Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_100C-19-2023.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
100C/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Luciou Poništovou, Ph.D. v spore žalobkyne: P. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J., H.. L. Č.. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom PhD., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Piešťanoch, Mudroňova 7356/51 proti žalovanej: A.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. - F. Y., Z. XXX/X, pr. zast. ADAUS, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Miletičova 5B, IČO: 36 731 544 o zaplatenie 50.000,- eur takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil pôvodne žalovaným 1/H.. L. E., 2/A.. H. F. a 3/A.. U. L. povinnosť uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, každej vo výške 50.000,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a invalidnou dôchodkyňou s diagnózou myasthenia gravis, t. j. ťažká svalová slabosť, autoimunitné neurologické ochorenie. V období pred incidentom opísaným nižšie viedla riadny spoločenský a kultúrny život, venovala sa práci, vzdelávaniu a záľubám. Od roku 2009 začala úspešne podnikať v tradingu prostredníctvom spoločnosti X-trade Brokers. V rámci svojho podnikania sa každodenne stretávala s ostatnými tradermi prostredníctvom internetu na online prednáškach a raz za čas aj osobne. Vo svojom obchodovaní bola úspešná. Táto práca ju veľmi bavila a bola dôležitým zdrojom jej príjmu. V roku 2009 hľadala na internete kontakt na lekára, dermatológa z Bratislavy, ktorý lieči liekom roaccutane, chcela doriešiť svoj dermatologický problém. Kontakt jej ponúkla prispievateľka z www.lady.sk B. B., moderátorka spravodajstva vtedy STV, teraz TA3, ktorá sa u neho liečila. Žiadala od nej e-mail, meno a priezvisko o osobné stretnutie, ktoré údaje jej žalobkyňa v dobrej miere poslala a prišla aj na osobné stretnutie, ktoré opísala bez vedomia žalobkyne na www.lady.sk spolu so svojimi hodnoteniami „že som hlúpa, mám vredy a jazvy a imaginárneho priateľa“. Tieto informácie boli impulzom pre žalované H.. L. E. a A.. H. F. na začatie ohovárania a prenasledovania na internete. Žalované v 1. a 2. rade (H.. L. E., A.. H.Á. F.) všemožnými prostriedkami postupovali tak, aby ju psychicky týrali. Najprv každodenným uverejňovaním jej osobných údajov so zraňujúcimi textami na verejnom portáli www.lady.sk a zároveň ich posielanie rodine. Dokonca zavesili zosmiešňujúce video na verejný postál www.youtube.com, pričom na internete rozširovali odkaz na toto video. V tom čase žalobkyňa bola po prvej polročnej liečbe systémovým dermatologikom roaccutane a čakala ju druhá liečba, preto takéto odporné osobné invektívy písané verejne na internete ju mimoriadne zraňovali. V lete 2011 žalované v 1. a 2. rade vytvorili verejný profil „hlúpa_rapavá_P.“ s obrázkami na stránke www.azet.sk, kde má žalobkyňa zriadenú e-mailovú schránku a svoj profil, ktorý nebol vyplnený. Žalované v 1. a 2. rade ho zaplnili hanlivými odkazmi a pripojili k nemu nimi vytvorený profil „hlúpa_rapavá_P. tak, aby ho nemohla odpojiť a bol viditeľný pre verejnosť. Žalovaná v 1. rade telefonicky kontaktovala cudzích ľudí v jej blízkom okolí a vysvetľovala im, že na www.lady.sk sa predstavuje žalobkyňa ich menom, priezviskom a adresou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že rok odolávala tejto kyberšikane a prenasledovaniu a na jeseň 2011 sa psychicky zrútila, nebola schopná viesť riadny život pre dlhotrvajúci stres. Vzhľadom k jej chorobe, ktorou trpí, došlo k ohrozeniu jej života. Uvedomila si, že na verejnosti je hanlivo zosmiešnená a nedokázala komunikovať s inými ľuďmi. Dokonca ani s kolegami zo spoločnosti X-trade brockers. Nakoľko mailový profil na www.azet.sk bol zvonka zaplnený urážkami viditeľný verejne, nevedela psychicky zvládnuť otvorenie svojho mailu a skontrolovať každodennú prichádzajúcu poštu, ktorá súvisela s jej podnikaním. V