Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/113/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: E. F. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XX, právne zastúpená: JUDr. Helena Knopová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otca: I. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., I. XX, právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, v konaní o zmenu úpravy styku na návrh matky a o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k deťom na návrh otca takto

rozhodol:

I. Styk otca s maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B. a D. B., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje. Tým sa mení Rozsudok Okresného súdu Praha – Západ sp. zn. – 1421 z 23.05.2017 v spojení s opravným Uznesením z 13.06.2017, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prahe, spisová značka – 1658 zo 06.03.2018 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi.

II. Návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti eventuálne na umiestnenie detí do špecializovaného zariadenia zamieta.

III. Tento Rozsudok je vykonateľný doručením v zmysle .

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.08.2018 domáhala, aby súd zmenil Rozsudok Krajského súdu v Prahe, pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi, a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v roku v pondelok od 16:00 hod. do 18:30 hod. v Obchodnom centre Aupark Košice a každý párny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 13:00 hod. a dňa 24.12. od 09:00 hod. do 11:30 hod. v Obchodnom centre Aupark Košice za prítomnosti matky. Zároveň navrhla aj nariadenie neodkladného opatrenia v tom istom znení. Návrh odôvodnila tým, že zmysle uvedeného rozsudku otec nedodržiava styky s maloletými deťmi v tom zmysle, ako mu to bolo nariadené, pretože nejaví záujem si pre deti prísť a prevziať ich. Matka tvrdila, že deti na styk s otcom riadne pripravila v jej byte a otec si mal deti prevziať, avšak nestalo sa tomu tak. Otec tvrdil, že prišiel pre deti, avšak v skutočnosti sa nedostavil, neohlásil sa a k odovzdaniu detí nedošlo. Toto sa udialo opakovane, došlo k situácii aj takej, že otec sa teda dostavil pred bytovku matky, odmietal prísť pre deti k bytu matky a žiadal, aby deti prišli dole. Deti odmietali ísť, otec následne vplýval na Karolínku, ktorej zablahoželal a tvrdil jej, že jej doniesol veľkého plyšového koňa, na ktorého sa tešila. Keď zišla dole zistila, že namiesto veľkého plyšového koňa jej dal tri malé plastové koníky v krabici, ktorých už mala niekoľko, preto bola veľmi sklamaná, odmietala ísť s otcom na zmrzlinu s tým, že tvrdila, že ju otec oklamal. Počas nasledujúcich termínov styku, otec došiel už až k bytu, porozprával sa

s deťmi, avšak udialo sa to za prítomnosti pracovníčok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, deti boli pokojnejšie a dostupnejšie. Deti s ním ale odmietli ísť a vyžadovali si pozornosť matky a jej prítomnosť. Na ďalších stykoch už však nebola prítomná pracovníčka úradu práce, a teda styky prebiehali tak, ako predtým. Otec si odmietal prísť deti prevziať pred bytom, odmietal vstúpiť do vchodovej brány bytového domu, ani raz neprejavil reálnu snahu, aby si pre deti prišiel a ich prevzal v byte. Deti s ním odmietali ísť. Deti si vyžadovali prítomnosť matky. Tak, ako tomu bolo aj v čase keď sa odovzdávanie a preberanie detí malo realizovať prostredníctvom psychosociálneho centra Košice, kedy deti ani raz s otcom neodišli, čoho si bol otec dobre vedomý, avšak túto situáciu otec detí využíval na krivé obviňovanie matky, že styk s deťmi marila, čo sa však nezakladá na pravde. Otec detí ju neustále šikanoval krivými obvineniami za marenie výkonu úradného rozhodnutia, pričom týchto obvinení voči matke smeroval desiatky, či už na policajnom oddelení alebo aj na súde. Matka tvrdila, že by bola rada keby sa styk otca s deťmi riadne realizoval, avšak tak, aby z toho deti neboli vystrašené a nemali obavy a strach, preto sa domnievala, že keby styk prebiehal na verejnom mieste, kde by deti neboli s otcom samé, ale boli by za prítomnosti matky, by to bolo prospešnejšie pre deti. Preto by bolo lepšie keby sa mohol otec stretávať s deťmi v Auparku, nakoľko takáto forma za stavu, kedy sa deti s otcom reálne nestretávajú, keďže si ich otec odmietal v byte prevziať, ale zároveň ani deti napriek tomu, že ich na styk s otcom matka pripravovala samé s otcom odmietali odísť, bolo by podľa matky toto najvhodnejšie riešenie. Aj z sms komunikácie, ktorú matku predložila je zrejmé, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na tom, kde si deti majú prevziať, pretože matka trvala na tom, aby si otec pre deti prišiel priamo k jej bytu, otec však odmietal vstúpiť do brány a čakal na deti pred vchodom, pred bránou na F. X, ktoré má byť bydliskom matky a detí, nie F. J. XX, D. kde má matka trvalý pobyt. Otec sa síce teda dostavil pred bydlisko matky, avšak k odovzdaniu detí otcovi nedošlo z uvedených dôvodov. Ďalej, ako to vyplýva aj zo správy Psychosociálneho centra na Löfflerovej ulici v Košiciach z marca 2018, ako aj apríla a mája 2018, deti sa dostavili spolu s matkou do psychosociálneho centra, taktiež sa dostavil aj otec za účelom asistovaného odovzdania detí. Odovzdanie detí sa však nerealizovalo, pretože deti odmietali s otcom odísť. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.08.2018 zamietol Uznesením zo dňa 26.09.2018 sp.zn.: v spojení s Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: zo dňa 15.11.2018.

2. Otec sa k návrhu na zmenu úpravy styku vyjadril podaním doručením súdu dňa 12.10.2018 a navrhol, aby súd návrh matky v celom rozsahu zamietol. Tvrdil, že matka neposkytuje žiadnu súčinnosť pri realizácií styku detí s otcom, tieto styky marí, je celkom nečinná a preto je vylúčené aby tu bol daný akýkoľvek dôvod na zúženie a obmedzenie styku detí s otcom a jediné, čo je potrebné zabezpečiť urýchlene, je výkon rozhodnutia o styku detí s otcom. Poukázal na to, že výklad miesta preberania detí v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Prahe, ktorý matka zastáva je nielenže nesprávny a nelogický ale tento je najmä očividným dôkazom o absolútnej absencii vôle matky umožniť mu styk s deťmi. Matka sa vyjadruje, že k styku nedošlo pre jeho nezáujem, keďže nebol ochotný prísť pred dvere bytu, v ktorom matka s deťmi býva, na F. X H. D.. Právna zástupkyňa otca sa obrátila aj na právnu zástupkyňu matky a snažila sa na matku apelovať, aby umožnila styk otca s deťmi, nakoľko ňou tvrdený výklad týkajúci sa miesta preberania detí bol nesprávny, avšak právna zástupkyňa matky na tento mail nereagovala. Bydlisko nie je definované poschodím ani číslom bytu, ale ulicou a orientačným číslom bytového domu, preto je zrejmé, že povinnosť matky odovzdať deti na styk je splnená vtedy, keď deti otcovi na styk odovzdá na ulici pred bytovým domom, v ktorom s deťmi žije. Otec uviedol, že je voči nemu vedené trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal v zmysle obžaloby dopustiť voči matke maloletých detí a za tejto situácie prebiehajúceho trestného konania je absurdné, že matka požaduje, aby prišiel otec pre deti do jej bytu, resp. pred jej byt. Rovnako by bolo absurdné, keby tejto požiadavke otec aj vyhovel a vystavil sa tak riziku ďalšieho trestného stíhania či už pre porušovanie domovej slobody alebo pre iný trestný čin. Otec sa vždy dostavil pred bytový dom na F. X H. D. za účelom styku s deťmi, avšak k tomuto nedošlo, lebo matka deti pred bytový dom nepriniesla. Ak sa nemohol dostaviť, tak vždy matku o tom vopred informoval. Je pravdou, že deti odmietli s otcom odísť aj za prítomnosti kolízneho opatrovníka, avšak pravdou je to, že matka neurobila nič preto, aby tomu tak bolo, deti nevyzvala aby s ním odišli, nepovzbudila ich v styku v tom, že sa nemusia obávať lebo sa k nej po pár hodinách vrátia. Matka neurobila nič, pričom o priebehu týchto stykov navrhoval si vyžiadať správu od ÚPSVaR. Neobstojí argument matky, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať, pretože rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom.

3. Z prvotnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 22.10.2018 po podaní návrhu vyplývalo, že úrad odporučil súdu návrh matky na zmenu úpravy styku zamietnuť, pričom poukázal na rozsiahle dokazovanie a znalecký posudok PhDr. Strakovej v rámci konania na Krajskom súde v Prahe, ako aj všetky opatrenia zo strany úradu, ktoré boli realizované v rodine za účelom dosiahnutia vzájomného kompromisného riešenia, zabezpečenia vzájomnej komunikácie rodičov v najprioritnejšom záujme maloletých detí a následnej realizácie styku. To, že sa rodičia nevedia dohodnúť na realizácií úpravy styku v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prahe tak, že otec si vykladá preberanie maloletých detí pred bytovým domom na F. X H. D. a matka priamo pred bytom, je ďalším dôkazom toho, že rodičia doposiaľ nedokázali oddeliť svoje negatívne emócie a postoje od rešpektovania práva a záujmu maloletých detí. Neobstojí argumentácia matky, že deti sa s otcom odmietali stretávať, otca sa báli, pretože pri osobnej účastí pracovníkov úradu, pri realizácií úpravy styku otca s maloletými deťmi nebol preukázaný strach detí z otca, pričom matka uviedla, že maloleté deti sa neboja fyzického ublíženia zo strany otca, ale psychického nátlaku otca. Úrad poukázal na to, že rodič, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a poukázal na uložené výchovné opatrenie v rámci konania vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: , pričom doposiaľ nedošlo k náprave vzťahov medzi členmi rodiny. Najmä rodičia majú medzi sebou neustále problematické vzťahy a nedokážu sa dohodnúť v záujme maloletých detí.

Súd vo veci vykonal dokazovania a zistil tento skutkový stav:

4. Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.: zo dňa 28.01.2015 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom súd matke udelil súhlas na vycestovanie maloletých detí spolu s matkou z Českej republiky na územie Slovenskej republiky. Voči tomuto podal otec odvolanie a Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 11.03.2015 zastavil konanie vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.z.: z dôvodu nedostatku právomoci.

5. Na Okresnom súde Košice I sa viedlo konanie o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu pod sp.zn.: , pričom súd návrh na návrh maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu Uznesením zo dňa 28.09.2015 zamietol a Krajský súd v Košiciach Uznesením sp.zn.: zo dňa 30.12.2015 toto uznesenie potvrdil.

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn.: zo dňa 28.06.2015 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a od 03.02.2015 sa maloleté deti spolu s matkou nachádzajú na území Slovenskej republiky, kde žijú na adrese F. X H. D..

7. Rozsudkom Okresného súdu v Praha – Západ z 23.05.2017 sp.zn.: v spojení s Opravným Uznesením z 13.06.2017 a v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Prahe sp. zn.: – 1658 zo dňa 06.03.2018 bol okrem iného upravený styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi stýkať s účinnosťou od 29.06.2018 každý pondelok od 30.06.2018 do 01.09.2018 v dňoch 30.06.2018, 21.07.2018, 11.08.2018 a 01.09.2018 vždy v dobe od 09:00 hod. do 18:00 hod. a v dňoch 30.07.2018 a 20.08.2018 vždy v dobe od 13:00 hod. do 18:00 hod., s účinnosťou od 02.09.2018 je otec oprávnený sa s deťmi stýkať každý týždeň v pondelok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý párny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod., pričom maloleté deti si má otec prevziať v bydlisku matky, kde ich má matke následne po skončení styku odovzdať.

8. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyžiadal stanovisko od Okresného súdu Praha – Západ k pojmu bydlisko matky. Z odpovede k žiadosti o skonkrétnenie pojmu v mieste bydliska matky, súd oznámil právnej zástupkyni otca, že termín v „míste bydlište matky“ týkajúce sa odovzdávania maloletých detí znamená podľa názoru súdu, u vchodových dverí domu, či bytového domu, pretože rodič, ktorý deti preberá a nemá v uvedenom dome bydlisko, nemá prístup do domu (číslo listu 120 v spise). Deti sa s otcom nestretávali nakoľko matka odmietala ísť pred bytový dom, kde by deti otcovi odovzdala a naopak otec odmietal ísť k bytu matky, a to z toho dôvodu, že matka na neho podala trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a otec z tohto dôvodu sa obával vstupu do bytového domu k bytu matky, nakoľko sa obával ďalšieho trestného konania. Za účasti pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny došlo k stretnutiu maloletých detí s otcom, a to tak, že otec za účastí kolízneho opatrovníka a za účasti svojej matky, teda starej matky detí, vstúpili do bytového domu na F. X, išli priamo k bytu, kde matka otvorila dvere a deti sa s otcom stretli na chodbe bytového domu,

ale odmietali s ním odísť. Matka namietala, že styk sa nemá uskutočňovať na chodbe, kričala nech deti s otcom idú preč z čoho boli deti vystresované, nechceli ísť k otcovi, nechceli sa pozdraviť, otec deťom doniesol darčeky. A. bol zvedavý čo im doniesol, prišiel k otcovi bez pozdravu a bez objatia, bral si veci, potom sa osmelili aj dvojčatá, dcéra si nechala dať pusu od otca, zobrali si veci, chvíľu sa porozprávali, boli prestrašené, nestihli sa ani rozlúčiť, dvere sa zatvorili a otec so svojou matkou odišli. Matka po celý čas stála vo dverách bytu, pozerala sa na styk a na komunikáciu otca s deťmi. Matka keď za deťmi prišiel otec so starou matkou deťom povedala, že poďte sem, prišiel otec a baba, pričom deti otca predtým volali tatino a keď bola matka upozornená na to, že aká je ona „baba“ zo strany starej matky, tak sa matka opravila a kričala na deti, že poďte sem, je tu otec a stará matka. Keď deti následne prišli k dverám, boli vystresované. Tieto situácie sa opakovali viackrát. Keď sa otec dostavil na styk s maloletými deťmi so starou matkou a kamarátom, matka detí kričala na kamaráta, ktorého videla prvýkrát v živote a vynútila si, aby odišiel z chodby, pričom otec ho poprosil, aby počkal o poschodie nižšie. Deti boli z celej situácie a kriku matky vystresované, odmietali ísť k otcovi, po chvíli prišli, nechceli sa však otcovi pozdraviť, ani mu dať pusu. Dcéra, ktorá si predtým k otcovi sadla, vôbec ísť k otcovi nechcela. Stretnutie prebiehalo asi 30 minút, deti však odmietali s otcom odísť a stále sa obracali na matku s tým, čo majú povedať. Následne mu povedali, že nikam nejdú. Takýchto stykov sa odohralo niekoľko, kedy otec za asistencie tretej osoby prišiel pred byt matky. Styk otca s deťmi sa realizoval tým spôsobom, že sedeli na schodoch, vyšli pred byt a styk sa realizoval na chodbe pred bytom.

