Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/318/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. I., U.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice , detašované pracovisko Košice IV, na návrh navrhovateľky F. L., U.. X. X. XXXX, trvale bývajúcej H. L., R. Č.. M., dieťaťa rodičov L. L., U.. XX. X. XXXX, trvale bývajúcej tamtiež , t.č. bývajúcej H. Q. M. D. R. H. L. a A. I., U.. XX. X. XXXX, trvale bývajúceho H. L., U. Z. G. XX, t.č. bývajúceho H. Q. M. D. R. H. L. v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

Zveruje maloletú I. I., U.. XX. X. XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. starej matky dieťaťa, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach , ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu súdu.

Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej I. I. výživným vo výške po 3O % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť do l5. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej I. I. výživným vo výške po 4O,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do l5. dňa toho-ktorého mesiaca vopred od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna k rukám navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná písomne podať súdu správu o maloletej a správu o správe majetku maloletej , vždy do l5. 6. a l5. l2. toho-ktorého roka.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 12. 9. 2011 návrh, ktorým žiadala zveriť maloletú I. I. do svojej náhradnej osobnej starostlivosti a zaviazať oboch rodičov prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným, t.j. po 3O % zo sumy životného minima, k rukám navrhovateľky. Tento návrh odôvodnila tým, že maloletá I. je jej vnučkou, pričom matka dieťaťa je jej dcérou,. táto doniesla maloletú k navrhovateľke v marci 2Oll, odkedy sa maloletá nachádza v jej priamej starostlivosti a navrhovateľka , ktorá je jej starou matkou, zabezpečuje všetky jej potreby, dbá o jej zdravotný stav. Matka dieťaťa sa spolu s druhom zdržiava H. Q. M. D. R. H. L. vo veľmi stiesnených podmienkach, obývajú jednu malú miestnosť, kde nie sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu troch maloletých detí, takže

matka nezvláda starostlivosť a riadnu výchovu detí. Elektrinu v domácnosti majú, vodu nosia z neďalekej studne , WC majú vonku, matka varí maloletým deťom na malej piecke, podmienky sú nevyhovujúce, pričom matka maloletej má 4 vyživovacie povinnosti a to voči maloletej U. L., U.. XX. X. XXXX, ktorá už bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a s druhom A. I. má ďalšie 3 deti a to A. I., U.. X. X. S., maloletú I. a maloletého F. I., U.. XX. M.. S.. Maloletá I. má zdravotné problémy vyžadujúce si zvýšenú pozornosť, kľudné výchovné prostredie , pravidelnú stravu, keďže trpí na celiakiu a zároveň má psychické problémy, je vedená v gastro poradni, psychiatrickej ambulancii, užíva lieky na ukľudnenie a je vedená v neurologickej poradni, vnučka je v domácnosti u navrhovateľky podľa jej tvrdení spokojná, pričom obývajú l-izb. byt, prenajatý od sestry navrhovateľky , v ktorej má dobré podmienky pre výchovu vnučiek, teda maloletej I. a jej staršej sestry U..

Navrhovateľka k návrhu pripojila vo fotokópii rodný list maloletej a lekárske správy o zdravotnom stave malolete, taktiež pripojila rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Ústredie Bratislava zo dňa 9. l2. 2OlO o priznaní jej invalidného dôchodku.

V predmetnom návrhu navrhovateľka žiadala aj o predbežné zverenie maloletej predbežným opatrením do jej osobnej starostlivosti , o ktorom návrhu súd rozhodol uznesením spisová značka zo dňa l9. 9. 2Oll, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa l2. lO. 2Oll a ktorým návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovieť.

Obaja rodičia maloletej vo svojich písomných vyjadreniach k návrhu vyjadrili súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, matky maloletej, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Maloletá I. pochádza z družského pomeru rodičov. Má zdravotné problémy, bolo u nej podozrenie na celiakiu, je vedené v gastroenterologickej poradni, u psychológa, pedopsychiatra, vyžaduje kľudné výchovné prostredie, pravidelnú stravu , zvýšenú opateru. Odkedy maloletá je v osobnej starostlivosti navrhovateľky, jej zdravotné problémy sa upravili, navrhovateľka, t.j. stará matka dieťaťa dbá o potreby dieťaťa po všetkých stránkach, dbá o jej dobrý zdravotný stav, stará sa aj o staršiu sestru maloletej I. - o maloletú U., U.. Xl. X. S. dcéru matky maloletej , ktorá jej taktiež bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti. Maloleté sestry vyrastajú u starej matky spoločne, spolu sa hrajú, sú na seba zvyknuté, majú u starej matky zabezpečené všetky svoje potreby.