septembri 2011 bola nútená vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. H.. B. okamžite pristúpil k aplikácii injekcií na upokojenie, ktoré zároveň zhoršili jej základnú diagnózu. Pod vplyvom liekov a stresu bola psychiky a fyzicky oslabená. Vo svojom podnikaní nevládala ďalej pokračovať. Na jeseň 2011 sa obrátila na políciu v nádeji, že činnosť žalovanej v 1. rade bude ukončená. Namiesto toho sa k nej pridala žalovaná v 2. rade a ich činnosť sa vystupňovala a žalobkyňa musela znova brať ďalšie upokojujúce lieky a nemohla sa vôbec venovať svojmu podnikaniu. Po telefonickom kontaktovaní konateľky A.. L. (pôvodne žalovaná v 3. rade), táto zmazala v decembri 2011 časť hanlivých príspevkov. Následne vykonala opatrenia, aby sa žalobkynine priezvisko nemohlo vyskytnúť v príspevkoch. Viaceré nicky žalovanej v 1. rade boli zablokované, ale ani to ju nezastavilo. Napokon bola zablokovaná aj jej IP adresa, ale ani to nepomohlo. Žalovaná v 1. rade pokračovala v prispievaní. Filter zákazu slov obchádzala tak, aby systém nerozoznal priezvisko žalobkyne. Písala namiesto „F. z J.“ ešte výraznejšie „F. Ň. C. B. S. Y. A. M. F. Á. z J.“, vždy spolu s urážlivými a vulgárnymi popismi. Po viacerých urgenciách na A.. L. táto nedokázala zastaviť prispievanie hanlivých príspevkov voči žalobkyni a odmietla sa ďalej zaoberať týmto prípadom. O tomto probléme sa žalobkyňa v tom čase anonymne radila na portáli www.diva.sk, kam po mesiaci sa obe žalované zaregistrovali a začalo to isté čo na www.lady.sk. Potom na pol roka žalobkyňa takmer úplne prestala používať počítač. Voči konaniam žalovaných v 1. a 2. rade podala dňa 22.03.2012 žalobkyňa trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Piešťany, pričom 28.03.2012 bolo začaté trestné stíhanie za prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 376 Trestného zákona. Uznesením 2PV 128/12- okresný prokurátor dňa 27.07.2012 zmenil kvalifikáciu skutku na prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a ods. 2 písm. c) Trestného zákona, a preto príslušným na vyšetrovanie sa stal odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave. Uznesením ORP-1228/2-OVK-TT2012 odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave bola vec postúpená Obvodnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Konanie bolo vybavené ako priestupok, pričom žalovanej v 1. rade bola v tomto konaní uložená pokuta 10,- Eur. Žalovaná opätovne zneužila informácie poskytnuté v tomto konaní - priezvisko žalobkyne, bydlisko, dátum narodenia, zdravotný stav, duševný stav, diagnózu a z týchto osobných informácií sa verejne vysmievala, verejne ich rozširovala bez súhlasu žalobkyne a dehonestovala ju v stupňujúcej intenzite. Žalovaná v 1. rade stratila strach pred verejnými orgánmi, pričom prehlásila „za 10,- Eur sa mi tá sranda oplatí“. Po udelení pokuty vo februári 2012 pokračovala ešte intenzívnejšie zverejňovaním osobných údajov žalobkyne spolu s ohováraním, hoci sa na www.lady.sk od októbra 2011 neprihlásila. Žalovaná v 1. rade na jar 2012 presvedčila prispievateľov, že žalobkyňa jej škodí a preto ju ostatní začali verejne ohovárať. V lete 2012 polícia dala odstrániť nevhodný profil na www.azet.sk pripojený k žalobkyninmu e-mailu a do týždňa jej tam začali chodiť vyhrážky, že „ak mi na tomto maily tak záleží, dohodnú sa a dajú mi ho zrušiť“, preto ho žalobkyňa radšej prestala používať. V závere žalobkyňa dodala, že konaním žalovanej v 1. a 2. rade, nekonaním žalovanej v 3. rade došlo k spôsobeniu rozsiahlej traumy v období najproduktívnejšieho veku jej života. Jej psychika bola výrazne podlomená. V súčasnosti vychádza z domova len sporadicky, prestala sa realizovať v oblasti podnikania, stratila priateľov, dokonca s ňou prestali komunikovať aj niektorí rodinní príslušníci ovplyvnení výsmešnými rečami žalovanej v 1. rade. Súčasné poškodenie jej zdravia a psychiky ju výrazne obmedzilo v spoločenskom živote a v niektorých oblastiach ju úplne vylúčilo.