9. Obom rodičom v priebehu všetkých konaní bola opakovane poskytovaná pomoc a poradenstvo, počas ktorej bola obom rodičov zdôrazňovaná potreba rodičovskej dohody, nájdenie kompromisného riešenia v najlepšom záujme maloletých detí. Zo strany kolízneho opatrovníka z dôvodu eskalovania konfliktov pri stretávaní sa detí s otcom ešte vo februári 2016 bol požiadaný akreditovaný subjekt Miesto pod Slnkom o možnosť spolupráce pri realizácií styku otca s deťmi, o čom boli obaja rodičia informovaní a túto pomoc aj prijali. Rodina bola zaradená do programu opatrenia, zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód práce na prispôsobenie sa novej situácií v prirodzenom rodinnom prostredí a v náhradnom rodinnom prostredí, pričom cieľom úradu bolo rodine poskytnúť odbornú pomoc, eliminovať vzájomné rozpory medzi rodičmi, úprava vzájomných vzťahov a pravidelnosť kontaktu detí s ich otcom. Deti sa s otcom v tomto akreditovanom subjekte Miesto pod Slnkom stretli šestnásť krát. Od 17.09.2016 začal prebiehať aj styk detí bez prítomnosti matky v spolupráci s akreditovaným subjektom Miesto pod Slnkom sa zrealizovalo šesť takýchto stretnutí, pričom neprítomnosť matky sa postupne predlžovala z počiatočnej hodiny a pol až na dobu stretnutia tri hodiny. Deti sa s novou situáciou vyrovnávali, neprítomnosť matky na stretnutí neriešili, nevyžadovali jej návrat a počas stretnutí boli veselé, hravé a spontánne. Na stretnutia prichádzali aj ďalší členovia rodiny, s ktorými maloleté deti dlhodobo neboli v kontakte a obnovovali si rodinné väzby. Úrad oslovila aj E. H. C., K., komisárka pre deti, so žiadosťou o súčinnosť s poskytnutím informácií o priebehu styku otca s deťmi, ako aj vykonaním pohovoru s maloletými deťmi a zistením ich vôle. Tento bol vykonaný dňa 17.01.2017 v domácom prostredí, pričom vzhľadom na protichodné výpovede oboch rodičov úrad rodine poskytol možnosť uloženia výchovného opatrenia s povinnosťou zúčastňovať sa na sociálnom programe so zameraním predovšetkým na individuálne stretnutia s rodičmi, čo bolo v najprioritnejšom záujme celej situácie a prípadnú mediáciu medzi rodičmi. Nemalou dôležitosťou bolo pripraviť deti na kontakt s otcom pri plánovaní spoločných aktivít s dôrazom na bezpečný pocit maloletých detí aj utvrdzovaním, že nikto nespochybňuje to, že deti žijú s matkou a že zo strany otca im nehrozí žiadne riziko a obava, že by ich otec späť k matke nevrátil. Stretnutia otca s deťmi sa uskutočňovali aj v roku 2017 a 2018 za asistencie pracovníkov a psychológov Psychosociálneho centra v Košiciach so sídlom na Löfflerovej ulici č. 2, a to na základe Uznesenia Okresného súdu Praha – Západ, č.k.: zo dňa 15.06.2017 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prahe zo dňa 31.07.2017. K 19.02.2018 bolo uskutočnených 64 stretnutí. Od doby keď sa malo realizovať odovzdávanie detí otcovi nastala zmena, ktorá vyústila do odmietania detí tráviť s otcom vyhradený čas a odísť s ním mimo priestoru psychosociálneho centra. Zariadenie dalo rodine opakovane možnosť stretávania sa detí s otcom za prítomnosti psychologičky a matky mimo zariadenia v blízkom parku a centre. Toto sa uskutočnilo 4 krát. Matka prišla spolu s deťmi, podpísala prítomnosť a vzápätí po oznámení, že odchádza, odchádzali deti spolu s ňou. Od otca si deti zobrali iba darčeky a komunikovali s ním stroho. Odmietli s ním ostať a odísť s ním a niekoľkokrát to aj verbalizovali. Napriek snahe a podnetom otca, matky, psychologičky alebo sociálnej pracovníčky, deti sa nechceli zúčastňovať na asistovaných odovzdávaniach otcovi. Prejavili však ochotu byť s otcom v prípade, že matka bola prítomná a nablízku. Pracovníci konzultovali s rodičmi aj možnosť zmeny a úpravy stretávania sa detí s otcom, avšak neporadilo sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo matke, ako aj otcovi. Zo správy psychosociálneho centra vyplýva, že po počiatočných

úspešných stretnutiach sa nepodarilo obnoviť vzťahy medzi deťmi a otcom, preto by bolo vhodné zvážiť frekvenciu stretávania sa otca s maloletými deťmi, ako aj nájsť najvhodnejší prístup zo strany rodičov, aby sa tieto stretnutia mohli zrealizovať, pretože táto vzniknutá situácia nepôsobí priaznivo na zdravý psychický vývin detí a môže výrazne ovplyvniť ich následný vývoj a vytváranie si sociálnych vzťahov v budúcnosti. Medzi rodičmi vládne nevraživosť a matka odmieta s otcom akúkoľvek komunikáciu. V prítomnosti psychológov sa však rodičia dokázali krátku chvíľu rešpektovať a boli ochotní konzultovať určité situácie.

10. Medzi účastníkmi konania prebiehalo aj konanie o výkon rozhodnutia pod sp. zn. a doposiaľ prebieha na tunajšom súde konanie o výkon rozhodnutia Krajského súdu v Prahe pod sp.zn.: . V rámci týchto konaní o výkon rozhodnutia boli vykonané viaceré úkony, ktoré mali zabezpečiť to, aby sa maloleté deti s otcom chceli stretávať, otca neodmietali a aby došlo k realizácií styku otca s deťmi. V konaní pod sp. zn. konajúci súd uznesením zo dňa 11.1. 2019 nariadil výkon rozhodnutia - Rozsudku Krajského súdu v Prahe č. k. -1658 zo dňa 6.3.2018 v znení opravného uznesenia zo dňa 6.2.2020. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. - 387 zo dňa 12.6.2020 predmetné uznesenie potvrdil. Uznesením sp. zn. zo dňa 17.3.2021 súd uložil matke ako povinnej poriadkovú pokutu v sume 100 eur z dôvodu nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia súdu. Dňa 14.6.2021 sa na konajúcom súde uskutočnilo stretnutie v rámci Cochemského modelu, na ktorom sa zúčastnili rodičia, kolízny opatrovník a súdny psychológ. Predmetné stretnutie bolo neúspešné. Uznesením č.k. zo dňa 14.7.2021 konajúci súd uložil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zastaviť povinnej výplatu prídavkov na maloleté deti A. B., nar. X.X.XXXX, D. B., nar. X.X.XXXX a C. B., nar. X.X.XXXX. Uznesením č.k. zo dňa 7.10.2021 súd uložil matke ako povinnej poriadkovú pokutu v sume 500 eur z dôvodu nerešpektovania vykonateľného rozhodnutia súdu. Dňa 19.7.2022 súd vykonal výsluch maloletých detí za účelom zistenia ich postoja na danú situáciu. Uznesením č.k. zo dňa 7.2.2023 konajúci súd odložil výkon rozhodnutia, pokiaľ nebudú súdu známe výsledky nariadených opatrení v rámci konania o zmenu úpravy práv a povinností vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. .

11. V priebehu konania došlo zmene v realizácií styku otca s deťmi, a to tak, že ako to vyplynulo z vyjadrenia otca pred kolíznym opatrovníkom zo dňa 27.05.2019, maloleté deti sa s otcom stretávali už nie pred bytom matky, ale pred bytovým domom, a to v rozsahu 10-20 minút. Deti prišli ku bráne bytového domu, boli väčšinou ustrnuté, vystrašené, keď sa ich otec spýtal či sa nechcú prejsť alebo ísť na návštevu odpovedali, že nie. Keď sa ich spýtal, že prečo, tak povedali, že nevedia.

12. Neodkladným opatrením zo dňa 25.06.2019 sp.zn.: bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin v roku 2019. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s úpravou styku počas prázdnin v roku 2019 v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Odvolací súd Uznesením sp.zn.: zo dňa 04.11.2019 odvolacie konanie zastavil z toho dôvodu, že už uplynulo obdobie letných prázdnin roku 2019, a teda práva a povinností založené napadnutým uznesením v dôsledku uplynutia času zanikli. Následne boli ďalším neodkladným opatrením zo dňa 27.11.2019 upravené zimné prázdniny v roku 2019/2020, pričom toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.11.2019 a právoplatnosť 28.12.2019 ( č.l. 303). Toto rozhodnutie malo podstatný vplyv na vývoj vzťahu medzi rodičmi a maloletými deťmi, nakoľko od nariadenia tohto neodkladného opatrenia maloleté deti mali voči otcovi a jeho konaniu výhrady, nakoľko nesúhlasili s tým, aby ich styk počas vianočných prázdnin, resp. zimných prázdnin bol upravovaný neodkladným opatrením bez toho aby oni samé o tom vedeli a v dôsledku tohto nastal medzi deťmi, ako aj otcom konflikt. Otec súdu oznámil, že matka nerešpektovala predmetné uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 27.11.2019. Otec s deťmi nestrávil ani pár minút, pretože zo strany matky nedošlo k odovzdaniu maloletých detí na styk, keďže matka úmyselne a cielene nepripravila maloleté deti na styk a na to, že budú odovzdané do starostlivosti otca Ani po príchode otca pred vchodové dvere bytového domu nedošlo zo strany matky k žiadnej aktivite v tom smere, aby podporovala maloleté deti v osobnom kontakte s otcom. Povinnosťou matky je maloleté deti po psychickej stránke pripraviť tak, aby tieto chceli ísť s otcom a tešili sa na prítomnosť otca. Podľa otca však matka práve túto povinnosť neplní a sústavne dlhodobo deti na styk s otcom nepripravuje. Navyše dňa 06.01.2020 keď otec zmenil taktiku a zobral na ruky maloletého C., odnášal ho k motorovému vozidlu, matka otca fyzicky napadla a nasilu vytrhla z rúk maloletého C. a odviedla ho naspäť do bytového domu a zamkla dvere pred otcom. Otec k tomuto konaniu matky má aj fotodokumentáciu, videonahrávku a tiež dvoch svedkov, ktorí videli ako matka

fyzicky napadla otca a nasilu mu vytrhla z rúk maloletého C.. Až keď matka pribehla k otcovi a snažila sa mu z rúk vytrhnúť maloletého C. pribehli k nim aj maloletý A. a D., ktoré sa po tom, čo matka vzala C. z rúk otca pritúlili k matke, ona sa s nimi otočila a kráčala späť do brány. Keď sa jej otec spýtal prečo mu zabránila odísť s deťmi, tvrdila, že mu v tom nebránila. Keby matka nebola vybehla, syn by bol kľudný a nereagoval by potom negatívne, možno že by aj s otcom odišiel, nebyť chovania matky. K tomuto okrem starej matky zo strany otca existujú aj ďalší dvaja svedkovia, a to L. F. a G. B., ktorí boli prítomní tohto incidentu.

13. Neodkladným opatrením sp.zn.: zo dňa 07.12.2020 v spojení s opravným uznesením zo dňa 03.03.2021 Okresný súd Košice I upravil styk otca s maloletými deťmi počas zimných prázdnin, a to tak, že určil jednotlivé dni a čas, počas ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi, a to bez uvedenia roku, teda toto neodkladné opatrenie malo platiť do budúcna, aj na ďalšie roky.

14. Z prešetrenia pomerov v rodine kolíznym opatrovníkom a z jeho správy zo dňa 24.03.2021 súd zistil, že úrad viedol opakované telefonické rozhovory s rodičmi, viedol mailovú komunikáciu s matkou detí, otcom ako aj osobne sa zúčastnil realizácie styku a konštatoval, že naďalej, dlhodobo aj napriek predchádzajúcej dlhoročnej spolupráci a snahe doposiaľ spolupracujúcich subjektov a odborníkov, ako aj rozhodnutí súdu, maloleté deti nemali kvalitný, plnohodnotný kontakt s druhým rodičom, otcom detí, v zmysle doteraz platných rozhodnutí a neodkladných opatrení. Matka pravidelne zasielala informácie e- mailom úradu, ako aj otcovi detí a písomne a ústne uvádzala, že v maximálnej možnej miere rešpektuje súdne rozhodnutie Krajského súdu v Prahe, uisťovala, že nemá v úmysle nerešpektovať a mariť výkon stretávania sa otca s deťmi. Subjektivizovala, že z jej strany je vynakladané maximálne úsilie, aby deti s otcom na styk pripravila, namotivovala, a táto snaha ju stojí nemalé úsilie a dlhé rozhovory s deťmi. Uvádzala, že dlhodobo styk prebieha tak, že ona deti na styk s otcom riadne pripraví nielen po fyzickej stránke, ale aj po psychickej, čo je náročný proces a deti následne vychádzajú pred bytový dom. Samotné deti s otcom neodchádzajú, odmietajú to. Matka požadovala, aby boli maloleté deti vypočuté, tvrdila, že je dôležité vypočuť si názor detí, ktoré vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopné svoj názor vyjadriť a samé sa domáhajú toho, aby ich názor bol vypočutý a rešpektovaný. Matka tvrdila, že samotný otec deťom pri styku rozpráva, že nikam nemusia ísť, ale následne svoje záujmy presadzuje súdnou a právnou cestou, teda inak, ako im to sám odprezentuje. Svojím konaním ubližuje jej ako matke detí, deti sú z toho ranené a vnímajú situáciu tak, že otec ich zavádza a nie je ochotný vypočuť si ich názor a rešpektovať ich. Deti z tohto upadajú do depresií, u staršieho syna A. sa začína prejavovať agresívne správanie. Matka potvrdila, že deti si mali možnosť prečítať neodkladné opatrenie, ktorým počas zimných prázdnin roku 2021 bol upravený styk, údajne sa to udialo nedopatrením. Matke bolo opätovne poskytnuté a odporúčané poradenstvo s psychológom za účelom, ako deťom poskytovať informácie v ich životnej situácie v súvislosti s trávením času s otcom tak, aby boli dostatočne a vhodne motivované k styku.

15. Otec oznamoval kolíznemu opatrovníkovi, že od 14.12.2020 sa styk otca s deťmi vôbec nerealizuje. Deti od tohto dňa nemali ani možnosť vidieť aj napriek tomu, že pravidelne dochádza pred bytovku kde maloletí bývajú a svoj príchod matke v sms správe vždy oznámil. Kolízny opatrovník uzavrel, že aktuálne vyjadrenie prezentované matkou, že deti otca odmietajú, je možné vnímať ako výsledok dlhodobého postoja matky k osobe otca, ktorý na začiatku vznikajúceho rodičovského konfliktu deti neisto prijímali, až si ho osvojili za bežný a normálny. Vyžadovať vypočutie detí k stretávaniu sa s otcom, ktoré dlhodobo žijú s matkou a prichádzajú do kontaktu len s rodinou matky, je možné poznať už teraz a vykonanie navrhovaného dôkazu zo strany matky môže deti utvrdiť v ich aktuálnom prežívaní, postoji, prečo ešte viac otca odmietať. Prenechávanie dôležitého rozhodnutia rodiča na maloleté deti je vystavovanie záujmu dieťaťa do konfrontácie so záujmom otca, čo v dieťati môže vyvolať okrem konfliktov lojality i pocit viny. Zodpovedný rodič za výchovu detí musí vedieť, aký význam pre deti má prítomnosť oboch rodičov pre ich zdravý vývoj a podľa štádia jeho vývinu nemožno nechávať iba na posúdení alebo nálade maloletých detí, či sa styk s druhým rodičom chce alebo nechce. Počas celého obdobia bolo možné pozorovať, že názor detí bol totožný s názorom matky. Úrad má za to, že v súčasnosti vo veku detí 10-13 rokov je možné aj bez spolupráce ďalších odborníkov, aby matka ako osoba s prevahou citovej a vzťahovej väzby, ku ktorej sú deti silno citovo viazané a je pre nich smerodajnou, mohla správne deti motivovať a smerovať správnym vyhodnoteniam ich rodinnej a životnej situácie. Spochybňovanie postupov, metód, sociálnej práce s rodinou nie je vôbec vhodné, resp. požadovanie ďalších odborníkov, psychológov či psychoterapeutov, keďže doposiaľ s deťmi pracovalo viacero odborníkov a matka s deťmi nevyužila ani možnosť spolupráce s klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou nariadenou

výchovným opatrením PhDr. Reichelovou, Csc. Prípadný strach detí z osoby otca je možné polarizovať vhodným postojom, názorom a objasnením, matkou. Otec podniká právne a súdne kroky preto, že nemá možnosť stráviť čas so svojimi deťmi. Keby bol styk realizovaný, tieto kroky by nepodnikal, záleží mu na deťoch. Vzhľadom na to, že deti v podstate dlhodobo nemali styk s otcom je potrebné, aby sa čo najskôr realizoval a aby deti skutočne vedeli definovať, čo pri styku pociťujú, čo im vyhovuje, alebo nie, aby zo zážitku z kontaktu s otcom vedeli pomenovať čo sa im páči, ako by to malo prebiehať. Doposiaľ nemali možnosť zažiť ani jeden samostatný plnohodnotný kontakt s otcom a vytvoriť si svoj názor na čas strávený s otcom a osobou otca a jeho rodinou.

