Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-403-2011.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/403/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. - D., J.. Xl. X. X. a K., J.. X. X. B., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice IV, na návrh matky D. E., J.. XX. X. X., trvale bývajúcej v H., J. W.. V. Č.. X., za účasti otca S. E., J.. XX. X.. X., trvale bývajúceho v H., J. W.. S. Č.. X v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II č. 18C/156/2010 zo dňa 9. 2. 2011 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na mal. D. E., J.. XX. X. XXXX od 1. 12. 2011 do budúcna zo sumy 9O,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do l5. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči mal. D. E. za obdobie od 1. 12. 2011 do 29. 2. 2Ol2 vo výške l55,- eur zaväzuje otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého.
Návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. K. E., J.. X. X. B. z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 5. l2. 2Oll svoj návrh, ktorým žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletého D. zo sumy 9O,- eur mesačne na sumu l5O,- eur mesačne od 1. 12. 2011 a voči maloletej K. zo sumy 6O,- eur na sumu l5O,- eur mesačne taktiež od 1. 12. 2011 do budúcna . Zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a tento návrh odôvodňovala tým, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu spisová značka l8C/156/2010 zo dňa 9. 2.2011 a pomery sa zmenili - maloletý D. nastúpil na Strednú priemyselnú školu O. I. H., čím sa zvýšili mesačné výdavky a to konkrétne cestovné, stravné, školské potreby, ošatné. Otec okrem mesačného výživného na potreby D. ničím neprispieva. Uviedla, že má taktiež zvýšené výdavky na K. a preto žiada toto zvýšenie výživného.
Otec s návrhom matky vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa l3. l. 2Ol2 nesúhlasil, návrh navrhoval v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že matka odôvodnila ňou podaný návrh len v časti týkajúcej sa maloletého D. tým, že nastúpil na strednú školu. Namietal, že pri ostatnej úprave výživného rozsudkom z februára 2Oll bolo zohľadňované i to - pri uzatváraní súdom schválenej rodičovskej dohody , že maloletý má v krátkej budúcnosti nastúpiť na strednú školu. Taktiež poukazoval na to, že matke detí prenechal byt, ktorý bol pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov detí a preto pri
pôvodne schválenej rodičovskej dohode sa vychádzalo aj z predpokladu , že otec si obstará vlastné bývanie , čím mu vzniknú náklady spojené so splácaním hypotekárneho úveru. V apríli 2OOl si kúpil l,5 izb. byt v Košiciach v hodnote 5O OOO,- eur, ktorého časť spláca formou hypotekárneho úveru vo výške 253,56 eur mesačne a pomocou úveru, ktorý vzali jeho rodičia a ktorý tento následne spláca po l56,- eur mesačne. Ďalej uviedol, že má náklady spojené s bývaním lO7,96 eur, za plyn hradí 6,- eur mesačne, hradí si životné poistenie 25,8O eur, mesačný lístok na MHD l8,25 eur, pôžičku (spotrebný úver) 3l,- eur mesačne, telefónny účet približne 27,- eur mesačne, poistenie domácnosti 3,52 eur mesačne, poplatok za odvoz odpadu 2,6l eur mesačne, životné poistenie detí 4,39 eur mesačne a hradí výživné l5O,- eur mesačne, čiže jeho výdavky sú takmer totožné s jeho príjmom, z ktorého mu zostáva lO,55 eur na mesiac, pričom vo výdavkoch nezahrnul výdavky na potraviny, drogériu, oblečenie.
