Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/158/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Ondreja Rogosa a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného X.. Š. A.Á., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. marca 2012 v Rožňave,

rozhodol:

Súd podľa obžalovaného X.. Š. A.Č., nar.XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom R. I., N..S..Š. Č..XXX, okres Rožňava, spod obžaloby pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , , ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako daňový subjekt - jediný majiteľ a konateľ obchodnej spoločnosti LIGNOREX s.r.o. Rožňava v zdaňovacom období od januára roku 2006 do decembra roku 2008 v Rožňave si nesplnil svoju daňovú povinnosť, vyplývajúcu mu z podaných daňových priznaní na Daňovom úrade v Rožňave, keď nezaplatil priznanú daň z pridanej hodnoty, daň zo závislej činnosti, daň z motorových vozidiel a daň z príjmu právnických osôb, čím Slovenskej republike, zastúpenej Daňovým úradom v Rožňave, spôsobil škodu vo výške 120 942,17 Eur,

o s l o b o d z u j e

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodenú Slovenskú republiku, zastúpenú Daňovým riaditeľstvom SR, pracovisko Košice, a v trestnom konaní zastúpenú S.. V. H., s nárokom na náhradu spôsobenej škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný X.. Š. A. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania. Nepoprel, že dlhuje daňovému úradu finančné prostriedky uvedené v obžalobe a túto skutočnosť potvrdil. Na svoju obhajobu uviedol ďalej, že neplatenie týchto prostriedkov nebolo výsledkom úmyselného resp. svojvoľného neplatenia, ale bol to výsledok reality, ktorá v rozhodnom období nastala. Obžalovaný poukázal na zlú hospodársku situáciu svojej spoločnosti, na zlú platobnú disciplínu partnerských subjektov a taktiež na ďalšie svoje záväzky, ktoré bol povinný plniť. S daňovým úradom sa snažil dohodnúť resp. aj postupne splácať nedoplatky na daniach. Mimo toho čerpal od roku 2004 účelový úver, ktorý mohol použiť len na presne stanovenú akciu resp. cieľ. Tieto prostriedky sa mohli objavovať na

jeho účtoch aj v rokoch 2005 a 2006. Preto považuje finančné prostriedky na jednotlivých účtoch, ktoré konštatovala znalkyňa za nereálne a nezodpovedajúce skutočnosti. Mnohokrát išlo aj o zálohové platby od iných partnerov, ktoré museli byť uhrádzané ďalším partnerom, a to v rámci jednotlivých investičných akcii. Okrem toho finančné prostriedky používal na denný chod spoločnosti a mzdy v priemere okolo 30 zamestnancov. K tomu v priebehu dokazovania obžalovaný predložil prehľady potrebných denných výdavkov, ktoré sa pohybovali v roku 2006 okolo sumy 56 551,- Sk na jeden pracovný deň, v roku 2007 okolo sumy 44 063,- Sk a v roku 2008 okolo sumy 42 601,- Sk. Z ďalšieho prehľadu vyplýva, že v roku 2006 použil celkovo na úhradu miezd a odvodov sumu 2 661 251,- Sk, v roku 2007 sumu 2 818 523,- Sk a roku 2008 sumu 3 893 862,- Sk. Popritom sebe ako aj manželke priznával podnikateľskú odmenu na úrovni približne 10 000,- Sk a žil v skromných podmienkach. Vo svojich výpovediach sa obžalovaný viackrát zmienil tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní o viacerých exekúciách, ktoré postihovali všetky jeho príjmy a účty. K tomu boli doložené jednotlivé prehľady vykonávaných a prebiehajúcich exekúcii.

Splnomocnený zástupca Daňového riaditeľstva SR S.. V. H. vo svojej výpovedi potvrdil, že obžalovaný ako konateľ uvedenej spoločnosti s daňovým úradom spolupracoval, podával daňové priznania riadne a včas a až v podstate približne od roku 2006 sa jednotlivé dane neplatili v stanovených termínoch. Podľa jeho vedomostí obžalovaný riadne požiadal o odklad splatenia daní, k čomu však bolo potrebné doložiť určité podklady, ktoré neboli doložené. Z tohto dôvodu odklad povolený nebol. Na základe dohody boli stanovené termíny na splátky zaostalých daní, ale prvá splátka zrealizovaná nebola. Splnomocnený zástupca ako exekútor daňového úradu potvrdil, že sám koná v rámci exekučnej oblasti vo vzťahu k obžalovanému. Potvrdil, že voči predmetnej spoločnosti sú vedené exekučné konania, avšak doposiaľ bezvýsledne. Na účty obžalovaného boli uvalené exekučné blokácie, avšak pravdepodobne na nich dostatočné množstvo finančných prostriedkov nebolo, pretože žiadne plnenie na daňový exekučný účet neprišlo. Boli teda prijaté opatrenia smerujúce k tomu, aby obžalovaný nemohol na iný účel používať prostriedky na účtoch.