16. Matka k incidentu, ktorý sa udial dňa 06.01.2020 uviedla, že deti otcovi neveria, necítia v neho dôveru, čo je podporované konaním a správaním otca v určitých situáciách. Dňa 06.01.2020 sa odohral incident, ktorý spôsobil vystrašenie detí a zvýšený stres. Prvotne sa javilo, že otec chce deťom zaželať šťastný nový rok, urobil tak s A. a keď sa dostal na rad C., ktorý je menší, otec ho chytil a začal ho odnášať preč, pričom sa C. bránil. Otec C. nepočúval, aby ho pustil. Vybehol za ním teda A., ako starší brat, na pomoc. Keď sa C. vymanil z úchopu otca, deti sa rozbehli vystrašené naspäť domov. D. potom mala obrovský strach ísť na stretnutie s otcom, nakoľko sa veľmi bála, že sa situácia zopakuje aj s ňou. Nechcela s otcom ani komunikovať a vôbec mu podať ruku. Na ďalší deň sa malo uskutočniť opätovne stretnutie detí s otcom. Deti v tom čase mali 9,5 roka dvojičky a A. 12 rokov a citlivo vnímali celú situáciu. Mali a majú vytvorený vlastný názor na veci, sú zranené tým, že otec ich nepočúva a presadzuje si svoje záujmy. Matka tvrdila, že deti majú vytvorený svoj vlastný postoj a názor, preto je ťažké, aby deti nejakým spôsobom prehovorila na styk s otcom, najmä ak dôjde k takýmto incidentom, kedy sa všetka jej snaha vracia do počiatku. Deti otcovi nedôverujú, pretože povie jednu vec deťom a následne zrealizuje úplný opak. Otec im pri odovzdávaní aj do telefonického rozhovoru tvrdí, že mu nevadí ak s ním neodídu, že je to v poriadku, následne sú deti sklamané, nahnevané, lebo vidia, že napriek tvrdeniam otca, že je to v poriadku, že s ním nechcú ísť, sú vydávané ďalšie súdne rozhodnutia, ktoré sa týkajú ich povinnosti. Deti sú ochotné s otcom komunikovať, ale odmietajú s ním odísť, pričom opakovane sa vyjadrili, že prítomnosť matky by im mohla pomôcť pri realizovaní stretnutí, avšak ich názor si doposiaľ nikto nevypočul. Zo strany matky bola predložená do spisu aj komunikácia medzi ňou a otcom maloletých detí, z ktorej vyplývalo, že otec zrušil niekoľkokrát styk, kedy oznámil tesne predtým, že nepríde, pričom deti boli z toho vystresované, pretože boli pripravené na to, že otec má prísť, takže boli prítomné doma a čakali. Počas ostatných termínov kedy otec sa teda dostavil pred bránu na F. XX, čakal dole ale deti dole odmietli odísť, a to aj napriek snahe matky, ktorá toto prezentovala vo svojich sms správach, že sa snaží deti motivovať a presviedčať ich aby išli dole otca čo len pozdraviť, avšak tieto to odmietli. Deti majú z otca strach, obavy a hnev. Považujú ho za násilného, bezohľadného, ako aj klamára. Všetko čo povedia prekrúti, a preto sa s ním odmietajú stretávať. A. už dokonca otcovi aj do telefónu vynadal nakoľko otec ho v tejto telefonickej komunikácií vyprovokoval do takej miery, že A. sa neovládol.

17. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.06.2021 vyplýva, že dňa 14.06.2021 bol vedený s maloletými deťmi pohovor v domácom prirodzenom prostredí detí. Rozhovor sa viedol za prítomnosti pracovníkov úradu bez prítomnosti matky, či inej dospelej osoby. Každé z detí podstúpilo rozhovor samostatne. Z tohto rozhovoru vyplynulo, že maloleté deti, a to konkrétne maloletý A., sa vyjadril, že otcovi neverí, nie je to človek s ktorým by mal záujem tráviť svoj čas, pretože má ľudí s ktorými čas chce tráviť a nevidí dôvod, prečo by mal tráviť čas s niekým koho nemá rád. Obáva sa, že otec by si mohol vymyslieť niečo proti nemu alebo proti mame, čo sa aj stalo, napr. keď na sviatky zobral C. na ruky, odmieta odísť s otcom. Mama im stále hovorí, že majú s otcom ísť, je tam súdne rozhodnutie, že ho majú rešpektovať, taktiež majú rešpektovať matku. A. sa však vyjadril, že s otcom sa stretávať nechce, nechce s ním ani rozprávať, ani s ním mať nič spoločné. Maloletý C. uviedol rovnako, že s otcom sa nechce stretávať, nechce s ním ísť, pretože raz ho chcel uniesť, potom ho však nechal mame a odišiel preč. Potom vravel, že on s ním chcel ísť, čo však nebola pravda. Maloletý C. sa obával toho, že keby ho otec zobral, že by ho už nevrátil. Aj napriek snahe kolíznej opatrovníčky, že by išli všetci spoločne na zmrzlinu aj za jej účastí spolu s otcom, prípadne s matkou, odmietal maloletý C. ísť, taktiež aj A.. Podľa maloletého C. otec klame keď vraví na súde veci, ktoré by on ako maloletý mal chcieť, avšak on to nechce. Keď otec im telefonuje, pýta sa prečo nejdú, či sa boja, uráža ich, keď nakoniec šli dole povedal, keď mu nechceli podať ruku, že či sú pokakaní, že sa nevedia pohnúť ani z miesta. Maloletý C. uviedol, že takéto správanie otca sa mu nepáči, dokonca mu povedal, aby ich prestal otec urážať. Mama ich podporuje v tom, aby sa s otcom stretli, inak mamu počúva, avšak v tomto ju nepočúva, pretože s otcom byť nechce. Pokiaľ ide o maloletú D., tá uviedla vo svojom rozhovore, že taktiež sa s otcom nechce stretávať, necíti sa pri ňom dobre, nemá však nijaké spomienky a zážitky s otcom. Uviedla, že

keď sa mu napr. nechce pozdraviť, tak jej otec vyčíta, že či sa nevie správať, alebo iné výčitky, čo jej je nepríjemné, keďže sa s ním rozpráva. Uviedla, že sa bojí toho, že keď zobral C., že by to urobil aj s ňou. Maloletá taktiež odmietla ísť na stretnutie s otcom za účastí kolízneho opatrovníka, ako aj jej súrodenci.

18. Otec v dôsledku týchto skutočností na pojednávaní dňa 20.07.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol nariadiť neodkladné opatrenie za účelom zmeny výchovného prostredia maloletých detí, nakoľko niekoľkoročné konanie neviedlo k žiadnej náprave a deti sa odmietajú s otcom stretávať. Jediným ohrozením pre zdravý vývoj maloletých detí predstavuje ich matka, ktorá ich ovplyvňuje, manipuluje proti otcovi a nerobí nič preto, aby sa tieto deti s otcom stýkali. Ak jeden rodič opakovane, bezdôvodne a úmyselne znemožňuje druhému rodičovi styk, je to dôvodom pre zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v otázke zverenia. Sú tu splnené všetky podmienky na to, aby boli maloleté deti okamžite zverené do osobnej starostlivosti otca. Avšak hlavný návrh spočíva v zmene výchovného prostredia tak, že maloleté deti budú zverené do výchovného prostredia špecializovaného zariadenia Centra pre deti a rodiny, a to za účelom odňatia detí z výchovného prostredia matky, aby boli dané do výchovného prostredia zariadenie špecializovaného, ktoré pracuje s takýmito deťmi, kde by bol upravený styk otca s maloletými deťmi v tomto zariadení s tým, že otec nemá problém sa s týmito svojimi deťmi stretávať, kdekoľvek by deti boli umiestnené, za účelom obnovenia ich vzťahu, ktorý matka zničila úplne a naďalej ničí. A pokiaľ súd do tohto nezasiahne, tento vzťah bude čoskoro zničený a nenapraviteľný do budúcna. Matka sa k tomuto vyjadrila, že s takýmto návrhom nesúhlasí. Tvrdila, že má čistý register trestov, nič nezanedbala, nepácha žiadnu trestnú činnosť, je to opäť iba prekrúcanie skutočností zo strany otca, nakoľko kontakt medzi deťmi a otcom prebieha, prebieha či už telefonicky, alebo keď zišli dole a otec prišiel na styk a pokúsil sa s nimi stretnúť, dokonca odniesť maloletého C. násilím, čo na deťoch zanechalo negatívne dopady, najmä na najstaršieho A., ktorého potom následne otec obvinil z toho, že nie A. bol prítomný toho ale matka, že matka bola tá, ktorá mu zabránila maloletého C. uniesť, pritom v skutočnosti to bol A., ktorý pribehol k otcovi a maloletého C. mu vzal z rúk. Otec toto však prekrúcal a tvrdil A., že to tak nebolo. A. sa na otca pre to veľmi hnevá a hneval, pretože mu klamal do očí, pričom A. tvrdil, že sám tam pri tom bol a vedel ako to bolo, a teda nie tak, ako to otec tvrdil. Sám otec teda vytvára veľmi silný vplyv na to, ako ho deti vnímajú. Otec tu roky voči deťom nejakým spôsobom vystupuje, správa sa voči nim a zrazu je prekvapený, že to má takéto následky. Zverenie detí do špecializovaného centra nie je v žiadnom prípade v záujme maloletých detí, nebola tu nikdy spochybnená starostlivosť zo strany matky o deti, nebolo nejakým spôsobom preukázané zanedbanie jej materinskej výchovy alebo starostlivosti, že by trpeli nejakým nedostatkom alebo ujmou u matky, práve z toho dôvodu, že deti majú problém stýkať sa s otcom, bol zo strany matky podaný tento návrh na zmenu úpravy styku tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí.

19. Uznesením zo dňa 27.07.2021 sp.zn.: bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zmeny výchovného prostredia maloletých detí zamietnutý, pričom toto uznesenie bolo potvrdené aj Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: zo dňa 28.10.2021.

20. Otec opakovane podával na matku maloletých detí oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že dochádza k pokračovaniu a k páchaniu trestnej činnosti obvinenej E. F. B. vo veci marenia výkonu úradného rozhodnutia, ktoré adresoval OR PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Košice – Dargovských hrdinov. Uvádzal, že od matky mu v čase, kedy sa dostavil na styk s deťmi došla správa, že deti sa s ním odmietajú stretnúť, zísť dole aspoň na chvíľu. Deti sa odmietajú obuť a ísť dole, pričom na deti v uvedené dni a časy čakal 15 alebo 20 minút, avšak deti matka ani v jednom z týchto termínov v zmysle vykonateľného rozsudku na určenom mieste deti otcovi neodovzdala, preto podával otec tieto oznámenia trestné na matku.

21. Matka vo svojich podaniach poukazovala aj na to, že kolízny opatrovník podľa jej názoru úmyselne opomína vo svojich správach skutočnosti, pre ktoré bola pôvodne poskytovaná rodine pomoc, že bola matka s deťmi nútená odísť zo spoločnej domácnosti v Českej republike, nakoľko vnímala, že v tomto prostredí dochádzalo k násiliu zo strany otca detí, toto násilné správanie otca voči matke sa prejavovalo aj na prežívaní detí, ktoré toto násilie vnímali. Súd v trestnom konaní vedenom proti otcovi na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: vo veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby otca detí síce oslobodil, ale skonštatoval, že skutok, ktorého sa otec detí svojím konaním dopustil sa stal, ale nie je klasifikovaný ako trestný čin v zmysle . Následne sa trauma detí prehĺbila ďalším

pokusom otca, a to pokusom o ich únos, ktorý sa stal v roku 2015, kedy otec s dvoma neznámymi chlapmi vybehol z lesa na matku a A. keď vychádzali zo škôlky. Otec detí s týmito neznámymi česky hovoriacimi chlapmi sa pokúsili matke dieťa vytrhnúť s cieľom odviesť ho do Českej republiky (otec detí tesne pred týmto činom tajne zrušil trvalý pobyt deťom na Slovensku a prihlásil ich k pobytu v Českej republike). Po tomto zážitku museli deti navštevovať psychiatrickú ambulanciu a následne navštevovali aj ambulanciu klinického psychológa a zároveň na návrh matky prebiehali aj asistované stretnutia. Už aj v minulosti v predchádzajúcich otcom vykonštruovaných trestných konaniach voči osobe matky znalecký posudok vyvrátil tvrdenia otca, a to, že deti sú matkou manipulované a popudzované. Kolízny opatrovník však na túto skutočnosť vo svojich vyjadreniach aktuálne nijako nereflektuje. Matka poukazovala na neobjektívne správanie zástupcu ÚPSVaR, ktoré sa podľa nej opakovalo viackrát v priebehu konania, keď napr. navrhovala aby kolízny opatrovník vypočul maloleté deti, ktoré však tento odmietal vypočuť z dôvodu, že deti sú v starostlivosti matky a pod jej vplyvom, preto ich vypočutie by bolo bezpredmetné a vypočutie detí sa uskutočnilo až v roku 2021, hoci matka s týmto súhlasila už skôr. V roku 2018 sa kolízny opatrovník opakovanie vopred dohodol, že príde na konkrétne stretnutie, kedy sa mali deti stretnúť s otcom, pričom ju ako matku o tejto skutočnosti neinformovali. Otec sa na toto stretnutie pripravil, nakúpil deťom darčeky, aby podnietil pozitívny dojem a kolízny opatrovník vnímal skreslenú situáciu. Správanie otca v prítomnosti cudzej osoby je diametrálne odlišné. Napriek tomu, že deti boli oboznámené s konceptom asistovaného styku, odmietali ísť s otcom mimo domov a mali strach s ním ísť. Ďalšie neobjektívne správanie zástupcu ÚPSVaR sa prejavilo aj v marci 2021, kedy bola opätovne prítomnosť zástupcu na styku s otcom vopred dohodnutá, avšak matka o tomto informovaná nebola. Rodičia zhodne tvrdili, že deti sa na styk s otcom na F. XX nedostavujú, avšak vyjadrenia rodičov sa rozchádzali v dôvode neuskutočnenia tohto styku, kedy otec tvrdil, že matka im bráni v styku. Pravdou však bolo to, že matka sa ich snažila motivovať a presviedčať, aby za otcom išli. No po všetkých predchádzajúcich skutočnostiach odmietajú zísť dole. Zástupca sa na styk síce dostavil, ale vôbec sa nepokúsil prešetriť skutočnosť, pri ktorej sa tvrdenia rodičov rozchádzali. Nezazvonil, neprišiel, neprešetril dôvody toho, prečo deti neprišli pred bytový dom. Mal možnosť prísť do bytu a zistiť či deti matka pripravuje, alebo motivuje, alebo či im bráni, ako to tvrdil otec. Nič z uvedeného však zástupca ÚPSVaRu neuskutočnil. Prišiel iba za účelom toho, aby napísal správu, že sa s deťmi matka pred bránu nedostavila. Kolízny opatrovník nebol nikdy prítomný pri príprave detí na styk a vo svojich vyjadreniach konštatuje iba na základe svojich domnienok, že aktívne matka nepripravuje deti po psychickej stránke na styk. Zo správ kolízneho opatrovníka má vyplývať, že matka deti na styk nepripravuje, a tieto skutočnosti majú závažné následky, lebo v dôsledku týchto tendenčných správ došlo aj k vzneseniu obvinenia voči matke zo strany otca, kedy podával na ňu trestné oznámenia a v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia voči matke zo dňa 04.03.2021 sa uvádza, že zo správy ÚPSVaR má vyplývať nespolupráca matky pri ponúkaných programoch pre rodinu, čo sa však nezakladá na pravde. Matka tiež poukázala na to, že po tom, čo deti zažili s otcom keď otec 6.1.2020 chcel vziať C. a starší brat A. mu pomáhal sa zo zovretia otca vyslobodiť, pričom však ale otec podal krivé obvinenie na matku z toho, že údajne ona mala napadnúť otca, pričom tvrdil, že starší A. nebol vôbec toho prítomný, otec túto situáciu opísal klamlivo a následne s deťmi komunikoval opovrhujúco, útočne, preto odmietajú s otcom ďalší kontakt, boja sa vzniku násilného konania zo strany otca, nedôverujú mu, odmietajú s otcom akýkoľvek kontakt napriek snahe matky motivovať ich a presvedčiť ich, aby s otcom išli. Nie je teda pravdou, že by matka zmenila po vznesení obvinenia taktiku a že zámerne prestala privádzať deti na styk, ale deti po násilnom konaní otca a útočnej komunikácií a klamlivom krivom obvinení odmietajú poslúchať požiadavky matky, motiváciu a presviedčanie, aby za otcom išli, aby s ním komunikovali a strávili s ním čas tak, ako je to v súdnom rozhodnutí definované, pričom o aktuálnych postojoch detí má súd k dispozícií aj správu zo dňa 14.06.2021 od kolízneho opatrovníka, ako aj výpoveď Lukáša ako svedka v trestnom konaní.