Kolízny opatrovník vyhodnotil výchovné prostredie u starej matky, t.j. u navrhovateľky ako veľmi vhodné pre maloleté deti a preto doporučil maloletú zveriť do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže matka maloletej žije s druhom A. I. H. Q. M. D. R. H. L. vo veľmi stiesnených nevyhovujúcich podmienkach, obývajú 1 malú miestnosť, kde nie sú vytvorené dostatočné podmienky pre spanie všetkých detí. Vodu nosia zo susedstva, elektrinu majú z generátora, nemajú sa poriadne kde okúpať a varia na piecke, pomery sú veľmi stiesnené, pre riadnu výchovu detí nevyhovujúce, preto v týchto podmienkach matka nezvláda starostlivosť a riadnu výchovu detí, v starostlivosti má ďalšie 2 deti, a to maloletého A. I., U.. X. X. S. a maloletého F. I., U.. XX. M.. S. je t.č. na materskej dovolenke, jediným jej príjmom je rodičovský príspevok vo výške l9O,lO eur, ako to vyplýva aj zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 2O. l2. 2Oll.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 3. l. 2Ol2 vyplýva, že otec maloletej nepoberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky dávky v hmotnej núdzi , nepoberá rodičovský príspevok a nepoberá ani žiadne iné sociálne dávky. Zo správy toho istého úradu práce zo dňa l6. 2. 2Ol2 ďalej vyplýva, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedený naposledy od 2. l2. 2OO9 do 27. 4. 2OlO a dňa 28. 4. 2OlO bol vyradený pre nespoluprácu. Uvedené úrad práce potvrdil následne i

správou zo dňa 24. 2. 2Ol2. Šetrením súdu bolo zistené, že otec maloletej si zabezpečuje zdroj svojich príjmov rôznymi brigádami.

Otec sa na ostatnom pojednávaní vo veci nezúčastnil, pričom súdu doručil svoje písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom prejavil jednoznačný súhlas so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Súd podľa , ods. 2 pojednával v jeho neprítomnosti, pretože predvolanie ako otcovi, tak aj matke, bolo expedované z tunajšieho súdu l4. 2. 2Ol2, otec následne, obdobne ako matka doručil súdu svoje písomné vyjadrenie vo veci dňa 29. 2. 2Ol2, teda súd mal za to, že predovolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené.

Podľa § 44 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Náhradnou starostlivosťou je

a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"),

b) pestúnska starostlivosť a

c) ústavná starostlivosť.

Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej

starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.

Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti dieťaťa.

Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia zostávajú zachované.

Podľa § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.

Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.

Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká. Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže podmieniť platnosť právneho úkonu majetkového opatrovníka svojím súhlasom. Za porušenie povinností pri spravovaní majetku zodpovedá majetkový opatrovník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. 8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis. 9)

Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.

Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

Podľa § 46 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.

Súhlas podľa odseku 2 nie je potrebný, ak manželia nežijú v domácnosti, ak druhý manžel nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak zadováženie súhlasu je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.

Podľa § 47 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká

a) dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,

b) smrťou maloletého dieťaťa,

c) smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

d) právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti,

e) právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti,

f) rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti podľa § 46.

Súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.

Ak zanikla náhradná osobná starostlivosť podľa odseku 1 písm. f) a rodičia maloletého dieťaťa naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia. Návrh môže jeden z manželov podať zároveň s návrhom na rozvod.

Ak jeden z manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zomrie, maloleté dieťa zostáva v náhradnej osobnej starostlivosti druhého manžela.

Ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e) a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa o životnom minime, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , o úprave súm životného minima účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne sa suma 84,61 € nahrádza sumou 86,65 € (30 % je 25,995 €).

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloletú zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. starej matky dieťaťa , keďže dospel k jednoznačnému záveru, že takéto rozhodnutie je v celom rozsahu v záujme maloletej, starostlivosť o ktorú rodičia nedokážu zabezpečiť na požadovanej úrovni, aj vzhľadom na ich nevyhovujúce bytové podmienky, navyše maloletá sa od mája 2Oll nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľky , v ktorej starostlivosti je maximálne spokojná, sú zabezpečované všetky jej potreby, v starostlivosť starej matky sa nachádza aj staršia sestra maloletej, samotná navrhovateľka prejavila jednoznačnú vôľu zabezpečovať starostlivosť aj o maloletú I., ktorej vytvára dostatočné a vyhovujúce výchovné prostredie a napokon so zverením maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky jednoznačne súhlasili samotní rodičia dieťaťa, ako aj kolízny opatrovník.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného zo strany rodičov na maloletú, zo strany matky súd určil výživné v minimálnej výške - 3O % zo sumy životného minima, na nezaopatrené neplnoleté dieťa , vzhľadom na zistené skutočnosti, že matka má okrem tohto dieťaťa ďalšie 3 vyživovacie povinnosti , pričom t.č. je na materskej dovolenke so svojím najmladším dieťaťom a jediným jej príjmom je rodičovský príspevok. Zo strany otca súd určil výživné vo výške 4O,- eur mesačne, keďže z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že otec bol z evidencie úradu práce , a to z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený pre nespoluprácu, t.č. mu nie sú vyplácané žiadne dávky v hmotnej núdzi, keďže o tieto ani nepožiadal a otec si zdroj svojich príjmov dopĺňa rôznych brigádami, z čoho súd ustálil, že pri zohľadnení mu ďalších dvoch vyživovacích povinností okrem maloletej I. , je schopný prispievať na výživu maloletej súdom stanoveným výživným tým skôr, že zo strany matky toto výživné bolo možné určiť iba v minimálnej zákonom stanovenej výške a vyživovacia povinnosť rodičov detí má jednoznačne prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných voči maloletým deťom a toto výživné je vzhľadom na uvedené skutočnosti primerané aj potrebám maloletej, ako i potencionalite príjmov otca ako povinného rodiča.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).