Obžalovaný reagoval na výpoveď splnomocneného zástupcu tak, že uviedol aj ďalšie exekúcie, ktoré boli na účty uvalené, teda konkrétne ich blokácie, z ktorého dôvodu bola ochromená jeho podnikateľská činnosť.

Svedok A. K. zamestnaný ako správca daní na Daňovom úrade v Rožňave zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a dodal, že pokiaľ ide o podávanie daňových priznaní obžalovaným, situácia bola veľmi dobrá až niekedy do konca roku 2005. Odvtedy sa jeho platobná disciplína zhoršovala a vznikali na daniach nedoplatky. Daňový úrad reagoval výzvami a neskôr sa pristúpilo k daňovým exekučným konaniam. Obžalovaný prejavil snahu zaplatiť daň, požiadal aj o splátky, ale nesplnil podmienky, ktoré mu daňový úrad uložil. Išlo konkrétne o nesplatenie správneho poplatku a založenie majetku v tej sume, ktorú žiadal odložiť. Svedok potvrdil viaceré stretnutia s obžalovaným, kde hovorili na túto tému. Svedok uviedol, že niektoré dane sa platia každý mesiac, niektorá štvrťročne a iné zase po skončené zdaňovacieho obdobia.

Vo veci podala písomný znalecký posudok X.. U. A., znalkyňa z odboru ekonómia a manažment - odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Znalkyňa sa zaoberala finančnými prostriedkami na jednotlivých účtoch obžalovaného resp. jeho spoločnosti. Z jej záverov vyplýva, že obžalovaný mal v čase splatnosti finančné prostriedky a mohol ich použiť na zaplatenie dane z príjmov právnických osôb, daní zo závislej činnosti, dani z pridanej hodnoty a dani z motorových vozidiel. Podľa názoru znalkyne uvedeného v znaleckom posudku č.7/2010 zo dňa 06.05.2010, ak by obžalovaný uhradil iba nedoplatky na daniach, splatné v období od 01.01.2006 do 31.12.2008, zostali by mu ešte peňažné prostriedky na ďalší chod prevádzky. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa reagovala na tvrdenia o denných výdavkov, potrebných na chod spoločnosti a vyplatené mzdy, tak, že ona neskúmala celé účtovníctvo, pretože nemala všetky podklady. Vychádzala z pokladničnej knihy a neskúmala účel, pretože to nebolo jej úlohou, na ktorý sa mali použiť peňažné prostriedky. Podľa názoru znalkyne účtovníctvo predmetnej spoločnosti nebolo vedené správne. K záverom znaleckého posudku ďalej dodala, že uvedené výsledné sumy boli konečným stavom peňažných prostriedkov, ktoré mal obžalovaný fyzicky k dispozícii. Znalkyňa neskúmala jednotlivé druhy výdavkov, exekučné blokácie, prípadne druhy faktúr.

Znalkyňa následne vypracovala dodatok k znaleckému posudku č.7/2010 po tom, ako sa oboznámila s doplnenou dokumentáciou. Popritom ako poukázala na nedostatky v účtovníctve, v závere dodatku znaleckého posudku zotrvala na závere, že uvedená spoločnosť mala dostatok peňažných prostriedkov na úhradu svojich daňových nedoplatkov.

Vo svojej ďalšej výpovedi znalkyňa uviedla, že vychádzala z údajov od všetkých známych bánk, kde mal obžalovaný resp. jeho spoločnosť účty. Okrem iného znalkyňa uviedla, že pokiaľ boli vedené exekúcie na účty obžalovaného a boli zablokované na tento účel, museli prostriedky z týchto účtov odchádzať v rámci výdavkov na tento účel. Z tohto dôvodu mohla byť dispozícia obžalovaného s týmito účtami obmedzená.