22. Otec poukázal na to, že matka s deťmi nevyužila možnosť spolupráce s klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou nariadenou výchovným opatrením PhDr. Reichelovou, Csc. aj keď tvrdila, že kontaktovala túto psychologičku a že rodina je zaradená do terapie u tejto doktorky G., v skutočnosti tak tomu nie je a matka s deťmi nevyužila túto možnosť. Ani v nedávnej minulosti matka nevyužila psychologickú pomoc, jej konanie je iba predstierané, skutočne nemá záujem na tom, aby sa niečo zmenilo, a to že maloleté deti nie sú v osobnom kontakte s otcom matka docielila a len pretrváva tento stav, ktorý je želaný, privodený a udržiavaný zo strany matky. To, ako matka opisuje udalosť zo dňa 06.01.2020 kedy otec údajne chcel násilne zobrať maloletého C., sú nepravdivé tvrdenia, ktoré boli preverované aj v trestnom konaní, pričom orgány činné v trestnom konaní zistili, že matka klame, pretože bola to matka, ktorá zabránila otcovi v tom, aby ďalej pokračoval s maloletým C. v náručí k motorovému

vozidlu a za tento skutok je voči matke vznesené obvinenie, čo je zrejmé aj z uznesenia vyšetrovateľky policajného zboru OR PZ v Košiciach sp. zn.: ČVS: ORP-10/3-VYS-KE-2020 zo dňa 08.12.2020.

23. Z rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.10.2021, ktorým bolo potvrdené uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhol otec, a to zo dňa 27.07.2021 z odseku 13 vyplýva, že zmena výchovného prostredia v zmysle aplikácie § 25 odsek 4 Zákona o rodine a § 37 odsek 3 Zákona o rodine je krajnou možnosťou a pristupuje sa ku nej až vtedy ak je spoľahlivo zistené, že je v záujme maloletých detí a inej možnosti už niet. Je nevyhnutné najprv podrobným spôsobom skúmať motívy rodiča, ktorý vychováva maloleté deti a má ich v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletými deťmi, a taktiež názor maloletých detí, ako aj komplexné vzťahy a väzby v rodine. Z obsahu spisu doposiaľ nevyplýva, že by kolízny opatrovník alebo znalci podrobne skúmali motívy, pre ktoré nedochádza k stykom otca s maloletými deťmi, rovnako odvolací súd zatiaľ nedisponuje dôkazom, z ktorého by bol zrejmý aktuálny názor maloletých detí na ich styk s otcom. V konaní s tak vážnymi dôsledkami pre maloleté deti do budúcna sa odvolací súd v žiadnom prípade nemohol uspokojiť s domnienkami kolízneho opatrovníka a otca, že by bolo zbytočné zisťovať názor maloletých detí, ktoré sú vo veku trinásť a desať rokov a vyžadovať ich vypočutie k stretávaniu sa s otcom, pretože ich názor je možné poznať už teraz so zreteľom na to, že dlhodobo žijú s matkou a prichádzajú do kontaktu len s rodinou matky. Nariadenie neodkladného opatrenia by v zmysle návrhu otca pre maloleté deti predstavovalo výrazný zásah do ich doterajšieho života a zvyklostí, ku ktorému odvolací súd nemohol pristúpiť bez podrobného poznania aktuálneho názoru maloletých detí, dôvodov odmietania ich styku s otcom, ani bez odborného posúdenia kvality výchovného pôsobenia matky, jeho vplyvu na samotné názory maloletých detí, intenzity a kvality vzťahu maloletých detí ku matke a otcovi. Až po komplexnom zistení a vyhodnotení týchto okolností jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti bude možné dospieť ku kvalifikovanému záveru o tom, aký postup je pre maloleté deti v aktuálnej situácií najvhodnejším riešením.

24. Ešte v priebehu konania na Okresnom súde Praha – Západ bol vypracovaný znalecký posudok znalkyňou K. H. M. z odboru zdravotníctvo, psychiatria, špeciálny klinický psychológ, na ktorého závery poukazoval jednak otec, a taktiež aj matka. Súd sa oboznámil s týmto posudok, ktorý síce bol v podstate dôležitým pri rozhodovaní Okresného súdu Praha, ako aj Krajského súdu v Prahe, ale už aj vtedy zo záverov posudku vyplývali skutočnosti, ktoré sa ďalej premietajú aj do tohto konania. Z hľadiska osobnosti otca k potiažom prispieva nízka sebakritickosť otca a zvýšená kritickosť voči okolnostiam, ktoré neodpovedajú jeho očakávaniam. Otec nemá náhľad na nátlakovosť svojho chovania v rôznych situáciách a nezvažuje dopad svojich postupov na prežívaní druhej osoby. Je zvýšene zameraný na seba a očakáva akceptáciu. Matka má zosilnené citové zábrany, má vyššiu mieru neuspokojených potrieb, ľahšie sa cíti frustrovaná, vyjadrovanie negatívnych pocitov brzdí. Je v stave zvýšeného napätia v dôsledku dlhodobej záťaže s časovým odstupom úzkosť viazaná na osobu otca detí neklesá. Matka vyjadruje presvedčenie o jeho zásadnom deštruktívnom vplyve na svoj život a má pocity ohrozenia. Výchovné schopnosti matky sú na bežnej úrovni, jej schopnosť podporovať vzťah detí s otcom je však v dôsledku vlastných pocitov ohrozenia znížená. Podieľajú sa na tom nespracované zážitky matky z doby spolužitia, strach z toho, že o deti príde, ako aj nátlakové postupy otca. U detí, ktoré sú prítomné konfliktu medzi rodičmi alebo pokiaľ matka vyjadruje obavy s otca, majú tendenciu ju chrániť. Na úrovni pozorovateľného chovania sú však postoje detí k otcovi kladné. Deti z otca strach nemajú, neboli zaznamenané prejavy vyhýbavosti. Deti mali sklon navodzovať s otcom situácie fyzickej blízkosti, bola pre nich dôležitá jeho pozornosť, kontakt prežívali pozitívne. Deti sú si vedomé konfliktného vzťahu medzi rodičmi a vedia o požiadavku otca prevziať ich do výchovy z čoho majú prirodzený vzťah, pretože ich to pripraví o istotu vzťahu s matkou, čo je pre deti emocionálna priorita. U detí neboli zachytené také prejavy, ktoré by ukazovali na to, že im matka predkladá vzťahy k rodičom ako nezlučiteľné a že ich cielene ovplyvňuje proti otcovi v tom zmysle, že ich záujem o otca ohrozuje vzťah s matkou. Je ale pravdepodobné, že neistota detí vo vzťahu k otcovi môže byť ovplyvnená neverbálnymi signálmi napätia a nepohody matky. V doporučení znalkyňa uviedla okrem iného je na mieste zvážiť individuálnu psychoterapiu každého z rodičov, matka má pocity ohrozenia z postupov otca a nemožno predpokladať, že deti budú mať k otcovi vyrovnaný vzťah pokiaľ matka sa bude otca báť. Obdobne otec prehliada, ako môže nátlakovosť jeho postupov ovplyvňovať prežívanie iných. Na mieste je skôr psychoterapia rodičov, ako detí.

25. Otec poukazoval na to, že od incidentu, ktorý sa udial 6.1.2020, kedy zobral maloletého syna C. na ruky a chcel ho vziať do auta, kedy zasiahol maloletý A. spolu s matkou a C. teda neodišiel s otcom,

sa s otcom ešte deti stretávali takmer rok pred vchodom do bytovky, kde bývajú, dokonca sa niekedy aj vyobjímali, teda nie je pravdou to, že by prestali chodiť ku bráne v dôsledku toho, že vzal C. na ruky, ale zmena nastala až od 21.12.2020, teda po tom, čo bolo matke detí doručené Uznesenie Okresného súdu Košice I o nariadení neodkladného opatrenia a určení stykov počas zimných prázdnin, kedy mu mala matka deti odovzdávať pred vchodom do bytovky, kde otec býva, pričom matka argumentovala tým, že vraj detí odmietajú čo i len zísť dole k bráne a aspoň otca pozdraviť. Od tohto neodkladného opatrenia sa otec s deťmi v podstate nevidel. Telefonický kontakt otca s deťmi je taktiež obmedzený, deti telefonujú s otcom iba prostredníctvom telefónu, ktorý je matkin a aj to len v čase kedy má dôjsť ku styku. Deti majú síce svoje mobilné telefóny, avšak otec nemá ich telefónne čísla a nekontaktuje sa s deťmi prostredníctvom ich mobilných telefónov.

26. Na pojednávaní dňa 10.11.2022 právny zástupca otca predniesol návrh na zmenu úpravy práv, navrhol aby maloleté deti vzhľadom na to, že sa dlhodobo s otcom nestýkajú, dlhodobo je zo strany matky marený styk detí s otcom v zmysle obdobnej situácie Českej republiky a vzhľadom na medializovanú kauzu maloletej N. navrhol, aby súd pristúpil k najkrajnejšiemu rozhodnutiu, keďže zo strany matky nedošlo k zabezpečeniu styku s maloletými deťmi, pričom na strane otca nie sú žiadne prekážky čo sa týka osobnosti, alebo toho, že by maloleté deti týral a pod. Navrhol teda vyňatie maloletých detí zo starostlivosti matky, aby deti boli umiestnené do špecializovaného zariadenia typu centrum pre deti a rodiny a aby bol upravený podľa úvahy súdu aj styk otca s maloletými deťmi v tomto zariadení a aby deťom bola poskytnutá potrebná psychologická a iná pomoc. Jedinou cestou a jediným riešením je nevyhnutne zmeniť výchovné prostredie maloletým deťom, keďže výchovné prostredie u matky v podstate síce zabezpečuje ich základné životné potreby, čo nikto nespochybňuje, ale deti strádajú na kontakte s otcom a na tejto citovej väzbe.

27. Matka sa s týmto návrhom v žiadnom prípade nestotožnila. Sú to deti, ktoré sú na vysokej inteligenčnej a emočnej úrovni, ktoré prosperujú. Matka v danom prípade bola veľakrát do detailov hlboko preverovaná, čo sa týka jej rodičovských kompetencií, ako ja kompetencií zo strany svojej výchove k deťom k stretávaniu sa k otcovi. Výsledok je však taký, že bez akéhokoľvek ovplyvňovania a zásahu zo strany matky a bez podávania akýchkoľvek sťažnosti, doposiaľ všetky orgány činné v trestnom konaní, ako aj znalci dospeli k záveru, že deti nie sú matkou nijakým spôsobom vedené ani popudzované proti otcovi a práve naopak matka deti pobáda k tomu, aby sa s otcom stretli. Nie je tu preto dôvod na zverenie detí do špecializovaného centra pre deti a rodiny, nebolo by to v záujme maloletých detí. Skutočnosti, ktoré sa udiali na Vianoce v roku 2020, ktoré deti zasekli a v súčasnosti je na mieste aby kontakt detí bol určený iba ako telefonický, pretože deti majú pocit, že musia byť pripravené vždy, každý pondelok na to, aby sa stýkali s otcom, s ktorým sa stýkať nechcú. Všetko musia tomu prispôsobiť, aby každý jeden pondelok boli doma v čase kedy majú upravený styk s otcom. Pričom deti sa nachádzajú momentálne v tej fáze, že už nie sú ochotné sa stýkať s otcom ani za prítomnosti matky.

28. Otec prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na to, že znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený v rámci trestného konania vedeného voči matke ako obvinenej z trestného činu marenia výkonu súdneho rozhodnutia bol zameraný na úplne iné skutočnosti, riešila sa tam trestnoprávna zodpovednosť matky a neriešil sa tam výkon rozhodnutia o styku otca s maloletými deťmi ani úprava styku otca s maloletými deťmi. To dokazovanie bolo zamerané na úplne iné skutočnosti, navyše rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o pribratí znalkyne v takomto type konania otec napadol na ústavnom súde, nakoľko pokiaľ ide o metodiku vyšetrovania marenia výkonu úradného rozhodnutia, nerobia sa znalecké posudky na rodičov, na maloleté deti. Ide o neobvyklý prípad, kedy taký znalecký posudok bol v danom prípade v rámci trestného konania urobený, navyše znalkyňa urobila niekoľkohodinové vyšetrenia, ktoré je aj tak nezákonné a ide o neprípustný znalecký posudok, pretože sa tohto znaleckého dokazovania nezúčastnil otec, ktorý napádal toto rozhodnutie o znaleckom dokazovaní a ako poškodený nebol povinný sa zúčastniť znaleckého dokazovania, ktoré nesmeruje k ničom a nemá žiadny právny význam. Absentuje teda v tomto znaleckom posudku zistenie názoru otca a nebol sledovaný ani jeho kontakt s maloletými deťmi pri vyšetrení, keďže k ničomu takému nedošlo. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku formou telefonického kontaktu, toto absolútne neprichádza do úvahy, nakoľko telefonický kontakt je otcovi s maloletými deťmi občasne umožňovaný, kedy sú mu deti dané k telefónu, ale tento hovor trvá možno jednu minútu, čiže nevyriešilo by to danú situáciu. Deti mu do telefónu opakujú, že sa s ním nechcú vidieť, nechcú sa s ním stretnúť a pod.

29. Kolízny opatrovník odporučil súdu vzhľadom na situáciu návrh matky zamietnuť a navrhol pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, nakoľko deti sa s otcom nestýkajú, styk sa nerealizuje, čo nie je v záujme maloletých detí. Rodine bolo doposiaľ poskytnutých niekoľko tímov sociálnych pracovníkov s podporou psychológov vo viacerých akreditovaných subjektoch, napr. Miesto pod Slnkom, Psychosociálne centrum Löfflerova 2, Košice, kde prebehlo 64 stretnutí, ďalej výchovné opatrenie s povinnosťou zúčastňovať sa terapie u B. G., pričom táto možnosť nebola úplne využitá. S matkou bol vedený niekoľkokrát rozhovor na úrade, kde matka verbalizovala, že sa snaží deti motivovať k tomu, aby sa s otcom stretávali, avšak deti sú tak nastavené, že nevie zmeniť ich názor. Na stretnutiach u B. G. so stanovenými termínmi sa však zúčastnila iba matka, deti sa nedostavili, pričom práve táto terapia by bola spôsobom, ktorý by mohol pomôcť nastaviť stretnutia s otcom, alebo styk s otcom. Celý rok 2022 sa toto však nerealizovalo. K návrhu otca na umiestnenie detí do špecializovaného zariadenia však kolízna opatrovníčka uviedla, že s týmto návrhom sa v danom momente nestotožňuje, nevie si predstaviť vyňať deti z prostredia v ktorom momentálne žijú, bez toho aby sa k tomu vyjadril odborník z oblasti psychológie. Nevie zhodnotiť akým spôsobom by takýto zásah mohol zasiahnuť maloleté deti z hľadiska ich ďalšieho vývinu.