2. Uznesením zo dňa 7. marca 2023, č. k. 6C/15/2018-428 súd vylúčil konanie proti žalovanej v treťom rade o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- eur s príslušenstvom na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2023.
3. Žalobkyňa žalobu doplnila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2016, v ktorom doplnila chýbajúce údaje o žalovanej uvedením mena a adresy.
4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 28.04.2017, v ktorom uviedla, že žalovaná nie je pasívne vecne legitimovaná. Ďalej uviedla, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na primerané zadosťučinenie podľa § 13 odsek 1 Občianskeho zákonníka.
V zmysle právnej teórie na vznik sankcií za majetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, a to: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b) neoprávnený charakter zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobkyňa v žalobe nepreukázala ani jeden z vyššie uvedených predpokladov. Samotná žalobkyňa uvádza, že žalovaná jej vychádzala v ústrety, po telefonickom kontaktovaní zmazala časť žalobkyňou označených príspevkov z webovej stránky, následne vykonala viaceré opatrenia s cieľom zabrániť uverejňovaniu príspevkov, v ktorých je žalobkyňa spomínaná. V návrhu na začatie konania nie je opísané a ani nie je zrejmé žiadne konanie spoločnosti Fornet spol. s.r.o. alebo konateľky spoločnosti A.. U. L., ktoré by mohlo spôsobiť porušenie alebo ohrozenie osobnostných práv žalobkyne. Ďalej uviedla, že nárok žalobkyne považuje za premlčaný, nakoľko žalobkyňa v žalobe uvádza, že už v lete roku 2010 mala vedomosť o konaní žalovanej 1/ a žalovanej 2/, a teda si bola vedomá škody a identifikácie osôb, ktoré za ňu sú zodpovedné. Avšak žaloba bola podaná najskôr dňa 20.03.2014, teda po uplynutí premlčacej doby.
5. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovanej reagovala podaním doručeným súdu dňa 16.10.2018, v ktorom uviedla, že žalovaná navrhla, aby žalobkyňa čítala stránku a keď pôvodne žalovaná v prvom a v druhom rade uvedú jej osobné údaje, nech jej napíše mail a uvedie v ňom odkaz na tému, ktorú treba odstrániť. Toto trvalo niekoľko dní. Keď E. a F. zistili, že je téma odstránená, založili ešte viac tém s osobnými údajmi žalobkyne. Pre ňu to bol toxický text a psychicky jej to ubližovalo. Navrhla A.. L., nech dajú filter na priezvisko žalobkyne, to znamená, aby sa nezobrazovalo nič, keď sa napíše. Keď to E. zistila, začala obchádzať filter rôznymi spôsobmi, napríklad napísala priezvisko s medzerami, s bodkami, začala písať priezvisko veľkými písmenami a pohrozila, že keď jej text sa bude odstraňovať, dá ho na iné internetové stránky. A.. L. mohla jednoduchým úkonom zabrániť šíreniu nevhodných textov vždy, nielen párkrát. Mohla E. i F. zrušiť konto, dať odstrániť nevhodný text a zablokovať IP adresu. Od roku 2011 sa žalobkyňa na stránku neprihlasovala, iba dávala odstraňovať nevhodné príspevky.
6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 14.03.2019, v ktorom zopakovala argumentáciu uvádzanú v predchádzajúcom vyjadrení. Uviedla, že žalobkyni vychádzala v ústrety a po telefonickom kontaktovaní zmazala časť žalobkyňou označených príspevkov z webovej stránky.
7. Žalobkyňa svoje vyjadrenie doplnila podaním doručeným súdu dňa 22.12.2020, v ktorom vo vzťahu k žalovanej uviedla, že od roku 2018 platí zákon GDPR o ochrane osobných údajov fyzických osôb a tento žalovaná ignoruje.
8. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán. Žalobkyňa nepredložila do uplynutia lehoty podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku súdu vo vzťahu k žalovanej žiadne dôkazy. Žalovaná poukázala na to, že zo žaloby nevyplýva naplnenie zákonných podmienok ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepreložila žiaden dôkaz. Skutkový stav tak zostal neobjasnený.