Svedkyňa X.. U. A., manželka obžalovaného, vo svojej výpovedi poukázala na to, že podvojné účtovníctvo začala robiť v roku 2005. Tomu pripisuje chyby v účtovníctve, ktoré konštatovala znalkyňa. Účtovníctvo spracovávala na základe podkladov, ktoré mala k dispozícii. Spracovávala daňové priznania spoločnosti resp. pripravovala ich na základe podkladov, ktoré jej predkladali buď obžalovaný alebo zamestnanci spoločnosti. Potvrdila, že obžalovaný sa sústavne snažil o získanie finančných prostriedkov v rámci úverov alebo pôžičiek, aby sa vedel dostať z platobnej neschopnosti a splácať exekúcie. Poukázala na to, že bankové účty, ktoré mali v rokoch 2006 až 2008 boli zablokované, banky žili z tých peňazí a zostatkov, ktoré na účte mali a z tohto dôvodu banka neposielala finančné prostriedky napr. ani exekútorom. V predchádzajúcom období, kým bol pravidelný tok peňazí a účty boli funkčné, spoločnosť si riadne plnila svoje daňové povinnosti. Iné to bolo, ak sa prednostne plnili záväzky z titulu exekúcii, exekučných trov, úrokov z omeškania a ďalších príslušenstiev.

V priebehu dokazovania boli predložené súdu prehľady jednotlivých exekúcií, ktoré zaťažovali účty v spoločnosti obžalovaného v jednotlivých bankách. Okrem prehľadu, ktoré predložil obžalovaný (celkovo 22 exekúcii v priebehu rokov 2001 až 2008) T. potvrdila 4 blokácie účtov, z toho väčšina v rokoch 2006 až 2008 na sumy 16 175,88 Eur, 30 636,75 Eur, 18 774,77 Eur a 570 893,47 Sk. B. banka potvrdila 7 takýchto skutočností na sumy od 44,34 Eur až do 18 950,19 Eur. Ľ. D. (C.) tak isto potvrdila viaceré exekúcie na značné vysoké finančné čiastky, rovnako I. I. a H. D. I..

Súd sa na hlavnom pojednávaní podrobne oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovným záverom:

Zločinu neodvedenia dane a poistné podľa , sa dopustí:

ods.1: ten, kto v malo rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne plnenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona alebo kto neoprávnene v malo rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

ods.3: ten, kto činom uvedeným v odseku 1 spôsobí značnú škodu.

Ako z uvedeného vyplýva, úlohou súdu v priebehu dokazovania bolo zistiť, či obžalovaný ako konateľ citovanej spoločnosti mal v tom ktorom období, keď boli splatné dane, dostatok finančných prostriedkov získaných spôsobom uvedeným v ustanovení a že tieto prostriedky zadržal a neodviedol určenému príjemcovi v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech. V priebehu dokazovania bolo zistené, že v určitých obdobiach v rokoch 2006 až 2008 obžalovaný mal finančné prostriedky na jednotlivých účtoch v bankách. Znalkyňa pri stanovení týchto záverov vychádzala, ako to sama uviedla, z neúplných účtovných dokladov, pričom nedostatočne z dôvodu neúplných informácii nezohľadnila denné výdavky obžalovaného a prípadné exekúcie. Z prehľadu, ktorý poskytol obžalovaný vyplýva, že za bežnej prevádzky mal vysoké výdavky na denný chod spoločnosti a následne aj na výplatu miezd svojich zamestnancov. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je však skutočnosť, že preukázateľne boli účty obžalovaného v bankách blokované množstvom exekúcií, ktoré v tom čase prebiehali. V jednotlivých prehľadoch účtov do určitej miery je

badateľné, že sa tam nachádzajú finančné prostriedky v takmer zhodnej výške, čo taktiež svedčí o tom, že sa z nich uhrádzali buď bankové poplatky resp. časť exekučných pohľadávok. Množstvo exekúcii a potvrdených blokácii na účtoch svedčí o tom, že obžalovaný nemal reálnu možnosť disponovať s týmito účtami do tej miery, že by bol schopný uhrádzať daňové nedoplatky. Je potrebné poukázať aj na to, že svedkovia potvrdili snahu obžalovaného nevyhnúť sa plateniu daňových nedoplatkov, snahu o dohodu sa daňovým úradom a snahu o získanie odkladu splatenia daní. Až do momentu, kým nenastali problémy s finančnou disciplínou obchodných partnerov obžalovaného a získavania aktív si ako daňový subjekt vzorne plnil svoje daňové povinnosti. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne možno vyhodnotiť ako také pochybnosti, ktoré jednoznačne svedčia v prospech obžalovaných. Nie je preto možné konštatovať, že sa snažil buď seba alebo niekoho iného obohatiť resp. že by sa snažil úmyselne zadržiavať a neodvádzať splatné dane.

Na základe takto vykonaného dokazovania preto súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by skutok, citovaný vo výroku rozsudku bol trestným činom a preto obžalovaného podľa spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Splnomocnený zástupca Daňového riaditeľstva SR si riadne a včas uplatnil svoje nároky. Podľa ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Keďže obžalovaný bol spod obžaloby oslobodený, o nároku poškodeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprí-

tomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok.

( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.