30. Vzhľadom na danú situáciu súd na pojednávaní navrhol účastníkom konania možnosti mediácie v zmysle , a taktiež formu opätovne asistovaného styku na A. O. X H. D., a to tou formou aby sa deti v tomto psychosociálnom centre v stanovených termínoch s otcom stýkali za prítomnosti odborníkov, teda nedochádzalo by k odovzdávaniu maloletých detí otcovi, ale k stýkaniu sa detí s otcom v rámci tohto psychosociálneho centra za účelom opätovného vybudovania si vzájomného vzťahu. Rodiča s týmto návrhom súdu súhlasili. Matke bolo zo strany súdu vysvetlené, že ak nevyvinie dostatočnú snahu a nebude motivovať deti k tomu, aby sa stretávali s otcom, je s najväčšou pravdepodobnosťou možné, že súd pristúpi k výkonu rozhodnutia, a to k odňatiu maloletých detí a odovzdaniu ich otcovi za účelom styku.

31. Vzhľadom na priebeh celého konania, ako aj na názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozhodnutí, ktorým bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu, ktorým súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o zmenu výchovného prostredia do špecializovaného zariadenia pre deti - že je potrebné prihliadať na názor maloletých detí, súd vypočul maloleté deti v konaní, a to dňa 19.07.2022. Maloleté deti boli vypočuté na súde tak, že bol vypočutý najprv maloletý A. B. a následne boli spoločne vypočuté dvojčatá D. a C.. Maloletý A. uviedol, že dostavil sa na súd preto, lebo sám chce uviesť a povedať a prezentovať, že sa nechce so svojím otcom stretávať, a to z toho dôvodu, že mu neverí. Viackrát zažil, ako ho otec oklamal. Viackrát bol na neho, ako aj na jeho súrodencov násilný, najväčší problém nastal vtedy, keď sa snažil maloletého C. odvliecť na Vianoce preč. Problém bol v tom, že otec vôbec nerešpektoval to, že C. nechcel ísť, nič sa nepýtal, zobral ho na ruky a odvliekol, snažil sa ho odvliecť preč do auta na čo A. zareagoval tak, že rýchle k nemu pribehol a snažil sa C. mu vybrať z rúk, pretože počul ako C. kričí a očividne sa mu to nepáčilo. Následne, keď sa o tomto incidente A. rozprával s otcom telefonicky, otec sa ho snažil presvedčiť, že to čo Lukáš hovorí nie je pravda. Tvrdil mu, že veď ty si tam pri tom ani nebol, pričom A. tvrdil, že tam pri tom robil najviac prakticky, on bol ten, ktorý mu maloletého C. vytrhol z ruky. Otec však na nikoho názor okrem jeho názoru prakticky neprihliada. Odmieta rešpektovať iné názory okrem jeho. Otcovi neverí, necíti sa pri ňom príjemne, nakoľko už ho viackrát oklamal a použil aj hrubú silu voči nim. Mama ich stále presviedča o tom, že tam majú ísť, že je to ich otec, ale on tam ísť nechce a není mu pri otcovi vôbec príjemne. Nebude mu chýbať ak sa s otcom stretávať nebude a všetko to súvisí s tým, ako sa k A. otec správal v minulosti. Aj jeho chcel uniesť keď išli s mamou zo škôlky, kedy s nejakými cudzími ľuďmi vybehol spoza auta a snažil sa maloletého A. odniesť. Držal otec A. nasilu keď sa snažili odísť preč autom s mamou, tak zistili, že majú prepichnuté pneumatiky, nakoniec sa to vyriešilo tak, že ho vytiahol dedko. O otcovi sa radšej ani nerozprávame, rozprávame sa iba o tom, že sa s ním máme stretnúť, a to tesne pred stretnutím. A. uviedol, že otec sa k nim správa aj urážlivo, keď napr. neurobili niečo, čo otec im prikázal, napr. že majú ísť dať pusu babke, keď to odmietli tak im hovoril, že sú neslušný a že sú poserovia a pod. A. uviedol, že čím je starší, tým viacej si uvedomuje otcove zlé stránky. Spočiatku, keď bol menší sa s otcom ešte stretával, ale toho času si už je vedomý jeho zlých stránok a nie je mu príjemné sa s otcom stretávať. Nemá záujem sa s ním stretávať ani v budúcnosti, a to ani za prítomnosti iných osôb, ani za prítomnosti matky. Maloletý potvrdil, že s otcom sú v telefonickom kontakte, napr. v čase kedy majú mať s otcom styk, kedy otec volá na mobil matke, oni s ním komunikujú a prezentujú mu, že sa s ním stretnúť nechcú. Viackrát sa stalo, že ho otec naštval tak, že chcel zložiť telefón a stáva sa to často. Pokiaľ ide o rodinu otca, maloletý A. uviedol, že nestretáva sa ani s rodinnými príslušníkmi zo strany otca, tým, že sa s nimi nestretáva, tak

mu vlastne ani nechýbajú, a pokiaľ ide o babku, tak je to v podstate „pravá ruka otca“, takže sa s ňou stretávať nechce. Taktiež bola k nemu nepríjemná, dokonca niekedy ešte nepríjemnejšia ako otec. A. uviedol, že mal s otcom telefonický incident, kedy otec mu tvrdil, že pri incidente s C., A. prítomný nebol, na čo sa A. veľmi nahneval a otcovi do telefónu povedal, že nech prestane klamať, že je klamár, na čo mu otec povedal, že ty sa mi ešte ospravedlníš za to, že si ma nazval klamárom, pretože to nie je pravda, že si pri tom bol, preto A. sa veľmi nahneval a zložil mu telefón a viackrát sa s ním už o tom baviť nechcel, s tým, že odvtedy sa s otcom nestretol. Boli spolu iba v telefonickom kontakte. A. má taktiež ešte zážitok z Českej republiky, kedy tam žili spolu s matkou, kedy vyšiel z izby, pretože nevedel zaspať a počul hluk zo schodov, prišiel teda tam a videl, že otec sa snaží nejakým spôsobom ublížiť mame, vtedy mal A. 5 rokov a pamätá si to aj doteraz, že sa snažil otec nejakým spôsobom ublížiť mame. Maloletý na konci výsluchu uviedol, že nemá problém stým, čo uviedol na súde a súhlasí s tým, aby boli s tým oboznámení obaja rodičia.

32. Z výsluchu maloletých detí C. B. a D. B. súd zistil v podstate tie isté skutočnosti, ako z výsluchu maloletého A.. Deti boli však menej komunikatívne, ako maloletý A., ktorý odpovedal absolútne bezprostredne, bez prípravy, na všetky otázky odpovedal spontánne a v prejave bol veľmi rázny. Maloletý C. a D. boli trošku zdržanlivejší, pôsobili ustráchanejším dojmom, ako maloletý A., napriek tomu však uviedli, že taktiež súhlasia s tým, že čo povedia pred súdom, aby boli s tým oboznámení obaja rodičia, nemali s tým problém a potvrdili to, že sa s otcom stretávať nechcú, že mama im povie, keď otec príde, že by išli dole za ním, oni to však odmietajú, nechcú tam ísť. Maloletý C. opisoval rovnako situáciu z januára 2020, kedy si pamätal, že sa mali s otcom stretnúť, išiel sa mu pozdraviť a keď mu otec zablahoželal akože na nový rok, tak ho vzal a začal ho niesť preč. Do toho D. uviedla, že keď sa to stalo, s A. išli za otcom pretože sa snažili maloletému C. pomôcť, nakoľko mama do toho zasiahnuť nemohla. C. uviedol, že A. išiel za nimi a začal mu pomáhať aby s otcom neostal. Deti potvrdili, že sa s otcom stretávať nechcú, D. uviedla, že otca už dokonca nevníma ako otca. Deti však potvrdili, že nemajú na otca v podstate žiadne spomienky, vadí im keď otec na nich tlačí a stále musia robiť iba to, čo chce on. Keď sa mu napr. nepozdravili keď prišiel alebo mu nechceli podať ruku, tak im povedal, že sú nevychovaní. Matka im stále hovorí, keď otec príde, že majú ísť za ním dole, oni však nejdú, pretože sa boja, že by sa im stalo to, čo bratovi C., že ho chcel otec uniesť. Otec je na nich nepríjemný. Deti potvrdili, že s bratom A. majú dobrý vzťah, taktiež so svojou matkou. O situácií, ktorá je v rodine o otcovi sa s matkou rozprávajú iba vtedy, keď sa majú s otcom stretnúť. Deti uviedli, že keď sa majú stretnúť s otcom, pociťujú strach. Najradšej by boli, keby to už nemuseli vôbec riešiť a že by sa s ním nemuseli vôbec stretávať. Vzťahy medzi rodičmi sú zlé, veľmi sa nerozprávajú a pokiaľ áno, tak otec začne matke rozprávať ako zle vychováva nás, ako deti. Deti ešte uviedli to, že sa im nepáči akým spôsobom sa k nim otec správa, keď sa stretnú uráža ich. Keď napr. nechceli vyjsť z brány, tak sa im vysmieval, že sú pokakaní, lebo nechcú ísť a pod., čo sa detí veľmi dotklo.

33. Otec k predmetnému incidentu zo dňa 06.01.2020 predložil súdu aj fotodokumentáciu a zároveň aj zvukový záznam, čím chcel preukázať to, že bola to práve matka, ktorá mu zabránila v tom, aby maloletého C. so sebou vzal a nebol to maloletý A.. Matka však poukázala na to, že z predmetnej fotodokumentácie je síce zrejmé, že stojí pri otcovi matka, ale nie je zrejmé to, že by bola ona tá, ktorá mu maloletého C. trhá z ruky. Zo zvukového záznamu vyplýva, že matka bránila maloletého C., že nechcela, aby s otcom odišiel, avšak bolo to z toho dôvodu, že maloletý C. kričal a nechcel s otcom odísť, preto apelovala na otca, aby ho neodvážal nikam nasilu, na čo otec matke vyčítal, že je to jej vina, že deti s ním neodišli, pretože ich nedostatočne na styk pripravila. Do toho sa zapájala aj stará matka zo strany otca, ktorá taktiež útočila slovne na matku, že deti nepripravila dostatočným spôsobom, ako to už neurobila aj opakovane predtým niekoľko rokov. Následne ešte otec po tomto incidente žiadal matku, aby mu poslala von z brány maloletú D., nakoľko jej chce zapriať nový rok, k čomu už ale nedošlo.

34. Zo znaleckého posudku č. 22/2020 vypracovaného znalkyňou PhDr. et Mgr. Mária Hrehová, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, vypracovaného v rámci trestného konania vedeného na OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania pod číslom ČVS: ORP-10/3-VYS-KE-2020 vyplýva, že nebolo vykonané vyšetrenie otca maloletých detí. Citová väzba maloletých detí k matke je silná, pozitívne sýtená, istá a stabilná. Matka je pre maloletých primárnou vzťahovou osobou, kvalita tejto primárnej vzťahovej základne sa javí ako bezpečná. Matka primerane reflektuje potreby maloletých detí, nie sú prítomné prvky deprivácie. Citovú väzbu maloletých detí k otcovi aj vzhľadom k jeho neúčastí na psychologickom vyšetrení nemožno komplexne posúdiť. Z dostupných výpovedí a psychologických zistení vyplýva, že

maloleté deti intenzívne a ubránene reagujú na zistené skutočnosti hnevom, strachom a obavami zo straty matky, pričom otca následne odmietajú ( A. prečítaný otcov „návrh na súd“, ktorý sám interpretoval mladším súrodencom). V rámci psychologických techník maloletí prezentujú k otcovi predovšetkým negatívne postoje, ktoré sú však spojené predovšetkým s vnímaných nesúladom medzi rodičmi, otec je zosobnením straty dôvery a istotu, nátlaku k zmene spôsobu života. Uvedené zistenia však nie sú postačujúce k tomu, aby bola citová väzba detí k otcovi hodnotená ako komplexne negatívna. Počas znaleckého psychologického vyšetrenia neboli zistené také zmeny, resp. znaky v psychickom stave maloletých detí, ktoré by vytvárali obraz dôsledkov fyzického či psychického násilia. Počas znaleckého psychologického vyšetrenia vo vzťahu k predmetnej trestnej veci neboli zachytené znaky ovplyvňovania k negatívnemu postoju k otcovi matkou maloletých detí. Maloleté deti opísali svoje prežívanie a uviedli motívy svojho konania v dôsledku „ pre nich zneisťujúceho správania otca“. Prítomnosť ovplyvňovania maloletých detí otcom nie je možné posúdiť. Vo vzťahu k predmetnej trestnej veci neboli zachytené znaky manipulácie s maloletými deťmi.

35. Uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. – 31 z 19.5.2022 bolo zrušené uznesenie vyšetrovateľky ORPZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP 622/3- VYS-KE-2021 z 28.2.2022, ktorým bolo obvinenej E. F. B. vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu rozhodnutia podľa a uložené, aby vo veci znovu konala a rozhodla. Z odôvodnenia vyplýva, že zo zistených okolností vyplýva, že povinný rodič, nemôže plniť povinnosť uloženú súdom z dôvodu negatívneho postoja samotných detí, pričom nebolo preukázané, že by príčinou ich negatívneho postoja bolo správanie i úmyselné ovplyvňovanie zo strany tohto rodiča – matky. V rozhodnutí sa uvádza, že matka okrem iného s deťmi navštevovala aj psychologičku L. K. H. P., z ktorej správy z 3.6.2021 vyplýva, že považuje situáciu v rodine za dlhodobo veľmi nešťastnú. Dlhodobo dochádza k manipulatívnemu, nátlakovému a ohrozujúcemu správaniu zo strany otca voči deťom a ich matke a samotný styk s deťmi iba kumuluje zlosť , neochotu a frustráciu u detí. Z odborného hľadiska nevníma snahu matky pripraviť deti na kontakt s otcom za nedostatočnú , naopak v období keď deti odmietali styk sa zaujímala o spôsoby ako zlepšiť ich motiváciu. V konaní boli predložené aj ďalšie listinné dôkazy ohľadne komunikácie rodičov a správy z asistovaného styku oca s deťmi v rokoch 2016-2018.

36. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice I, č. – 56 z 16.9.2022 bolo voči obvinenej E. F. B. podľa zastavené trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ( uznesenie OS KE I sp. zn. z 27.11.2019). Z uznesenia vyplýva, že vo veci bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. Et Mgr. Hrehovou, pričom bolo zistené, že deti majú k otcovi negatívny vzťah vnímaný najmä nesúladom medzi rodičmi, nebolo zistené ovplyvňovanie či manipulovanie detí matkou proti otcovi. Deti striktne odmietli kontakt s otcom, pričom negatívne ovplyvňovanie nebolo zistené ani zo svedeckých výpovedí, aní výpovede otca, kedy poškodený otec síce pred deťmi matke vyčítal, že ich k styku aktívne nepovzbudzuje, avšak nemožno vyvodiť záver, žeby matka nejako negatívne priam zasahovala do kontaktu detí s otcom. Incident, ktorý sa mal odohrať 6.1.2020 popísali zúčastnené osoby diametrálne odlišne a nie je možné ustáliť záver, či matka zasiahla do styku otca s maloletým C. alebo len reagovala na krik syna, ktorý otca verbálne a fyzicky odmietal, keď ho zobral na ruky. Odmietavý postoj detí je dlhodobý.

