Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Er-428-2005.pdf
PDF · 76.44 KB
Case nature
Area
Subarea
26Er/428/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: TERRASTROJ spol. s r.o., Vlčie hrdlo 90/A, Bratislava 821 07, IČO 00 643 581, zast. Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: L., s.r.o., T. 1, P. XXX 01, IČO 31 727 913, o vymoženie 1.022,14 EUR s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, Exekútorsky úrad Košice, Kupeckého 29, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 2.3.2005 bolo Okresným súdom P. I dňa 18.3.2005 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 8.8.2011 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra bez právneho nástupcu.
Súd zistil, že povinný zanikol výmazom ex offo z obchodného registra ku dňu 03.11.2009. Spoločnosť bola vymazaná na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 29Cbr/152/2008-41 zo dňa 20. 7. 2009.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej O.s.p.), kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb, (ďalej OZ), zákon priznáva právnickej osobe spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Podľa § 20a ods. 2 OZ, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej EP) exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
Súdna prax ako dôvod neprípustnosti exekúcie akceptuje aj prípad kedy chýba niektorá z procesných podmienok, ktorú nemožno odstrániť.
Zánik povinného bez právneho nástupcu je prekážku postupu konania, ktorú nemožno odstrániť a do úvahy prichádza iba zastavenie konania. Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 14.6.2011 žiadal súdny exekútor priznať na trovách exekúcie sumu 79,97 EUR s DPH.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Na úhradu trov exekúcie nemožno zaviazať povinného, nakoľko zanikol bez právneho nástupcu.
Podľa § 203 ods. 1 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, účinného v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd predovšetkým skúma, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, resp. či dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného. Až po splnení jedného z predpokladov možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 2.3.2005. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra dňa 3.11.2009. Oprávnený svojim konaním zastavenie exekúcie nezavinil a v čase podania návrhu na začatie exekúcie nemohol predpokladať dôvod jej zastavenia. Súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že o nemajetnosti povinného bol oprávnený informovaný na základe správy zo dňa 14.10.2008. Bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Ak by súdny exekútor podal v roku 2008 podnet na zastavenie exekúcie a súd by exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného, zaviazal by zároveň oprávneného na úhradu nevyhnutných trov exekúcie. Ak neexistuje povinný, je možné na náhradu trov zaviazať oprávneného iba z dôvodov uvedených v ustanovení § 203 ods. 1 a 2 EP.
Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia § 203 EP v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno považovať za zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a táto skutočnosť nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Ustanovenie § 203 EP vo svojom texte nesporne obsahuje aj možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať, priznať v inej než uplatnenej výške. Preto hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj reálne vymôže, keďže súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa a základnou charakteristikou jeho povolania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 272/08-35 z 22.10.2008).
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.