Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5P-48-2012.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/48/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku v právnej veci starostlivosti súdu o mal. O. nar. XX.XX.XXXX., bytom u matky, dieťa rodičov P. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. a F., nar.. bytom S., t. č. na neznámom mieste, v konaní o vydanie predbežného opatrenia vo veci nariadenia ústavnej starostlivosti nad mal. O. takto
rozhodol:
Súd v y d á v a toto p r e d b e ž n é o p a t r e n i e :
I. Súd n a r i a ď u j e o d o v z d a n i e mal. O., nar. XX.XX.XXXX,. do ústavnej starostlivosti H..
II. Súd ukladá otcovi F., nar. XX.XX.XXXX., p o v i n n o s ť prispievať na výživu mal. O. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa toho
- ktorého mesiaca, na účet H.
III. Súd ukladá matke P. nar. XX.XX.XXXX, p o v i n n o s ť prispievať na výživu mal. O. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto uznesenia vždy do 20. dňa toho
- ktorého mesiaca, na účet H.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.02.2012 sa matka mal. dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd predbežným opatrením zveril mal. O., nar. XX.XX.XXXX., do ústavnej starostlivosti H.
Svoj návrh odôvodnila tým, že so svojou dcérou má už dlhšiu dobu výchovné problémy, kedy asi od novembra 2010 začala bezdôvodne vykazovať neospravedlnené vyučovacie hodiny a vedie záhaľčivý spôsob života. Domov sa vracia v neskorých ranných hodinách pod vplyvom alkoholických nápojov. Matka mal. dieťaťa uviedla, že uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/126/2011-23 zo dňa 16.11.2011 bolo jej dcére uložené výchovné opatrenie - dohľad. Toto výchovné opatrenie neplní svoj účel, nakoľko jej dcéra od decembra 2011 vykazuje neospravedlnené vyučovacie hodiny. Stáva sa, že domov nepríde aj niekoľko dní, čo jej vôbec neoznámi a taktiež jej neberie mobilný telefón. O svoju dcéru má strach, pretože nevie kde sa počas týchto dní nachádza, s kým sa stretáva a čo robí. Taktiež nedodržiava termíny návštev Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, kde má chodiť každý deň po vyučovaní za účelom predloženia slovníčka s potvrdením o návšteve školy.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a s obsahom celého spisu, z čoho mal zistený nasledujúci skutkový stav:
Uznesením Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P 36/2011 zo dňa 27.04.2011 bol zamietnutý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým matka mal. dieťaťa navrhovala nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. O. s odôvodnením, že tomuto výchovnému opatreniu nepredchádzali žiadne iné miernejšie výchovné opatrenia.
Uznesením Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P 126/2011-23 zo dňa 16.11.2011 bolo mal. Klaudii po vykonanom dokazovaní uložené výchovné opatrenie v podobe dohľadu.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku zo dňa 22.02.2012 je zrejmé, že mal. O. je triednou učiteľkou charakterizovaná ako žiačka s nezodpovedným prístupom ku školským povinnostiam. Spočiatku bola jej školská dochádzka pravidelná, toho času absentuje či už na teoretickom alebo na praktickom vyučovaní. Jej vystupovanie je veľmi sebavedomé, na polrok neprospela z dvoch vyučovacích predmetov. S mladistvou a tiež s jej matkou bol vykonaný výchovný pohovor, kde bola upozornená na možnosť uloženia výchovného opatrenia, pokiaľ bude vykazovať neospravedlnené vyučovacie hodiny a nebude dodržiavať dohodnuté pravidlá v rodine. Napriek sľubom sa jej správanie nezmenilo. Každú stredu po ukončení vyučovania má predložiť potvrdenie o tom, že počas celého týždňa riadne navštevovala vyučovanie. Tohto stretnutia sa zúčastnila dvakrát. Od 23.01.2012 s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vôbec nespolupracuje. Následne bol s matkou aj s mal. vykonaný výchovný pohovor, kde matka uviedla, že mal. O. sa nezdržiava doma, túla sa v nočných hodinách, prespáva u kamarátok.
Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) môže súd pred začatím konania nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Predbežné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a urýchlene upravujú pomery účastníkov. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
V zmysle § 44 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) v prípade, ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, rozhodne súd o náhradnej starostlivosti. Jednou z foriem náhradnej starostlivosti je ústavná starostlivosť.
V zmysle § 54 ods. 1 ZR pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, ktoré majú prednosť pred starostlivosťou ústavnou.
Podľa § 54 ods. 2 ZR môže súd nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak
rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
V zmysle § 54 ods. 4 ZR môže súd výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 ZR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Na základe dôvodov uvedených v návrhu a predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery mal. O. nakoľko je v záujme jej ďalšieho priaznivého vývoja ju potrebné umiestniť v ústavnej starostlivosti do doby pokiaľ nezmení svoje správanie a svoj postoj k životu. Iné výchovné opatrenia neviedli k náprave a v príbuzenstve sa nenašla vhodná osoba, ktorej by bolo možné zveriť mal. O. do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd taktiež konštatuje, že neúčelnosť iného výchovného opatrenia - dohľadu bola preukázaná a to na základe vyššie uvedených skutočností.
Na základe vyššie uvedených skutočností vydal tunajší súd predbežné opatrenie, ktorým dočasne zveril mal. O. do ústavnej starostlivosti. Súd ma zato, že je v záujme mal. Klaudie a jej ďalšej priaznivej prognózy vývoja a výchovy za nevyhnutné nariadiť nad ňou ústavnú starostlivosť.
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 ZR je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 ZR prvá veta, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd zároveň rozhodol o povinnosti rodičov prispievať na výživu mal.. sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, čo v súčasnosti predstavuje sumu 26,- eur.
S prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, zaviazal súd rodičov mal. O. prispievať na jej výživu len v minimálne zákonom stanovenej výške, a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, čo predstavuje suma vo výške 26,- eur mesačne pre každého rodiča, teda tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Súd v tomto konaní rozhodol podľa § 75 ods. 7 O.s.p., teda bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
O trovách konania rozhodne súd v konaní o veci samej.
Poučenie:
O Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Právo podať odvolanie nemá osoba, ktorá sa tohto práva už raz výslovne vzdala.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.