9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
10. Podľa § 13 ods. 1 až 3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi sú: -existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite,
-musí ísť o zásah neoprávnený a -musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi. Existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Takýto zásah musí nastať objektívne, to znamená, že musí byť vylúčená negatívna individualistická psychická reakcia dotknutej fyzickej osoby. Konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jeho uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí nastať skutočné zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Ďalším predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu, čím pôsobia difamačne. Pre difamujúcu povahu určitého tvrdenia sa nevyžaduje, aby bolo všeobecne chápané ako difamujúce. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy (bližšie.: Občiansky zákonník I, 2. vydanie, C.H. Beck, 2019, s. 83 - 96)
11. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
12. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci.
13. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (nem. Behauptungslast, Bestreitungslast). To, že Civilný sporový poriadok chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151, ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie.
14. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, prípadne predstavujú časť procesných úkonov. Majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení žalobcu podľa § 167 ods. 3, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa § 167 ods. 2 a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4. Skutkové tvrdenia predložené neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdením sa reaguje na skutočnosť, ktorá vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153) (bližšie Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, C.H. Beck, 2022, s. 615 - 619)
15. Žalobkyňa si nárok na finančné zadosťučinenie uplatnila voči žalovanej ako fyzickej osobe. V podanej žalobe namietala nedostatočnú aktivitu žalovanej vo vzťahu k prijatým opatreniam majúcim zamedziť údajné zverejňovanie osobných údajov zo strany pôvodne žalovaných v prvom a druhom rade (E., F.). Z tvrdení žalobkyne však nevyplýva, ako nečinnosť žalovanej ako fyzickej osoby mala zasiahnuť do jej osobnostných práv (kedy, kde, akým spôsobom, v akom rozsahu, s akou intenzitou). Z obsahu ustanovenia § 13 OZ vyplýva, že predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia je existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej morálnej integrite. Musí ísť teda o aktívne konanie zo strany porušovateľa osobnostných práv. V danom prípade z tvrdení žalobkyne nevyplýva žiadne konanie žalovanej, ktoré by bolo možné charakterizovať ako konanie porušujúce alebo ohrozujúce osobnostné práva žalobkyne. Naopak, sama žalobkyňa uviedla, že to bola žalovaná, ktorá odstraňovala na žiadosť žalobkyne osobné údaje žalobkyne a hanlivé príspevky adresované žalobkyni. Žalovaná bola počas konania vo svojich vyjadreniach konzistentná, poukazovala na to, že vykonávala viaceré opatrenia s cieľom zabrániť uverejňovaniu príspevkov, v ktorých bola žalobkyňa spomínaná.
16. Žalobkyňa nevysvetlila, na základe čoho žalovanú (v postavení fyzickej osoby) považuje za porušovateľa jej osobnostných práv. Bolo na žalobkyni, aby predostrela súdu úplné a pravdivé tvrdenia o údajnom konaní žalovanej a označila príp. predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že nie je splnená základná podmienka pre konštatovanie zásahu do osobnostných práv zo strany žalovanej, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Pokiaľ ide o námietku premlčania, tou sa súd nezaoberal, nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, že by existoval nejaký zásah zo strany žalovanej do osobnostných práv žalobkyne, od ktorého by bolo možné prípadne počítať premlčaciu lehotu.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku. Sociálne aspekty samé o sebe nemôžu byť dôvodom pre aplikáciu predmetného ustanovenia. Súd musí zvažovať ďalšie okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby ako aj správanie sa strán počas konania. Žalobkyňa podala zjavne nedôvodnú žalobu, v ktorej nedokázala špecifikovať konanie žalovanej majúce predstavovať zásah do jej osobnostných práv. V žalobe sa sústredila na údajné konanie žalovaných v prvom a druhom rade (aj to len vo všeobecnej rovine bez predloženia konkrétnych dát a dôkazov) založených len na všeobecných skutkových tvrdeniach, vo vzťahu k žalovanej naopak uviedla, že žalovaná sa snažila o odstraňovanie nevhodných komentárov na adresu žalobkyne a jej osobných údajov. Vzhľadom na to, že žaloba bola od počiatku nedôvodná, súd nevidel dôvod na aplikovanie ustanovenia § 257 CSP len z dôvodu, že žalobkyňa je invalidnou dôchodkyňou.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.