho tkaniva úlomkami zlomených rebier s pneumotoraxom a krvácaním do pohrudničnej dutiny, ktoré zranenia by si vyžiadali liečenie nad 42 dní; v bode 2) a 3) bol uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu krádeže formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 247 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.zák. účinného do 31.12.2005. Bol za to odsúdený podľa § 222 ods. 1 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 k súhrnnému trestu odňatia slobody na 6 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol podľa § 35 ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 29.03.2005, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa zamietnutý návrh odsúdeného Z. K. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci, pretože súd nezistil podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne sťažnosť písomne zdôvodnil sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajca namietal nevieryhodnosť svedka C. I., pričom súd prvého stupňa sa touto otázkou v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal. Ďalej poukázal na výpoveď poškodenej - matky obžalovaného, ktorá na verejnom zasadnutí uviedla, že ju odsúdený nenapadol, neudrel a dokonca ani nehodil po nej sekáč. Uviedla, že len zasahovala do konfliktu medzi svedkom C. I. a jej synom. Samotný svedok na verejnom zasadnutí pritom uviedol, že on do konfliktu medzi poškodenou a jej synom nezasahoval, pričom poprel svoj konflikt s odsúdeným. Obhajca namietal tiež to, že sa súd prvého stupňa nezaoberal listinným dôkazom. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť s tým, aby bolo návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené.

Odsúdený písomne tiež veľmi podrobne zdôvodnil svoju sťažnosť, pričom poukazoval najmä na nesprávnosti v pôvodnom konaní, ako súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu. Tieto nedostatky sa týkali zistenia charakteru zranenia, o ktoré sa mal pokúsiť voči poškodenej, keď namietal najmä znalecké zistenia. Taktiež poukazoval na mentálny stav svedka I. a jeho nevieryhodnosť, a to aj v súvislosti s jeho iným trestným stíhaním, kde bolo voči odsúdenému zastavené trestné stíhanie. Ďalej namietal spôsob jeho obhajoby obhajcom, ktorého v pôvodnom konaní žiadal vymeniť, pretože sa o jeho prípad vôbec nazaujímal. Odsúdený poukázal aj na to, že už v prípravnom konaní namietal zmenu právnej kvalifikácie, pričom mu malo byť ponúknuté dohodovacie konanie. V závere sťažnosti požiadal o spravodlivé rozhodnutie o vine. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 23.02.2012 odsúdený poukázal najmä na zdravotný stav poškodenej, ktorá trpí osteoporózou a pri slabšom náraze mala vždy niečo zlomené. Tu taktiež uviedol, že v pôvodnej veci zmeškal lehotu na podanie odvolania, pretože ho obhajca zle informoval.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania rozhodoval v súlade s ustanovením na verejnom zasandutí, na ktorom sa prítomné strany v konaní mali možnosť vyjadriť k podanému návrhu. Súd na verejnom zasadnutí vyhovel aj návrhu odsúdeného a znovu vypočul svedkov T. K. a C. I., ktorí vo veci vypovedali aj na hlavnom pojednávaní.

Ďalej úvodom k jednotlivým dôvodom sťažnosti, uvádza senát krajského súdu nasledovné. Obnova konania, ako jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov, sa podľa povolí na základe zistenia nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych. V rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania, preto súd nie je oprávnený preskúmavať procesnú správnosť pôvodného postupu konania, ani správnosť pôvodných a právnych záverov. Výnimka je prípustná len podľa , (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, právoplatný rozsudok o tom, že policajt, prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinností spáchali trestný čin). Podstatná väčšina vyššie uvedených dôvodov v sťažnosti sa pritom týka práve okolností, ktoré v tomto konaní nie je možné preskúmať. Pre úplnosť k otázke zmeškania lehoty na podanie odvolania, uvádza senát krajského súdu tú okolnosť, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 04.07.2007 (č.l. 245) vyplýva, že obžalovaný sa po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a po poučení o opravnom prostriedku vzdal práva podať odvolanie a takýto prejav urobil aj voči ostatným osobám oprávneným podať v jeho prospech odvolanie.

Taktiež listinný dôkaz, na ktorý sa odvoláva v sťažnosti odsúdený - uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza, č. zo dňa 13. mája 2008 o zastavení jeho trestného stíhania v inej veci, nesvedčí o tom, že svedok C. I. je nevieryhodný, pretože ho opakovane nepravdivo obviňuje. Práve naopak z dôvodu tohto uznesenia vyplýva, že to bol práve obvinený C. I., ktorý vypovedal v prospech Z. K., keď uviedol, že sa konania nedopustil, pretože na miesto činu prišiel až potom, čo bola privolaná policajná hliadka.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí ďalej síce vyplýva, že poškodená zmenila svoju výpoveď v prospech odsúdeného - jej syna. Avšak súd prvého stupňa správne poukázal aj na povahu ostatných dôkazov, keď vina odsúdeného nebola preukázaná len výpoveďou tejto svedkyne. Pôvodná usvedčujúca výpoveď tejto svedkyne bola pritom v súlade s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. Výpoveďou tejto svedkyne aj z hľadiska vieryhodnosti sa zaoberal už súd prvého stupňa, ktorý pôvodne vo veci rozhodoval, keď na hlavnom pojednávaní svedkyňa si už podrobne na priebeh konfliktu nepamätala, avšak po prečítaní jej výpovede z prípravného konania výslovne uviedla, že je to tak, ako je napísané vo výpovedi. Svedkyňa len nevedela, či ju s tým chcel odsúdený zabiť.

K námietke odsúdeného ohľadne zdravotného stavu poškodenej (rednutie kostí) krajský súd uvádza, že podstata trestnej činnosti, pre ktorú bol právoplatne uznaný vinným nespočívala v spôsobení následku (napr. v podobe zlomením poškodenej), ale v tom, aký následok na zdraví z konania odsúdeného poškodenej reálne hrozil.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.