37. Uznesením zo dňa 21.12.2022 sp.zn.: tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi umožnil stýkať sa s maloletými deťmi v rozsahu 2x mesačne v rozmedzí jednej hodiny prostredníctvom Psychosociálneho centra A. X, D. za prítomností pracovníka uvedenej inštitúcie podľa vopred dohodnutého harmonogramu medzi rodičmi a centrom, a to po dobu troch mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia s tým, že matke bola uložená povinnosť v stanovenom čase maloleté deti riadne pripraviť na asistovaný styk a zabezpečiť prítomnosť detí v tomto centre. Zároveň bola rodičom uložená povinnosť spolupracovať s psychosociálnym centrom pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Zároveň bolo prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR dojednané s mediátorkou na základe objednávky služby mediácie zo strany Okresného súdu Košice I na Ministerstve spravodlivosti SR, že mediátorka potvrdila objednávku mediácie, a teda rodičia budú môcť absolvovať aj mediáciu u JUDr. Gerdovej. Ako vyplýva aj zo záznamu z informatívneho stretnutia u mediátorky dňa 01.03.2023 došlo k uzavretiu dohody o začatí mediácie medzi rodičmi.

38. Zo záznamu z mediácie číslo 4-2023-918 pred mediátorkou JUDr. Ivanou Gerdovou vyplýva, že mediácia bola ukončená dňom 24.04.2023 v zmysle § 14 odsek 8, písmeno b) k čomu matka zaujala stanovisko, že dohoda bola ukončená na podnet mediátorky, keďže vzhľadom na vek detí nevidela mediátorka priestor pre reálne vyriešenie situácie vo veci styku, nakoľko čokoľvek by rodičia dohodli, tak túto dohodu by museli plniť aj deti, a tie sú v takom veku, že je potrebné brať do úvahy ich postoje a názory. Matka zároveň poukázala na to, že dňa 11.03.2023 sa otec bez predchádzajúcej informácie na styk v sobotu nedostavil, neinformoval vopred, že sa nedostaví a nie je potrebné aby deti boli v mieste bydliska, pričom si bol plne vedomý toho, že deti budú musieť ukončiť svoj prázdninový pobyt a kvôli tomu sa vrátiť späť do miesta bydliska. Tento neférový postoj otca sa zopakoval aj 17.04.2023 kedy zase otec neoznámil, že sa v danom termíne deti nemusia zdržiavať v mieste bydliska, pretože neplánuje prísť. Deti pociťovali obrovskú krivdu, že otec sa môže kedykoľvek rozhodnúť neprísť, pričom ich, ako deti časovo obmedzuje a oni nemajú žiadne právo sa rozhodnúť nebyť doma v čase, keď sa má styk s otcom uskutočniť. Deti opakovanie do psychosociálneho centra odmietali ísť, odmietali sa s otcom stretnúť aj napriek tomu, že ich matka opakovanie presviedčala, argumentovali rovnako a neoblomne, že sa s otcom stretnúť nechcú. Zo záverečnej správy mediátorky JUDr. Ivany Gerdovej vyplýva, že mediácia sa realizovala na troch mediačných stretnutiach v trvaní piatich hodín. Stretnutia sa realizovali spoločne s osobnou účasťou osôb zúčastnených na mediácií, a to rodičov a mediátorky. Zároveň prebiehali aj návštevy psychosociálneho centra v Košiciach. Mediátorka však dospela k záveru, že vzhľadom na vek detí a prezentované postoje je mediácia vo veci nateraz neplniaca svoj účel, ktorým je okrem dohody rodičov aj jej účelnosť a efektívnosť. Mediátorka odporučila rodičom navštevovať psychosociálne centrum a pokus o zrealizovanie stretnutia otca s maloletými deťmi za účastí pracovníkov psychosociálneho centra, preto sa na základe tohto stretnutia dohodla s rodičmi, že mediácia ďalej pokračovať nebude.

39. Zo správy Psychosociálneho centra na Löfflerovej 2, Košice, kde mali maloleté deti na základe neodkladného opatrenia absolvovať asistovaný styk s otcom vyplýva, že maloleté deti sa na úvodnom osobnom stretnutí so sociálnou pracovníčkou a psychologičkou psychosociálneho centra zúčastnili a deklarovali silný odpor a nezáujem o stretávanie s ich otcom. Opakovanie uviedli, že na stretnutie neprídu a žiadali o akceptáciu ich trvalého postoja. Matka prostredníctvom e-mailovej komunikácie deklarovala vlastnú snahu o presvedčenie maloletých k zmene postoja ale informovala o trvalé negatívne nastavenie maloletých detí. Deti sa na žiadne stretnutie nedostavili. Vzhľadom na uplynutie lehoty na realizáciu stretnutia, zároveň nenaplnenie účelu, nakoľko ani jedno z dohodnutých asistovaných stretnutí otca s maloletými deťmi nebolo zrealizované, bola ukončená spolupráca a ďalšie termíny stretnutí neboli už zo strany psychosociálneho centra stanovené. Táto správa je zo dňa 17.05.2023. V zmysle záverov tejto správy kolízny opatrovník dňa 08.06.2023 odporučil pokračovať súdu vo výkone rozhodnutia.

40. Matka počas celého konania preukazovala, že otca prostredníctvom e-mailu informuje o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí, o ich školských, ako aj mimoškolských záujmových aktivitách, taktiež o zdravotnom stave. Z týchto správ vyplýva, že maloleté deti sú skutočne šikovné, v škole sa im mimoriadne darí. Maloletý A. sa v roku 2022 zúčastnil napr. dejepisnej olympiády v kategórií D, kde sa umiestnil na prvom mieste, a taktiež rieši zadania matematickej súťaže Matik, matematickej olympiády a fyzikálne olympiády. Taktiež sa zúčastnil 01.02.2023 súťaže First Lego League, kde súťažil ako vedúci jedného z Challenge tímov v legorobotickej súťaži, pričom sa mu podarilo obsadiť tretie miesto. Maloletý C. rieši zadania matematickej olympiády, maloletá D. získala bronzový odznak všestrannosti od Slovenského olympijského a športového výboru, kedy v rámci testovania predbehla v šiestich disciplínach dohromady 86% všetkých testovaných detí na Slovensku a málo jej chýbalo k získaniu strieborného odznaku. Deti sa venujú svojim záujmových aktivitám, ako aj mimoškolským, ktoré dlhodobo pretrvávajú. V škole dosahujú výborné školské výsledky, správajú sa slušne, patria medzi bezproblémových žiakov. Maloletý A. sa 08.02.2023 zúčastnil Okresného kola dejepisnej olympiády, kde reprezentoval školu na základe víťazstva v školskom kole, kde získal druhé miesto a postúpil do Krajského kola, ktoré sa malo konať v apríli 2023.

41. Matka podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd styk otca s maloletými deťmi neurčil, nakoľko toto neodkladné opatrenie by bolo v záujme maloletých detí, ktoré by mohli ísť na dlhšiu dobu na dovolenku a oddýchnuť si počas letných prázdnin tak, ako ostatné deti. Toho času to nie je možné, nakoľko pravidelne každý týždeň v pondelky sa musia dostaviť na styk s otcom a tým pádom nemôžu ísť ani na týždňovú dovolenku, pretože otec im neumožní to, aby sa na styk v pondelky nemuseli pripraviť a dostaviť. Preto navrhla toto neodkladné opatrenie a to aj s poukazom

na uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I č. -56 zo dňa 16.09.2022, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie voči obvinenej E. F. B., trestne stíhanej pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , podľa ktorého mala nerešpektovať neodkladné opatrenie súdu sp.zn.: zo dňa 27.11.2019, pričom šlo o uznesenie ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin, rok 2019/2020.

42. Na základe tohto návrhu matky súd vydal dňa 04.07.2023 neodkladné opatrenie sp.zn.: , ktorým rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi s účinnosťou od 04.07.2023 do 31.08.2023 každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 09:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, kde ich po skončení styku matke odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Voči neodkladnému opatreniu zo dňa 04.07.2023 podal odvolanie otec a Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.: zo dňa 14.09.2023 odmietol odvolanie.

43. Otec sa domáhal, aby súd uložil matke poriadkovú pokutu v sume 500 € za prvé porušenie Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.: zo dňa 21.12.2022, ktorým boli rodičia upozornení na možnosť uloženia poriadkovej pokuty pri porušení povinnosti spolupracovať s psychosociálnym centrom. Žiadal, aby súd matke uložil pokutu 500 € za prvé porušenie a pokutu v sume 2000 € za druhé porušenie zo dňa 30.03.2023, ďalšiu pokutu vo výške 2000 € za tretie porušenie zo dňa 27.04.2023 a za štvrté porušenie dňa 11.05.2023 rovnako pokutu v sume 2000 €. Otec poukazoval na správu kolízneho opatrovníka zo dňa 24.03.2021, z ktorej okrem iného vyplýva aj to, že maloleté deti sú zmanipulované matkou, čím je zmanipulovaný aj ovplyvnený aj ich názor na stretávania sa s otcom, resp. odmietanie stretnutí. Maloleté deti sú v akútom ohrození, pretože matka robí všetko pre to, aby vymazala otca zo života detí. Každý ďalší deň bez razantného konania súdu prispieva k tomu, že z otca bude tzv. zavrhnutý rodič, napriek tomu, že otec sa o kontakt s maloletými deťmi snaží za využitia všetkých zákonných právnych prostriedkov už niekoľko rokov. Otec tvrdil, že znalkyňa L. Q., ktorá vypracovala posudok v rámci trestného konania nemohla posúdiť to, či matka detí priamo deti proti otcovi popudzuje alebo nie, nakoľko vychádzala len z tvrdení matky detí a ňou zmanipulovaných detí. Znalkyňa nemala k dispozícií všetky dôkazy a vyjadrenia iných inštitúcií, ako ani názor otca. Nie je možné porovnávať nekompletný, matkou detí zmanipulovaný znalecký posudok L. Q. s omnoho komplexnejším posudkom K. M., ktorá vyšetrila aj otca, ako aj jeho interpretáciu s deťmi. Matka detí argumentuje tým, že kolízny opatrovník nevychádza zo skúsenosti, ale len z domnienok a vyjadrení otca, avšak toto nie je pravdou, pretože kolízny opatrovník sa do interakcie s deťmi za ostatné roky dostal sám, či prostredníctvom spolupracujúcich organizácií, či osobne a omnoho častejšie ako znalkyňa Q. a pozná situáciu v rodine od samotného začiatku. Otec uviedol, že dňa 26.06.2023 sa dostavil na styk s deťmi na F. XX, ako obvykle v pondelky o 16:00 hod., pričom cestou ku vchodu na okne videl otca matky detí, ktorému zakýval a on hneď na to z okna odišiel. Od matky mu v danom čase neprišla žiadna správa, ako zvyčajne keď bol otec pred bytovkou. Keďže neobdŕžal žiadnu odpoveď od matky, o 16:10 hod. matke napísal sms správu so znením, že deti nie sú o 16:10 hod. pred bránou na F. XX a či na nich má ešte čakať. Opätovne od matky nedostal žiadnu odpoveď, preto telefonoval na mobilné číslo matky o 16:13 hod. ale nedovolal sa. Následne zvonil na domový zvonček s menovkou F. H., nakoľko rodičia matky bývajú na prízemí, na čo nik nereagoval. Na domový zvonček bytu, v ktorom býva matka detí otec nezvonil, nakoľko údajne nevedel, ktorý zvonček to je, pretože matka detí už roky nemá ho svojím menom označený. Preto následne otec zavolal na políciu s tým, že si má prevziať deti na styk, no matka mu neodpovedá na sms správy ani telefonáty a nevie čo je s deťmi. Po vyše polhodine sa dostavila dvojčlenná hliadka a vyzvala otca, aby s nimi išiel hore k bytu preveriť situáciu. Vystúpili z výťahu a na dverách otec zistil, že je menovka Pagáč, čo bolo údajne prvý krát kedy zistil v akom byte matka s deťmi býva. Následne otvoril otec matky detí a povedal, že nevie čo je s matkou detí, že je zrejme ešte v práci, ale že sa jej nevie dovolať. Následne príslušník polície, ktorý s otcom matky detí komunikoval povedal, že ide s deťmi sa porozprávať do bytu a nech s druhým príslušníkom polície otec počká na chodbe. Po pár minútach sa príslušník polície vrátil s tým, že deti poučil, ale že s otcom nikam nechcú ísť. Deti prišli k dverám, takže sa im otec prihovoril, starší syn odmietol podať otcovi ruku, mladší syn vyšiel pred byt na chodbu a ruku mu podal, taktiež mu ruku podala aj dcéra D.. Otec deti pochválil, že budú mať vynikajúce vysvedčenie a že im niečo prinesie za odmenu, že dúfa, že si pre to prídu dole. Následne sa matka detí v podaní zo dňa 29.06.2023 vyjadrila, že deťom údajne spôsobil otec stres privolaním polície, že správanie otca má zlý vplyv na psychiku detí a na ich zdravý vývin. Otec však poukázal na to, že v minulosti políciu k deťom privolávala samotná matka a nie on ( keď chcela aby deti šli s otcom, čo sa jej taktiež ani z asistencie

hliadky nepodarilo). Podľa názoru otca, matka má od zamestnávateľa služobný mobil, preto ho mohla v takejto situácií použiť prípande mohla napísať z práce krátku e-mailovú správu, že nestíha prísť domov. Podľa názoru otca, úmyselne sa na styk nedostavila a tým ho zmarila.

44. Matka túto situáciu opísala tak, že dňa 26.06.2023 bola v práci a mala so sebou mobilný telefón na ktorý jej zvykne otec volať, tento však bol vybitý. Mala pracovné stretnutia, a preto mala pracovný mobil stíšený, čiže keď jej volal jej otec s tým, že sa dostavil otec detí a chce sa s nimi stretnúť, matka si túto správu nevšimla a nevedela reagovať, nakoľko si neuvedomila, že už je toľko hodín, z dôvodu pracovných povinností. Následne otec detí teda zavolal policajnú hliadku, s ktorou prišiel do bytu, maloleté deti sa policajtov zľakli a len z týchto dôvodov, keďže sa ich báli, urobili to, čo im policajti kázali, že vyšli ku dverám a otcovi podali ruku, ale aj to iba C. a D.. Mali z tohto stretnutia stres.

45. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.10.2023 na ktoré predvolal okrem rodičov kolízneho opatrovníka aj maloleté deti, čím došlo k pojednávaniu v týchto veciach neobvyklému, nakoľko maloleté deti boli prítomné na pojednávaní spolu s rodičmi, na ktorom mali možnosť sa vyjadriť k veci tak, aby ich názory počuli obaja rodičia, ako aj kolízny opatrovník. Súd takýto postup stanovil z toho dôvodu, že mal za to, že doposiaľ žiaden postup, či už odborníkov, psychológov, súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní neviedol k náprave v tom zmysle, že by maloleté deti sa s otcom začali a chceli stretávať. Práve naopak čím dlhšie predmetné konanie trvá, tým viac deti otca odmietajú, a to aj napriek všetkým rôznym procesným opatreniam, ktoré súd v predmetnej veci urobil, a to nielen v rámci tohto konania ale aj v rámci konania o výkon rozhodnutia. Súd mal za dôležité, aby pred ďalším procesným postupom vo veci - či bude postupovať ďalej v rámci konania o výkon rozhodnutia tak, že dôjde k odňatiu maloletých detí alebo rozhodne o zmene úpravy práv a povinností, videl a posúdil vzájomnú interakciu medzi maloletými deťmi a rodičmi na pojednávaní. Otec na tomto pojednávaní poukazoval na to, že je zvláštne, že deti sa na súd dostavili na nariadené pojednávanie ,taktiež sa dostavili aj na výsluch na súd v lete 2022, avšak do psychosociálneho centra na asistovaný styk sa dostaviť odmietali. Boli tam prítomné iba vtedy, keď vedeli, že tam nebude otec. Je teda zvláštne, že matke sa podarilo deti prehovoriť aby prišli na sú keď treba vypovedať, ale na to aby sa stretávali s otcom sa jej nedarí ich presvedčiť. Maloleté deti mali možnosť sa k tomuto celému vyjadriť, pričom výrazné slovo mal maloletý A., ktorý sa počas pojednávania prejavoval v podstate tak, ako sa prejavoval aj na výsluchu v lete 2022, kedy bol bezprostredný, spontánny, prejavoval sa aj emočne, čo spočívalo aj vo zvýšení hlasu či špecifickom tóne reči, kedy komunikoval s otcom rázne. Súd nechal tomuto pojednávaniu tzv. voľný priebeh, aby videl túto vzájomnú interakciu a snažil sa nezasahovať do tejto komunikácie, pričom išlo o stretnutie otca s maloletými deťmi po takmer troch rokoch čo spolu osobne neboli. Z tejto vzájomnej komunikácie na pojednávaní vyplynulo, že maloleté deti sa zúčastnili tohto pojednávania práve z tohto dôvodu, aby razantne vyjadrili svoj názor, že sa odmietajú s otcom stretávať, že ich nič nepresvedčí k tomu, aby sa s otcom stretávali, z otca majú strach, boja sa ho, necítia sa s ním dobre, je na nich nátlakový, obviňuje ich, že si vymýšľajú, všetko čo deti otcovi povedia, tak sa otec snaží prekrútiť a presviedča ich o tom, že to nie je pravda, čo oni tvrdia, uráža ich, keď sa spolu stretnú. Deti spomínali svoje viaceré negatívne zážitky s otcom, ktoré uvádzali už aj aj skôr v priebehu konania, ako aj na predchádzajúcom výsluchu. Je zrejme, že tieto negatívne zážitky s otcom pravdepodobne v deťoch zanechali negatívnu reakciu voči otcovi. Deti jednoznačne pred oboma rodičmi vyslovili názor, že sa s otcom stretávať nechcú, nebudú tak robiť ani za prítomnosti matky, ani za prítomnosti inej osoby a vyjadrili sa, že chcú aby súd konečne rozhodol tak, že by nemuseli s otcom sa stretávať nútene v stanovených termínoch a časoch, nakoľko ich to obťažuje, pretože aj napriek tomu, že teda sú stále pripravení na styk s otcom, nikdy sa tento styk nezrealizuje, pretože oni tam odmietajú ísť a tento ich postoj sa nezmení ani do budúcna. Zhodne potvrdili, že matka ich vedie k tomu, že by sa s otcom stretli, aby šli za otcom, oni to však napriek tomu odmietajú. Na otázku prečo teda keď prišla policajná hliadka v júni 2023 sa s otcom stretli, dokonca si s ním podali ruku sa deti vyjadrili, že sa v podstate báli, pretože išlo o policajtov, a preto urobili to, čo im policajti povedali, aspoň teda maloletá D. a C., že otcovi podali ruku, maloletý A. to neurobil, avšak s otcom odmietli odísť, čo skonštatovala aj policajná hliadka, takže je možné skonštatovať, že ani policajnej hliadke sa nepodarilo dosiahnuť to, že by maloleté deti odišli s otcom na styk. Otec opakovane na tomto pojednávaní poukazoval na to, že maloleté deti sú nedostatočné motivované matkou, čo sa prejavilo aj pred pojednávacou miestnosťou, kedy sa deti otcovi ani nepozdravili, otec opakovane na pojednávaní deťom vyčítal, že to bolo neslušné od nich a že sa mu mali pozdraviť, a že matka nič neurobila, nič nepovedala a deti nenapomenula, že takto majú urobiť ako slušne vychovaní ľudia. Z viacerých prejavov otca voči maloletým deťom na tomto pojednávaní bolo cítiť nátlakovosť. Aj keď

je zrejmé, že otec pociťuje krivdu, lebo sa s deťmi nestretáva, bolo cítiť to, že otec sa snaží tlačiť na deti a presviedčať ich o svojej pravde, pričom u detí to vyvolávalo práve opačnú reakciu a deti boli čím ďalej tým viac agresívnejšie a stavali sa na odpor voči otcovi, najmä maloletý A.. Po výsluchu detí matka poukazovala na to, že nie ona je tá, ktorá deti manipuluje a ktorá deti vedie k tomu, že by sa s otcom nestretávali, ona tak činí, avšak otec si z dôvodu akým spôsobom sa správa k deťom, vytvoril u detí tento negatívny postoj a je toto jeho chovanie k deťom nevhodné. Ak si ich chce získať a chce si s nimi vytvoriť opätovne vzťah, mal by sa sám nad sebou zamyslieť a nemal by sa k nim takýmto spôsobom správať. Matka poukazovala na to, že otec by sa mal k deťom správať inak, nie neustále ich osočovať, prekrúcať čo povedia, útočiť na nich, vyhrážať sa im, najmä teraz aj tým, že deti dá do domova, resp. do špecializovaného zariadenia, aby boli odňaté od matky, aby sa tam naučili mať vzťah s otcom. Deti cítia krivdu a tento nátlak zo strany otca spôsobuje presný opak toho, čo by otec chcel dosiahnuť a práve naopak deti sa otcovi ešte viacej vzdiaľujú. Na pojednávaní bol pred deťmi prezentovaný aj návrh otca na zverenie maloletých detí do starostlivosti otca, resp. na zverenie detí do špecializovaného zariadenia, kedy by deti boli odňaté zo starostlivosti matky a kde by bol upravený ich styk s otcom, aby sa naučili a obnovili svoj vzťah k otcovi, maloleté deti razantne toto odmietli. Maloletým deťom bol zo strany súdu vysvetlený aj postup súdu v prípade, že nebudú dobrovoľne súhlasiť s výkonom rozhodnutia, t.z. so stretávaním sa s otcom, že môže nastať situácia, že súd príde a odníme ich z bytu alebo z prostredia matky a odovzdá otcovi, na čo sa maloleté deti vyjadrili, že pre ne by to bola obrovská trauma, ktorú by týmto zažili. Nie je to absolútne v ich záujme, v žiadnom prípade by to neobnovilo ich vzťah s otcom, práve naopak ešte viac by ho zhoršilo keby sa takéto niečo stalo, pričom maloletý A. na margo tohto celého poznamenal, že keby sa takéto niečo stalo, že by ušiel z domu niekde do lesa, kde by sa skryl, k otcovi by nešiel, ani napriek tomu, že by tam súd prišiel aj za účastí polície a kolízneho opatrovníka a realizoval výkon rozhodnutia. Kolízna opatrovníčka naďalej zotrvala na svojom názore, že je potrebné pokračovať vo výkone rozhodnutia, poukázala na to, že deti síce majú strach z otca, ale stále ho neidentifikovali, aký a z čoho. Úrad práce však už nemá čo poskytnúť, žiadnu intervenciu tejto rodine, pretože všetko už tu bolo poskytnuté od sociálnych pracovníkov, psychológov, cez doktorku Reichelovú alebo doktorku M., ktorá ešte v znaleckom posudku v konaní na Okresnom súde v Prahe – Západ uviedla, že treba spolupracovať s rodičmi a nie s deťmi. Aj doktorka G., ktorá spísala správu, uviedla, že psychologické poradenstvo nesplnilo svoj účel, pretože sa nerealizovali stretnutia otca s deťmi, poukazovala na to, že matka síce upozorní detí na stanovený styk s otcom a ak ho deti odmietnu, matka vlastne iba emočne prijíma ich postoj. Z uvedeného je zrejmé, že matka nedostatočne deti motivuje a pripravuje na styk s otcom. Zorganizovalo sa aj cochemské stretnutie v rámci výkonu rozhodnutia, kde sa dohodli ďalšie podmienky, avšak ani tieto sa nenaplnili. Deti si už teraz síce samé vytvárajú názor, avšak roky si tento názor vytvárali pod vplyvom preferenčného rodiča, u ktorého v starostlivosti boli, čiže u matky. Je potrebné aby si deti vytvorili vzťah s otcom, aby si skúsili zažiť nejaké zážitky a situácie s otcom, nakoľko s otcom sa už dlhodobo roky vlastne nestretli, ani nevedia si vytvoriť na otca vlastný názor a názor zo stretnutia. Kolízna opatrovníčka však nebola naklonená tomu, aby maloleté deti boli vyňaté z ich prirodzeného prostredia a umiestnené do CDR, ktoré sa nemusí nachádzať v blízkosti prirodzeného prostredia detí, môže to byť kdekoľvek na Slovensku, kde bude voľné miesto. Deti by boli vyňaté zo svojho prirodzeného prostredia školského, nechodili by do školy, do krúžkovej činnosti, boli by narušené aj ostatné väzby, čo by nemuselo mať správny a pozitívny vplyv na ich vývoj.

46. Aj na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.11.2023 rodičia zotrvali na svojich názoroch, matka žiadala aby súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, resp. bol upravený styk s deťmi v minimálnom rozsahu, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý tretí mesiac v roku, a to prvý kalendárny týždeň v sobotu od 09:00 hod. do 10:00 hod. za prítomnosti matky a pred bydliskom matky, počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý rok 25.12. v čase od 16:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky a pred bydliskom matky s tým, že matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Navrhla, aby súd vyslovil aj predbežnú vykonateľnosť rozsudku v zmysle . Otec naopak zotrval na svojom názore, že neupravený styk neprichádza do úvahy, podľa jeho názoru styk neupraviť, nie je možné bez súhlasu druhého rodiča, keď podľa zákona o rodine vyplýva, že styk súd neupravuje iba vtedy, ak je to na základe dohody rodičov, a pokiaľ ide o úpravu styku raz za tri mesiace, tak toto je zjavne nedôvodný návrh, ktorý by neriešil situáciu. Vzhľadom na to, čo maloleté deti uviedli na pojednávaní dňa 03.10.2023 otec naďalej zotrval na návrhu na umiestnenie maloletých detí do starostlivosti otca, resp. alternatívne aby deti boli umiestnené do špecializovaného zariadenia, v ktorom by bol následne upravený styk otca s deťmi a aby tam došlo k znovuobnoveniu vzťahov, ktoré tu boli kedysi a ktoré matka prerušila a zatrhla. Podľa názoru otca návrh matky na predbežnú vykonateľnosť taktiež nie je možné vyhovieť, pretože tu nie sú stanovené zákonné

podmienky, keďže maloletým deťom žiadne ohrozenie nehrozí a nie sú v žiadnom nebezpečenstve v ohrození, keďže ich styk s otcom neprebieha. Je upravený úzko, iba počas každého druhého víkendu a ešte pondelky. Otec poukázal aj na to, že žiadne z opatrení neprinieslo takú zmenu, a to ani v rámci konania Em vo forme pokút, pozastavenia vyplácania príspevku na dieťa atď., že by došlo k styku otca s maloletými deťmi. Deti v podstate otca vyčleňujú zo svojho života, nie je tu teda iná možnosť, ako vyhovieť návrhu otca.

47. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

48. Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zák., súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

49. Podľa ust. § 25 cit. zák., ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

50. Podľa ust. § 26 cit. zák., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

51. Podľa ust. , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

52. Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s cit. zák. ustanoveniami dospel k záveru, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi je dôvodný. Od začiatku tohto konania, resp. už aj predtým bola obrovským problémom realizácia styku otca so všetkými troma mal. deťmi v zmysle posl. právnej úpravy a to v zmysle rozsudku Krajského súdu v Prahe z sp. zn. z 6.3.2018. Vzhľadom na to, že deti sa s otcom nestretávali v zmysle tohto vykonateľného rozhodnutia prebieha na tunajšom súde aj konanie o výkon rozhodnutia a to pod sp. zn. , avšak doposiaľ taktiež bezúspešne, toho času je v konaní rozhodnuté o odklade vykonateľnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prahe. Otec podával na matku trestné oznámenia z dôvodu, že dochádza k mareniu výkonu úradného rozhodnutia, že matka systematicky nedostatočne pripravuje deti na styk po psychickej stránke. Deti sú síce fyzicky pripravené, ale odmietajú s otcom odísť. Deti odmietali z bytu matky s otcom odísť aj keď bola prítomná sociálna pracovníčka a dokonca ani policajnej hliadke v júni 2023 sa nepodarilo deti presvedčiť, aby s otcom odišli na styk, iba došlo k tomu, že si s otcom dvojičky podali vo dverách bytu ruku. Rodičia s deťmi absolvovali množstvo psychologicko - poradenských sedení, asistovaný styk, mediáciu, pôsobenie inštitúcií, ktoré majú zamerané svoje aktivity a ciele na to, aby došlo k obnoveniu vzťahu medzi deťmi a otcom, aby sa s ním deti chceli stýkať, deti boli vypočuté aj na súde v lete 2022 a tiež 3.10.2023 na pojednávaní - dokonca za prítomnosti oboch rodičov (so súhlasom detí), avšak všetko bolo bezúspešné. Trestné konania voči matke boli zastavené, nebolo v ani jednom prípade doposiaľ preukázané, že by maloleté deti manipulovala voči otcovi, že by na nich úmyselne vplývala, aby sa s otcom nestretávali. Súd poukazuje na to, že už zo znaleckého posudku