K vyjadreniu pripojil vo fotokópiách výpis z účtu za mesiace máj, júl, september, október, november a december 2Oll, kópiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžička dlžníkom P. E. M. F. E. vo výške lO OOO,- eur - pri mesačných splátkach l49,98 eur uzavretú 4. 4. 2Oll, zmluvu o pôžičke uzavretú medzi uvedenými dlžníkmi a otcom detí 4. 4. 2Oll o požičaní si otcom lO OOO,-- eur s dohodnutým splácaním v mesačných l56,- eurových splátkach, zmluvu o úvere - praktická hypotéka uzavretú medzi Poštovou bankou, a.s. ako bankou a otcom ako dlžníkom na výšku úveru 48 53O,27 eur, ktorá zmluva bola uzavretá ll. ll. 2Oll, kópiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru - flexipôžičky Všeobecnou úverovou bankou otcovi vo výške lOOO,- eur pri dohodnutých mesačných splátkach l6,95 eur, ktorá zmluva bola uzavretá 2l. 4. 2Oll, fotokópiu Poistnej zmluvy uzavretej s poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa , a.s. Bratislava a otcom so začiatkom poistenia lO. 6. 2Oll pri mesačných úhradách poistného 25,8O eur, kópiu poistky k poistnej zmluve uzavretej otcom s poisťovňou Poštovej banky, a.s. l6. ll. 2Oll pri dohodnutom polročnom poistnom 2l,l4 eur a kópie platobných dokladov SIPO za mesiace máj 2Oll a január 2Ol2.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov navrhoval, aby súd upravil vyživovaciu povinnosť primerane veku a potrebám maloletých detí s ohľadom na finančné možnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu, spisová značka l8C/156/2010 zo dňa 9. 2. 2Oll, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 3. 2Oll, ktorým došlo k úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva a to na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, v zmysle ktorej deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. vo výške po 9O,- eur mesačne a na výživu maloletej K. vo výške po 6O,- eur mesačne, pričom pri schvaľovaní rodičovskej dohody - v časti určenia výšky výživného - súd vychádzal zo zistení, že otec bol zamestnancom spoločnosti I., M..N.., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 85O,33 eur, matka bola pracovníčkou základnej školy, kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 368,- eur. Ani jeden z rodičov okrem týchto 2 maloletých detí nemal ďalšie vyživovacie povinnosti a maloletý D. bol žiakom 9. ročníka základnej školy, maloletá K. bola žiačkou II. ročníka základnej školy.
Obaja rodičia v súčasnosti sú zamestnaní u rovnakých zamestnávateľov ako v čase vyššie uvedenej ostatnej úpravy výživného, pričom zo správ týchto ich zamestnávateľov vyplýva, že matka v rámci svojho pracovného pomeru v Základnej škole N. I. H. za obdobie od l. 3. 2Oll doposiaľ dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 3l9,3O eur a otec u svojho zamestnávateľa firmy I., M..N.. za rovnaké obdobie dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 789,9O eur.
Naďalej obaja rodičia majú vyživovacie povinnosti len voči týmto dvom maloletým deťom.
Matka spolu s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým platí nájomné l84,- eur mesačne, štvrťročne hradí odvoz odpadu 26,28 mesačne, spláca úver, ktorý vzala na predmetný byt - mesačne po llO,- eur. Zároveň hradí poplatok za televíziu, internet l7,9O
eur , pričom internet potrebuje syn ku dennodennej príprave do školy. Za mobilné telefóny seba a syna hradí spolu okolo l7,35 eur mesačne. Okrem uvedeného 3-izbového bytu matka iný majetok nemá.
Otec, ako vyplýva z vyššie uvedených dôkazov, býva v l,5 izbovom byte, ktorý je v jeho vlastníctve a ktorý získal formou hypotéky, ktorú doposiaľ spláca za finančnej výpomoci - ako uviedol vo svojej výpovedi, svojej priateľky, ktorá mu prispieva na oblečenie, domácnosť, či potraviny. V súvislosti s bývaním v tomto byte hradí nájomné l2O,- eur, na ktoré mu prispieva priateľka a jeho rodičia, a to priateľka polovicou a rodičia tým, že ho niekedy živia aj celý mesiac.
Maloletá K. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, matka jej hradí v škole poplatok ZRPŠ 2O,- eur, príspevok do triedneho fondu 2O,.- eur ročne, taktiež poistku 2,- eura ročne, na učebnicu angličtiny , zošity, perá, výtvarnú výchovu , atď. jej uhradila 3O,- eur na začiatku školského roka a hradí jej taktiež poplatok za gymnastiku 2O,- eur mesačne, za obedy v školskej jedálni matka jej uhrádza poplatok okolo 25,- eur mesačne, uhradila jej poplatok za pobyt v škole v prírode l35,- eur v tomto školskom roku.
Maloletý D. od septembra 2Oll sa stal študentom strednej školy, s tým súviseli zvýšené výdavky na úhradu jeho potrieb, keďže matka mu musela uhradiť okolo lOO,- eur za učebnice, poplatok do triedneho fondu, poistenie, rôzne školské pomôcky, z čoho príspevok do triedneho fondu a na čipovú kartu bol 4O,- eur, na učebnice anglického a nemeckého jazyka spolu 4O,- eur, mesačne mu hradí poplatok v škole lO,- eur a za obedy v školskej jedálni uhrádza zatiaľ 25,- eur mesačne. Maloletý má záujem navštevovať výuku hry na gitare, avšak z finančných dôvodov si to zatiaľ nemôže dovoliť, taktiež by chcel navštevovať nejaké športové aktivity, na čo nemajú dostatok finančných prostriedkov. Ako už bolo uvedené vyššie, matka z poplatkov za mobilné telefóny l7,35 eur synovi hradí mesačne paušál lO,- eur. Maloletý v priebehu ostatného roka, na odporúčanie lekára, začal nosiť okuliare s čím súviseli zvýšené výdavky, na ktoré prispela i stará matka zo strany otca dieťaťa sumou 5O,- eur a matka uhradila maloletému za rám 7O ,- eur. Maloletému matka uhradila pred sporným obdobím pobyt v letnom tábore vo výške l35,- eur .
