Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-249-2011.pdf
PDF · 92.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/249/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Y. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., W. K. Č.. X, S., V. S. H., na návrh matky U. S., K.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej v S. K. I.. W. Č.. XX, za účasti otca Q. Ž., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v S. na ulici Ľ. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého Y. S., K.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého Y. výživným za obdobie od 1.3.2012 do budúcna po 60 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcej časti konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 20.6.2011 svoje podanie, ktorým žiadala súd, aby rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou 60 € k rukám matky dieťaťa, v ktorom podaní uviedla, že výživné pre syna žiada preto, že je slobodnou matkou, osobne a celodenne sa stará o dieťa, je dočasne na materskej dovolenke do 6 rokov dieťaťa bez žiadneho príjmu.
Súd uznesením sp. zn. 23P 249/2011 zo dňa 24.6.2011, ktoré bolo matke doručené dňa 30.6.2011, ju vyzval na opravu a odstránenie vád tohto podania.
Matka na túto výzvu súdu nereagovala, preto súd uznesením sp. zn. 23P 249/2011 zo dňa 25.7.2011 jej podanie odmietol, voči čomu sa matka následne odvolala, v odvolaní upresnila, že výživné zo strany otca žiada určiť vo výške 40 € mesačne na základe vzájomnej dohody s otcom a doplnila, že výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému doposiaľ súdom riešený nebol. Na základe jej odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8CoP 261/2011 zo dňa 26.9.2011 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky vyhovieť a aj zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rodičia maloletého dieťaťa žili spolu od roku 2006 v spoločnej domácnosti na I.. W. Č.. XX B. S., v čase keď maloletý mal 1,6 roka veku začali medzi nimi nezhody, ktoré viedli k odsťahovaniu sa otca zo spoločnej domácnosti, maloletého Y. následne chodil navštevovať, v súčasnosti prispieva na výživu dieťaťa sumou 40 € mesačne a podľa požiadaviek matky poskytuje ďalšie finančné čiastky na potreby dieťaťa.
Matka s maloletým býva v 1 izbovom byte v súvislosti s ktorým mesačne hradí 40 € vrátane poplatkov za média, byt je zariadený účelne, maloletý má tam vytvorené vhodné podmienky pre svoj vývin.
Maloletý navštevuje materskú školu, kde mu matka hradí mesačný poplatok 35-40 €, čo je poplatok vrátane stravného, má ináč potreby primerané veku dieťaťa.
Matka je pracovníčkou spoločnosti D. K. S., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 227,35 €, nevlastní žiaden majetok, okrem tohto dieťaťa matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Otec dieťaťa t.č. býva v rodinnom dome na adrese Y. XX, ktorý patrí jeho strýkovi. Otec je zamestnancom spoločnosti D. W. W..Y..R.. O., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 654,58 €, okrem toho vykonáva práce pre W. B. O. S., zo správ ktorého vyplýva, že takto dosahuje príjem za 12 mesiacov spolu v čistom 483,96 €, čo je v priemere 40,33 € mesačne, okrem tohto dieťaťa otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletému S. Ž., K.. X.X.XXXX, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do jeho starostlivosti a s ktorým žije spolu v rodinnom dome, v súvislosti s ktorým platí zálohové platby za elektrinu 60 € a za vodu 40 €, v prípade mimoriadnych výdavkov súvisiacich s údržbou tohto rodinného domu prispieva k rukám svojho strýka 30 - 40 €, ďalšie osoby s ním a jeho synom v tomto dome nebývajú.
Zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo, že otec na potreby dieťaťa prispel v spornom období sumou 600 € spolu. R. s maloletým je v pravidelnom kontakte, matka mu nebráni v stretávaní sa so synom, otec s oboma svojimi synmi absolvuje rôzne akcie na stretnutia s ním sa maloletý veľmi teší. Otec vlastní staršie vozidlo zn. Š. E., rok výroby XXXX, iný majetok nevlastní.
Na ostatnom pojednávaní vo veci rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žiadali súd o jej schválenie a v prevyšujúcej časti matka vzala svoj návrh späť, žiadala konanie o prevyšujúcej časti návrhu zastaviť, s čím otec dieťaťa súhlasil, rodičia zároveň zhodne uviedli, že nežiadajú súd o úpravu styku otca s maloletým keďže na tomto sa vedia vzájomne dohodnúť.
Kolízny opatrovník doporučil rodičovskú dohodu schváliť.
Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a schválil rodičovskú dohodu, keďže dospel k záveru, že táto dohoda je jednoznačne v záujme maloletého a neprieči sa zákonu, matka starostlivosť o dieťa zabezpečuje dlhodobo, v tejto jej starostlivosti nedostatky zistené neboli, so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil aj otec a kolízny opatrovník a pokiaľ ide o rodičmi dohodnutú výšku výživného súd má za to, že táto výška je primeraná ako k potrebám dieťaťa, tak i k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj k jeho osobným pomerom.
V prevyšujúcej časti súd konanie v súlade s citovaným ust. § 96 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.