PhDr. Strakovej, ktorá vypracovala posudok ešte v konaní pred súdom v Prahe, na ktorý mimochodom počas konania otec poukazoval a namietal posudok PhDr. Hrehovej vyhotovený v trestnom konaní, nakoľko podľa neho tento nebol komplexný, vyplývajú skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu môžu mať vplyv na vzťah otca s deťmi. Z posudku PhDr. Strakovej, ktorá vyšetrila aj otca, je zrejmé, že otec má nízku sebakritickosť seba samého, ale zvýšenú kritickosť voči okolnostiam, ktoré neodpovedajú jeho očakávaniam. Otec nemá náhľad na nátlakovosť svojho chovania v rôznych situáciách a nezvažuje dopad svojich postupov na prežívaní druhej osoby. Je zvýšene zameraný na seba a očakáva akceptáciu. Matka má zosilnené citové zábrany, má vyššiu mieru neuspokojených potrieb, ľahšie sa cíti frustrovaná, vyjadrovanie negatívnych pocitov brzdí. Je v stave zvýšeného napätia v dôsledku dlhodobej záťaže s časovým odstupom úzkosť viazaná na osobu otca detí neklesá. Matka vyjadruje presvedčenie o jeho zásadnom deštruktívnom vplyve na svoj život a má pocity ohrozenia. Výchovné schopnosti matky sú na bežnej úrovni, jej schopnosť podporovať vzťah detí s otcom je však v dôsledku vlastných pocitov ohrozenia znížená. Podieľajú sa na tom nespracované zážitky matky z doby spolužitia, strach z toho, že o deti príde, ako aj nátlakové postupy otca. Z uvedeného je viac ako jasné, že otec už v tom čase pôsobil nátlakovo jednak na matku a taktiež na deti. Táto jeho nátlakovosť sa postupom času nevytratila, čo je zrejmé aj z priebehu tohto konania ako aj ďalšieho konania otca voči matke a voči deťom. Čím viac sa otec snažil byť s deťmi, a to aj na základe neodkladných opatrení vydaných v rámci tohto konania, ktorými boli upravené prázdniny, výsledok bol opačný, aký si otec predstavoval. Deti sa s ním čím ďalej tým viac odmietali a odmietajú stretávať a to aj v dôsledku toho, že ich tlačí k stretávaniu ďalšími rozhodnutiami súdov ako aj opakovanými trestnými oznámeniami na matku za marenie výkonu súdnych rozhodnutí. Matka je prioritnou vzťahovou osobou pre tieto deti. Je logické, že deti môžu pociťovať krivdu, ktorú pociťuje aj matka z tohto nátlakového konania zo strany otca, majú obavu ako to skončí, matke hrozí aj trest, ak by ju OČVTK, resp. súd uznali vinnou, čo deti môžu rovnako pociťovať ako neistotu a strach o osobu, ktorú milujú, na ktorú nedajú dopustiť a môže to v nich vyvolávať negatívne reakcie voči otcovi, resp. ich znásobovať. Matka v takom prípade sa môže akokoľvek snažiť, aby sa deti s otcom stretávali, keď do istej miery si otec svojím konaním tento psychický stav detí spôsobuje sám. O tom svedčia aj skutočnosti, ktoré sa odohrali, keď otec s neznámymi mužmi vybehol z kríkov a chcel vziať so sebou do auta mal. A., keď išiel s matkou zo škôlky (ešte pred začatím tohto konania). Ďalší obdobný incident sa odohral 6.1.2020, kedy otec takto nasilu chcel vziať so sebou do auta mal. C., keď sa dostavil na styk s deťmi a deti ho čakali pred bránou aj s matkou. Tento incident taktiež zanechal na deťoch negatívny dopad, odvtedy otcovi nedôverujú, boja sa ho, tvrdia, že klame o tom ako celý incident sa odohral, pričom otec tvrdí, že klamú deti a matka, teda nepríjemné pocity detí voči otcovi to iba znásobilo. Naposledy v júni 2023 keď otec zavolal policajnú hliadku a takýmto spôsobom sa dostal do bytu k deťom, čo tiež deti nevnímali pozitívne. Súd uznáva, že otec sa cíti bezradný, pretože sa s deťmi nestretol už dlho, nemal s nimi plnohodnotný styk a preto podnikal rôzne kroky, či už sám od seba, alebo právne, za tým účelom, aby sa s deťmi mohol stretávať, avšak otec nie je vykonávateľom súdnych rozhodnutí a ak sa rozhodol postupovať tým spôsobom, že chcel nahradiť súd a maloleté deti matke tzv. “ odňať“, jeho postup nebol správny. Matke bolo opakovane vyčítané zo strany otca i kolízny opatrovník to viackrát konštatoval, že nedostatočne pripravuje a motivuje deti k styku s otcom, že ak deti odmietnú s otcom ísť, matka iba emočne prijíma tento ich postoj, ale nič neurobí preto, aby ich presvedčila, aby s otcom šli. V priebehu konania však súd nemal za preukázané, že by matka deti vôbec nemotivovala, naopak otec, kolízny opatrovník i samotné deti potvrdili, že matka sa deti snaží presvedčiť, aby s otcom šli. Otec ani kolízny opatrovník nemajú na to odborné znalosti, aby mohli posúdiť a urobiť záver o tom, či matka deti pripravuje systematicky, dostatočne a primerane na styk s deťmi alebo nie. Každý človek má inú povahu, iné komunikačné schopnosti, prejavy, iné vnímanie a pocity, empatiu a nie je možné bez odborných znalostí toto jednoznačne posúdiť, či matka postupovala dostatočne, neexistuje model toho ako má presne postupovať, aby dosiahla cieľ, ktorým je primäť deti, aby sa s otcom stýkali. Ale zo správania matky a ani zo znaleckých posudkov odborníkov psychológov PhDr. Strakovej, či PhDr. Hrehovej, nebolo preukázané, že by matka deti voči otcovi manipulovala, alebo pôsobila na ne tak, že by sa s otcom následne v zmysle jej úmyselného pôsobenia odmietali stretávať. Matka je emotívna, prežívala ťažko rozchod s otcom detí, pričom otec bol trestne stíhaný pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby – matky, bol síce oslobodený, avšak z dôvodu, že skutok nebol trestným činom ( teda nie preto, že by sa skutok vôbec nestal). Je zrejmé aj z vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, že ich vzťahy sú naďalej vysoko konfliktné. Je možné, že deti čiastočne prijímajú a vnímajú emočný postoj matky voči otcovi, avšak toto nemôže mať taký zásadný vplyv na to, že by sa s otcom vôbec nechceli stretávať už roky. Deti sú toho času už vo veku 15 rokov A. a dvojčatá C. a D. takmer 13 rokov a svoj názor na stretávanie sa s otcom vyjadrili opakovane, dlhodobo a nemenne, že otca odmietajú a nechcú sa s ním stretávať, boja sa ho, nemajú ho radi, necítia sa s ním dobre, slovne na nich neustále útočí, čo

sa im nepáči, uráža ich, tvrdí že klamú, vraví im že sú nevychovaní atď. Dokonca na súde v lete 2022 a tiež na pojednávaní 3.10.2023 sa vyjadrovali v tom zmysle, že prišli na súd iba preto, lebo chcú, aby sa situácia už vyriešila, aby mali konečne „ pokoj“ a neboli nútení sa s otcom stretávať, preto prišli vyjadriť svoju vôľu a názor pred súd, ktorý jediný môže zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie. Je zrejmé, že tento ich postoj je dlhodobo formovaný, stupňovaný, nezmenený aj napriek rôznym opatreniam a snahe inštitúcií i súdu o obnovenie vzťahu s otcom, preto nie je možné uzavrieť, že matka môže za to, že sa deti s otcom nechcú stretávať. Toho času sú deti podľa názoru súdu už vo veku, kedy svoj názor vedia vyjadriť jasne a zrozumiteľne, pričom súd musí na názor detí prihliadať. Vypočuť maloleté deti prvostupňovému súdu odporučil aj odvolací súd v rámci rozhodnutia, ktorým potvrdil uznesenie, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh otca na umiestnenie detí do špecializovaného zariadenia, za účelom, aby sa obnovil ich vzťah s otcom.

53. Osobný kontakt rodičov s maloletým dieťaťom má spravila priaznivý vplyv na jeho emočný a intelektuálny rozvoj a je pre deti prínosom, ak dôjde opakovane k zámernému a bezdôvodnému znemožňovaniu styku s deťmi súd rozhodne o zmene osobnej starostlivosti. Toto všetko však musí byť preukázané a musí byť v záujme maloletých detí a v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Obaja rodičia majú pri výkone detí nezastupiteľné miesto, súd výkon rodičovských práv nesmie deti vystaviť takým negatívnym vplyvom, ktoré by mali dôsledky v psychickom alebo zdravotnom stave detí. Súd prihliada na názor maloletých detí, avšak posúdenie záujmu prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory detí, a to čo je pre ne v danej situácií vhodné a čo nie. V danom prípade detí odmietajú styk s otcom už dlhodobo vo svojich výpovediach preukazovali a poukazovali na rôzne situácie, pre ktoré otca odmietajú. Súd vidí potrebu udržiavania vzťahu medzi otcom a deťmi, výrazne apeloval na deti, aby sa s otcom stretávali a neodmietali ho, a to na výsluchu v lete 2022 a tiež pojednávaní 3.10.2023, poučil ich aj o možnosti výkonu rozhodnutia, že môžu byť odňaté matke, no bezúspešne. V danom prípade súd vyčerpal všetky možnosti, ktoré by mohli viesť k náprave tohto vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, a to poukazujúc na rôzne opatrenia v rámci tohto konania za účastí psychológov, sociálnych pracovníčok a ďalších rôznych opatrení, neodkladných, výchovných, naposledy súd nariadil asistovaný styk otca s maloletými deťmi, mediáciu, ani v konaní o výkon rozhodnutia pod sp.zn.: nedošlo k žiadnej náprave. Súd dokonca vykonal v rámci tohto konania aj pojednávanie s deťmi za účasti detí, aby došlo ku konfrontácií medzi otcom a deťmi, aby videl túto interakciu a vlastne z nej mohol získať nové a ďalšie poznatky. Odmietavý postoj detí je dlhodobý, matka deti vedie k stretnutiam s otcom, aj keď podľa otca nedostatočne ich motivuje, ale to nevyplýva zo znaleckého posudku v trestnom konaní od doktorky Q., ktorá vykonala diagnostické techniky, ktoré mali zistiť, či matka priamo ovplyvňuje maloleté deti, a tieto nezistila. Incident na ktorý sa udial 6.1.2020 kedy otec sa pokúsil vziať maloletého C., keď prišiel na styk s deťmi pred bytovku matky, tak popisovali rôzne otec, matka ako aj deti. Dôležitou skutočnosťou je však to, že otec sa pokúsil maloletého vziať so sebou, pričom maloletý C. s tým razantne nesúhlasil a teda to, či už zasiahla matka alebo A., nie je vlastne podstatné s prihliadnutím na to, že deti to vnímali tak, že otec ich chcel vziať niekam násilne bez ich súhlasu. Otec si zrejme nie vždy uvedomuje akým spôsobom s deťmi jedná, komunikuje, neustále sa snaží na nich výchovne pôsobiť aj napriek tomu, že ich vzťah momentálne je vlastne na bode mrazu, neustále ich opravuje, že čo kto povedal, ako čo mal povedať, snaží sa deti presvedčiť o opaku toho ako majú deti navnímané skutočnosti, snaží sa ich presviedčať o niečom s čím deti nie sú stotožnené, ide napr. o rôzne situácie, ktoré sa udiali, čo taktiež deti irituje vo vzťahu k otcovi, o čom sa súd presvedčil aj na poslednom pojednávaní. Deti žiadali od otca, aby na nich netlačil, aby sa snažil nejakým spôsobom zmeniť úpravu styku, aby nemuseli byť pod tlakom každý pondelok a byť pripravené na styk s otcom, bez ohľadu na ich vôľu, a taktiež každý druhý víkend. Uviedli, že im odľahlo počas letných prázdnin 2023, že nemuseli byť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia každý pondelok pripravené doma na styk a čakať na otca, s ktorým aj tak odmietali odísť. Otec však nebol schopný toto akceptovať a nechcel vyskúšať to zmeniť, či styk upraviť v menšom rozsahu s prihliadnutím na prejavený názor detí. Deti na začiatku tohto konania sa s otcom stretávali aspoň za prítomnosti matky na chvíľu, toho času už celkovo odmietajú sa s otcom stretávať aj za prítomnosti matky, či iných osôb.

54. Preto súd má za to, že momentálne nie je v záujme maloletých detí tak, ako to aj prezentovali na pojednávaní 3.10.2023 a je absolútne aj nereálne, aby došlo k výkonu rozhodnutia, deti kategoricky odmietajú styk s otcom a súd v danom prípade poukazuje na ustálenú judikatúru jednak ESĽP, a taktiež aj na nález Ústavného súdu SR , z ktorého vyplýva, že štát by mal v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, mal by potom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi dotyčným rodičom a dieťaťom, avšak povinnosť štátnych orgánov prijať

opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktoré nežijú v spoločnej domácnosti nie je absolútna, porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli ( čo sa v danom prípade aj stalo, keď matke boli uložené pokuty v rámci konania Em a tiež odňaté prídavky na deti) , ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva, ktoré mu priznáva článok 8 Dohovoru. Je evidentné, že jediným riešením, ktorého sa otec vlastne aj v tomto prípade domáhal v závere tohto konania, bolo okamžité vynútené odňatie maloletých detí v rámci konania o výkon rozhodnutia a odovzdanie ich otcovi, alebo návrh na zmenu osobnej starostlivosti a to tak, že by deti boli zverené otcovi, resp. že by boli umiestnené do špecializovaného zariadenia, a v rámci toho bol upravený ich styk s otcom. Toto sa súdu sa momentálne nejavilo ako najvhodnejšie riešenie v danej situácií za daného stavu s tým, že aj podľa judikatúry ESĽP povinnosť vnútroštátnych orgánov využiť donucovacie opatrenia nemôže byť neobmedzená a vnútroštátne orgány teda musia brať ohľad na všetky záujmy a osoby.

55. Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. ESĽP v tomto ohľade opakovane konštatoval, že čl. 8 Dohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča, aby žiadal prijatie takých opatrení, ktoré by poškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa (napr. R. proti Českej republike, rozsudok ESĽP z 18. 7. 2006, č. 26141/03, bod 96). Použitie donucovacích opatrení pre účely výkonu práva styku je v tejto chúlostivej oblasti nežiaduce. Bude odôvodnené iba v prípade zjavne nezákonného konania rodiča, s ktorým dieťa žije (napr. S. proti Českej republike, rozsudok z 18. 1. 2007, č. 14044/05, bod 52). Ide o prípady, keď rodič, s ktorým dieťa žije, aktívne bráni styku druhého rodiča s dieťaťom. Iná je však situácia, keď rodič, s ktorým dieťa žije, v styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa vyslovene styk odmieta. Osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené správaním tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nechoval vo vzťahu k dieťaťu vždy vhodne a empaticky (napr. K. proti Českej republike, rozsudok ESĽP z 18. 7. 2006, č. 27145/03, bod 112). Podľa ESĽP je použitie donucovacích opatrení v takýchto prípadoch kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom (napr. D. proti Českej republike, rozsudok ESĽP z 28. 3. 2006, č. 7152/03).

56. Nútené stretávanie sa maloletých detí s otcom aj v danom prípade podľa názoru súdu nevytvorí medzi nimi pevné rodinné puto, ako si zrejme predstavuje otec, ale naopak, vyvíjanie tlaku môže pôsobiť kontraproduktívne. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je síce dôležitý záujem otca stretávať sa pravidelne so svojimi deťmi, ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný najlepší záujem detí, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. S prihliadnutím na terajší vek maloletých detí nemožno považovať za primerané ani vhodné, aby boli prostredníctvom súdnej ingerencie donucované proti vlastnej vôli stretávať sa s otcom. Násilné, okamžité a nekompromisné odobratie a odovzdanie maloletých detí je len krajne nevyhnutným riešením, ktoré prichádza do úvahy za predpokladu, ak by rodič, s ktorým dieťa žije, konal zjavne nezákonným spôsobom, a bránil by tak v styku druhého rodiča s dieťaťom. Toto však v danom prípade na strane matky preukázané nebolo. Je preto logické odôvodnené, ak súd dosiaľ nesiahol po síce zákonnom, ale krajnom riešení, čo však na druhej strane nevylučuje, že ak by boli splnené už uvedené podmienky, môže pristúpiť aj k nútenému odňatiu maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší Nález Ústavného súdu SR sp. zn. – 48 z 28.10.2014.

57. Zákon o rodine v § 25 ods. 2 uvádza, že ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Sú však špecifické konania ako je aj daný prípad, kedy v zmysle cit. zák, ustanovenia nie je možné postupovať a styk upraviť, ak to nie je v záujme maloletých detí. Matka navrhovala styk otca s deťmi neupraviť a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd za to, že v danom prípade nie je iná možnosť a riešenie ako rozhodnúť tak, že styk maloletých detí s otcom sa neupravuje. Súd však apeluje na matku a na maloleté deti, keď samé vyslovili tento záujem, aby styk s otcom nebol upravený, lebo sa cítia pod tlakom, aby sa pokúsili aj samé sa s otcom kontaktovať, dohodnúť si stretnutie, prípadne spôsob, akým postupne by mohli budovať svoj spoločný vzťah bez nátlaku na báze dobrovoľnosti. Matka má viesť deti naďalej k tomu, aby sa s otcom začali stretávať a vysvetliť im, že rovnako tak otec ako aj deti majú právo na to, aby spolu mali vytvorené vzťahy a tieto budovali a zlepšovali, sú najbližšími príbuznými.

58. Súd rozhodol na návrh matky aj o predbežnej vykonateľnosti rozsudku v zmysle , nakoľko mal za to, že v danom prípade by hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej ujmy na strane maloletých detí po psychickej stránke, nakoľko deti sú pod tlakom a v strese už niekoľko rokov a v prípade, že niektorá zo strán podá voči uvedenému rozsudku odvolanie, konanie neskončí, bude prebiehať odvolacie konanie, pričom nie je zrejmé kedy by došlo ku konečnému rozhodnutiu vo veci a plynutie času by mohlo mať ďalší negatívny dopad na deti, keby ďalšie neurčité obdobie žili v nátlaku a strachu čo sa stane, ak sa s otcom nestretnú v zmysle doposiaľ vykonateľného rozhodnutia.

59. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti, resp. umiestnenie detí do špecializovaného zariadenia, nakoľko toto v žiadnom prípade nepovažoval za daného stavu, v čase rozhodovania, za vhodné riešenie pre tieto tri maloleté deti.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ). Toto právo majú iba účastníci konania, ktorí sa nevzdali práva podať odvolanie voči vyhlásenému rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.