Otec sa s deťmi kontaktuje, na úhradu ich potrieb sporadicky prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného. Na ostatnom pojednávaní rodičia sa ujednotili a uviedli, že v spornom období otec prispel nad rámec súdom určeného výživného na potreby maloletej K. v decembri 2Oll poplatkom za školskú družinu 8.3O eur, posledný víkend pred rozhodnutím súdu vo veci jej zakúpil botasky za ll,- eur, v decembri 2Oll prispel maloletému D. ako dar ku Vianociam finančnou čiastkou , ktorá bola zároveň aj darom k meninám, v ostatnom období otec urobil 2-krát nákup potravín pre deti, spolu v hodnote 5O,- eur, prispel deťom na Mikuláša a inými formami na náhradu potrieb maloletých detí v spornom období od l. l2. 2Oll doposiaľ otec neprispel.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a vyhovel návrhu matky v časti , v ktorej sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého D., u ktorého súd zvýšil výživné od
l. l2. 2Oll, teda od mesiaca , v ktorom matka doručila súdu návrh vo veci, keďže z vykonaných dospel k jednoznačnému záveru, že na strane tohto maloletého dieťaťa došlo k podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a ktorá zmena pomerov spočíva v tom, že maloletý sa na rozdiel od času predchádzajúcej úpravy výživného, stal študentom strednej školy, ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže na takto zvýšených odôvodnených potrebách dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia a týmito potrebami dieťaťa nie sú len potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ale aj potreby ktoré súvisia s jeho vzdelávaním, ako aj kultúrnym a športovým vyžitím. Pri stanovení samotnej výšky výživného súd prihliadal na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti oň, na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zohľadnil na stranách každého z rodičov ich zistené majetkové, zárobkové a osobné pomery, kde na strane matky súd prihliadol k tomu, že matka sa stala výlučnou vlastníčkou 3-izbového bytu a na strane otca k tomu, že otec sa stal výlučným vlastníkom l,5 izbového bytu. Pokiaľ ide o pôžičky a úvery , ktoré rodičia splácajú, na úhradu týchto súd prihliadnuť nemohol, keďže tieto plnenia nemajú prednosť pred plnením si vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a slúžili k získaniu majetkového prospechu. Pri stanovení samotnej výšky výživného súd zároveň zohľadnil i pokles príjmov na stranách každého z rodičov, kde na strane matky došlo ku poklesu príjmu o takmer 5O,- eur a na strane otca o 6O,- eur, pričom na strane otca súd zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že tento má finančnú výpomoc od svojej terajšej priateľky, ako aj od svojich rodičov ako to sám uviedol vo svojich písomných podaniach i vo svojej výpovedi pred súdom.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že súdom upravené výživné, aj po zohľadnení doby, ktorá prešla od času ostatnej úpravy výživného, je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na výživu maloletého syna bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného zo strany otca na maloletého D. za obdobie od l. l2. 2Oll došlo ku vzniku dlžného výživného za 3 mesiace tohto sporného obdobia vo výške l55,- eur (to je rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 9O,- eur a novostanoveným l5O,- eur, čo je 6O,- eur na mesiac, za 3 mesiace sporného obdobia čo sa rovná l8O,- eur mínus polovica hodnoty otcom urobených nákupov potravín v spornom období pre obe deti - to je mínus 25,- eur ), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav súd návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletej K. v celom rozsahu zamietol , keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že ako na strane maloletej, tak i na stranách rodičov od ostatnej úpravy výživného , ktorá bola vykonaná súdom pred rokom, nenastala žiadna podstatná kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by sama o sebe bola dôvodom pre rozhodnutie súdu o akomkoľvek zvýšení výživného a neboli zistené ani také zmeny pomerov na stranách rodičov, ktoré by samy o sebe boli dôvodmi pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného zo strany otca voči maloletej.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).